Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-339-2017.pdf
PDF · 165.16 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/339/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu: Negotiant s.r.o., so sídlom v Bratislave - Mestská časť Nové Mesto, Za kasárňou 1, IČO: 35 967 587, zastúpeného JUDr. Annou Ščepkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Saratovská 2/A proti žalovanej P.. G. X. Z., nar. XX.XX.XXXX, R. C. N. E., S. X, zastúpenej JUDr. Frederikou Birkovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Brezová 10, o zaplatenie 2.257,62 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 18C/441/2015-263 zo dňa 9. augusta 2017
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. P r i z n á v a žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žaloba sa zamieta. II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % preukázaných odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov v súdnom konaní.
2. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.257,62 eur titulom zaplatenia finančnej čiastky žalobcom žalovanej v exekučnom konaní na základe rozhodnutia súdu ako exekučného titulu, ktorý bol následne v dovolacom konaní zrušený.
3. Žalobca podanú žalobu odôvodňoval tým, že na základe zrušeného súdneho rozhodnutia plnil žalovanej dlh, ktorý podľa hmotného práva nikdy neexistoval. S odkazom na súdnu judikatúru dôvodil tým, že pokiaľ je dlh splnený dobrovoľne alebo vo vykonávacom konaní na základe právoplatného rozhodnutia, tak v prípade, ak povinnosť rozhodnutia vyplývajúca podľa hmotného práva skutočne existovala, zanikol takýto dlh splnením, ale ak povinnosť na plnenie podľa hmotného práva neexistovala, získal ten, kto plnenie dostal bezdôvodné obohatenie. V danom prípade žalobca ale plnil povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu, ktoré nezodpovedalo skutočným hmotnoprávnym pomerom a teda plnil neexistujúci dlh, čím žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenia okamihom, keď rozhodnutie, na základe ktorého sa plnilo, bolo právoplatne zrušené. Uvádzal, že exekučným titulom, na základe ktorého žalobca plnil, bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. 3. 2011 č.k. 3Co/207/04-105, ktorým súd uložil žalobcovi (v postavení žalovaného) zaplatiť žalovanej (v postavení žalobkyne) povinnosť na zaplatenie sumy 1.659,70 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% z dlžnej sumy ročne od 31. 5. 2007 do zaplatenia. V exekučnom konaní JUDr. Hildegardy Laclavíkovej sp.zn. EX 306/201, začatom na návrh žalovanej ako oprávnenej z exekučného titulu, žalobca uhradil sumu 1.650,70 eur, ako aj úroky z omeškania z dlžnej sumy za obdobie od 31.5.2007 do 22.8.2011 vo výške 597,92 eur, čo predstavuje nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňovaného v tomto konaní.
4. Hmotnoprávny základ finančného plnenia mal podľa žalobcu byť daný záväzkovým vzťahom sporových strán, vyplývajúcim zo zmluvy o sprostredkovaní uzavretej dňa 6. 3. 2007 v zmysle § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), keďže na základe sprostredkovateľskej zmluvy sa žalobca ako sprostredkovateľ zaviazal zaobstarať pre žalovanú ako záujemcu uzavretie kúpnej zmluvy v lehote do 30. 4. 2007, predmetom ktorej mala byť garsónka na H. V. XX, ako byt č. XX H. X. S. C. M., T. H. F. XXXX, E.. Ú.. Q., Správa katastra Hlavné mesto SR, Bratislava. Cena nehnuteľnosti bola dohodnutá vo výške 56.429,66 eur (1.700.000,00 Sk), odmena pre sprostredkovateľa bola dojednaná v hodnote 1.659,70 eur (50.000,00 Sk) s tým, že žalovaná ako záujemkyňa zložila zálohu na províziu v dohodnutej výške ku dňu podpisu zmluvy o sprostredkovaní. Nakoľko žalovaná bezdôvodne odmietla uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti, porušila svoje povinnosti zo zmluvy o sprostredkovaní a zložený záloh na províziu vo výške 1.659,70 eur (50.000,00 Sk) si žalobca započítal ako zmluvnú pokutu, na úhradu ktorej bola žalovaná povinná v zmysle prílohy č. 1 k zmluve o sprostredkovaní označenej ako „Vyhlásenie záujemcu“.
5. V konaní pred Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 45C 108/08 sa žalovaná (v predmetnom spore v postavení žalobkyne) domáhala voči žalobcovi (v predmetnom spore v postavení žalovaného) vrátenia finančnej čiastky 1.659,70 eur (50.000, - Sk) argumentujúc, že nedošlo k sprostredkovaniu dohodnutej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, preto sprostredkovateľovi Negotiant s.r.o., nevznikol nárok na odmenu, a rovnako mu nepatrí ani právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, lebo bola dohodnutá neplatne a žalovaná ako záujemkyňa o uzavretie zmluvy neporušila žiadnu svoju povinnosť zo zmluvy o sprostredkovaní.
6. Okresný súd Bratislava II svojim rozsudkom zo dňa 19. 11. 2008 č. k. 45C 108/08-78 zamietol žalobu G.. Z. o zaplatenie finančnej čiastky prijmúc záver, že sprostredkovateľ nezavinil, že k podpisu kúpnej zmluvy nedošlo. Nepovažoval za preukázané, aby k uzavretiu zmluvy došlo z dôvodov, ktoré neboli vopred známe záujemkyni, preto v zmysle zmluvy o sprostredkovaní spoločnosti Negotiant s.r.o., ako sprostredkovateľovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu.
7. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, ako súdu odvolacieho, zo dňa 31.3.2011 č. k. 3Co/207/09-105 (v poradí prvý rozsudok), ktorý nadobudol právoplatnosť 16.5.2011 bol zmenený prvostupňový rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19.11.2008 č.k. 45C/108/08-78 tak, že bola uložená povinnosť spoločnosti Negotiant s.r.o. zaplatiť G.. Z., sumu 1.659,70 eur s úrokom z omeškania 8,5% ročne od 31.5.2007 do zaplatenia. Odvolací súd konštatoval jednak neplatnosť dohody o zmluvnej pokute, keďže tento právny úkon nebol založený na obojstranne zhodne prejavenej vôli uzavrieť takú dohodu, ale len na jednostrannom vyhlásení G.. Z., čím neboli splnené formálne náležitosti právneho úkonu, a súčasne konštatoval, že nebolo vzhľadom na okolnosti prípadu preukázané, aby G.. Z. porušila povinnosti zo sprostredkovateľskej zmluvy, nakoľko zo strany sprostredkovateľa Negotiant s.r.o. jej nebola predložená taká zmluva o prevode nehnuteľnosti, na akej sa so sprostredkovateľom dohodli.
8. Na základe dovolania podaného spoločnosťou Negotiant s.r.o. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 28.5.2012 sp. zn. 7Cdo/121/11 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/207/09-105 z 31.3.2011 a vrátil mu vec na ďalšie konanie, keď dôvodmi zrušenia rozhodnutia boli procesné vady konania (odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie, a uplatnil ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní neboli použité, pričom nevyzval strany sporu, aby s k použitiu ustanovení vyjadrili).
9. V opätovnom konaní o odvolaní Krajský súd v Bratislave v poradí druhým rozsudkom zo dňa 26.9.2013 č.k. 3Co/383/12-188 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 19. 11. 2008 vo veci č.k. 45C/108/08-78 o zamietnutí žaloby G.. Z. voči spoločnosti Negotiant s.r.o. z dôvodov, že ku dňu vyhlásenia v poradí druhého rozhodnutia odvolacieho súdu pohľadávka G.. Z., ktorá bola predmetom sporu, jej bola spoločnosťou Negotiant s.r.o., ako žalovaným uhradená v rámci exekučného konania. Nakoľko pre rozsudok odvolacieho súdu bol rozhodujúci stav medzi stranami sporu v čase vyhlásenia rozhodnutia, pričom G.. Z. ako žalobca na výzvu odvolacieho súdu uviedla, že napriek úhrade pohľadávky na žalobe zotrváva, odvolací súd z dôvodu uspokojenia pohľadávky o odvolaní G.. Z. rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby G.. Z. potvrdil.
10. Rozsudok Okresného súdu Bratislava zo dňa 19.11.2008 č. k. 45C/108/08-78 nadobudol v spojení s druhým rozsudkom Krajského súdu Bratislave č.k. 3Co/383/12-188 zo dňa 26.9.2013 právoplatnosť ku dňu 22. 11. 2013.
11. Žalovaná popierala dôvodnosť nároku žalobcu uvádzajúc, že zmluvná pokuta nebola platne dohodnutá pre nedostatok formálnych náležitostí, keď vyhlásenie žalovanej je len jednostranným právnym úkonom a žalobca nepodpísal ustanovenia o zmluvnej pokute, pričom súčasne žalovaná neporušila žiadnu zmluvnú povinnosť, pretože k podpisu kúpnej zmluvy, ktorá mala byť predmetom zmluvy sprostredkovateľskej nedošlo z dôvodov na strane žalobcu, ktorý porušil dohodnuté podmienky. Žalobca predložil žalovanej na podpis kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevodom dohodnutého bytu, ale so záložným právom, ktoré nebolo v zmluve o sprostredkovaní dohodnuté a zmienené, pričom žalovaná si vymienila, že byt nekúpi s ťarchou. Žalobca navyše predložil žalovanej kúpnu zmluvu s uvedením kúpnej ceny 33.193,92 eur (1.000.000,- Sk), aj keď účastníci sa v zmluve o sprostredkovaní dohodli, že predmetný byt sa predáva za cenu 56.429,66 eur (1.700.000,- Sk).
12. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 774 OZ, § 544 OZ s odkazom na jednotlivé dojednania sprostredkovateľskej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 6.3.2007, ako aj vydané rozhodnutia súdov.
13. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade, ak sprostredkovateľ vyvinie všetko náležité úsilie, napriek tomu sa záujemca rozhodne, že sprostredkovanú zmluvu neuzavrie bez zjavného dôvodu, možno túto situáciu riešiť aj formou zabezpečenia záväzku cestou dohody o zmluvnej pokute, pričom podmienkou platnosti takejto dohody je jednak jej formálna stránka - písomná forma a súčasne musí ísť o právny úkon dostatočne určitý, zrozumiteľný, súladný s dobrými mravmi a zákonom (§ 3, § 37, § 39 a § 40 OZ).
14. Sprostredkovateľská zmluva uzavretá medzi stranami sporu ale v predmetnom konaní neobsahuje žiadne ustanovenie o zmluvnej pokute, pričom ani odkaz čl. 5 bod 5.6 v znení: „Neoddeliteľnou časťou tejto zmluvy je: príloha č. 1 - „Vyhlásenie záujemcu“, z ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok, neobsahuje žiadny údaj o tom, aby sa jednalo o úpravu zmluvnej pokuty. Podľa znenia textu čl. 5 bod 5.6 zmluvy o sprostredkovaní obsahom prílohy č. 1 - vyhlásenia, mohlo byť fakticky čokoľvek. Skutočnosť, že jednotlivé listy sprostredkovateľskej zmluvy obsahujú číslovanie strán a údaje o celkovom počte strán, z ktorých možno dôvodiť, že zmluva má tri strany, nijako neovplyvňuje záver súdu, že z čl. 5 bodu 5.6 nemožno vyvodiť, čo má byť neoddeliteľnou časťou zmluvy vo forme prílohy č. 1. Vyhlásenie záujemcu preto nemožno považovať za súčasť listín v počte 3, ani za vzájomnú dohodu o zmluvnej pokute potvrdenej podpisom oboch zmluvných strán. Spojenie obsahovo aj formálne samostatnej listiny so zmluvou o sprostredkovaní je vykonané len „spinkovačom a de facto“, preto príloha č. 1 by mohla byť súčasťou akejkoľvek inej listinnej zmluvy vyhotovenej v počte 3 strán. Súd konštatoval, že pokiaľ by mala byť zachovaná jednotnosť právneho úkonu zmluvy o sprostredkovaní a zmluvnej pokute, malo by byť nepochybné, aký bol obsah právneho úkonu, ktorý žalobca ako sprostredkovateľ potvrdil svojim podpisom na str. 2 zmluvy o sprostredkovaní.
15. Uviedol, že zo znenia bod 5.6 záverečných ustanovení ale nie je možné vyvodiť, k čomu smeroval prejav vôle sprostredkovateľa, k akému obsahu vyhlásenia záujemcu a či v tomto smere došlo skutočne k dohode strán sporu. Preto dospel súd prvej inštancie k záveru, že neboli splnené formálne náležitosti takéhoto právneho úkonu, keď dohoda strán nie je písomná, nakoľko nie je potvrdená podpisom oboch zmluvných partnerov.
