Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/242/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu - Prima banka Slovensko, a. s., Hodžova 11, 010 01 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej - K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX, XXX XX L., o zaplatenie 299,51 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 9 Csp/42/2016-101 zo dňa 6.2.2018 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie. Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie (ďalej len okresný súd) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa domáhal žalobca voči žalovanej zaplatenia sumy 299,51 eur s úrokom vo výške 28% p.a. od 22.8.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 12.6.2008 uzatvorená zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a zmluva o zriadení účtu a dňa 23.5.2012 zmluva o povolenom prečerpaní. Poskytovanie bankových služieb žalobcom je v predmete jeho podnikateľskej činnosti, ide o skutočnosť všeobecne známu, čo vyplýva z jeho obchodného registra. Žalobca tak spĺňa predpoklady dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v aplikácii s § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. vo vzťahu k zmluve o spolupráci a poskytovaní bankových produktov a v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. vo vzťahu k zmluve o povolenom prečerpaní. Z tohto dôvodu právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou založený : zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a zmluvou o zriadení účtu zo dňa 12.6.2008, zmluvou o povolenom prečerpaní zo dňa 23.5.2012 vyhodnotil okresný súd za spotrebiteľský podliehajúci právnej úprave spotrebiteľského práva a v nasledujúcom štádiu nároky žalobou uplatnené podrobil ex offo prieskumu.

3. Výpismi z účtu žalovanej mal súd preukázané, že ku dňu 30.9.2013 na jej účte bol zostatok vo výške 42,10 eur. Po uvedenom dátume boli na účte žalovanej účtované poplatky: za každú nezrealizovanú platbu vo výške 1 eur, za osobný účet vo výške 3,90 eur mesačne, za vedenie exekúcie vo výške 5 eur mesačne, za zrušenie povolenia na inkaso v sume 1,50 eur, za každé zrušenie trvalého príkazu vo výške 1,50 eur. Dňa 9.4.2014 bol účet žalovanej zaťažený poplatkom za upomienku - prečerpanie účtu vo výške 15 eur, dňa 14.5.2014 poplatkom za výzvu - debet v sume 30 eur a debetnými úrokmi za uvedené obdobie od 30.9.2013 do 21.8.2015 v sume spolu 63,54 eur.

4. V prípade poplatku za vedenie účtu vo výške 3,90 eur mesačne nepreukázal žalobca, že tento poplatok so žalovanou individuálne vyjednal. Zmluva neobsahuje dojednanie medzi žalobcom a žalovanou na základe ktorého by bol žalobca oprávnený žalovanej účtovať poplatok za vedenie účtu a nebol predložený ani iný, právne relevantný dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver o oprávnení žalobcu účtovať žalovanej tento poplatok

5. Čiastkové nároky, ktorými bolo vytvorené prečerpanie na účte žalovanej : poplatky za každú nezrealizovanú platbu vo výške 1 eur, poplatok za vedenie exekúcie vo výške 5 eur mesačne, poplatok za zrušenie povolenia na inkaso v sume 1,50 eur, poplatok za každé zrušenie trvalého príkazu 1,50 eur, nevychádzajú z individuálneho zmluvného dojednania a nebolo preukázané ani to, aké služby boli žalovanej v súvislosti s týmito ním účtovanými poplatkami poskytnuté. Podľa názoru súdu dodávateľovi prináleží nárok na zaplatenie iba tých poplatkov za ktoré spotrebiteľovi poskytne adekvátne protiplnenie. Žalobca nepreukázal nielen individuálne dojednanie týchto poplatkov, ale ani to, aké služby žalovanej v hodnote ním účtovaných poplatkov poskytol. Za nedôvodný z rovnakých dôvodov vyhodnotil súd nárok aj na ďalšie poplatky účtované: za upomienku - prečerpanie účtu v sume 15 eur, za výzvu - debet v sume 30 eur. Po konštatácii neoprávnenosti nároku žalobcu na zaplatenie vymedzených poplatkov súd neuznal ani nárok na sankčný úrok. V súhrne týchto skutočností žalobu zamietol v celom rozsahu.

8. Žalovanej v konaní plne úspešnej by patril voči žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu 100%. Po zistení, že žalovanej žiadne trovy nevznikli súd jej voči žalobcovi nárok na ich náhradu nepriznal.

9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Domáhal sa zmeny rozsudku, žiadal žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať voči žalovanej náhradu trov konania.

