Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/165/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Mesto Banská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, P.O.BOX 10, Bratislava, IČO: 30 416 094, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 20437/2017/SV/48410 zo dňa 24.07.2017, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Zhrnutie argumentov žalobcu 1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.10.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 20437/2017/SV/48410 zo dňa 24.07.2017, ktorým tento zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU- BBOVBP2-2017/009826-3, TS zo dňa 24.03.2017, ktorým bol zamietnutý návrh na obnovu konania o umiestnení stavby „Malá vodná elektráreň na rieke Hron“. 2. V žalobe žalobca uviedol, že nová skutočnosť, ktorá vyvracala zákonný postup pri rozhodovaní v konaní o následnom vydaní rozhodnutia č. OVZ-SÚ-35766/2012/Bob zo dňa 22.01.2013, ktorým mesto Banská Bystrica povolilo umiestniť stavbu „Malá vodná elektráreň na rieke Hron“ bola preukázaná ako nesúlad s vtedy platným územným plánom Mesta Banská Bystrica v konaní o povolení stavby „Malej vodnej elektrárne na rieke Hron“. Nesúlad návrhu na vydanie územného rozhodnutia s vtedy platnou územno-plánovacou dokumentáciou je faktom, ktorý bol zrejmý už pri vydávaní územného rozhodnutia, avšak podľa žalobcu táto nová skutočnosť nastala práve vo väzbe na komplexnosť riešenia územia. 3. Územno-plánovacia dokumentácia vážnym spôsobom reguluje činnosti v území a v zmysle tejto regulácie je následne v podstate i podkladom pre samotné využívanie jednotlivých pozemkov. Akékoľvek zmeny regulácie je potrebné verejne prerokovať a následne po verejnom prerokovaní sú takéto zmeny predložené na schválenie voleným zástupcom, v tomto prípade mestským zastupiteľstvom. V tomto konkrétnom prípade však nikdy k takémuto verejnému prerokovaniu neprišlo, v danom čase platný územný plán aglomerácie mesta nebol v tomto území, priestore, resp. lokalite aktualizovaný žiadnymi zmenami a doplnkami. Nový územný plán mesta Banská Bystrica bol schválený 24.03.2015. Nový územný plán Banská Bystrica rešpektoval platný právny stav, keď do územného plánu zahrnul právoplatné územné rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica zo dňa 31.01.2014, č. OU- BBOVBP2/2014-00115. Malá vodná elektráreň na rieke Hron nebola nikdy predmetom prerokovania územného plánu mesta Banská Bystrica v žiadnej z jeho etáp, nebola v zadaní, koncepte ani v návrhu UPN a teda nebola nikdy s verejnosťou prerokovaná. 4. K novému územnému plánu mesta Banská Bystrica, ktorý bol schválený 24.03.2015 ako nadriadený orgán Okresný úrad Banská Bystrica vydal dňa 27.01.2014 stanovisko podľa § 25 ods. 2 stavebného zákona, v ktorom súhlasil s predloženým návrhom UPN mesta Banská Bystrica a nemal námietky k jeho predloženiu a schváleniu Mestským zastupiteľstvom v Banskej Bystrici.