16. Taktiež uviedol, že žalobcovi nič nebránilo, aby sa ustanovenia o zmluvnej pokute stali priamym obsahom zmluvy o sprostredkovaní s tým, že spôsob vyhotovenia zmluvy, ktorej samostatnou súčasťou je listina „Vyhlásenie záujemcu“ je prejavom zavádzania klienta, zahmlievania rozsahu jeho práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o sprostredkovaní, keď aj v dôsledku takejto samostatnej úpravy práv a povinností si záujemca, ktorý podpisoval akési „Vyhlásenie“ nemusel byť vedomý vzniku záväzku na úhradu zmluvnej pokuty a teda skutočnosti, že vopred zložená záloha na odmenu môže byť kedykoľvek použitá aj na iný účel.
17. Preto súd považoval ustanovenia o zmluvnej pokute za neplatné aj pre rozpor so zákonom, ako aj s dobrými mravmi s odkazom na § 39 OZ v spojení s § 3 a § 6 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, pričom v tomto prípade v dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahoch sa vyžaduje zvýšená ochrana záujmov tzv. slabšej strany s odkazom na § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj § 52 OZ.
18. Apeloval súd na to, že u žalobcu, ktorý vykonával činnosť realitnej kancelárie sa predpokladá a očakáva dôsledná znalosť problematiky a akákoľvek snaha o skryté sankcionovanie spotrebiteľa, o jeho zavádzanie, zamlčanie informácií významných pre vstup do záväzkového vzťahu, znamená postup žalobcu v rozpore so zásadami dobrých mravov s odkazom na § 6 Zákona o ochrane spotrebiteľa platného v čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy, ako aj § 3 OZ. Preto konanie žalobcu vykazuje znaky diskriminácie, vybočuje z pravidiel morálky uznávanej pri poskytovaní služieb, ktoré môže privodiť ujmu druhému účastníkovi obchodného vzťahu.
19. Postup žalobcu ako sprostredkovateľa preto súd pri uzatváraní predmetnej zmluvy a dojednaní zmluvnej pokuty vo „Vyhlásení“ považoval za klamlivý, zavádzajúci, vykazujúci znaky rozporu s dobrými mravmi, nakoľko v čase vstupu do záväzkového vzťahu slabšia zmluvná strana nezískala plné informácie o predmete záväzku a keďže tieto boli upravované skrytým a zavádzajúcim spôsobom, nepožíva právnu ochranu. Obsah záväzku uvedený na listine „Vyhlásenie záujemcu“ navodzuje dojem, že sprostredkovateľ chcel preniesť na klienta zodpovednosť aj za akúkoľvek náhodu, pre ktorú by nedošlo k uzavretiu zmluvy, ktorá mala byť predmetom sprostredkovania, keď zmluvnú pokutu mal záujemca uhradiť aj pre prípad, že predmet zmluvy by sa splnil bez pričinenia ktorejkoľvek zmluvnej strany alebo ak by záujemca k podpisu kúpnej zmluvy nepristúpil počas účinnosti sprostredkovateľskej zmluvy, keď nie sú vymedzené žiadne ospravedlniteľné dôvody, za splnenia ktorých by záujemca nezodpovedal za neuzavretie zmluvy. Preto vo vzťahu žalobcu k žalovanej existovala nerovnosť strán, keďže žalobca sa zaoberal svojou prevažnou činnosťou a to je prevodom nehnuteľnosti a naopak pre žalovanú to bola ojedinelá záležitosť.
20. Súd prvej inštancie taktiež uviedol, že žalovaná potvrdila vedomosť o existencii záložného práva na nehnuteľnosti, ale súčasne žiadala, aby jej nehnuteľnosť bola predaná už bez uvedenej ťarchy, o čom bola uistená, že s tým nebude problém s tým, že žalobca potvrdil, že žalovaná nebola detailne informovaná o úkonoch, aké sa predpokladajú v súvislosti so zbavením ťarchy - záložného práva na nehnuteľnosti pred jej prevodom, pričom samotná sprostredkovateľská zmluva obsahuje vymedzenie nehnuteľnosti, ale bez toho, aby bolo zaznamenané, že na nej viazne záložného právo v prospech banky. Tvrdenie žalovanej, že jej bolo prisľúbené, že nehnuteľnosť bude kupovať bez zálohu a že s tým nebude problém, pretože predávajúci vlastník S.. Q. chce kúpiť pozemok, na ktorý sa záloh prevedie, boli aj potvrdené čestným vyhlásením zamestnanca banky S.. Z., o kontakte s S.. Q. po uzavretí zmluvy o sprostredkovaní, ktorý mal záujem preložiť „záložné právo na pozemok“. Len preto, že takýto postup by bol zdĺhavejší a pre p. Repčíka nevýhodnejší, bolo navrhnuté S.. Q. splatenie pôvodného hypotekárneho úveru a až po predaji nehnuteľnosti čerpanie nového hypotekárneho úveru na pozemok. Žalobca v skutočnosti prisľúbil žalovanej predaj nehnuteľnosti, ale už bez záložného práva banky, čo sa však ukázalo ako nevhodné riešenie pre predávajúceho S.. Q., čo je v súlade aj s obsahom oboch návrhov zmlúv o prevode nehnuteľnosti predložených žalobcom žalovanej, ktoré síce predpokladajú výmaz záložného práva, ale až v súvislosti s úhradou kúpnej ceny zo strany žalovanej a vykonaním úkonov spojených s prevodom tejto nehnuteľnosti s tým, že každý z predložených návrhov zmlúv obsahuje ustanovenia o kúpnej cene len v sume 33.193,92 eur (1.000.000,00 Sk), keďže predávajúci S.. Q., ako aj žalovaná ako kupujúca a jej matka ako financujúca popreli, aby sa takto s S.. Q. dohodli.
21. Preto súd dospel k záveru, že aj keď zo strany žalobcu bola snaha o prevod nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom sprostredkovateľskej zmluvy, v skutočnosti to ale nebolo možné v lehote, na ktorú bola sprostredkovateľská zmluva dohodnutá, t.j. zabezpečiť prevod nehnuteľnosti tak, aby táto bola predaná žalovanej bez ťarchy. Preto žalobca nesplnil podmienky dohody o prevode nehnuteľnosti bez záložného práva v znení identifikácie aj v zmluve o sprostredkovaní s tým, že sprostredkovateľská zmluva bola podpísaná predtým, než žalovaná mala vôbec možnosť získať informácie o spôsobe výmazu záložného práva ako sú uvedené v návrhoch zmlúv a preto námietky žalovanej voči iným zmluvným podmienkam návrhov zmlúv o prevode predložených žalobcom, boli z jej strany odôvodnené.
22. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam súd v danom prípade prijal záver, že žalovaná nemala povinnosť voči žalobcovi na úhradu sprostredkovateľskej odmeny, nákladov a ani zmluvnej pokuty vo výške 1.659,70 eur (50.000,- Sk), ktorú žalovanou uhradenú odmietal žalobca vrátiť nárokujúc si ju ako zmluvnú pokutu, ktorá je neplatným právnym úkonom.
23. Aj v prípade, ak by išlo o platnú dohodu, súd konštatoval, že žalovaná neporušila žiadnu povinnosť zo zmluvy o sprostredkovaní. Naopak bol to žalobca, kto nedodržal podmienky dohody a žalovanej predložil návrhy na prevod nehnuteľnosti zaťaženej záložným právom a v odlišných cenových podmienkach ako boli obsahom zmluvy o sprostredkovaní.
24. Pokiaľ žalobca v exekučnom konaní splnil povinnosť na vrátenie sumy 1.659,70 eur uloženú mu právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu, ktoré bolo v neskoršom konaní zrušené, plnil si tak len záväzok, ktorý mu vyplýval z hmotného práva.
25. Pretože žalobca si len splnil záväzok na vydanie finančných prostriedkov, na zadržanie ktorých nemal nárok, nemá oprávnenie opätovne požadovať zaplatenie týchto finančných prostriedkov titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP s odkazom na § 255 CSP a procesne úspešnej strane sporu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pozostávajúcich z účelne vynaložených výdavkov v súdnom konaní.
27. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca. Uplatnil odvolacie dôvody, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP).
28. Čo sa týka naplnenia odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365 písm. b/ CSP, poukazoval na nedostatok zásadných dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, t.j. úplnú absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke, od riešenia ktorej závisí opodstatnenosť uplatneného nároku, ako aj vnútornú rozpornosť odôvodnenia rozhodnutia, priečiacu sa pravidlám logického uvažovania, keďže v prípade, že žalovanej nevzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, mala proti žalovanej žalobkyňa právo na náhradu škody v rozsahu ušlého zisku, ktoré započítala proti pohľadávke žalovanej na vrátenie zloženej zálohy za odmenu, čím sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, pričom Ústavný súd SR v Náleze sp.zn. II.ÚS 329/2010 zo dňa 10.3.2011 uviedol, že žalobca nemá povinnosť uviesť právnu kvalifikáciu uplatneného nároku, pretože je povinný iba pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti, z ktorých nárok vyvodzuje. Z čoho pramení povinnosť všeobecných súdov uplatnený nárok preskúmať zo všetkých právnych hľadísk, ktoré je možné na skutočnosti tvrdené žalobcom vzťahovať.
29. Za ďalšie neakceptovateľné pochybenie súdu prvej inštancie žalobca považoval aj celkový prístup k dokazovaniu a jeho priebeh v prejednávanej veci, keďže súd prvej inštancie nevykonal dôkaz výsluchom žalovanej, ako aj dôkaz výsluchom svedka Q. Q., pričom ich nevykonanie v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nevysvetlil, čo je v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP s tým, že nie je možné akceptovať, aby súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku viaceré skutkové zistenia odvodzoval z výpovedí žalovanej a svedka S.. Q. Q., uskutočnené v konaní na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 45C/108/2008 (pozri napr. body 10, 12, 19 druhý odsek), čo napokon výslovne deklaroval v bode 8 odôvodnenia napadnutého rozsudku a to s odkazom na nález Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 94/04 z 10.5.2005, kde ústavný súd judikoval, že jednou zo základných zásad uplatňovaných pri dokazovaní je zásada priamosti, ktorá vychádza z požiadavky, aby súd rozhodoval vo veci na základe bezprostredne získaných poznatkov a opieral sa len o dôkazy, ktoré boli vykonané pred ním. Tiež konštatoval, že úspešným vykonaním dôkazov je len ich vykonanie v súlade so zákonnými požiadavkami obsiahnutými v občianskom súdnom procese. Poukazoval na to, že Civilný sporový poriadok presne upravuje priebeh dôkazu výsluchom strany i výsluchom svedka (§ 195 a § 196 a nasl. CSP). Nakoľko súd vychádzal len z obsahu zápisníc o výsluchoch, ktoré boli vykonané v inom spore, ide o skutkové zistenia získané nezákonným spôsobom, čím sú procesne nepoužiteľné.
30. Existenciu právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 45C/108/2008-78 z 19.11.2008 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/308/2012 zo dňa 26. 9. 2013, ktorými bola žaloba žalovanej proti žalobkyni o zaplatenie istiny 1.659,70 eur s príslušenstvom definitívne zamietnutá, nie je podľa názoru žalobkyne možno bez ďalšieho preklenúť konštatovaním, že išlo o rozhodnutie, ktoré vychádza z odlišných skutkových okolností veci (bod 7 odôvodnenia napadnutého rozsudku) a preto za daného stavu treba usúdiť, že o nároku žalovanej proti žalobkyni, ktorým bola žalobkyňa nútená plniť žalovanej v exekúcii a vrátenie ktorého plnenia sa domáha v tejto veci už bolo právoplatne rozhodnuté tak, že žalovaná tento nárok nemá, z čoho by mali vychádzať aj súdy v tomto spore, medzi tými istými stranami.
31. Ďalej namietal úvahy súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody o zmluvnej pokute z dôvodu absencie formálnych náležitostí takéhoto právneho úkonu, keďže dohoda údajne nebola písomná a to s odkazom na citovaný čl. 5 bodu 5.6, ako aj prílohu č. 1 - „Vyhlásenie záujemcu“, taktiež ust. § 544 ods. 1 OZ a keďže žalovaná zmluvu podpísala na str. 2 osobitne, aj str. očíslovanú ako 3 jeho písomného vyhotovenia a všetky tri listy zmluvy o sprostredkovaní predložil žalobca žalovanej súčasne, očíslované a zopnuté, nemôže mať ani fakt, že žalobca nie je na str. 3 zmluvy o sprostredkovaní podpísaný spolu so žalovanou za následok neuzavretie zmluvy o sprostredkovaní písomne, keďže žiadne ustanovenie zákona neprikazuje, aby podpisy účastníkov sprostredkovateľskej zmluvy pri dohode o zmluvnej pokute boli na jednej strane, ba ani na jednej listine (§ 40 ods. 3 prvá veta OZ), keďže vzhľadom na čl. 5 bod 5.6 zmluvy o sprostredkovaní, ako aj na mechanické spojenie (zopnutie) všetkých troch strán (a troch listov) zmluvy o sprostredkovaní, by príloha č. 1 - „Vyhlásenie záujemcu“ zodpovedala pojmu „Dojednanie strán“ v zmysle § 544 OZ i v takom prípade, keby na str. 3 zmluvy o sprostredkovaní nebola podpísaná ani jedna zmluvná strana.
32. S odkazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 243/07 zo dňa 19.6.2008 žalobca taktiež poukazoval na nesúlad právneho formalizmu a vnášanie prehnaných nárokov do formulácie zmlúv, ktoré môžu zasahovať do zmluvnej slobody občana a jeho voľnosti pri uzatváraní zmlúv s tým, že je preto nepochopiteľné ako mohol žalobca zavádzať žalovanú s tým, že jej predložil na samostatné podpísanie aj tú stranu zmluvy o sprostredkovaní, na ktorej bol obsiahnutý záväzok žalovanej na zaplatenie zmluvnej pokuty, namiesto toho, aby napríklad „skryla“ dojednanie o zmluvnej pokute napríklad uprostred textu zmluvy na str. 2, kde by mohlo pred podpisovaním zmluvy uniknúť pozornosti žalovanej. Práve tým, že dohoda o zmluvnej pokute predstavovala výlučný obsah jednej strany (jedného listu) zmluvy o sprostredkovaní, ktorý žalovaná samostatne podpísala, bolo zabezpečené, že žalovaná mala možnosť sa s obsahom svojho záväzku zreteľne oboznámiť ešte predtým, než zmluvu podpísala. O žiadnom zavádzaní žalovanej žalobkyňou tak nemôže byť ani pomyslenie.
33. Následne s odkazom na citáciu ust. § 774 OZ, ako aj rozsudok sp.zn. 5Cdo/65/2003 publikovaný pod č. 5/2004 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, ako aj Rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/5296/2008 zo dňa 30.3.2011 žalobca uvádzal, že uzavretie zmluvy medzi záujemcom a treťou osobou je súhlasným prejavom ich autonómnej vôle s tým, že nárok na odmenu za sprostredkovanie bol v prejednávanej veci v zmluve o sprostredkovaní výslovne viazaný na uzatvorenie sprostredkovanej zmluvy s treťou osobou (čl. 4 bod 4.2 zmluvy o sprostredkovaní), čo bolo výrazne v prospech žalovanej, keďže to, či sprostredkovanú zmluvu uzavrie alebo nie, záviselo výlučne od vôle žalovanej a tretej osoby. Preto formuláciu „ak by záujemca nepristúpil k podpisu kúpnej zmluvy“ v tomto dojednaní nemožno interpretovať vo význame „ak by záujemca nepristúpil bez ohľadu na okolnosti k uzavretiu kúpnej zmluvy“ (za každých okolností a z akýchkoľvek dôvodov), keďže takýto výklad nezodpovedá základnému výkladovému pravidlu, nakoľko to predpokladá iba neuzavretie kúpnej zmluvy z dôvodu správania žalovanej ako záujemcu, ktorý zaviní, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedôjde.
34. Uvádzal, že Občiansky zákonník v ust. § 545 ods. 3 zakotvuje ako predpoklad vzniku nároku na zmluvnú pokutu zavinené porušenie zabezpečenej povinnosti, žalobcovi tak mohol vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu iba na základe zavineného porušenia povinností žalovanej pristúpiť k podpísaniu sprostredkovanej kúpnej zmluvy, a to aj so zreteľom na Rozsudok NS ČR sp. zn. 33Odo/938/2004 zo dňa 27.4.2006, ktorý odôvodňoval, keďže v predmetnej veci, aj vo veci, ktorá bola predmetom rozsudku Najvyššieho súdu ČR 33Odo 938/2004 sa pod formuláciou „odmietne uzavrieť“ sprostredkúvanú zmluvu v dohode o zmluvnej pokute sa v oboch prípadoch kladie dôraz na zapríčinenie neuzavretia sprostredkovanej zmluvy zo strany záujemcu. Preto zmluvná pokuta dojednaná v tretej vete prílohy č. 1 k zmluve o sprostredkovaní pre prípad, že žalovaná zavinene nepristúpi k uzavretiu sprostredkúvanej kúpnej zmluvy, bola dojednaná platne a predpoklady jej uplatnenia boli v prejednávanej veci naplnené. Uzavretá zmluva o sprostredkovaní neobsahovala v danej veci žiadne dojednanie o tom, že by si žalovaná vymienila kúpu bytu špecifikovaného v čl. I zmluvy o sprostredkovaní bez zaťaženia záložným právom. Žalovaná mala pri uzatvorení zmluvy o sprostredkovaní vedomosť o tom, že byt je zaťažený záložným právom v prospech VÚB, a.s., nakoľko bola o tejto skutočnosti žalobcom informovaná, čo napokon uznal aj súd prvej inštancie (druhý odsek v bode 19 odôvodnenia, prvá veta). Sama žalovaná uviedla vo svojej výpovedi pred Okresným súdom Bratislava II ako súdom prvej inštancie vo veci sp. zn. 45C/108/2008 na pojednávaní konanom 29.9.2008, že jej „povedali“, že „byt je zaťažený“ (strana 2 zápisnice z pojednávania). Takisto matka žalovanej, Ing. G. Z., uviedla ako svedkyňa na pojednávaní konanom pred Okresným súdom Bratislava III ako súdom prvej inštancie vo veci sp.zn. 45C/108/2008 dňa 29.9.2008, že žalovaná „večer po príchode spomínala, že S.. C. jej hovoril, že je tam záložné právo“ (str. 4 zápisnice z pojednávania). Navyše v tomto smere išlo o zrejmú „nadprácu“ zo strany žalobcu v prospech žalovanej.
35. S odkazom na ust. § 500 ods. 1 OZ žalobca konštatoval, že výhrady žalovanej voči skutočnosti, že byt o sprostredkovaní kúpy ktorého išlo, bol zaťažený záložným právo v prospech banky, má právnu relevanciu len vtedy, kedy bolo v zmluve o sprostredkovaní výslovne dojednané, že byt sa má kúpiť bez zaťaženia záložným právom, prípadne keby o tom, že byt nie je zaťažený záložným právom, žalobca žalovanú výslovne ubezpečil.
36. Preto aj v takej situácii, keby žalobkyňa vôbec neinformovala žalovanú o záložnom práve viažucom sa k bytu, čo sa v danom prípade ani nestalo, mala si túto skutočnosť zistiť sama žalovaná. Navyše žalobca vyvinul rozsiahlu aktivitu smerujúcu k tomu, aby v zmysle požiadaviek žalovanej, resp. jej matky, došlo k zániku záložného práva v prospech VÚB a.s. k predmetnému bytu. Preto žalobca konal nad rámec svojich zmluvných povinností, aby vyhovela žalovanej, keď pripravila dva návrhy kúpnej zmluvy. Žalobca preto uzavrel, že žalovaná zjavne zavinene a neopodstatnene odmietla akúkoľvek ďalšiu spoluprácu so žalobcom a matka žalovanej ako jej splnomocnenkyňa telefonicky oznámila žalobcovi, že „odstupuje“ od zmluvy o sprostredkovaní a že žalovaná byt „nechce“. Žalovaná tak urobila napriek tomu, že žalobkyňa vyhotovila dva návrhy sprostredkúvanej zmluvy, pričom sa riadila požiadavkami žalovanej, uskutočnila rozsiahlu činnosť, aby pre žalovanú zabezpečila výmaz záložného práva banky na byte a uloženie prostriedkov tvoriacich kúpnu cenu v bankovej úschove. Žalobkyňa svoje povinnosti zo zmluvy o sprostredkovaní neporušila, žalovaná však nepristúpila k podpísaniu sprostredkúvanej kúpnej zmluvy zo subjektívnych dôvodov na jej strane.
37. Pokiaľ ide o alternatívnu právnu argumentáciu s nárokom na náhradu škody, uvedenú vo vyjadrení žalobcu k odporu žalovanej zo dňa 9. 7. 2015, ku ktorej súd prvej inštancie nezaujal žiadne stanoviská, žalobca uviedol, že s odkazom na ust. § 420 ods. 1, § 415, § 442 ods. 1 OZ a náhradu ušlého zisku už zo samotnej povahy sprostredkovateľskej zmluvy ako zmluvného inštitútu vyplýva základná povinnosť záujemcu mať a prejavovať vážny záujem o uzavretie sprostredkúvanej zmluvy, ktorú žalovaná porušila a to aj vo vzťahu k všeobecnej prevenčnej povinnosti žalovanej k žalobcovi v zmysle § 415 OZ s odkazom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Odo 1166/2004 zo dňa 11.10.2006 v rámci kontraktačného procesu.
38. Žalobca obstaral žalovanej príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu a žalovaná prestala mať a prejavovať vážny záujem o uzavretie kúpnej zmluvy, čím porušila svoju povinnosť poskytovať žalobcovi súčinnosť potrebnú na uzavretie kúpnej zmluvy s predávajúcimi a predčasným ukončením kontraktačného procesu bez primeraných dôvodov porušila všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ.
39. Škoda, ktorá žalobcovi vznikla, spočívala v ušlom zisku žalobcu - odmene, na ktorú by mala nárok v prípade, ak by v rámci riadneho chodu udalostí došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktoré však bolo zmarené okolnosťami len na strane žalovanej.
40. Suma dohodnutej odmeny za sprostredkovanie 50.000,- Sk (1.659,70 eur) tak predstavuje ušlý zisk žalobcu ako legitímne očakávaný prínos, ktorý žalobca nezískal (stratil) v dôsledku porušenia povinnosti žalovanej.
41. Je preto potrebné uzavrieť, že žalobca mal voči žalovanej pohľadávku vo výške 1.659,70 eur, či už titulom dohodnutej zmluvnej pokuty, alebo alternatívne titulom náhrady škody, ktorú vo faktúre č. 2007/01/06 si započítal proti pohľadávke žalovanej z titulu vrátenia zloženej zálohy na odmenu za sprostredkovanie. Ak si teda žalobca ponechal od žalovanej zaplatenú sumu 50.000,- Sk (1.659,70 eur), mal na to právny dôvod, aj keď bol nútený plniť na základe (v tom čase) právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/207/2009-105 zo dňa 31. 3. 2011. Stalo sa tak bez toho, aby toto plnenie malo oporu v hmotnoprávnych pomeroch strán sporu, čo znamená, že sa exekučným plnením žalobcu, v rozsahu istiny a úroku z omeškania, žalovaná bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu.
42. Žalobca navrhoval zrušiť rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a podľa § 389 ods. 2 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne rozsudok zmeniť tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní v rozsahu 100 %.
43. Žalovaná k odvolaniu žalobcu uviedla, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú vo veci dané a to v zmysle nenaplnenia odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, nakoľko súd prvej inštancie v bode 6, 7 na strane 5, 6 napadnutého rozsudku presne odôvodnil, prečo rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 45C/108/2008 zo dňa 19.11.2009 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/383/2012 zo dňa 26.9.2013 nehodnotil ako prekážku rozhodnutej veci.
44. K nenaplneniu ďalšieho odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP a to nevykonaniu navrhnutých dôkazov výsluchom svedka p. Q. Q., žalovaná poukazovala na ust. § 185 ods. 1 a § 187 ods. 2 CSP, nakoľko len súd rozhodne o tom, ktorý dôkaz vykoná a ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho. Keďže svedok S.. Q. Q. sa k veci vyjadril pred Okresným súdom Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 45C/108/2008, postupoval súd prvej inštancie v tomto súdnom konaní v zmysle zásady hospodárnosti podľa čl. 17 CSP s tým, že žiadna zo sporových strán nenavrhla vypočutie žalovanej a podľa § 195 ods. 1 CSP súd nariadi výsluch strany o tvrdených skutočnostiach len na návrh strany sporu a v prípade, že tvrdené skutočnosti nemožno preukázať inak. Preto aj táto námietka žalobcu je právne irelevantná.
45. Žalovaná sa v plnom rozsahu stotožnila s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie.
46. K samotnej zmluve o sprostredkovaní a k dojednaniu zmluvnej pokuty žalovaná uviedla, že v článku 5, 6 zmluvy o sprostredkovaní bolo uvedené, že jej neoddeliteľnou časťou je príloha č. 1 - „Vyhlásenie záujemcu“ (žalovanej) s tým, že predmetom jednostranného vyhlásenia žalovanej bolo jej vyhlásenie o zmluvnej pokute, ktorú zaplatí sprostredkovateľovi vo výške 50.000,- Sk, ak nepristúpi k podpisu kúpnej zmluvy počas účinnosti zmluvy o sprostredkovaní, pričom zmluvná pokuta nebola platne dohodnutá pre nedostatok písomnej formy, keďže vyhlásenie žalovanej bolo jednostranným právnym úkonom a žalobca takúto dohodu nepodpísal s poukazom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Odo 938/2004. Keďže žalovaná neporušila žiadnu zmluvnú povinnosť, k podpisu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodov na strane žalobcu, ktorý porušil podmienky uvedené v zmluve o sprostredkovaní, keďže predložil žalovanej na podpis kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod dohodnutého bytu, ale zo záložným právom, čo nebolo v zmluve o sprostredkovaní dohodnuté, pričom žalovaná si vymienila, že byt nekúpi s ťarchou a s uvedením kúpnej ceny v zmluve 1.000.000,- Sk, pretože sa zmluvné strany v zmluve o sprostredkovaní dohodli, že predmetný byt sa predáva za cenu 1.700.000,- Sk, čo bolo aj potvrdené výpoveďami svedkov v konaní pred Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 45C/108/2008.
47. Vychádzajúc z uvedeného nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že ak si žalobca nezapočítal zmluvnú pokutu s províziou zaplatenou žalovanou, tak si započítal náhradu škody, ktorá mu vznikla neuzavretím kúpnej zmluvy. V tomto prípade preto chýba splnenie predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody a to porušenie povinnosti, keďže aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že žalobca je tá strana, ktorá porušila povinnosť, pre ktorú nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy a preto chýba zavinenie žalovanej, ako aj príčinná súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti. Navrhovala, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny.
48. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril.
49. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01. 07. 2016 (ďalej len „ CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b//, d/, e/, f/ a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.
50. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25. 10. 2018 o 09.05 hod., v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II.p. v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP.
51. Žalobca ako odvolateľ uplatnil v odvolaní odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP a keďže súd prvej inštancie vo veci konal aj podľa ust. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“, účinného do 1.7.2016) odvolací súd odkazuje na ust. § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
52. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
53. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 221 ods. 1 O.s.p. (th.č. § 389 CSP), ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami v tom čase účinného O.s.p.), pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Typickou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ide napr. o nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a pod., neposkytnutie poučenia o povinnosti tvrdenia alebo poučenia o dôkaznej povinnosti, aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania, aj keď pre to neboli splnené podmienky a pod. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p., (th.č. CSP), napr. ak súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz nebol vykonaný zákonným spôsobom, stranám sporu v rozpore so zákonom nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, a pod.
54. Tento odvolací dôvod je daný aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, keďže ide o inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03. 12. 2015 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky 1/2016).
55. Neúplnosť zistenia skutkového stavu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP (205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.
56. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.
57. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
58. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody odvolateľom nie sú v spore naplnené.
59. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to, aby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, aby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo aby v hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne aby výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení O.s.p. prípadne CSP účinných v čase ich vykonania a rovnako, aby na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil s tým, že rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom nie je zrejmé ani to, aby súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné právo v takej miere, aby došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
60. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie v kontexte nenaplnenia prekážky veci rozhodnutej „res iudicate“, keďže rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19. 11. 2008 č.k. 45C/108/08-78, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s druhým rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp zn. 3Co/383/12 zo dňa 26. 09. 2013, aj keď sa týka totožných strán sporu, a predmetu konania, konečné rozhodnutia v týchto veciach ale vychádzajú z odlišných skutkových okolností prípadu, ako aj odlišného právneho posúdenia veci, nakoľko nebol v konaní pod sp.zn. 45C 108/08 posudzovaný s platnosťou hmotnoprávny základ sporu.
61. Vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II č.k. 45C/108/08 sa neposudzoval hmotnoprávny vzťah strán sporu titulom zmluvy sprostredkovateľskej, ale sa zohľadnila len skutočnosť, že ku dňu vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu už bola splnená povinnosť, ktorá bola predmetom konania, keďže žalovaná cestou exekučného konania dostala plnenie od žalobcu. V tomto konaní ale už súd prvej inštancie riešil hmotnoprávny základ sporu prameniaci zo sprostredkovateľskej zmluvy medzi stranami sporu z hľadiska dojednania zaplatenia zmluvnej pokuty, v zmysle konkrétneho odôvodnenia podanej žaloby, ako aj procesnej obrany žalovanej, v kontexte prostriedkov procesného útoku žalobcu, ktoré odvolací súd vyhodnocuje ako totožné aj v odvolacom konaní a keďže odôvodnenie súdu prvej inštancie je po vecnej ako aj právnej stránke správne, keďže sa týka uplatnenia totožných odvolacích námietok odvolateľa odvolací súd, čo sa týka nenaplnenia prekážky rozhodnutej veci odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v bode 7 a v bode 60 tohto rozsudku a s odkazom na toto odôvodnenie konštatuje nenaplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, keďže prejednaním veci v tomto konaní už z hľadiska preskúmania hmotnoprávneho základu uplatňovaného zo strany žalobcu, nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať vo veci.
62. Vychádzajúc z Čl. 17 Základných princípov CSP t.j. hospodárnosti konania, rovnako nemožno hovoriť ani o naplnení ďalšieho odvolacieho dôvodu uplatneného odvolateľom v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, nakoľko oboznámenie výpovede žalobcu a navrhovaného svedka z konania na Okresnom súde Bratislava pod sp. zn. 45C/108/08, bolo vykonané v tomto konaní v súlade so zákonom, čím taktiež nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu v spore konať v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.
63. Súd prvej inštancie vo veci konal tak, že neznemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, aby došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, keďže vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu a v súlade s procesnými ustanoveniami do 1.7.2016 v zmysle ust. § 120 a nasl. O.s.p., od 01. 07. účinného CSP v zmysle ust. § 178 ods. 1, § 185 ods. 1 , § 187 ods. 2 CSP ako aj § 195 ods. 1, § 196 ods. 1 s odkazom na § 204 CSP, so zachovaním zásady hospodárnosti konania podľa čl. 17 CSP.
64. Z dôvodu, že len súd rozhodne, ktorý dôkaz vykoná (§ 178 ods. 1 CSP), s poukazom aj na zásadu hospodárnosti konania, súd prvej inštancie so zreteľom na hore citované procesné ustanovenia vykonal navrhnuté dôkazy, na ktoré poukázal odvolateľ v podanom odvolaní ich oboznámením z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 45C/108/2008 v zmysle § 204 CSP, pričom vypočutie žalobcu nikto nenavrhoval a v zmysle § 195 ods. 1 CSP súd výsluch strany vykonáva len na návrh strán sporu a v prípade, že tvrdené skutočnosti nemožno preukázať inak. Preto súd prvej inštancie procesne v tomto smere nepochybil.
65. Súd prvej inštancie tak v súlade s hore citovanými procesnými ustanoveniami vykonal navrhnuté dôkazy, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil v zmysle § 220 ods. 2 CSP.
66. Čo sa týka odvolacej námietky vzhľadom na právne posúdenie veci, ktoré je vždy vecou súdu, z odôvodnenia podanej žaloby žalobcom vyplýva správne právne posúdenie veci v zmysle ust. § 451 OZ titulom bezdôvodného obohatenia. Nakoľko v konaní bola preukázaná neplatnosť právneho úkonu spôsobená práve zo strany žalobcu, nie žalovanej, nemožno preto hovoriť o naplnení základného predpokladu titulom náhrady škody - ušlého zisku, na čo poukazoval odvolateľ v podanom odvolaní rovnako nedôvodne.
67. Nakoľko neúplnosť zistenia skutkového stavu v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkový zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, pričom iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom, bez uvedenia právne významných skutočností, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie ich nezisťoval najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie, s poukazom na hore uvedené odôvodnenie, tento odvolací dôvod rovnako nie je daný, keďže v danej veci boli skutkové zistenia zistené v rozsahu potrebnom pre správne vyhodnotenie skutkovej stránky veci, ako aj z hľadiska správneho právneho posúdenia veci titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 OZ, nie titulom náhrady škody- ušlého zisku.
68. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, keďže procesné chyby v zisťovaní skutkového stavu súdom prvej inštancie odvolací súd nezistil, skutkové zistenia súdom prvej inštancie boli pre vyhodnotenie skutkového stavu z hľadiska procesných ustanovení účinných v čase ich vykonania procesne zistené v súlade so zákonom a na základe ich vykonania, v rozsahu postačujúcom pre úplné zistenie skutkovej stránky veci, súd prvej inštancie vec správne vyhodnotil, ako aj správne právne posúdil a to aj s poukazom na prehlásenie p. Q. Q., t.j. predávajúceho (svedka), že nemal záujem o predaj nehnuteľnosti za cenu 1.000.000,- Sk (33.193,92 eur), ako bola uvedená v návrhu zmluvy o prevode nehnuteľnosti koncipovanej zo strany žalobcu, pričom dohoda strán sporu neobsahovala skutočnosť, že nehnuteľnosť má byť zaťažená záložným právom (viď bod 9 odôvodnenia napadnutého rozsudku).
69. Preto hmotnoprávny základ titulom zmluvnej pokuty, odmeny, ako aj oprávnenosti ponechania zálohy poskytnutej žalobcom žalovanej bolo protiprávne, t.j. titulom neplatného právneho úkonu spôsobeného zavinením žalobcu s tým, že zavinenie sa vyžaduje nielen titulom vydania bezdôvodného obohatenia ale aj v prípade právneho posúdenia veci titulom náhrady škody, pričom v konaní nebolo preukázané zavinenie žalovanej ale práve žalobcu.
70. Súd prvej inštancie správne považoval ustanovenia sprostredkovateľskej zmluvy o zmluvnej pokute za neplatné a to pre rozpor so zákonom, ako aj s dobrými mravmi v zmysle § 39 OZ v spojení s § 3 OZ, ako aj § 6 zákona č. 634/92 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinné v čase uzavretia zmluvy (viď body 17 až 20 odôvodnenia napadnutého rozsudku).
71. So zreteľom na nedôvodnosť uplatnených odvolacích námietok zo strany odvolateľa, súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku prijal správny záver o tom, že žalovaná nemá povinnosť voči žalobcovi na náhradu sprostredkovateľskej odmeny, nákladov a ani zmluvnej pokuty vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 eur), ktorú sumu žalovanou uhradenú žalobca odmietol vrátiť, nárokujúc si ju nedôvodne a ktorá už bola zaplatená žalobcom žalovanej v rámci exekučného konania, nakoľko v rámci dovolania rozhodnutie, ktoré bolo exekučným titulom a na základe ktorého sa realizovalo aj vyplatenie žalobcu žalovanej sumy, ale bez zistenia hmotnoprávneho základu do tej doby. V napadnutom rozsudku v tomto konaní súd prvej inštancie správne preskúmal hmotnoprávny základ sporu a správne konštatoval, že zmluvná pokuta je neplatným právnym úkonom, pričom žalovaná neporušila žiadnu povinnosť zo zmluvy o sprostredkovaní ale naopak žalobca, ktorý nedodržal podmienky dohody a žalovanej predložil návrh na prevod nehnuteľnosti zaťaženej záložným právom a v odlišných cenových podmienkach, aké boli obsahom zmluvy o sprostredkovaní, pričom ani sám predávajúci, čo sa týka takejto ceny nebol ochotný zmluvu uzavrieť a rovnako ani žalovaná, keďže nehnuteľnosť obsahovala ťarchu, ktorej výmaz žalobca do doby predloženia takýchto návrhov nevedel odstrániť a pokiaľ žalobca v exekučnom konaní splnil povinnosť na vrátenie sumy 1.659,70 eur, uloženú mu právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu, ktoré bolo v neskoršom konaní zrušené, tak plnil len záväzok, ktorý mu aj reálne a v súlade so zákonom vyplýval z hmotného práva, keďže si v rozpore so zákonom splnil svoj záväzok, na ktorý zákonný nárok nemal, čím konal protiprávne a v rozpore so zákonom, keďže hmotnoprávny základ pre zaplatenie žalovanej sumy nemal.
72. Nakoľko v konaní nebolo preukázané protiprávne konanie žalovanej , nie je naplnená ani odvolacia námietka odvolateľa o právnom posúdení veci titulom náhrady škody z hľadiska ušlého zisku v zmysle § 420 a nasl. OZ, keďže aj jedným zo zákonným predpokladov náhrady škody titulom ušlého zisku je preukázanie protiprávneho konania ale žalovanej.
73. Z dôvodu, že konečné právne posúdenie veci je vždy povinnosťou súdu, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil v zmysle § 451 OZ.
74. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 85/2013 zo dňa 9. apríla 2014.
75. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
76. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná a preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia o výške priznaného nároku rozhodne súdny úradník v konaní na súde prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
77. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).