Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/93/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v spore žalobcu: Poľnohospodárska Pôda s.r.o., IČO: 44 138 369, so sídlom Žehrianska 3179/3, Bratislava, zast.: Advokátska kancelária LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, Zvolen, proti žalovanej: D. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., D. č. XXX/ XX, zast. BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo nám. 25, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovaná má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.02.2016 domáhal, aby súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. S., obec S., okres Q., zapísaných Okresným úradom Q., katastrálny odbor na LV č. XXXX, parcely registra "C" evidované na mape určeného operátu, parc. č. XXXX, druh pozemku: orná pôda o výmere XXXX m?. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.06.2015 bola uzatvorená kúpna zmluva, dňa 2.7.2015 bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalovaná ako predávajúca od kúpnej zmluvy odstúpila, čo nijako nezdôvodnila, pričom od zmluvy odstúpiť nemohla.

2.Na pojednávanie sa nedostavil žalobca, súd podľa § 180 pojednával v jeho neprítomnosti.

3.Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že má za to, že v danej veci existuje naliehavý právny záujem na zmenenej žalobe. V konaní preukážu, že cena za ktorú nehnuteľnosť bola predaná bola primeraná. V tomto smere predložila súdu cenovú mapu vypracovanú výskumným ústavom. Čo sa týka okolností ohľadom uzatvárania zmluvy k tomu sa nevie vyjadriť vzhľadom neprítomnosť žalovanej, avšak kúpna cena bola výsledkom konsenzu uzatváranej zmluvy. Čo sa týka účelového využitia predávanej nehnuteľnosti žalobca tieto získal z územnej dokumentácie obce Lužianky, pričom takúto možnosť mala i žalovaná, ktorá sa mohla oboznámiť s predmetnou skutočnosťou na Obecnom úrade S.. Z tejto verejno-dostupnej dokumentácie vyplývalo, že územie, ktorého súčasťou je pozemok je najneskôr od roku XXXX funkčne určený pre priemyselnú výrobu. Má za to, že je daná i pasívna legitimácia žalovanej, ktorá uzatvorila kúpnu zmluva dňa 19.6.2015, pričom žalobca následné prevody považuje za neplatné. Voči rozhodnutiu o vyvlastnení bola podaná žaloba, o ktorej koná Krajský súd. Vo veci nebolo vytýčené pojednávanie. Poukázala na článok 4 kúpnej zmluvy a z toho dôvodu sa nevyhotovovalo potvrdenie o zaplatení kúpnej ceny. Odstúpenie od kúpnej zmluvy považuje za neplatné, zmluvu považujú za platnú, určitú, zrozumiteľnú. V konaní nevyšlo najavo, že by kúpna zmluva bola uzatvorená v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, z nedostatku vôle. Tvrdenie žalovanej považuje za účelové, ktoré nastalo potom ako bolo ohlásené, že dôjde k významnej investícii. Žalovaná mala možnosť kúpnu zmluvu si prečítať, nemala otázky ku kúpnej zmluve, preto má za to, že táto zmluva je platná a všetky následné prevody považuje za neplatné, pretože nikto nemôže previesť viac práv ako má. Má za to, že porušiť prípadné predkupné právo mohla len žalovaná. Ona bola povinná z predkupného práva. Z týchto dôvodov navrhla, aby súd žalobe vyhovel.