5. Žalobca mal za to, že postupom a rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BB-OVBP2-2017/009826-3, TS zo dňa 24.03.2017 ako prvostupňového správneho orgánu a následne aj postupom a rozhodnutím žalovaného č. 20437/2017/SV/48410 zo dňa 24.07.2017 boli porušené práva Ing. V. T., bytom M. XXX, ktoré porušenie spočíva v tom, že Okresný úrad Banská Bystrica vydal dňa 27.01.2014 stanovisko podľa § 25 ods. 2 stavebného zákona, v ktorom súhlasil s predloženým návrhom UPN mesta Banská Bystrica a nemal námietky k jeho predloženiu a schváleniu Mestským zastupiteľstvom v Banskej Bystrici. Čiže legalizácia nesúladu územného konania o povolení stavby „Malej vodnej elektrárne na rieke Hron“ bola zavŕšená v roku 2015, o čom mal správny orgán Okresný úrad Banská Bystrica jednoznačne vedomosť, i napriek tomu potvrdil rozhodnutie zo dňa 22.01.2013, že podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú podľa ustanovenia § 37 stavebného zákona územné plány obcí a zón. 6. Nová skutočnosť, ktorá vyvracala zákonný postup pri rozhodovaní v konaní č. OVZ-SÚ-35766/2012/ Bob zo dňa 22.01.2013 a potvrdení správnosti predmetného rozhodnutia bola preukázaná legalizáciou nesúladu s územným plánom mesta Banská Bystrica v konaní o povolení stavby Malej vodnej elektrárne na rieke Hron. Rozhodnutím č. OVZ-SÚ-35766/2012/Bob v spojení s rozhodnutím č. OÚ- BBOVBP2-2014-00115 zo dňa 31.01.2014 došlo podľa žalobcu k porušeniu a naplneniu skutkovej podstaty § 62 ods. 1 písm. f/, t.j. že rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. 7. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa 24.03.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. II. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného 8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 26.02.2018 uviedol, že účelom obnovy konania je odstránenie závažných skutočností spochybňujúcich správnosť a spravodlivosť rozhodnutia vychádzajúcich z nedostatočného zistenia skutkového stavu alebo porušenie procesných podmienok. Právny nárok na obnovu konania vzniká splnením podmienok podľa ust. § 62 ods. 1 správneho poriadku a jednou z nich je podmienka existencie aspoň jedného z taxatívne uvedených dôvodov na obnovu konania, iné dôvody nie sú prípustné a sú dôvodom na zamietnutie návrhu na obnovu konania. Za nové skutočnosti, alebo dôkazy na účely obnovy konania sa nepovažujú skutočnosti alebo dôkazy, o ktorých účastník v čase pôvodného konania vedel, ale z akéhokoľvek dôvodu ich neuplatnil. Zároveň sú novými skutočnosťami len také skutočnosti, ktoré nastali v čase do vydania pôvodného rozhodnutia okresným úradom, ktorý mohol prihliadať iba na také okolnosti, ktoré by mali podstatný vplyv na rozhodnutie. 9. Žiadosť o obnovu územného konania stavby MVE podala iba Ing. V. T. (bez ostatných účastníkov územného konania). Žalobca (ako samosprávny orgán a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená) sa v žiadnych doterajších konaniach týkajúcich sa umiestnenia stavby nedomáhal svojich práv a ani nikde nebol uvedený nesúlad s platným územným plánom Mesta Banská Bystrica. 10. Žalovaný poukázal na to, že v administratívnom spise sú rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -84 zo dňa 09.01.2015 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.06.2016, ktorých predmetom bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia okresného úradu (č. OUBB-OVBP2-2014/00115 zo dňa 31.01.2014). Krajský súd v Banskej Bystrici žalobu proti rozhodnutiu okresného úradu zamietol a Najvyšší súd SR rozsudok krajského súdu potvrdil. Z uvedených rozsudkov podľa žalovaného vyplýva to, že žalobca ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. OVZSÚ-35766/2012/Bob. e. č. - 05/2013 zo dňa 22.01.2013 rozhodol podľa , stavebného zákona a vyhlášky č. o povolení umiestniť stavbu „Malá vodná elektráreň na rieke Hron“ v katastrálnom území K., T., A. a M. (ďalej len „stavba MVE“) pre SPI, spol. s r. o. Okresný úrad svojím rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2014/00115 zo dňa 31.01.2014 potvrdil rozhodnutie žalobcu. 11. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca mal sám ako prvostupňový správny orgán (stavebný úrad) v konaní o umiestnení stavby dostatočne zistiť skutočný stav veci. Okresný úrad a žalovaný v rámci konania o povolení obnovy konania rešpektovali právny názor vyslovený Krajským súdom v Banskej Bystrici a Najvyšším súdom SR. Keďže neboli zistené žiadne dôvody na obnovu konania podľa až e) správneho poriadku, okresný úrad, ani žalovaný neboli oprávnené povoliť obnovu konania. 12. Podľa žalovaného v žalobe nie sú uvedené žiadne zásadné nové skutočnosti a okolnosti ako tie, ktoré už boli predmetnom odvolacieho konania, a s ktorými sa žalovaný v odvolacom konaní podrobne zaoberal. Námietky uvedené v žalobe podľa neho nepoukazujú na nezákonnosť konania a rozhodnutia žalovaného a neodôvodňujú zrušenie rozhodnutia, a preto navrhol, aby súd žalobu podľa rozsudkom zamietol.

III. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia

13. Z administratívneho spisu orgánu verejnej správy konajúci súd zistil, že dňa 22.01.2013 mesto Banská Bystrica ako príslušný stavebný úrad vydalo Rozhodnutie č. OVZ-SU-35766/2012/Bob, ktorým povolilo umiestniť stavbu „Malá vodná elektráreň na rieke Hron“. 14. Voči predmetnému rozhodnutiu bolo podané odvolanie a odvolací orgán Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky Rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2014-00115 zo dňa 31.01.2014 odvolanie zamietol a rozhodnutie o umiestnení stavby potvrdil. 15. Voči vyššie označenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy druhého stupňa bola Občianskym združením Hron pre slobodné rieky ako žalobcom podaná správna žaloba o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ktorá bola rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -84 zo dňa 09.01.2015 zamietnutá. 16. Rozsudok Krajského súd v Banskej Bystrici zo dňa 09.01.2015 napadol žalobca odvolaním, o ktorom Najvyšší súd SR rozhodol rozsudkom sp. zn. zo dňa 29.06.2016 tak, že rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -84 zo dňa 09.01.2015 potvrdil. 17. Dňa 17.02.2017 podala Ing. V. T., bytom M. XXX, návrh na obnovu konania o umiestnení stavby Malá vodná elektráreň na rieke Hron. 18. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU- BBOVBP2-2017/009826-3, TS zo dňa 24.03.2017 návrh na obnovu konania o umiestnení stavby „Malá vodná elektráreň na rieke Hron“, ukončeného rozhodnutím Okresného úradu č. OU-BB- OVBP2-2014/00115 zo dňa 31.01.2014, zamietol. V odôvodnení rozhodnutia okresný úrad konštatoval, že Ing. V. T. v návrhu na obnovu konania nepredložila žiadne také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré ak by sa uplatnili v pôvodnom konaní, by viedli k zmene názoru správneho orgánu rozhodujúceho vo veci a mal by podstatný vplyv na výsledok pôvodného rozhodnutia a navyše tieto skutočnosti a dôkazy si ako účastníčka konania nemohla v konaní uplatniť. Okresný úrad nepovažoval za novú skutočnosť nesúlad návrhu na umiestnenie stavby s vtedy platným územným plánom, ako ani námietky vzťahujúce sa k správe ombudsmanky vo veci povoľovania malých vodných elektrární. 19. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy o zamietnutí návrhu na obnovu konania podalo odvolanie Mesto Banská Bystrica, o ktorom rozhodol odvolací orgán Ministerstvo dopravy a výstavby SR rozhodnutím č. 20437/2017/SV/48410 zo dňa 24.07.2017, ktoré potvrdilo zamietavé prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy zo dňa 24.03.2017 s tým, že sa plne stotožnilo s jeho právnym názorom. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedlo, že za nové skutočnosti alebo dôkazy na účely obnovy konania sa nepovažujú skutočnosti alebo dôkazy, o ktorých účastník v čase pôvodného konania vedel, ale z akéhokoľvek dôvodu ich neuplatnil. Zároveň sú novými skutočnosťami len také skutočnosti, ktoré nastali v čase do vydania pôvodného rozhodnutia Okresným úradom, ktorý mohol prihliadať iba na také okolnosti, ktoré by mali podstatný vplyv na rozhodnutie. IV. Priebeh súdneho konania 20. Správny súd o žalobe rozhodol rozsudkom č.k -45 zo dňa 13.11.2018 tak, že správnu žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie tunajší súd založil na tom že, nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí, keďže Ing. T. „v návrhu na obnovu konania nepredložila žiadne také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré, ak by sa uplatnili v pôvodnom konaní, by viedli k zmene názoru správneho orgánu rozhodujúceho vo veci a mal by podstatný vplyv na výsledok pôvodného rozhodnutia a tieto skutočnosti a dôkazy si ako účastníčka konania nemohla v konaní uplatniť. Skutočnosti uvedené v návrhu na obnovu konania nie sú takými dôkazmi, ktoré by mali za následok, že rozhodnutie správneho orgánu nemalo byť vôbec vydané.