Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/63/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v exekučnej veci oprávnenej: Sociálna poisťovňa Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Topoľčany so sídlom Nám. M.R. Štefánika 2269/18, 955 37 Topoľčany, proti povinnej: EMPRESSA s.r.o., IČO: 44 875 819, so sídlom P. O. Hviezdoslava 2332, 955 01 Topoľčany, o vymoženie sumy 369,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 02.05.2018, č. k. 4Er/706/2013-27 jednohlasne takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil, žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal a rozhodol, že oprávnená je povinná zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Anette Demešovej, so sídlom exekútorského úradu 1. mája 1053, 952 01 Vráble, náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 200 ods. 2, 5, § 9a ods. 1, § 203 ods. 1, 2, § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo „EP“) a na ustanovenia § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že súdna exekútorka dala podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že vykonaným šetrením bola zistená nemajetnosť povinnej. Uviedla, že povinná nie je vlastníkom nehnuteľností a nie je evidovaná ako vlastník ani držiteľ motorového vozidla. Nemá evidovaný žiadny bankový účet, prípadne ak bankové účty má, sú bezobratové. Povinná nepoberá mzdu ani žiadny iný príjem. Na predvolania a výzvy súdnej exekútorky nereagovala a pohľadávka od začiatku exekučného konania nebola uhradená ani čiastočne. Povinná teda nedisponuje majetkom, ktorý by bol vhodný na exekúciu a nie je ani v budúcnosti predpoklad uspokojenia pohľadávky oprávnenej, pohľadávka je nevymožiteľná. Oprávnená sa k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie nevyjadrila. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a zoznamu vykonaných lustrácií, ktoré predložila súdna exekútorka, mal za preukázané, že povinná je nemajetná. Povinná nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Povinná nie je vlastníkom nehnuteľností ani vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, nepoberá mzdu ani žiadny iný príjem, nemá evidovaný žiadny bankový účet a je voči nemu vedených ďalších 29 exekúcií. Vzhľadom na to súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení exekúciu zastavil, pretože majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdna exekútorka si zároveň vyčíslila trovy exekúcie v sume 48,95 eura, pozostávajúce

z minimálnej odmeny 33,19 eura, náhrady hotových výdavkov - poštovného v sume 7,60 eura (1x 1,55 eura - žiadosť o udelenie poverenia, 2 x 1,70 eura - doručenie upovedomenia oprávnenému a povinnému, 2x 0,50 eura - konečné vyúčtovanie povinnému, oprávnenému, 1,65 eura - vrátenie poverenia súdu) a 20 % DPH v sume 8,16 eura. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky nepriznal súd súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov vynaložených na poštovné v sume 7,60 eura + DPH. Súd nepriznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov (poštovného) v nej uplatňovanej výške, nakoľko zo súdnou exekútorkou pripojených dokladov (šetrenie majetku povinného) nemal súd preukázané, že súdna exekútorka doručovala prostredníctvom pošty akúkoľvek doporučenú zásielku, resp. doporučenú zásielku určenú do vlastných rúk. Súdna exekútorka napriek výzve zo strany súdu o zdokladovanie vykonaného doručenia aj predložením fotokópií doručeniek v predmetnom exekučnom konaní, nepreukázala súdu, že by vykonala doručovanie prostredníctvom pošty. Na výzvu súdu na zdokladovanie výšky hotových výdavkov - uplatneného poštovného súdna exekútorka nereagovala. Bez exekučného spisu, resp. predložených doručeniek, súd prvej inštancie preto nemohol preskúmať uplatnenú náhradu hotových výdavkov súdnej exekútorky. Súd pritom žiadal súdnu exekútorku o zaslanie exekučného spisu. V tejto súvislosti súd konštatuje, že je prioritne úlohou súdnej exekútorky a v jej záujme vyčísliť si trovy exekúcie riadne a zrozumiteľne a najmä, aby všetky úkony, ako aj výdavky, ktoré na exekúciu vynaložila a ktorých náhradu požaduje, boli zadokumentované (preukázané) v exekučnom spise. Súd nepriznal súdnej exekútorke tzv. budúce poštovné (2 x 0,50 eur + 1,65 eur), nakoľko v tomto štádiu konania nie je preukázané, či tieto trovy vzniknú, a ak vzniknú, či vzniknú v takej výške, ako si ich súdna exekútorka uplatnila. Súdna exekútorka má nárok len na náhradu trov exekúcie potrebných na účelné vymáhanie nároku počas výkonu exekúcie. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnej exekútorke priznal trovy exekúcie vo výške 39,83 eura, ktoré pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 eura a 20 % DPH zo sumy 33,19 eura vo výške 6,64 eura

