Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/104/2018

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: G. B., L.. X.XX.XXXX, J. T. XXX, D. Š., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 589, zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 10C/124/2014 - 104 zo dňa 19.2.2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „I. Zrušuje rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 841 01 Bratislava sp. zn. SR 08583/13 zo dňa 23.4.2014. II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“ V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že Dňa 26.7.2012 uzavrel žalovaný so žalobcom Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 500 eur, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 484 eur. Žalovaný zabezpečil úver neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 27.6.2012. Súčasne dňa 27.6.2012 bola medzi žalovaným a žalobcom podpísaná Rozhodcovská zmluva. Žalobca neuhradil žalovanému celú zmenkovú sumu v určenej lehote, preto žalovaný dňa 17.10.2013 podal na Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. návrh na začatie rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd dňa 23.4.2014 vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. SR 08583/13, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 28.4.2014. Žalobca podal dňa 14.5.2014 na súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca v čase podpisu Zmluvy o úvere dňa 27.6.2012 mal platné živnostenské oprávnenie, ktoré však už o 10 dní dňa 5.7.2012 zrušil a ukončil svoju činnosť. Táto skutočnosť podľa súdu dokazuje, že žalobca v skutočnosti nepoužil peňažné prostriedky na svoje podnikanie. Na základe uvedeného má súd za to, že v danom prípade sa medzi stranami jedná o spotrebiteľský právny vzťah. Podľa Rozhodcovskej zmluvy sa všetky spory zo zmluvy mohli riešiť buď pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom, pričom možnosť voľby spočívala na žalobcovi. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Rozhodcovskú zmluvu v predmetnej veci si žalobca osobitne nevyjednal, táto bola pripravená v textovej podobe žalovaným spolu s návrhom Zmluvy a spoločne predložená žalobcovi k podpisu. Miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku

predvídateľnosti a dostupnosti, nakoľko rozhodcovský súd sa nachádza v značnej vzdialenosti od miesta bydliska žalobcu a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Tým, že žalovaný poskytol úver žalobcovi ako živnostníkovi, bol tento úver bez ďalšieho podriadený režimu Obchodného zákonníka, čo malo za následok výrazné zhoršenie jeho právneho postavenia v porovnaní so zvýšenou ochranou vo vzťahu k informáciám, s ktorými je veriteľ povinný spotrebiteľa oboznámiť pred uzavretím zmluvy, vo vzťahu k náležitostiam zmluvy, k výške odplaty, regulovanej všeobecne záväzným právnym predpisom a žalovaný sa vyhol aj uvedeniu RPMN za uvedený úver, ako aj následkom, ktoré by mu vyplývali z neuvedenia náležitostí uvedených v § 9 a nasl zákon č. 129/2010 Z. z. Žalobca ako dlžník a vystaviteľ zmenky si zhoršil svoje zmluvné postavenie, keď podpísal zmenku, v ktorej nebola vyplnená zmenková suma a takéto zhoršenie zmluvného postavenia povinného ako spotrebiteľa je v rozpore s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka. Tiež vyplnenie zmenky so zmenkovým úrokom 0,25 % denne z dlžnej sumy, čo predstavuje 91,25 % ročne, je v rozpore s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa. Za uvedeného stavu boli splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/, písm. j/ zákona č. 244/2002 Z. z., pretože Rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy a v konaní rozhodcovského súdu boli bez najmenších pochybností porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. zmenil a žalobu zamietol. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Jedinou odvolacou námietkou žalovaného bol nespotrebiteľský charakter zmluvy. Žalobca vystupoval pod obchodným menom a uvedením IČO. Vyhlásenie, že peňažné prostriedky použije na podnikanie vlastnoručne podpísal.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

4. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastane suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným, to či súd prvej inštancie svoje rozhodnutia riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky, II. ÚS 78/05). Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 .

5. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský. V zmluve o úvere sú okrem údajov identifikujúcich žalobcu ako podnikateľa (obchodné meno, IČO, miesto podnikania a pod.) uvedené aj údaje žalobcu ako fyzickej osoby (meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu). Takéto označenie dlžníka (aj ako podnikateľa aj ako súkromnú osobu) je zmätočné a nejednoznačné, preto bez ďalšieho nemožno prijať záver o tom, že dlžník vstupoval do zmluvného vzťahu ako podnikateľ.

6. Vyhlásenie dlžníka o tom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na účel povolania je priamo súčasťou formulárovej zmluvy bez možnosti dlžníka odmietnuť alebo akokoľvek korigovať uvedené vyhlásenie. Vzhľadom na to vznikajú odôvodnené pochybnosti o tom, či bolo skutočne slobodnou vôľou dlžníka

vystupovať v tomto právnom vzťahu ako podnikateľ. Na dôvažok, ťažké je uveriť tomu, že žalobca si dňa 27.6.2012 zobral úver vo výške 500 eur na podnikateľské účely, ak jeho živnosť bola ku dňu 5.7.2012 ukončená.

7. Iný dôkaz preukazujúci nespotrebiteľský charakter zmluvy okrem spomínaného vyhlásenia, žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil, ani inak z obsahu spisu bez pochybností nevyplýva, že by žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve o úvere je označený aj ako fyzická osoba (menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom) aj ako fyzická osoba - podnikateľ (uvedené IČO). V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie dlžníka jeho identifikačným číslom, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s (údajnou) podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na dodávateľovi.

8. K žiadosti o úver, ktorú žalovaný predložil v rámci odvolacieho konania odvolací súd konštatuje, že ne tento dôkaz v zmysle ust. § 366 nemožno prihliadať.

9. K citovaným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcich sa dôkazného bremena odvolací súd opakuje, že vzhľadom na odôvodnené pochybnosti o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaného ako dodávateľa.

10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy.

11. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 .

12. V odvolacom konaní nebol žalovaný úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalobca, ktorému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 . Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 v spojení s § 396 ods. 1 o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.