“ 21. Rozsudok tunajšieho súdu č.k -45 zo dňa 13.11.2018 napadol žalobca kasačnou sťažnosťou o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. zo dňa 27.7.2020 tak, že napadnuté rozhodnutie tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol nasledovné: „18. Keďže krajský súd v odôvodnení rozsudku neposudzoval argumentáciu sťažovateľa vo vzťahu k naplneniu dôvodu na povolenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. e/ Správneho poriadku (hoci formálne konštatoval, že nezistil dôvod žiadny obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a/ až e/ Správneho poriadku), považuje kasačný súd sťažnostnú námietku v tom ohľade za opodstatnenú. V dôsledku nesprávnosti v právnom posúdení veci totiž krajský súd nevyhodnotil tvrdenia sťažovateľa v tom zmysle, či a ktoré z rozhodujúcich dôkazov v pôvodnom územnom konaní sa ukázali ako nepravdivé a kedy a akým spôsobom ich nepravdivosť vyšla najavo. Právne závery krajského súdu, že námietky týkajúce sa nesúladu územnoplánovacej dokumentácie nie sú novou skutočnosťou, ktorá nebola neznáma v čase vydania územného rozhodnutia, vo svetle žalobných bodov neobstoja, pretože nereagujú na základné argumenty sťažovateľa.

19. Kasačný súd však mimo sťažnostných bodov zdôrazňuje, že krajský súd sa pred samotným meritórnym posúdením veci nezaoberal otázkou, či bol sťažovateľ aktívne vecne legitimovaný na podanie správnej žaloby a teda či bol osobou oprávnenou iniciovať konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci návrhu Ing. V. T. na obnovu konania. Z administratívneho spisu totiž vyplýva, že sťažovateľ bol v pôvodnom územnom konaní v postavení orgánu verejnej správy, ktorý vydal prvostupňové územné rozhodnutie. Toto rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom správnom konaní, pričom zákonnosť rozhodnutia o odvolaní bola preverená i správnymi súdmi. Sťažovateľ teda v podstate brojí proti vlastnému rozhodnutiu tvrdením, že vychádzalo z dôkazu, ktorý sa ukázal ako nepravdivý. 20. Správny poriadok umožňuje i orgánu verejnej správy, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni, aby z úradnej moci rozhodol o nariadení obnovy konania, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem (§ 62 ods. 2, § 63 ods. 1 Správneho poriadku). Tento proces mohol iniciovať sťažovateľ u nadriadeného správneho orgánu. Podľa názoru kasačného súdu však sám nebol oprávnený „osvojiť si“ a neskôr modifikovať návrh fyzickej osoby na povolenie obnovy konania a po jeho zamietnutí podať správnu žalobu, pretože ako orgán verejnej správy nemôže byť v administratívnom konaní ukrátený na súkromných verejných právach, nakoľko nie je ich nositeľom (§ 178 ods. 1 S.s.p.).“ V. Skutkové a právne závery správneho súdu 22. Predmetom prieskumu správneho súdu je rozhodnutie žalovaného č. 20437/2017/SV/48410 zo dňa 24.07.2017, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BBOVBP2-2017/009826-3, TS zo dňa 24.03.2017, ktorým bol zamietnutý návrh na obnovu konania o umiestnení stavby „Malá vodná elektráreň na rieke Hron“, podaný Ing. V. T.. 23. V nadväznosti na záväzný právny názor Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 27.7.2020 ( ) sa správny súd prednostne zaoberal tým, či je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie správnej žaloby. 24. Z obsahu administratívneho spisu je nepochybné, že žalobca bol v územnom konaní, ktoré je predmetom tohto konania stavebným úradom, ktorý rozhodoval v územnom konaní o umiestnení stavby malej vodnej elektrárne (v prvom stupni územného konania). 