4. O trovách konania strán (účastníkov) súd rozhodol podľa 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, § 256 ods. 1 a 262 ods. 1 tak, že oprávnenej a povinnej nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože ani jedna zo strán zastavenie konania z dôvodu nemajetnosti povinného nezavinila. Keďže oprávnená ani povinná nemá právo na náhradu trov konania, o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 rozhodované nebude.

5. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Oprávnená je toho názoru, že súd prvej inštancie pri preskúmavaní dôvodnosti zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného nevzal do úvahy všetky relevantné skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na zistenie skutkového stavu preukazujúceho a odôvodňujúce zastavenie exekúcie pre nemajetnosť. Uviedla, že súd prvej inštancie pri preskúmaní dôvodnosti zastavenia exekúcie musí vziať do úvahy dĺžku trvania exekučného konania. Oprávnená dáva do pozornosti ustanovenie § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. V zmysle citovaného ustanovenia je možné predpokladať zmenu majetkových pomerov povinného počas 10 ročnej lehoty stanovenej zákonom na vykonanie exekučného titulu, a preto je v budúcnosti ešte predpoklad, že by mohla byť pohľadávka uspokojená niektorým zo spôsobov vykonávania exekúcie. Súd pri preskúmaní dôvodnosti zastavenia exekúcie musí vziať do úvahy, že sa exekučné konanie vedie voči právnickej osobe, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri SR a doposiaľ nebola zrušená ani vymazaná, a až do dňa výmazu z Obchodného registra trvá obchodná spoločnosť ako právnická osoba a môže teda vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti. Povinná ako spoločnosť s ručením obmedzeným by mal mať v zmysle ustanovenia § 114 Obchodného zákonníka obchodný podiel, ktorý podlieha exekúcii, súdny exekútor počas doterajšieho výkonu exekúcie nepristúpil k predaju obchodného podielu povinného, ani podniku ako takého, nakoľko podnik tvorí súbor hmotných ako aj nehmotných zložiek podnikania, k podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty. Z napadnutého uznesenia nie je možné určiť, či sa súdna exekútorka zaoberala súpisom hnuteľných vecí, či zisťovala iné majetkové hodnoty povinnej. Na základe uvedeného oprávnená žiada pokračovať v exekučnom konaní a navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku uvedenom pod bodom I. zrušil.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len , preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie poverením zo dňa 25.06.2013 poveril súdnu exekútorku JUDr. Anettu Demešovú. Dňa 02.10.2017 bol na súd prvej inštancie doručený podnet súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie podaný v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) EP, ku ktorému sa oprávnená nevyjadrila. Okresný súd vyzval dňa 07.12.2017 súdnu exekútorku, aby predložila exekučný spis, za účelom preskúmania a zhodnotenia majetkových pomerov povinnej v priebehu vykonávania exekúcie a preverenia hotových výdavkov, ktoré si uplatnila. K uvedenej výzve súdna exekútorka emailom dňa 30.01.2018, zaslala súdu prvej inštancie písomnosti preukazujúce aktuálne majetkové pomery povinnej, z ktorých vyplýva, že povinná je nemajetná, nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, nie je vlastníkom nehnuteľností ani vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, nepoberá mzdu ani žiadny iný príjem, nemá evidovaný žiadny bankový účet a je voči nej vedených ďalších 29 exekúcií. Súd vyzval dňa 09.04.2018 súdnu exekútorku, aby predložila doklady preukazujúce vynaloženie hotových výdavkov. Vzhľadom k tomu, že súdna exekútorka nepredložila požadované doklady, súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predodňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na §387 ods. 2 sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

14. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, že ak sa v priebehu vykonávania exekúcie zistí, že povinná nevlastní ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, súd je povinný exekúciu zastaviť. Súd v zásade rozhoduje o zastavení exekúcie pre nemajetnosť na podnet (najčastejšie od exekútora alebo oprávneného); nie je však vylúčené, aby súd rozhodol o zastavení ex offo, ak sa o nemajetnosti povinného dozvie inak. V predmetnej veci rozhodoval súd prvej inštancie o podnete súdneho exekútora na zastavenie pre nemajetnosť povinného. Lustrácie a šetrenia majetku povinného, ktoré súd preveroval, boli vykonané v dostatočnom rozsahu. Na základe toho, že v čase podania podnetu súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie boli splnené všetky podmienky k vydaniu rozhodnutia, súd rozhodol, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Takéto rozhodnutie bolo súdom prvej inštancie teda vydané v súlade so zákonom a za splnenia všetkých podmienok, ktoré sa pre predmetné rozhodnutie predpokladajú. Odvolací súd dodáva, že napriek zastaveniu predmetnej exekúcie, môže oprávnená podať nový návrh na začatie exekúcie ak bude mať za to, že vedenie exekúcie bude v budúcnosti úspešné, nakoľko disponuje exekučnými titulmi, ktoré sú spôsobilé na vymáhanie.

15. K námietke oprávneného, že obchodný podiel obchodnej spoločnosti (povinného) podlieha exekúcia súdny exekútor počas doterajšieho výkonu exekúcie nepristúpil k jeho predaju, ani k predaju podniku ako takého, odvolací súd uvádza, že exekúciou možno postihnúť aj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti, ak ide o takú obchodnú spoločnosť, ktorá podľa platnej úpravy v Obchodnom zákonníku obsahuje inštitút obchodného podielu definovaného ako práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Takouto spoločnosťou je spoločnosť s ručením obmedzeným s poukazom na § 93 ods. 2 Obchodného zákonníka aj komanditná spoločnosť. Exekúciu postihnutím

obchodného podielu podľa súčasnej úpravy obchodných spoločností v Obchodnom zákonníku nemožno vykonať na účasť vo verejnej obchodnej spoločnosti, ktorá neobsahuje vlastníctvo obchodného podielu v tom zmysle, v akom je to v spoločnosti s ručením obmedzeným. Exekúcia postihuje obchodný podiel v súlade s hmotnoprávnou úpravou. Exekútor však neprevádza, ani nespeňažuje obchodný podiel, ale svojimi exekučno-právnymi úkonmi dosahuje zánik povinného v spoločnosti a vznik nároku povinného na vyrovnací podiel (ak mu nevznikol iný nárok, napríklad nárok na likvidačnom zostatku), ktorý sa stáva pohľadávkou a tá sa stáva predmetom exekúcie. V danom prípade je povinným spoločnosť EMPRESSA s.r.o., ktorá existuje, t. j. nebola vymazaná z obchodného registra a má jediného spoločníka, teda fyzickú osobu, pričom súdny exekútor vedie exekúciu proti právnickej osobe. Keďže exekúcia v predmetnej veci bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného, námietka odvolateľa, že podľa ust. § 148 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 10rokov odo dňa jeho právoplatnosti, odvolací súd považoval za bezpredmetnú.

16. Keďže v uvedenom prípade vykonaným šetrením súdneho exekútora nebol zistený žiadny majetok povinného, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď exekučné konanie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h ) Exekučného poriadku zastavil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 a v odvolacom konaní úspešnému povinnej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia §262 ods. 1 mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 rozhodol, že povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

18. V intenciách vyššie uvedených zákonných skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako vo výroku vecne správne.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .