Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/68/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a členiek senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava proti žalovanej: S. A., nar. X.X.XXXX, bytom S. XXX, XXX XX S., o zaplatenie 112,84 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 5Csp/82/2017-31 zo dňa 19.2.2018 takto

rozhodol:

Odmieta odvolanie.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 6,51 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 6,51 eura od 20.8.2014 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanej nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, citoval ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len zákona č. 129/2010 Z. z.) a uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 9.10.2013 uzavretá zmluva o pôžičke č. XXXXXXX, ktorou právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku vo výške 400,- eur. V zmluve sa žalovaná zaviazala zaplatiť celkom sumu 527,28 eura a to v 24 mesačných splátkach po 21,97 eura splatných k 20-tému dňu v mesiaci. Žalovaná celkom zaplatila 393,49 eura a ďalej splátky neuhrádzala. Na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.6.2017 a žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 8.9.2017, bola pohľadávka voči žalovanej postúpená na žalobcu. Zmluvu o pôžičke súd prvej inštancie považoval za zmluvu spotrebiteľskú na ktorú aplikoval ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka vrátane zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Pri skúmaní zmluvných podmienok súd považoval za nesporné, že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. z dôvodu, že nie sú uvedené všetky predpoklady na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len RPMN). Údaj o RPMN je jedným z najdôležitejších údajov k zmluve o spotrebiteľskom úvere, keďže sú v ňom zohľadnené všetky náklady, ktoré musí dlžník - spotrebiteľ za úver veriteľovi zaplatiť. Pri údaji o RPMN zákon stanovuje povinnosť uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet a teda nepostačuje uviesť len samotnú jeho výšku. Ďalej zmluva o pôžičke neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úroku a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.. Obsahuje len dojednanie o tom, že mesačná splátka je vo výške 21,97 eura, avšak nie je zrejmé, čo predstavuje istinu, čo úrok. Z dôvodu nedodržania

obligatórnych náležitostí zmluvy o pôžičke súd považoval zmluvu za bezúročnú a bezpoplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy 6,51 eura, čo predstavuje rozdiel medzi poskytnutou pôžičkou vo výške 400,- eur a úhradami žalovanej pred podaním žaloby vo výške 393,49 eura. Zároveň súd prvej inštancie v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. priznal úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 6,51 eura od 20.8.2014 do zaplatenia. V časti uplatneného nároku o zaplatenie sumy 106,33 eura čo predstavuje rozdiel medzi uplatnenou sumou vo výške 112 eura a sumou priznanou 6,51 eura s prísl., súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže poskytnutá pôžička je bezúročná a bez poplatkov.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 Civilného sporového poriadku tak, že stanovením pomeru úspechu strán v spore žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalobca mal úspech v časti o zaplatenie 6,51 eura, t.j. v rozsahu 5,77 % a neúspech v rozsahu 94,23 %. Pomerne úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak z obsahu spisu vyplýva, že jej žiadne trovy konania nevznikli, preto jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Podaním zo dňa 10.4.2018 podal proti rozsudku - v zamietavom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania odvolanie právny zástupca žalobcu. Namietal právny záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti úveru za nesprávny, v rozpore s čl. 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES ako právne záväzným aktom Európskeho spoločenstva, ktorý má v zmysle čl. 7 ods. 2 ústavy prednosť pred zákonom a zároveň je aj v rozpore s právnym názorom vyjadreným v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15, ktorým sú slovenské súdy viazané. Poukázal na obsah predmetného rozhodnutia s tým, že poukázal aj na iné rozhodnutia v obdobnej veci najmä uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018. Dôvodom vyhlásenia úveru za bezúročný súdom prvej inštancie boli chýbajúce predpoklady pre výpočet RPMN. Právny zástupca žalobcu namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, ktoré konkrétne parametre pre výpočet RPMN v zmluve chýbajú a pre absenciu ktorých má byť úver postihnutý prísnou sankciou bezúročnosti. V tejto časti namietal nedostatočné a najmä nepreskúmateľné odôvodnenie. Zdôraznil, že podľa jeho názoru, v zmluve je uvedená výška RPMN správne, a preto nebol daný zákonný dôvod pre určenie bezúročnosti úveru absenciou naplnenia zákonného ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z.. Navrhol zmeniť napadnuté rozhodnutie v jeho zamietavom výroku a žalobe vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov celého konania. Súčasťou podaného odvolania sú aj rozhodnutia iných všeobecných súdov v obdobnej veci, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018 (čl. 39 - 40 spisu).

3. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len pri skúmaní podmienok odvolacieho konania a to včasnosti podaného odvolania zistil, že odvolanie právneho zástupcu žalobcu bolo podané po lehote.

Podľa § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje.

Podľa § 121 ods. 2, 4 a 5 CSP, do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Ak koniec lehoty prípadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

Podľa § 386 písm. a) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca žalobcu podal odvolanie elektronicky dňa 10.4.2018 (čl. 65 spisu). Napadnuté rozhodnutie prevzal dňa 24.3.2018, zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania začala plynúť od 25.3.2018 a uplynula 9.4.2018 z dôvodu, že 15-tý deň lehoty pripadol na nedeľu a preto sa posledný deň lehoty na podanie odvolania stal najbližší nasledujúci pracovný deň a

to pondelok riadny pracovný deň dňa 9.4.2018. Z uvedeného vyplýva, že odvolanie podané právnym zástupcom žalobcu elektronicky dňa 10.4.2018 bolo podané oneskorene.

Z tohto dôvodu odvolací súd odmietol odvolanie v zmysle ust. § 386 písm. a) CSP.

6. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 per analogia tak, že žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v záujme spravodlivého usporiadania procesných nárokov strán v spore v súlade s princípom procesnej ekonómie (čl. 4 ods. 2 v spojení s čl. 17 základných zásad .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.