Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/343/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. S. XXX/X, XXX XX U. nad R., právne zastúpeného: JUDr. Michal Michalovčík, advokát, Makovická 768/20, 089 01 Svidník, proti žalovaným: 1/ PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, 2/ OHL ŽS, a.s., organizačná zložka, Tuhovská 10722/29, 831 06 Bratislava, IČO: 35 881 879 (len v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia), v konaní o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), takto

rozhodol:

I. Žalovaný v 1/ rade je povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.. 8300036206 zo dňa 27.01.2011 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade na výkon zrážok zo mzdy žalobcu.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému v 1/ rade.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu spolu s návrhom na nariadenia neodkladného opatrenia domáhal voči žalovanému v 1/ rade uloženia povinnosti zdržať sa dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka zo zmluvy zo dňa 27.01.2011, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade pod č. 8300036206. Súčasťou podpisovaných dokumentov v rámci uzatváranej zmluvy o revolvingovom úvere bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8300036206 zo dňa 23.01.2011. Aj keď má dohoda o zrážkach zo mzdy formu osobitnej listiny, zo strany žalobcu bola podpísaná ako súčasť formulárových návrhov predložených žalovaným v 1/ rade v rámci poskytovania úveru. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému v 1/ rade, aby od žalobcu vymohol plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, bez súdnej kontroly, na ktoré nemá nárok. Žalovaný v 1/ rade požiadal žalovaného v 2/ rade, ktorý je zamestnávateľom žalobcu, o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu. Dohoda samotná a spôsob jej uzavretia odporuje zákonu, konkrétne §5a písm. a/ zákona č.250/2007 Z.z. (ďalej len„ZOS“) a ako následok pripadá do úvahy iba absolútna neplatnosť dohody s poukazom na §39 OZ. Dohoda žalobcovi nepriznáva žiadne oprávnenia ako udržať žalovaného v 1/ rade pred svojvôľou v rámci vyčísľovania prípadnej pohľadávky z nezmyselných ustanovení zmluvnej podmienky. Tým, že žalovaný v 1/ rade požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok z jeho mzdy a žalobca nemá možnosť ich vykonávanie priamo zastaviť, žalobca v rámci žaloby podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči obidvom žalovaným. O tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 17.01.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.02.2018.

2. Žalovaný v 1/ rade sa k žalobe, ktorá mu bola doručená spolu s prílohami a poučením písomne vyjadril podaním doručeným súdu 03.10.2018, v ktorom uviedol, že nesúhlasí so žalobou a túto navrhuje v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, pre ktorej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá. Podstatou dohody o zrážkach zo mzdy je, že platiteľ mzdy dlžníka uhrádza na základe dlžníkovho súhlasu jeho splatný dlh pomocou zrážok zo mzdy a tieto poukazuje na účet veriteľa, čím sa spláca jeho pohľadávka. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky podmienky, ktoré určil zákon č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá na samostatnom liste a dohodu o zrážkach zo mzdy žalobca uzavrieť nemusel. Žalovaný v 1/ rade tieto skutočnosti opakovane v texte dohody uviedol, a to priamo v prvých dvoch bodoch a aj s informáciou o tom, ako odmietnutie možno vykonať. Dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje poučenie aj o dôsledkoch jej uzavretia. Ustanovenie § 9 ods.2 písm. b/ zákona č.129/2010 Z.z. sa týka výlučne zmluvy o úvere. Podľa žalovaného v 1/ rade tvrdenie o bezúročnom a bezodplatnom charaktere zmluvy o revolvingovom úvere z pohľadu absencie jej obligatórnych náležitostí nie je dôvodné. Zmluvné dojednania nepredstavujú samostatný dokument oddelený od zmluvy o úvere, ale jej technickú súčasť. Teda aj oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy, ale je súčasťou zmluvy ako takej.