25. Rovnako z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca odvodzuje svoje právo na účasť v administratívnom konaní z titulu vlastníctva časti pozemkov, na ktorých má byť stavba (malá vodná elektráreň) umiestnená. Uvedená skutočnosť vyplýva napr. z odvolania žalobcu zo dňa 21.4.2017 voči rozhodnutiu Okresného úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU- BBOVBP2-2017/009826-3, TS zo dňa 24.03.2017, kde žalobca v prvom odseku tvrdí, že odvolanie podáva ako vlastník pozemku KN-C č. 977/25 KN-E č. 893. Na týchto pozemkoch vo vlastníctve žalobcu podľa rozhodnutia žalobcu ako stavebného úradu prvého stupňa o umiestnení stavby malej vodnej elektrárne zo dňa 22.1.2013 má byť vykonávaná rekonštrukcia prístupovej komunikácie (SO-06) a má byť umiestnené „Vyvedenie výkonu“ (SO-07). 26. To, kto je účastníkom územného konania, vymedzuje stavebného zákona: 27. Podľa / Účastníci územného konania/ods. 1 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. 28. Podľa stavebného zákona, v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. 29. Podľa stavebného zákona, účastníkmi územného konania nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov. 30. Žalobcovi ako vlastníkovi časti pozemkov, na ktorých má byť umiestnená stavba, svedčí definícia účastníka územného konania podľa stavebného zákona, t.j. je právnickou osobou, ktorej vlastnícke alebo iné právo k pozemkom, na ktorých má byť umiestnená Stavba môže byť rozhodnutím o umiestnení stavby priamo dotknuté. Avšak v danom prípade oprávnenie byť účastníkom územného konania vylučuje ustanovenie stavebného zákona, t.j. skutočnosť, že žalobca v predmetnej veci vystupoval ako stavebný úrad, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorého zrušenia sa teraz v podstate domáha. Rovnaký právny názor zaujal aj Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 14. septembra 2010, sp. zn. : „Z citácie ustanovenia stavebného zákona nesporne vyplýva, že obec je účastníkom územného konania vtedy a za predpokladu, ak by nebola stavebným úradom príslušným na predmetné územné konanie. O takýto prípad v posudzovanej veci nejde, pretože je nesporné, že mesto Pezinok

bolo vo veci stavebným úradom príslušným na predmetné územné konanie. Na tomto nemôže nič zmeniť ani tvrdenie žalobcu, že mal byť účastníkom územného konania v zmysle ustanovenia § 34 ods. 2 stavebného zákona ako vlastník susedného pozemku. ..... V danom prípade Najvyšší súd SR považuje za potrebné zdôrazniť, že i v územnom konaní kde je nepochybné, že mesto Pezinok bolo stavebným úradom príslušným na predmetné územné konanie, tak i v zmysle § 34 ods. 2 stavebného zákona, čo sa týka postavenia obce (mesta), je mesto Pezinok iba určitým interesantom v územnom konaní , avšak nie osobou dotknutou na svojich právach. Mesto Pezinok môže byť síce dotknuté vo svojich záujmoch, avšak týmto záujmom nemožno podľa platnej právnej úpravy poskytnúť ochranu na základe správnej žaloby. Žalobca taktiež sa svojou správnou žalobou domáhal následného zrušenia rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave zo dňa 07.05.2007, ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie mesta Pezinok, keď má žalobca za to, že rozhodnutím žalovaného bolo mesto ukrátené na svojich právach, keď okrem iného nebol rešpektovaný dôležitý miestny záujem na ochrane životného prostredia. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu o ukrátenie na právach žalobcu tu nejde a v posudzovanom prípade ani ísť nemôže. Rozhodnutím žalovaného bol žalobca dotknutý iba na svojich oprávnených záujmoch a nie však ukrátený na svojich právach, ktorá skutočnosť vyplýva z ustanovenia § 34 ods. 1 stavebného zákona. Žalobca môže byť dotknutý na svojich záujmoch a ani odvolací súd nepochybuje o tom, že v posudzovanej veci je tomu tak, avšak záujmom nemožno podľa platnej právnej úpravy poskytnúť v správnom súdnictve ochranu na základe správnej žaloby.... Podľa právneho názoru odvolacieho súdu žalobca nemohol byť v územnom konaní opomenutým účastníkom a takéto postavenie nie je možné mu priznať, nakoľko vo veci rozhodoval ako prvostupňový správny orgán, kde mal nepochybne postavenie stavebného úradu príslušného na predmetné územné konanie. Za daného skutkového a právneho stavu veci je preto potrebné vyhodnotiť, či žalobcovi, ktorý v správnej veci rozhodoval ako prvostupňový správny orgán, možno v rámci konania, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie (v odvolacom konaní) priznať postavenie účastníka konania. Postavenie žalobcu ako stavebného úradu príslušného na predmetné územné konanie v prvom stupni vylučuje možnosť byť súčasne účastníkom územného konania, v ktorom vystupuje v danom prípade ako orgán štátnej správy. Je potrebné zdôrazniť, že stavebný zákon zakotvuje samostatnú právnu úpravu účastníkov územného konania a v dôsledku toho je vylúčená subsidiárna aplikácia základnej všeobecnej definície účastníka správneho konania podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku, založená na hmotnoprávnom pomere k veci, ktorá je predmetom konania. Z tohto dôvodu odvolací súd preto s ohľadom na platnú právnu úpravu konštatuje, že žalobca v danom prípade nemohol byť v posudzovanej veci opomenutým účastníkom konania a nemôže sa domáhať postavenia účastníka územného konania a bolo by v rozpore s právom, aby sa žalobca, ktorý rozhodoval vo veci v postavení prvostupňového správneho orgánu domáhal v podstate zrušenia rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu, ktoré i keď svojim charakterom je kladným rozhodnutím v prospech navrhovateľa a hoci s právnymi dôsledkami odlišným od prvostupňového správneho rozhodnutia vydaným žalobcom. Najvyšší súd SR považuje za potrebné zdôrazniť, že subjekt, ktorý vydal vo veci prvostupňové rozhodnutie, nemôže sa úspešne domáhať súdnej ochrany v správnom súdnictve, pretože takéto právo zákon priznáva len subjektom - fyzickým a právnickým osobám, ktoré sú účastníkmi správneho (územného) konania. V danej veci žalobca nebol účastníkom územného konania, pretože vo veci rozhodoval ako príslušný stavebný úrad a teda bol v územnom konaní orgánom s rozhodovacou právomocou v príslušnom inštančnom postupe. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel Najvyšší súd SR k záveru, že žalobca nie je osobou procesne legitimovanou na podanie príslušnej správnej žaloby a preto je napadnuté rozhodnutie krajského súdu súladné so zákonom , keď krajský súd konanie vo veci podľa O.s.p zastavil, keď mal za to, že žalobu podal a neoprávnená osoba.“ 31. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 32. Podľa / Žalobná legitimácia /ods. 1 , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 33. Aj s prihliadnutím na vyššie citovaný právny názor Najvyššieho súdu SR správny súd konštatuje, že ustanovenie stavebného zákona vylučuje, aby žalobca ako vlastník pozemku dotknutého územným rozhodnutím mohol byť účastníkom územného konania v ktoromkoľvek jeho štádiu, v ktorom vystupoval ako stavebný úrad prvého stupňa. Preto ani nemohol byť ako účastník administratívneho konania ukrátený na svojich alebo právom chránených záujmoch.

34. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nie je účastníkom územného konania, v ktorom sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, nebol ani oprávnený na podanie správnej žaloby. Z uvedeného dôvodu správny súd podľa správnu žalobu odmietol. 35. Podľa , žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak a) žaloba bola odmietnutá, b) konanie bolo zastavené, c) konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora, d) ide o konanie o kompetenčnej žalobe. 36. Keďže žaloba bola odmietnutá, o trovách konania správny súd rozhodol podľa . 37. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).