Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/99/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom W., proti žalovanej G. U. nar. X.X.XXXX, bytom U. XX, o zaplatenie 1.047,84 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 4Csp/31/2016-151 zo dňa 6. februára 2018 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 274,23 eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo súm a v obdobiach presne vo výroku rozsudku okresného súdu špecifikovaných. Vychádzal z toho, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o vydaní Pôžičkovej karty Quatro. Na jej základe poskytnutý úver

- vzhľadom na absenciu obligatórnej náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z.

- považoval za bezúročný a bez poplatkov. Nadväzne okresný súd s odkazom na teóriu skutočného plnenia priznal žalobcovi sumu predstavujúcu rozdiel medzi sumou čerpaného úveru a sumou žalovanou vykonaných úhrad.

2. Zdôraznil, že predmetný právny úkon vyhodnotil za platný, „len“ konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Nestotožnil sa s obranou žalovanej, že pôvodný veriteľ od zmluvy odstúpil, čo by malo za následok v zmysle § 48 Obč. zák. zrušenie zmluvy od počiatku. Právny predchodca žalobcu z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovanou využil svoje oprávnenie zmluvu vypovedať v zmysle článku X. všeobecných podmienok a listom z 4.9.2013 (doručeným žalovanej 17.9.2013) vypovedal predmetnú zmluvu, vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. V takomto prípade je podľa okresného súdu potrebné aplikovať trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu v zmysle § 101 Obč. zák. Nakoľko k zosplatneniu úveru došlo listom zo dňa 4.9.2013, je žaloba na súd podaná dňa 19.8.2016 z hľadiska premlčania včas uplatneným nárokom. Okresný súd zároveň dospel k záveru, že vzhľadom na list z 4.9.2013 boli splnené aj podmienky vymedzené v § 92 ods. 8 zákona o bankách na postúpenie pohľadávky pôvodného veriteľa na žalobcu.

3. Okresný súd povolil priznanú sumu žalovanej splácať v splátkach 7,55 eur mesačne, keď zohľadnil postoj žalovanej, ktorá napriek jej nepriaznivej finančnej a sociálnej situácii prejavila vôľu a ochotu (aj prostredníctvom Prvej oddlžovacej, s.r.o., Žilina) peňažnú pohľadávku žalobcovi v rámci svojich možností a schopností splácať. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 tak, že v spore prevažne úspešnej žalovanej priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 47,66%.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že žalobný návrh bude v celom rozsahu zamietnutý. Namietala, že okresný súd nesprávne vyhodnotil premlčanie uplatňovaného nároku. Zdôrazňovala, že z výpisu z kartového účtu vyplýva, že poslednú debetnú transakciu vykonala dňa 22.2.2013. Žaloba bola však podaná až 18.6.2016 a teda žalobca by mal mať nárok na splátky, resp. debetné transakcie, ktorých zročnosť nastala až po uvedenom dátume. Žalovaná uviedla, že ani vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu zo dňa 4.9.2013 nemôže spôsobovať zosplatnenie debetných transakcií pred 22.2.2013. Je nelogické, aby vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu, na základe ktorého začala premlčacia doba plynúť 18.9.2013, spôsobovalo taký istý začiatok plynutia premlčacej doby debetných transakcií uskutočnených pred 22.2.2013.

5. Druhá sporová strana zostala v odvolacom konaní nečinná.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

7. Žalovaná v rámci svojej odvolacej argumentácie stotožňuje (nie je významné, či vedome alebo nevedome) debetnú transakciu so splatnosťou jednotlivých splátok jej poskytnutého úveru. Krajský súd zdôrazňuje, že ide o dva právnou povahou zásadne rozdielne inštitúty. Zatiaľ čo debetná operácia predstavuje použitie pôžičkovej karty žalovanou, t.j. využitie prostriedkov (úveru) poskytnutých veriteľom (právnym predchodcom žalobcu), splatnosť jednotlivej splátky sa viaže až k povinnosti vrátiť/zaplatiť poskytnutý úver, resp. jeho časť.