10. Argumentoval, že Obchodné podmienky, Sadzobník poplatkov, Výveska úrokových sadzieb sú súčasťou zmluvy o účte, preto ako poplatky aj úroky boli riadne zmluvne upravené. Žalovaná potvrdila svojim podpisom na zmluve, že sa oboznámila s kompletnou zmluvnou dokumentáciou. Všetky uvádzané dokumenty boli zverejnené na web stránke banky na každom obchodnom mieste a klienta banka informuje aj vo výpise z účtu. Napokon na účtovanie poplatkov zákon o platobných službách nevyžaduje ich individuálne dojednanie.

11. Poplatky zaúčtované na bežnom účte žalovanej sa týkali výlučne prevádzky bežného účtu a žiadny zo zaúčtovaných poplatkov priamo nesúvisí s povoleným poskytnutím úverového rámca formou povoleného prečerpania. Napokon spotrebiteľská zmluva nemusí byť vyhotovená ako jediný dokument, čo vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Vedenie účtu a poskytnutie služieb s tým spojených sú nepochybne hlavným predmetom plnenia pri zmluve o bežnom účte. Poplatky za tieto služby sú potom podľa názoru odvolateľa jednoznačne cenou za tieto služby, predstavujú dojednanie o cene plnenia v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

12. Odvolateľ zdôrazňuje, že všetky zaúčtované poplatky sú upravené prehľadne v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou zmluvy o bežnom účte. Poplatky za upomienky, výzvu a vedenie účtu blokovaného exekúciou sú uplatňované za služby, ktoré jednoznačne súvisia s hlavným predmetom plnenia zo zmluvy o bežnom účte, t.j. s vedením účtu. Napokon je ťažké si v praxi predstaviť individuálne dojednávanie jednotlivých zmluvných podmienok medzi bankou a klientom, najmä jednotlivých položiek v Sadzobníku poplatkov, keďže ich výška závisí najčastejšie od strategických (dlhodobých) zámerov dodávateľa. V prípade, ak by odvolací súd v rámci svojej preskúmavacej právomoci mal za to, že prvostupňový súd postupoval správne a teda individuálne dojednanie poplatkov za vedenie účtu ako aj ostatných nepriznaných poplatkov je nevyhnutnou podmienkou pre ich úspešné uplatnenie, takýto svoj záver nech náležite odôvodní, aby mu (odvolateľovi) bolo zrejmé, ktoré konkrétne postupy pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi idú contra lege a mohol tieto svoje postupy konvalidovať v súlade so zákonom. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu totiž v tomto smere mu nie je nápomocné.

13. Odvolateľ sa vyjadruje k jednotlivým štádiám zmluvného vzťahu, charakterizuje obsahový a praktický význam povoleného prečerpania, prekročenia, cituje znenie § 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ďalej aj § 18 ods. 1 uvádzanej právnej normy. Je presvedčený o tom, že mu vznikol nárok na vrátenie peňažných prostriedkov tvoriacich prekročenie v zmysle § 18 zák. č. 129/2010 Z.z., a na zaplatenie úroku z prekročenej čiastky, čoho výška nemôže byť obmedzená zákonnou výškou úroku z omeškania, ide totiž o odlišný inštitút od (zákonného) úroku z omeškania. Prekročením sa rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa, alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Odkazuje na bod 3.4 Všeobecných obchodných podmienok, v zmysle tohto banka vedie bežné úcty výlučne na základe zmluvy o bežnom účte uzatvorenej medzi bankou a klientom. Ďalej v zmysle bodu 3.8 klient musí mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke. V zmysle bodu 3.12 pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, ďalších operácií prostredníctvom platobných kariet môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“.

14. Žalovaná písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepredložila.

15. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po zistení že odvolanie podala na to oprávnená procesná strana, v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu, ktorému je odvolanie prípustné, postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, keďže v odvolaním napadnutých výrokoch je vecne správne.

16. Krajský súd sa zároveň stotožnil aj s písomným odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia ( § 387 ods. 2 . Na podporu jeho vecnej správnosti, ale aj plniac svoju povinnosť voči odvolateľovi považuje za nutné zaujať stanovisko k základným vecným otázkam.

17. Okresný súd v súdenej veci zistil skutkový stav riadne, vykonal rozsiahle dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotil riadne a vec správne právne aj posúdil. V dôvodoch rozhodnutia vyargumetoval dostatočne jasne z akých dôvodov žalobu zamietol, zacitoval konkrétne ustanovenia právnych noriem v zmysle ktorých postupoval.

18. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že medzi stranami sporu bol založený spotrebiteľský právny vzťah uzatvorením zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb dňa 12.6.2008 a na ňu nadväzujúcej zmluvy o zriadení účtu a dňa 23.5.2012 uzatvorením zmluvy o povolenom prečerpaní.