4.Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že čo sa týka konania XXC/XXX/XXXX, ony v tomto konaní vystupovali ako právny zástupca žalobcu. V rozhodnutí bol konštatovaný naliehavý právny záujem, ale v danej veci sa riešila otázka platnosti zámenných zmlúv a nie zmlúv kúpnych a poukázala na rozhodnutie XXC/XXX/XXXX a jeho odôvodnenie k otázke naliehavého právneho záujmu. Čo sa týka rozhodnutia NSSR z tohto rozhodnutia má za to, že vyplýva že orgán verejnej moci má prihliadať na porušenie predkupného práva štátu aj keď vzniklo po uzavretí zmluvy. Toto je zrejmé z predmetného rozhodnutia. K dispozícii má aj podacie lístky, z ktorých vyplýva, že odstúpenie bolo adresované pani J. i R. pôde, ktorá reagovala listom zo dňa 26.8.2015 s tým, že ho považuje za neplatné pre neexistenciu zákonného, alebo zmluvného dôvodu. Vklad vlastníckeho práva na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 19.6.2015 medzi žalobcom a žalovanou bol zrušený. Bolo obnovené vlastnícke právo žalovanej, ktorá v zmysle zákona uzatvorila kúpnu zmluvu so spoločnosťou MH INVEST a následne prišlo k vyvlastneniu. Žalovaná v danej veci nie je pasívne vecne legitimovaná a má za to, že žalobca ani nepreukázal naliehavý právny záujem na zmenenej žalobe, nakoľko v čase vyvlastnenia žalovaná nebola vlastníčkou nehnuteľnosti. Z týchto dôvodov navrhla žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

5.Žalovaná na pojednávaní uviedla, že nerozumie prečo je tu, prečo je žalovaná. Prišlo k tomu, že raz dva sa nehnuteľnosť, pôda predala, išlo o dedičstvo po jej otcovi, role. Jej neustále telefonovali, že chcú odo nej role kúpiť, bola aj na polícii, kde jej boli predložené fotografie žien. Ženu, ktorej role predala identifikovala, myslí si, že ju spoznala. Bola jej vyplatená kúpna cena do 1000 eur, a keď aj hovorila, že tam má podiel sestra a teta, povedali jej, že to majú druhý. Išli k notárke, zaplatilo sa 10 eur, podpísala to, a keď to povedala synom, tak sa pýtali, či sa zbláznila a vie, že sa k tomu vyjadroval aj pán A., bolo to v televízii, že nájde ľudí, ktorí to vyniesli z Úradu vlády. Telefonicky ju oslovila žena, vysvetlila jej, že chce odo nej kúpiť pôdu, išlo vlastne o taký vlas. Vysvetlila, že ide o kúsky a ponúkali jej cenu 0,70 halierov za m?. Môže povedať, že ju týmto ohúrila, ešte to nebrala ako podvod, potom išli k notárovi, kde zaplatila 10 eur a vie, že na chodbe podpísala kúpnu zmluvu. Nemala čas na prečítanie zmluvy a ani nežiadala čas na oboznámenie sa so zmluvou. Kúpnu zmluvu podpísala, pretože si myslela, že je to dobrá vec. Tejto panej potom odpísala, že ju podviedla, nevie ako to bolo formulované, pretože všetky papiere odovzdala JUDr. U., ktorý ju zastupuje, pretože ona tomu už nerozumela. Je možné, že bola oslovená i nejakým zástupcom štátu a podpísala následne kúpnu zmluvu. Keď prvú kúpnu zmluvu podpisovala, vtedy s ňou súhlasila. Nemala záujem predávať nehnuteľnosti, nezisťovala si aká by bola prípadná cena týchto nehnuteľností, bola jej predložená už napísaná kúpna zmluva, rovnopis kúpnej zmluvy obdržala a nepamätá si, či jej bol daný doklad o zaplatení kúpnej ceny.

6.Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa so správou o pobyte žalovanej, s Kúpnou zmluvou, č. XXXXXXXX, X. zmluvou číslo XXXXX/XXXX/XXXX/Dražovce/XXX/XXXX, Oznámením Okresného úradu Q., Kúpnou zmluvou číslo XXXX/X/AXX, Kúpnou zmluvou číslo XXXXX/XXXX/XXXX/Lužianky/ XXX/XXXX, Kúpnou Zmluvou číslo XXXXXXXX, Rozhodnutím o vyvlastnení zo dňa 18.08.2016, Rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby, a regionálneho rozvoja SR, výpisom z LV číslo XXXX, spisom T I výňatkom zák. č.582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, priemernou cenou ornej pôdy v jednotlivých okresoch SR, rozhodnutím NSSR č.k. XSžrk/X/XXXX, rozsudkom XXC/XXX/XXXX-XXX, rozsudkom XCo/XX/XXXX- XXX a zistil nasledovný skutkový stav:

7.Dňa 19.06.2015 bola medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovanou ako predávajúcou uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. S., obec Lužianky, okres Q., zapísaných na LV č. XXXX, parcely registra "C" evidované na mape určeného operátu, parc. č. XXXX druh pozemku - orná pôda o výmere XXXX m?. Návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol Okresnému úradu Q., katastrálny odbor doručený dňa 02.07.2015. Žalovaná od kúpnej zmluvy odstúpila, vklad vlastníckeho práva bol na základe kúpnej zmluvy zrušený. Žalovaná dňa 04.03.2016 uzatvorila so spoločnosťou MH Invest, s.r.o. Kúpnu zmluvu č. XXXXX/XXXX/XXXX/ Lužianky/XXX/XXXX, na základe ktorej odpredala nehnuteľnosť parc. č. XXXX, ornú pôdu o výmere XXXX m2. Spoločnosť MH Z. s.r.o. bola zapísaná ako vlastník parc. č. XXXX/X o výmere XXXX m?, ostatné plochy (LV č. XXXX, č. l. 98).

8.Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.06.2016 č. XXXXXXXX medzi MH Z. s.r.o., ako predávajúcim a spoločnosťou MH Z. II, s.r.o., ako kupujúcim (zverejnené v Centrálnom registri zmlúv) bola ako vlastník pozemku parc. č. XXXX, orná pôda o výmere XXXX m2, zapísaná do katastra nehnuteľností spoločnosť MH Z. II, s.r.o. Právoplatnosťou rozhodnutia Okresného úradu Q., odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-NR.K zo dňa 18.8.2016 došlo okrem iného k vyvlastneniu pozemkov v prospech spoločnosti MH Z. s.r.o.

9.Žalobca dňa 20.06.2017 doručil súdu návrh na zmenu žaloby. Súd uznesením č.k. XXC/XX/XXXX- XXX zo dňa 13.09.2017 pripustil zmenu žaloby tak, že žalobca bol podielovým spoluvlastníkom pozemkov registra "C" v kat. úz. S., obec S., okres Q. s parc. č. XXXX, orná pôda o výmere XXXX ku dňu ich vyvlastnenia na základe rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 18.08.2016 Okresného úradu Q., odbor výstavby a bytovej politiky, č. OU- NR- K v spojení s rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy zo dňa 10.10.2016, č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/To. 10.Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

11.Podľa § 48 ods. 1 Obč. zák. od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

12.Podľa § 123 Obč. zák. vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

13.Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

14.Podľa §6 ods. 6 zák. č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhradu za vyvlastnenie, ktorú nemožno vyplatiť z dôvodu, že do právoplatnosti rozhodnutia nebolo právoplatne skončené konanie o dedičstve alebo súdne konanie, alebo nebola právoplatne skončená exekúcia, ktorých predmetom je vlastníctvo vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby, zloží vyvlastniteľ v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení do úschovy na súde, v obvode ktorého sa nachádza pozemok alebo stavba.

15.Základnou podmienkou dôvodnosti a východiskom úspešnosti určovacej žaloby, je existencia právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, ktorý musí byť podľa zákona naliehavý. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia bolo buď ohrozené právo žalobcu alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. To znamená, že buď musí ísť u žalobcu o právny vzťah (právo) už existujúce alebo o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. V určovacom petite však nemusí ísť len o určenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným alebo o právo žalobcu voči žalovanému. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná jednak tým, že žalovaný popiera (ne)existenciu práva či právneho vzťahu žalobcu, teda ide o stav, že právo, alebo právny vzťah je medzi stranami sporný, čo vyvoláva existenciu stavu objektívnej právnej neistoty. Zároveň musí existovať ohrozenie práva či právneho vzťahu, teda stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom. Musí tiež jestvovať potreba odstránenia tejto neistoty, odstránenia ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, nie je daný tam, kde sa možno domáhať plnenia.

16.Súd sa v danej veci zaoberal predovšetkým tým, či je daný naliehavý právny záujem na žalobe, tak ako súd pripustil jej zmenu. Súd mal za to, že v danej veci nie je daný naliehavý právny záujem, nakoľko vyhovením žaloby by sa nezmenilo právne postavenie žalobcu a nie je ani zrejmé aké právne dôsledky by malo mať prípadné vyhovenie žaloby. Žalobca žalobou s daným určovacím petitom nemôže dosiahnuť odstránenie spornosti svojho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Ak by sa mala vyplácať náhrada za nehnuteľnosť, v tom prípade by mala byť podaná žaloba na plnenie, ktorá má prednosť pred určovacou žalobou. Zároveň súd poukazuje, že žalobca žiada určiť právny stav do minulosti, teda sa nedotýka aktuálneho stavu, avšak ani na takomto určení žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na predmetnej žalobe.

17.Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta, zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Súd mal za to, že žalovaná nie je ani pasívne legitimovaná v konaní, pretože ani v čase vyvlastnenia nebola vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti.

18.V konaní nebolo sporné, že po uzavretí zmluvy z 19.6.2015, ale pred ďalším rozhodnutím správneho orgánu o návrhu na vklad vlastníckeho právo vzniklo štátu predkupné právo k spornému pozemku priamo zo zákona dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou t.j. 8.7.2015. Tak ako už skonštatoval Najvyšší súd SR rozhodujúc v konaniach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí orgánu verejnej správy vydaných po vyhovení protestu prokurátora, zmluvná voľnosť žalovanej ako vlastníčky pozemku, ku ktorému sa viazalo predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. bola obmedzená priamo zo zákona a žalovaná bola povinná ponúknuť pozemok prednostne štátu. Pretože po uzavretí zmluvy a pred ďalším rozhodnutím správneho orgánu o návrhu na vklad vlastníckeho práva prišlo k situácii, ktorá bránila realizácii predmetu zmluvy nastala tým podľa Najvyššieho súdu SR z 30.5.2018 č.k. XSžrk/X/XXXX a z XX.X.XXXX č.k. XSžrk/X/XXXX dodatočná právna nemožnosť dohodnutého plnenia, súd poukazuje na predmetné rozhodnutie. Následne plnenie dohodnuté v kúpnej zmluve z 19.6.2015 sa stalo po vzniku záväzku nemožným, povinnosť žalovanej plniť zanikla podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tým zanikol aj jej záväzok. Pretože záväzok zanikol, žalobca nemohol nikdy na jeho základe nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému pozemku a tak nemôže byť vlastníkom pozemku ani ku dňu jeho vyvlastnenia. S poukazom na tieto skutočnosti ako aj vyššie uvedené, súd žalobu zamietol.

19.Súd nevykonal navrhnutý dôkaz právnym zástupcom žalovanej, aby súd vykonal výsluch žalobcu, nakoľko právna zástupkyňa žalovanej považovala už navrhnutý dôkaz na nadbytočný a súd vzhľadom k vyššie uvedenému návrh na doplnenie dokazovania navrhnutý právnou zástupkyňou žalobcu považoval za nadbytočný a preto ho zamietol. 20. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 tak, že žalovanej súd náhradu trov konania priznal v rozsahu 100%, pretože vo veci mala plný úspech, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ustanovenie § 257 zistené u strán sporu ani v okolnostiach veci zistené neboli. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods.2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364CSP)

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.( § 365 ods. 3CSP)

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.