Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/286/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: P. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. X, W. W., v konaní právne zastúpený Mgr. Alena Gregorová, advokátka, advokátska kancelária so sídlom Horná 54, Banská Bystrica, IČO: 42 186 307, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 563,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného zo dňa 02. 05. 2017 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20Csp/14/2016 - 51 zo dňa 21. 03. 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20Csp/14/2016 - 51 zo dňa 21. 03. 2017 z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 563,35 Eur na účet právnej zástupkyne žalobcu, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok rozsudku). O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov tohto konania v plnej výške (druhý výrok rozsudku). V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 563,35 Eur s trovami konania ako rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru a reálne zaplatenými sumami žalobcom. Okresný súd v predchádzajúcom priebehu konania vydal platobný rozkaz č. k. 20Csp/14/2016 - 17 zo dňa 03. 08. 2016, proti ktorému podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor a navrhol žalobu zamietnuť. Súd prvej inštancie uviedol, že po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že účastníci konania uzatvorili Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 06. 12. 2012, kde v bode 5 predmetnej zmluvy je uvedený úverový limit 750 Eur, splatnosť úveru 42/20, mesačná splátka vrátane úrokov 40,19 Eur, celková čiastka na zaplatenie 1.687,98 Eur, predpokladaná RPMN za úver 70,03 %, ročná úroková sadzba 70,03 %, priemerná RPMN za úver 46,35 %, poskytnutá čiastka revolvingu 395,47 Eur, celková čiastka pri revolvingu na zaplatenie 964,56 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,33 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %. V bode 6 zmluvy údaje o schválenom revolvingovom úvere poskytnutá čiastka 750 Eur, splatnosť úveru 42,20 Eur, mesačná splátka 40,19 Eur, celková čiastka na zaplatenie 1.687,98 Eur, RPMN za úver 67,47 %, ročná úroková sadzba úveru 70,03 %, priemerná RPMN za úver 46,35 %, poskytnutá čiastka revolvingu 395,47 Eur, celková čiastka pri revolvingu 964,56 Eur, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 70,03 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 8,75 %. Zmluvu dlžník podpísal dňa 03. 12. 2012, žalovaný dňa 06. 12. 2012. Súd prvej inštancie mal za to, že podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) nie je preukázané uzavretie predmetnej zmluvy písomnou formou, teda písomný návrh na jej uzavretie a písomné prijatie návrhu. Nemal preukázanú existenciu dvoch vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán v písomnej forme, v ktorých by boli uvedené všetky náležitosti predpokladané § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Listinu označenú ako žiadosť o poskytnutí revolvingového úveru v častiach bodu 2 a 5 vyplnených žalobcom súd posúdil ako návrh žalobcu na uzavretie zmluvy podľa § 43a ods. 1 OZ. Listinu v časti 6 vyplnenú žalovaným dňa 06. 12. 2012 posúdil ako odmietnutie návrhu žalobcu žalovaným a nový návrh žalovaného na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 44 ods. 2 OZ. Žalovaným prijatý návrh obsahuje dodatky a iné zmeny, kde napríklad v bode 5 uvádza predpokladanú RPMN za úver 70,03 % a v bode 6 po prijatí uvádza RPMN za úver 67,47 %. V návrhu na uzavretie zmluvy neboli uvedené náležitosti, a to RPMN, doba trvania zmluvy, výška, počet, termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov. RPMN bola uvedená ako predpokladaná, nie konečná, zároveň nie je zrejmé pri výške splátky, koľko z ktorej pripadá na istinu, úroky, iné poplatky. Jednotlivé splátky neboli uvedené termínom. V návrhu na uzavretie zmluvy neboli uvedené náležitosti, doba trvania zmluvy o úvere, termín konečnej