19. Odvolateľ nenamietal spotrebiteľský charakter právneho vzťahu. Vykonané dokazovanie preukázalo, že žalobca voči žalovanej sa domáha zaplatenia istiny vo výške 299,51 eur, ktorá istina je vlastne súčtom poplatkov, ktorý žalobca - banka zúčtovala v neprospech účtu žalovanej, pritom nebolo preukázané v konaní, že nárok na takéto poplatky vychádzal z individuálneho zmluvného dojednania v spotrebiteľskej veci. Ani žalobca netvrdil, že by suma istiny mala zodpovedať dlhu žalovanej titulom skutočne čerpanej a nevrátenej sume finančných prostriedkov. Naopak je nesporné ustálené, že predmetná suma istiny je výslednou sumou jednotlivých dielčich poplatkov, ktoré na ťarchu účtu žalovanej žalobca pravidelne vo vymedzených časových obdobiach účtoval a ak tak postupoval, bolo jeho povinnosťou preukázať, že jeho oprávnenie zúčtovať na ťarchu účtu žalovanej - spotrebiteľke ním konkrétne poplatky vychádzajú z individuálneho zmluvného dojednania. Pokiaľ odvolateľ svoje oprávnenie si uplatňovať poplatky ( špecifikovaného druhu a vo výške ) voči žalovanej zdôvodňuje odkazom na Sadzobník poplatkov Prima banka Slovensko, a.s. v platnom znení, odvolací súd nesúhlasí s tým, že predmetný dokument má charakter individuálneho zmluvného dojednania. Sadzobník poplatkov predstavuje totiž interný, jednostranný písomný dokument dodávateľa služieb, nemá charakter zmluvného dokumentu obsahujúceho vzájomné dojednanie účastníkov, písomne prejavenú vôľu obidvoch zmluvných strán uplatňovať poplatky v takej výške a za také konkrétne služby, za ktoré na ťarchu účtu žalovanej si ich účtoval žalobca a ich administratívnym účtovaním vytváral na účte žalovanej „ prekročenie, prečerpanie „ - vo výške istiny uplatnenej v súdnom konaní. Navyše, Sadzobník poplatkov - listinný dôkaz (na č.l. 10 spisu), ktorý žalobca predložil pre účely súdneho konania a preukazuje týmto listinným dôkazom opodstatnenosť svojho nároku nadobudol účinnosť až od 1.7.2016, preto nemohol tvoriť ani neoddeliteľnú súčasť zmluvy o poskytovaní produktov a služieb, ani zmluvy o povolenom prečerpaní, napokon ani zmluvy o vedení účtu žalovanej ( všetky zmluvy boli uzatvorené skôr ). Predmetný listinný dôkaz ale svedčí o praktizovanom postupe žalobcu vo vzťahu ku spotrebiteľom, že Sadzobník poplatkov (ako svoj interný dokument) môže kedykoľvek podľa svojho hodnotenia jednostranne meniť a aj mení ( v rámci tejto zmeny poplatky bez súhlasu spotrebiteľa aj zvyšovať prípadne uplatňovať aj iné zmluvne nevyjednané poplatky) čo potvrdzuje, že predmetný dokument má charakter dokumentu iba jednostrannej povahy.

20. Povolené prečerpanie vo výške žalovanej istiny - 299,51 eur nie je výsledkom skutočne čerpaných finančných prostriedkov žalobcu žalovanou, ale je výsledkom súčtu účtovaných poplatkov na ťarchu účtu žalovanej, na ktorý nárok žalobcovi nevznikol. Vzhľadom na tento záver neobstojí ani nárok žalobcu na úroky vo výške 28% p.a. zo sumy 299,51 eur.

21. Pokiaľ odvolateľ poukázal na to, že zákon o platobných službách (s odkazom na § 31 ods. 2) výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané, s týmto jeho argumentom nebolo možné súhlasiť, pretože požiadavku individuálneho dojednania poplatkov za poskytovanie platobných služieb v spotrebiteľskom právnom vzťahu vyžadujú právne predpisy upravujúce práva a povinnosti plynúce zo spotrebiteľských zmlúv.

22. Aj v súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania krajský súd konštatuje vecnú správnosť prijatých záverov okresného súdu.

23. Podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 posudzoval odvolací súd právo ( nárok ) na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca nebol úspešný ohľadne svojho odvolania, preto žalovaná

- plne úspešná v odvolacom konaní by mala voči nemu nárok na náhradu trov. Žalovaná si trovy odvolacieho konania neuplatnila a ani z obsahu spisu nevyplynulo, že by jej v súvislosti s podaným odvolaním žalobcu mali vzniknúť nejaké trovy. Z tohto dôvodu odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania ani jednej strane sporu.

24. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

Podľa § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.