8. To znamená, že dátum debetnej operácie a dátum splatnosti dlhu vzniknutého touto transakciou je rozdielny; splatnosť dlhu logicky nastáva až s určitým časovým odstupom. Ak by použitie pôžičkovej karty a splatnosť úveru poskytnutého na krytie tejto debetnej operácie z časového hľadiska nastávali v plnej miere zhodne, v podstate by sa strácal význam všeobecného kontextu úverových vzťahov. Dlžníkovi by totiž bolo jedno, či za konkrétnu službu alebo tovar zaplatí z peňazí, ktoré mu požičia/poskytne veriteľ (ale musí ich v celom rozsahu okamžite vrátiť) alebo bezprostredne z vlastných prostriedkov.

9. Nadväzne z hľadiska premlčania nie je dôležité vykonanie poslednej debetnej operácie, ku ktorej v súdenej veci došlo vo februári 2013, ale je rozhodujúce, aká časť dlhu žalovanej ku dňu jeho zosplatnenia (vyhlásenia mimoriadnej splatnosti) ešte nebola splatná. Tá sa totiž splatnou stala práve až týmto úkonom veriteľa a teda až ním ju bolo možné po prvýkrát uplatniť na súde, ktorý moment je určujúci i vo vzťahu k inštitútu premlčania.

10. Z písomnosti predloženej samotnou žalovanou (upomienka - výzva k úhrade III.) je zrejmé, že celková dlžná suma ku dňu 10.8.2013 predstavovala 540,79 eur a na účte kreditnej/ /pôžičkovej karty žalovanej boli v danom momente evidované tri nezaplatené povinné mesačné splátky, pričom výška mesačných splátok v omeškaní činila 56,46 eur. Ak mala žalovaná platiť mesačne po 56,46 eur a bola v omeškaní už s troma mesačnými splátkami, tak ku dňu 10.8.2013 boli určite splatné splátky v rozsahu 169,38 eur (3 x 56,46 eur). Aj pokiaľ by sa k uvedenej sume pripočítala ďalšia mesačná splátka 56,46 eur, spadajúca do obdobia medzi predmetnou upomienkou a vyhlásením mimoriadnej splatnosti (celkovo by šlo o sumu 225,84 eur splátok už splatných), stále ešte nesplatný dlh žalovanej 314,95 eur (540,79 eur celková dlžná suma v zmysle upomienky mínus 225,84 eur už splatných splátok) predstavuje sumu vyššiu ako okresným súdom žalovanej uložená povinnosť plnenia (274,23 eur).

11. V rozsahu 314,95 eur išlo o dlh, ktorý mal byť pôvodne v zmysle zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou splatný v splátkach až v budúcnosti (po 4.9.2013), ale v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti sa stal predčasne jednorazovo splatným. Inými slovami, v tomto rozsahu zosplatnenie nepredstavuje stanovenie novej lehoty splatnosti už predtým splatných pohľadávok, a preto ani nenastáva „nelogické“ predĺženie premlčacej doby, ako sa domnieva odvolateľka.

12. K vyhláseniu mimoriadna splatnosti došlo v septembri 2013 (dňom 4.9.2013 je datovaná dotknutá písomnosť právneho predchodcu žalobcu, ktorá dňa 17.9.2013 bola doručená žalovanej) a žaloba bola podaná 19.8.2016. To znamená, že žaloba bola podaná pred uplynutím trojročnej premlčacej doby.

13. Nakoľko odvolacia námietka vymedzená žalovanou, ktorou je odvolací súd viazaný, nebola dôvodná a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 , napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Odvolateľka výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania výslovne nenapádala, ale tento - ako výrok závislý od meritórneho výroku - v zmysle § 380 ods. 2 rovnako podliehal odvolaciemu prieskumu. V dotknutej otázke okresný súd náležite aplikoval zásadu pomerného úspechu v spore (§ 255 ods. 2 , keď zohľadnil úspešnosť strán v celom kontexte sporu; t.j. aj v časti, ktorá sa stala právoplatnou na základe „prvého“ rozhodnutia okresného súdu (rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4Csp/ /31/2016-117 z 30.3.2017). Z daného titulu odvolací súd potvrdil aj predmetný výrok.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 tak, že strany nemajú nárok na ich náhradu. Odvolateľka/žalovaná nebola v tomto štádiu konania úspešná, preto jej neprislúcha nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu žalobcovi žiadne trovy konania v súvislosti odvolacím prieskumom ani nevznikli (§ 251 .

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.