splatnosti úveru, výška, termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov. Z predložených listín je zrejmé, že prijatie schválenia úveru žalovaným žalobca písomne nepotvrdil a nebola dodržaná podmienka uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme. Zároveň súd konštatoval, že podľa ustanovenia § 11 ods. 1 je úver bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti vyššie uvedené, a teda zároveň je žalobca povinný vrátiť žalovanému iba sumu prijatých peňažných prostriedkov, t. j. výšku poskytnutého úveru a žalovaný nemá nárok na peňažné prostriedky v časti prevyšujúcich poskytnuté plnenie nad sumu úveru, nemá na to právny titul, sú prijaté bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2 OZ. Súd potom žalobe žalobcu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 563,35 Eur, keďže mu bol poskytnutý úver vo výške 642,35 Eur a žalobca zaplatil 1.205,70 Eur, teda viac, na čo mal žalovaný nárok. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP. Namietal, že z rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva označenie žiadneho zákonného ustanovenia, podľa ktorého by sa údaj o RPMN dal medzi stranami zmluvy dohodnúť. Súd neuvádza ani žiadnu úvahu v tomto smere, pričom z rozsudku je zrejmé, že sa vôbec právnou úpravou RPMN, jeho určovania a toho, či je vôbec dohodnuteľný údaj, ani nezaoberal. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd ani len nepoužil pri rozhodovaní ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré upravujú spôsob určenia RPMN (§ 2 písm. i/, § 9 ods. 2 písm. j/ a § 19 zákona č. 129/2010 Z. z.). Zákon určuje i to, kedy sa tento údaj má vypočítať - v čase uzavretia zmluvy o úvere (nie napríklad v čase podania žiadosti o úver), čo vylučuje požiadavku, aby ohľadne RPMN bol návrh a jeho prijatie. Ak teda tento údaj nie je možné dohodnúť, potom sa nedá použiť ani ustanovenie § 44 ods. 2 OZ. Z rozsudku tak nevyplývajú žiadne dôvody, podľa ktorých mal súd za preukázané, že údaj o RPMN je dohodnuteľný, pričom až na základe takéhoto konštatovania by mohol pristúpiť k aplikácii § 44 ods. 2 OZ. Žalovaný napadol i záver súdu o tom, že v zmluve nie je uvedené koľko zo splátky pripadá na istinu, úroky a iné poplatky. Rozsudok bol vyhlásený dňa 21. 03. 2017, čo znamená, že súd prvej inštancie mal už povinnosť pri svojom rozhodovaní zohľadniť aj výklad článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 ES v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EU vo veci C-42/15, ktoré sa týka slovenskej implementácie uvedenej smernice a vyjadruje jednoznačný záver v tom smere, že výklad vnútroštátneho práva musí byt' v súlade s uvedenou smernicou. Podľa jej znenia a aj výkladu podaného Súdnym dvorom EÚ článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Podporne odvolateľ poukázal i na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 13Co/111/2014 - 166. Taktiež odvolateľ poukázal na odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktorým konštatoval, že v návrhu na uzavretie zmluvy nebol uvedený termín konečnej splatnosti úveru. I v danej otázke platí, že nejde o výsledok nejakého dojednávania. Žalovaný taktiež namietal, že rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje vzájomne nezlučiteľné závery. V bode 22 a 23 odôvodnenia rozsudku sa uvádza, že nebola dodržaná písomná forma zmluvy. To by znamenalo, že pre jej nedostatok ide o neplatný úkon. V takom prípade by podľa § 455 nemohlo ísť o bezdôvodné obohatenie (za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy). V bode 24 odôvodnenia rozsudku ale súd uvádza, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX je bezúročný. To by znamenalo, že predmetná zmluva je platná ako písomný právny úkon, teda absolútne iný záver ako v bodoch 22 a 23. Nerozlišovanie uvedených skutočností vedie k zmätočnosti rozhodnutia, pretože v zmysle záverov podľa bodov 22 a 23 rozsudku je po stránke právnej vylúčené vôbec uvažovať o bezdôvodnom obohatení.

Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo aby odvolací súd konajúc sám žalobu zamietol.

3. K odvolaniu žalovaného sa písomným podaním doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 22. 06. 2017 vyjadril žalobca. Uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie, pričom má za to, že právne posúdenie a posúdenie skutkových okolností bolo konajúcim súdom vykonané správne, v súlade s právnymi predpismi SR a rozhodnutie je vzhľadom na súčasnú judikatúru dostatočne odôvodnené. S tvrdením žalovaného uvedeným v odvolaní nie je možné súhlasiť. Je nepochybné, že zmluva o revolvingovom úvere v časti 5 neobsahuje údaj o výške RPMN. Táto časť bola predtlačená obchodným zástupcom žalovaného. Nie je sporný postup žalovaného, že až následne bez prítomnosti žalobcu bola žalovaným vyplnená časť 6 zmluvy o revolvingovom úvere („Údaje o schválenom revolvingovom úvere - nevypĺňajte“), v ktorej je písaným písmom uvedený aj údaj o RPMN za úver vo výške 67,47 %. V kontexte spotrebiteľských ustanovení je neprijateľné, aby spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nemal možnosť sa oboznámiť s touto hodnotou, keď navyše dôležitosť tohto údaju je zákonodarcom povýšená až na „bezúročnosť a bezpoplatkovosť“ zmluvy pri absencii tohto údaju. Tvrdenia žalovaného, že v zmluve je uvedený vzorec na výpočet, neobstoja. Je zjavné, že ani obchodný zástupca žalovaného, ktorý uzatváral so žalobcom zmluvu, nevedel tento údaj podľa nimi uvedeného vzorca vypočítať, takže tento údaj bol doplnený až dodatočne. Odvolateľ tiež poukázal na to, že výška RPMN nie je priemerná alebo predpokladaná; výška RPMN, resp. spôsob výpočtu - je povinnou náležitosťou zmlúv o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy. Nie je akceptovateľný stav, kedy spotrebiteľ pri podpise zmluvy nie s výškou RPMN oboznámený. Okrem uvedeného žalobca poukázal na to, že výška RPMN uvedená v časti 6 zmluvy vo výške 67,4 7% je uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Po zadaní údajov úveru do interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN na portáli finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR (K.) bola vypočítaná výška RPMN 86,35 %. Súhlasil teda so záverom súdu, že v návrhu na uzavretie zmluvy neboli uvedené náležitosti, a to RPMN, doba trvania zmluvy, výška, počet, termíny splátok, istiny, úrokov iných poplatkov. RPMN bola uvedená ako predpokladaná, nie konečná a zároveň nie je z zrejmé pri výške splátky, koľko z ktorej pripadá na istinu, úroky a iné poplatky. Preto mal odvolateľ za to, že zmluvu treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov aj v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy. Preto žalovaný nemá právny titul na peňažné plnenie poskytnuté žalobcom žalovanému nad sumu poskytnutého úveru. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

4. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

5. V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, v texte len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ zrušil a vec mu vrátil podľa ustanovenia § 391 ods. 2, 3 na ďalšie konanie.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

7. V ustanovení § 389 ods. 1 sú citované vady, pre ktoré je možné, resp. nutné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V zásade ide o vady, ktoré sú porušením základného práva strán sporu na spravodlivý súdny proces, ktoré je zaručené Ústavou SR a ostatnými právnymi normami.

8. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 563,35 Eur, pričom v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 52, § 53 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) obsahujúce úpravu spotrebiteľských zmlúv, § 54 ods. 1 upravujúce „neprijateľné podmienky“ v spotrebiteľských zmluvách a tiež na ustanovenie § 9 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pri posudzovaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere poukázal na ustanovenie § 44 ods. 1, 2 a § 46 ods. 1 ustanovujúce povinnosť písomnej formy zmlúv, o ktorých to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Taktiež uviedol citáciu § 451 ods. 2 OZ, upravujúce bezdôvodné obohatenie. Po citácii právnej úpravy relevantnej pre rozhodnutie vo veci , v ďalšom obsahu odôvodnenia uviedol, že mal za to, že podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemal preukázané uzavretie predmetnej zmluvy písomnou formou, teda písomný návrh na jej uzavretie a písomné prijatie návrhu. Súd tak nemal preukázanú existenciu dvoch vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán v písomnej forme, v ktorých by boli uvedené všetky náležitosti predpokladané § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Ďalej súd uviedol, že v návrhu na uzavretie zmluvy neboli uvedené náležitosti, a to RPMN, doba trvania zmluvy, výška, počet, termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov. RPMN bola uvedená ako predpokladaná, nie konečná. Zároveň súd konštatoval, že podľa ustanovenia § 11 ods. 1 je úver bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti (vyššie uvedené), a teda je žalobca povinný vrátiť žalovanému iba sumu prijatých peňažných prostriedkov. Preto súd uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 563,35 Eur titulom bezdôvodného obohatenia.

9. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na zmätočnosť a vzájomnú protirečivosť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, keď z uvedeného vyplýva jednak konštatovaný záver súdu o tom, že nemal preukázané uzavretie zmluvy písomnou formou (s poukazom na ust. § 46 ods. 2 . Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať zo zákona písomnú formu ( odkaz na ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), pričom v predmetnom konaní posudzovaná zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 06. 12. 2012, podmienku písomnej formy nespĺňa, následkom je neplatnosť zmluvy. V prípade nedodržania zákonnej písomnej formy (keď táto vyplýva z ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.) zmluvy ide o neplatnosť absolútnu (pričom v prípadoch nedodržania dohodnutej písomnej formy ide o neplatnosť relatívnu). Z uvedeného vyplýva, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi stranami sporu považoval za neplatný právny úkon v dôsledku nedostatku písomnej formy a pri prijatí tohto záveru, bol nadbytočný a nesprávny ďalší postup súdu prvej inštancie, keď zároveň sa ďalej vecne zaoberal požiadavkou splnenia osobitných náležitostí vyplývajúcich z ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Súd tak podrobil ďalšiemu prieskumu podľa osobitného právneho predpisu - Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch - zmluvu, pri ktorej konštatoval nedostatok písomnej formy (s poukazom na ustanovenia § 46 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka upravujúce požiadavku písomnej formy zmlúv), hoci táto sa zo zákona obligatórne vyžaduje a jej nedostatok je sankcionovaný neplatnosťou samotného právneho úkonu. Neplatnosť právneho úkonu zmluvy o revolvingovom úvere následne vylučuje možnosť posúdenia uvedenej zmluvy v otázke, či táto obsahuje všetky náležitosti vyžadované osobitným zákonom (č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch).