3. Súd vykonal dokazovanie písomnými podaniami strán, vyjadrením zástupcu žalobcu, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

4. V konaní bolo zistené, že žalobca uzavrel so žalovaným v 1/ rade zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300036206 dňa 23.01.2011, na základe ktorej žalovaný v 1/ rade poskytol žalobcovi úver vo výške 1.500 Eur. Táto skutočnosť vyplýva zo samotnej zmluvy o úvere, ako aj z podaní strán sporu.

5. Z obsahu zmluvy vyplýva, že ide o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu. Súčasťou tejto zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

6. Dňa 23.01.2011, čiže v ten istý deň, keď strany sporu uzavreli zmluvu o úvere, bola uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy (z iných príjmov) podľa zák.40/1964 Zb. pod č. 8300036206. Z obsahu tejto dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že dlžník bol poučený o dôsledkoch uzavretia zmluvy o zrážkach zo mzdy a o možnosti odmietnutia tejto časti dohody (časť II.,III.).

7. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že spoločnosť žalovaného v 1/ rade bude mať voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300036206 čiastku vo výške 1.500 Eur. Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečené touto dohodou sú tvorené úverom vrátane všetkých prípadných revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadnými dodatkami (ďalej len „Pohľadávky“).

8. V danom prípade dohoda o zrážkach zo mzdy bola vopred pripravená, ide o formulárovú typovú dohodu, v ktorej vlastne sa vyplňovali iba údaje dlžníka - žalobcu krstné meno, priezvisko, rodné číslo, bydlisko, číslo zmluvy o úvere, výška úveru, výška mesačnej zrážky zo mzdy, VS /číslo zmluvy/ ako aj dátum uzavretia dohody a podpisy. Táto dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou zmluvy o úvere.

9. Zo žiadosti žalovaného v 1/ rade zo dňa 15.11.2017 vyplýva, že žalovaný v 1/ rade požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu z titulu predmetnej dohody, pričom pohľadávku vyčíslil na sumu 2.617,33 Eur.

10. Uznesením Okresného súdu Trebišov, č. k. 17Csp/343/2017-45 zo dňa 17.01.2018 súd rozhodol o návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým uložil žalovanému v 1/ rade zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8300036206 zo dňa 27.01.2011 k zmluve o revolvingovom úvere č. 8300036206 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade na výkon zrážok zo mzdy do právoplatného skončenia veci samej. Žalovanému v 2/ rade - zamestnávateľovi žalobcu bolo uložené zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8300036206 zo dňa 27.01.2011 k zmluve o revolvingovom úvere č. 8300036206 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.02.2018.

11. Podľa ust. § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka /ďalej len „OZ“/ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods.2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13. Podľa §53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa /ďalej len „neprijateľná podmienka“/. To neplatí, ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa ust. §53 ods.2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

15. V odseku 4 tohto ustanovenia sú uvedené neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách len príkladmo, pričom pod písmenom a/ sa považuje za neprijateľnú podmienku aj tá, podľa ktorej má spotrebiteľ plniť a s ktorou nemal možnosť oboznámiť sa pred uzavretím zmluvy.

16. Podľa odseku 5 tohto ustanovenia neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa odseku 9 neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

17. Podľa §54 ods.1 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať vopred svojich práv, ktorému tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

18. Podľa ust. § 54 ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa §130 ods. 7 Zákonníka práce, zamestnávateľ nemá právo akýmkoľvek spôsobom obmedzovať zamestnanca vo voľnom nakladaní s vyplatenou mzdou.

20. Podľa §131 ods.3 Zákonníka práce, ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zákonných zrážok (ods.1, 2) môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy.

21. Podľa §551 ods.1,2 uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy, zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

22. Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným v 1/ rade ako veriteľom bola uzavretá zmluva o úvere. Ide o spotrebiteľskú zmluvu, preto súd posudzoval zmluvu v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy. Ide o typicky formulárovú zmluvu vopred pripravenú, ktorej podmienky a obsah žalobca ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Osobitne bola uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy pre prípad, že dlžník nesplní svoj záväzok splácať úver v zmysle úverovej zmluvy, pričom táto dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v deň uzavretia zmluvy o úvere súčasne s touto zmluvou, pričom aj dohoda o zrážkach zo mzdy bola vopred vypracovaná formulárová dohoda. Hoci dohoda o zrážkach zo mzdy sa nachádza na osobitnom dokumente, treba ju považovať za súčasť samotnej úverovej zmluvy. Túto skutočnosť vlastne nepoprel ani sám žalovaný v 1/ rade, ktorý vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy sa spája s hlavným vzťahom, z ktorého pohľadávka vznikla, v tomto prípade sa spája so zmluvou o úvere.

23. Súd z úradnej moci v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení o ochrane spotrebiteľa, v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 5.1.1993, ale aj v zmysle judikatúry ESD, skúmal prijateľnosť zmluvných podmienok a v tomto prípade dospel k záveru, že zmluvné dojednanie o zrážkach zo mzdy žalobkyne pre prípad neplnenia povinnosti riadne splácať úver, je neprijateľné a teda aj neplatné (§53 ods.5OZ).

24. Súd ďalej poukazuje na ustanovenie Zákonníka práce o výplate mzdy zamestnancovi a o možnosti vykonávať zrážky len vtedy, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom písomne dohodne. Zrážky zo mzdy žalobcu pre pohľadávku, ktorej výšku určiť je len v moci jednej strany, a to veriteľa, sú neprijateľné bez akéhokoľvek posúdenia súdu.

25. V danom prípade kým dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje výšku pohľadávky 1.500 Eur, už v žiadosti žalovaného v 1/ rade o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne, ktorá bola doručená zamestnávateľovi žalobcu je uvedená výška pohľadávky 2.617,33 Eur, teda oveľa vyššia suma než bola v zmluve.

26. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy podľa §551 a nasl. Občianskeho zákonníka vyplýva, že jej uzatvorením je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľom, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie.

27. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah.

28. Je potrebné tiež zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.

29. V danom prípade súd poukazuje aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21. 1. 2011, ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa ustanovenia §551 Občianskeho zákonníka, je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením §53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.

30. Výkon zrážok zo mzdy je pritom procesom, ktorý nepodlieha žiadnej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, aj keď bola podpísaná na samostatnej listine. Zo všeobecných podmienok úveru žalovanému vyplýva jej prepojenosť aj podmienenosť vo vzťahu k zmluve o úvere. V oblasti ochrany spotrebiteľa je pritom potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti, a to vo forme tzv. princípu dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.

31. Ústavný súd ČR v nálezoch II. ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013 uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Zásade poctivosti vo vzťahu dodávateľa k spotrebiteľovi nemôže zodpovedať kontraktačný proces, obsah ktorého, v konkrétnom prípade Dohoda o zrážkach zo mzdy, sa uzatvára spolu so zmluvou o úvere, bez objasnenia jej významu a dôsledkov. Systém ochrany spotrebiteľa zavedený smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza totiž z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom beztoho, aby mohol vplývať na ich obsah. Dohoda o zrážkach zo mzdy sa neinformovaním jej dôsledkov dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznáva takémuto konaniu rozpor s imperatívom dobrých mravov. Nič nebráni hodnotiť takúto klauzulu ako neplatnú (§53ods.5 Občianskeho zákonníka) aj keď má základ v zákone. Dôležité je, kde a ako je dohodnutá, a to v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami, ktoré môžu byť prípadne nekalé a zmluva tak môže byť základom toho, že veriteľovi sa aj bez súdnej kontroly v procese zrážok zo mzdy umožní získať do sféry vlastných majetkových aktív plnenie, ktoré mu prípadne neprináleží.

32. Keďže uvedený inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa, preto súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil ako neprijateľnú a tým neplatnú a podanej žalobe vyhovel.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %voči žalovanému v 1/ rade. V súlade s § 262 ods. 1 súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods.1 .

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.