10. Uvedená zmätočnosť a vzájomná protichodnosť prijatých záverov obsiahnutých v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie bola dôvodom, pre ktorý musel odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Na odvolaciu námietku žalovaného, že za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplaného len pre nedostatok formy, odvolací súd uvádza, že suma, ktorej sa žalobca žalobou domáha (a ktorá bola pôvodne rozsudkom súdu prvej inštancie i priznaná), predstavuje súhrn zaplatených úhrad na poplatkoch a úrokoch (okrem uhradenej istiny), a teda nie je plnením dlhu (neplatného len pre nedostatok formy), tak ako to v podanom odvolaní namietal žalovaný. Žalobca samotný dlh (istinu poskytnutého úveru) žalovanému uhradil, čo žalovaný ani nerozporoval a žalované plnenie poskytnuté žalobcom žalovanému titulom úrokov a poplatkov úveru je majetkový prospech na strane žalovaného, žalovaný ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (z dôvodu rozporu právneho úkonu so zákonom); nie je dlhom, a preto nemožno aplikovať na uvedené § 455 OZ, na ktoré v podanom odvolaní poukázal žalovaný. Nejedná sa o dlh žalovaného voči žalobcovi, ktorý by mal byť neplatný len pre nedostatok formy. Na uvedenú odvolaciu námietku teda nemožno prihliadnuť ako odôvodnenú.

12. Zároveň však na strane druhej je potrebné prisvedčiť odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa záveru súdu prvej inštancie o tom, že v zmluve nie je uvedené, koľko z pravidelnej splátky pripadá na istinu, úroky a iné poplatky. Uvedený názor a záver súdu prvej inštancie je nesprávny a v súčasnosti neudržateľný a to predovšetkým s poukazom na aktuálnu judikatúru Súdneho dvora EÚ, ako aj judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. rozhodnutie NS SR zo dňa 22. 02. 2018 sp. zn. 3Cdo 146/2018, ktorým NS SR reagoval a zohľadnil závery vyplývajúce z Rozsudku Súdneho dvora EÚ z 9. novembra 2016 vo veci C - 42/2015 Home Credit Slovakia, a.s. proti O. W., v zmysle ktorého už nie je legitímny a zákonný výklad zákon, ktorý zaujímala skoršia rozhodovacia prax, v zmysle ktorého bolo potrebné uvádzanie ako obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere rozčlenenie mesačnej splátky osobitne pre istinu úveru, osobitne pre úroky a osobitne pre prípadné ďalšie poplatky, ktoré sa splácajú v pravidelnej mesačnej anuitnej splátke a to priamo v texte zmluvy o úvere. Najvyšší súd SR v predmetnom rozsudku uviedol, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej - ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne interpretovať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť osobitný rozpis ku každej položke (t.j. istine, úrokov a iným poplatkom), ale len požiadavka ich uvedenia v súhrne ku splátke, ktorá zahŕňa tak istinu, úroky a iné poplatky.

13. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vec opätovne prejedná a posúdi, či predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom (revolvingovom) úvere uzavretú medzi stranami sporu vyhodnotí ako platný, resp. neplatný právny úkon pre nedostatok akceptácie návrhu žalobcu žalovaným, t.j. pre nedostatok písomnej formy v zmysle § 46 OZ. Až za predpokladu, že súd prvej inštancie by dospel k záveru o platnosti zmluvy o úvere ako právneho úkonu, môže pristúpiť k posudzovaniu náležitostí uvedenej zmluvy v zmysle, resp. podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.

14. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej a z toho dôvodu došlo i k zrušeniu výroku o trovách konania ako výroku závislého. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vec opätovne prejedná a meritórne rozhodne vo veci samej, ako aj o trovách konania.

15. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .