Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/83/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: M.B. Y., T.. X.X.XXXX, H. Š. XXXX/XX, XXX XX K., právne zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie 813,41 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 813,41 eur a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania proti žalovanému. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom podaným dňa 4. 6. 2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 813,41 eur a zaplatiť trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30. 1. 2015 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.500,00 EUR so splatnosťou 42 mesačných splátok s výškou splátky 47,43 EUR s celkovou čiastkou na úhradu 2.142,06 EUR. Zároveň uzavreli strany sporu Dohodu o poskytovaní služieb zo dňa 30.01.2015, v zmysle ktorej mal žalobca zaplatiť odmenu za služby žalovanému, vo výške 1 451,52 Eur, v mesačných splátkach vo výške 34,56 Eur. Spolu splátka úveru bola stanovená vo výške 81,99 Eur.

3. Zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru - Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500101177 podpísanej žalobcom 27.01.2015 a žalovaným 30.01.2015 vyplýva, že žalobca v bode 5 žiada o poskytnutie úveru vo výške 1500,- EUR so splatnosťou na 42 splátok, s výškou mesačnej splátky 47,43 EUR, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 2 142,06 EUR s predpokladanou ročnou percentuálnou mierou nákladov za úver 26,17 %, ročnou úrokovou sadzbou úveru 18,08 % a s priemernou ročnou percentuálnou mierou nákladov za úver vo výške 44,06 %, poskytnutá čiastka revolvingu vo výške1500,- EUR, pri predpokladanej ročnej percentuálnej miere nákladov 26,17 %, ročnej úrokovej sadbe 18,08 %, celkovej čiastke pri revolvingu, ktorú je povinná zaplatiť 2142,06 EUR.

4. V bode 6 vyššie citovanej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru sú dopísané údaje o schválenom revolvingovom úvere (nevypĺňajte), z čoho vyplýva, že poskytnutá čiastka úveru je 1500,- EUR splatnosť úveru je 42 splátok, výška mesačnej splátky je 47,43 EUR, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 2142,06 EUR s predpokladanou ročnou percentuálnou mierou nákladov

za úver 26,01 %, ročnou úrokovou sadzbou úveru 18,08 % a s priemernou ročnou percentuálnou mierou nákladov za úver vo výške 44,66 %, poskytnutá čiastka revolvingu vo výške 1500,- EUR, pri predpokladanej ročnej percentuálnej miere nákladov 26,01 %, ročnej úrokovej sadzbe 18,08 %, celkovej čiastke pri revolvingu, ktorú je povinná zaplatiť 2142,06 EUR.

5. V zmysle bodu 13 predmetnej žiadosti, riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti - zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania. Z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500101177 zo dňa 30.01.2015 vyplýva, že dlžníkom je žalobca a bol mu schválený úver vo výške 1500,- EUR so splatnosťou na 42 mesiacov, s výškou mesačnej splátky 47,43 EUR, s dátumom splatnosti prvej splátky úveru 03.03.2015, s dátumom splatnosti poslednej splátky úveru 03.08.2018, s mesačnou periodicitou splácania úveru, dátumom splatnosti splátky v priebehu periódy splácania v 3. deň, ročnou percentuálnou mierou nákladov úveru 26,01 %, s priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov platnej ku dňu podpísania zmluvy o revolvingovom úvere 36,30 %, celková čiastka, ktorú musí žalobca zaplatiť 2 142,06 EUR, odplata za poskytnutie služby podľa Dohody o poskytnutí služby 1 451,52 EUR. Argumenty, pre ktoré má súd vyrieknuť predmetnú úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov

6. V odôvodnení žaloby ďalej uviedol, že napadnutá zmluva je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Vyplýva to zo skutočnosti, že v oboch prípadoch žalobca so žalovaným spísali žiadosť o poskytnutie úveru v bode 5 a následne žiadosť bola podpísaná žalovaným. Z bodu 6 vyplýva, že sa nemá vypĺňať, teda v čase uzavretia zmluvy - žiadosti táto časť nebola vyplnená, o čom svedčí aj iný typ písma, kde sú uvedené údaje o chválenom revolvingovom úvere. Žalobcovi následne došlo oznámenie veriteľa o schválení úveru - zmluva o revolvingovom úvere. Uvedené oznámenie nie je však podpísané zo strany žalobcu. Z toho vyplýva, že žalobca so žalovaným neuzavreli písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak, ako to má na mysli ustanovenie § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko písomná forma bola uvedená len na žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, pričom schválenie revolvingového úveru s uvedením výšky úveru a všetkých náležitostí týkajúcich sa splátok, úrokov, ročnej percentuálnej miery nákladov, boli uvedené len v oznámení veriteľa, ktoré žalobca nepodpísal.

7. S poukazom na vyššie uvedené má žalobca zato, že išlo o nekalú praktiku žalovaného, nakoľko v čase podpisu zmluvy žalobca nevie, v akej výške a s akými podmienkami mu bude schválený úver, pretože vypisuje len žiadosť o poskytnutie úveru a schválenie úveru mu má byť oznámené následne žalovaným, kde už nemá možnosť ovplyvniť výšku úveru, ani podmienky, za ktorých je úver poskytnutý.

8. Ďalší dôvod, pre ktorý má byť predmetná úverová zmluva bezúročná a bez poplatkov, je ten, že predmetná zmluva je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluva musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a k/.

9. V ďalšom žalobca poukázal na nesprávne uvedenie výšky RPMN, nakoľko máme za to, že do tejto sadzby je potrebné zahrnúť aj odmenu za poskytovanie služieb podľa Dohody o poskytovaní služieb. Táto dohoda je nepochybne doplnkovou službou k spotrebiteľskému úveru a odmenu za tieto služby mala byť zahrnutá v celkových nákladoch spotrebiteľa. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok. Zároveň má žalobca zato, že uzatvorenie takejto dohody je nekalou praktikou žalovaného, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, keďže takýmto spôsobom má žalovaný v úmysle obísť zákonné limity stanovené na odplatu za spotrebiteľský úver. V zmysle tejto dohody mal žalovaný poskytnúť žalobcovi služby. Žalobca však nikdy nevyužil žiadne služby zo strany

žalovaného. Takúto dohodu o poskytovaní služieb považujeme teda za neplatnú, vzhľadom na to, že je v rozpore s dobrými mravmi a obchádza zákon. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa.

10. V závere odôvodnenia žaloby žalobca uviedol, že Dohoda o poskytnutí služby súvisiaca s predmetným úverom je absolútne neplatný právny úkon, ktoré tvrdenie v ďalšom texte neodôvodnil.

11. Súd vo veci vydal dňa 7. 6. 2018 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odôvodnený odpor, preto súd uznesením podľa § 267 ods. 3 C.s.p. platobný rozkaz zrušil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 7. 2018.

12. Žalovaný v odôvodnení odporu rozporoval všetky tvrdenia, ktoré žalobca v žalobe uvádza, ako dôvody, pre ktoré by mal byť úver vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov. Navrhuje žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú, nakoľko z odôvodnenia žaloby nevyplývajú žiadne konkrétne skutkové okolnosti, ktoré by žalobcu oprávňovali požadovať od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia.

13. K tvrdeniu žalobcu, že zmluvné strany neuzavreli písomnú zmluvu tak, ako predpokladá ustanovenie § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) uviedol, že všeobecne platí, že pre to, aby nejaká zmluva vznikla, musí mať obligatórne náležitosti ustanovené právnym poriadkom. Ak tieto dodržané nie sú, potom nedochádza k vzniku zmluvy. Ak však ide o iné ako obligatórne náležitosti (t.j. fakultatívne), potom absencia takýchto fakultatívnych dojednaní (či už pre ich neplatnosť, nedojednanie a pod.) má za následok len to, že takéto dojednania nie sú platné. Ich nedodržanie ale nemá za následok nevzniknutie zmluvy. Určenie podstatných zložiek právneho úkonu pre úverovú zmluvu vyplýva z § 493 Obchodného zákonníka. Z bodu 5 (návrhu) a z bodu 6 (prijatia) vyplýva, že žalobca požiadal o úver v sume 1.500,- Eur, so splatnosťou 42 mesiacov, pri výške mesačnej splátky 47,43 Eur. Z bodu 6. vyplýva výška schváleného úveru v sume 1.500,- Eur, pri splatnosti 42 mesiacov a pri výške splátky 47,43 Eur. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenia žalobcu o neuzavretí zmluvy v písomnej forme nie sú dôvodné. Návrh na uzavretie zmluvy a prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o úvere sa navyše nachádzajú na tej istej listine.

14. K porušeniu § 9 ods. 2 písm. k/, f/ ZoSÚ žalovaný uviedol, že zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere, ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah zmluvy tvoria aj zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle článku 13. sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a prílohy tvoriace súčasť zmluvy o revolvingovom úvere (článok 7., ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní). Z ustanovenia článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní vo všetkých prípadoch vyplýva Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Z ustanovenia článku 9., ods. 9.1 zmluvných dojednaní vo všetkých prípadoch vyplýva Zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční za podmienok stanovených touto Zmluvou o revolvingovom úvere. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavky vyplývajúca z uvedeného zákonného ustanovenia. Na podporu uvádzaného poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 13Co/111/2014 - 166 a na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, kde sa uvádza, že uvedený údaj je možné uviesť v akomkoľvek dokumente tvoriacom zmluvu. Cit. „Článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči.“ Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam termín konečnej splatnosti vyplýva z Oznámenia o schválení úveru, zaslanom dlžníkovi. Predmetné oznámenie zároveň obsahuje aj údaj o dátume splatnosti prvej splátky.

15. V závere uviedol, že určenie konečnej splatnosti úveru je v zmluve uvedené dvomi spôsobmi, a to: · určením podľa dátumu splátok a počtu mesačných splátok, · ustanovením § 4 ods. 4.5 Zmluvných dojednaní.

16. Žalovaný poprel tiež závery žalobcu o povinnom členení splátky úveru na zložky istina, úrok a iné poplatky. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. vyžaduje uvádzanie spôsobu

započítania splátky na úver, istinu a úroky len v prípade, ak sa splátky priraďujú k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. O takýto typ úveru a prípad v zmluvnom vzťahu medzi sporovými stranami nejde.

17. Ďalej uviedol, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Predmetné závery konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení, č. k. 3Cdo 146/2017, zo dňa 22.02.2018, v ktorom sa o. i. uvádza, cit.: „Od 01. mája 2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.“

18. K tvrdeniu žalobcu, že výška RPMN v predmetnej zmluve nebola správne určená, z dôvodu, že do vzorca výpočtu neboli zahrnuté náklady podľa Dohody o poskytovaní služieb, žalovaný v odpore uviedol nasledovné: Dohoda o poskytovaní služieb je samostatným právnym úkonom, ktorého vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere, a teda v zmysle vyššie uvedeného má právnu povahu individuálneho dojednania, pričom uzatvorenie tejto dohody nebolo podmienkou na poskytnutie úveru, čo vyplýva z čl. 1 bod 2 Dohody. Navyše predmetná Dohoda je osobitne podpisovaná, čo zdôrazňuje jej samostatnosť od ostatného obsahu Zmluvy, kedy dlžník podpísaním tlačiva Žiadosti/Zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu o poskytovaní služieb. To, že uzavretie Dohody o poskytovaní služieb je samostatné, napokon zdôrazňuje aj osobitné, individuálne rozlíšenie Dohody od ostatného obsahu Zmluvy o revolvingovom úvere. Žalovaný teda tvrdí, že Dohoda bola dobrovoľná a nebola podmienkou na získanie úveru, tak sa ani odplata za poskytnutie balíka služieb nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver, čo korešponduje s § 2 písmeno g) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia príslušných zmlúv.

19. Z ustanovenia § 2 písm. g/ citovaného zákona vyplýva, že do výpočtu celkových nákladov sa nezapočítajú náklady, ktoré vyplývajú z dojednaní nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru. Predmetné služby sú dobrovoľné. Ak by teda žalobca dohodu vôbec nepodpísal, táto by nikdy nevznikla. Pokiaľ by odplata za poskytnuté služby bola zahrnutá do celkových nákladov, potom by taký postup bol v rozpore so zákonom. Vzhľadom k tomu, že Dohoda predstavovala fakultatívne dojednanie, je vylúčené, aby nezapočítanie poplatku do RPMN malo spôsobiť nesprávnosť tohto údaja, nakoľko ani nemohol byť zahrnutý do vzorca výpočtu. K uvedenému tvrdeniu žalobca predložil vypracovaný rozpis vzorca RPMN pre úver zo spornej úverovej zmluvy.

20. Žalobca sa k písomnému vyjadreniu ani na opakovanú výzvu súdu nevyjadril, preto súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24. 10. 2018, ktorého sa nezúčastnila žiadna z procesných strán, ani ich právni zástupcovia, ktorí svoju neúčasť písomne ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci za ich neprítomnosti, preto súd v súlade s ustanovením § 180 C.s.p. pojednával v ich neprítomnosti. Právna zástupkyňa žalovaného predložila súdu písomný dôkaz - prehľad platieb žalobcu za obdobie od 23. 10. 2014 do 18. 9. 2017 pre zmluvu č. XXXXXXXXXX.

21. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 30. 1. 2015, Žiadosťou o poskytnutie spotrebiteľského úveru, Dohodou o poskytnutí služieb uzavretou v ten istý deň ako Zmluva o revolvingovom úvere, Dohodou o zrážkach zo mzdy, potvrdením o zaplatení splátok od zamestnávateľa žalobcu - X.-X. X. G., s. r. o. z 20. 9. 2017, podľa ktorého na základe žiadosti žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 5. 5. 2015 boli žalobcovi do 20. 9. 2017 vykonávané zrážky zo mzdy spolu vo výške 1.999,43 eur a na základe týchto dôkazov a písomných vyjadrení v žalobe a v odpore súd zistil tento skutkový stav:

22. Dňa 30. 1. 2015 sporové strany uzavreli zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX. Z úverovej zmluvy bolo zistené, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.500,- Eur, ktorý sa tento zaviazal splácať v mesačných splátkach po 47,43 Eur po dobu 42 mesiacov, splatných v dohodnutom termíne splatnosti. V zmluve je uvedená celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť t.j. úver a úroky vo

výške 2.142,06 Eur. Zmluva obsahuje údaj o priemernej ročnej RPMN vo výške 44,06 %, ročnej úrokovej sadzbe 18,08 %, pri predpokladanej RPMN 26,17 %, poplatok za poskytnutie úveru činí 150,- eur.

23. Medzi stranami sporu bola ďalej uzavretá Dohoda o poskytovaní služieb zo dňa 30. 1. 2015, kde bolo v bode 7.1 dojednané, že zákazník zaplatí poskytovateľovi odplatu 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaviazal splácať túto odplatu v mesačných splátkach uvedených spolu so splátkami úveru. Išlo o komplexný balíček služieb, ktorý pozostával zo služby spočívajúcej v poskytnutí informácií o zostávajúcich záväzkoch, služby odkladu splatnosti splátok, informáciou pred splatnosťou splátky, informáciou o prijatí platby, služby vyhotovenia a zaslania kópii dokumentácie, zmeny zmluvy na podnet klienta, prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, služby 2. upomienka zdarma a služby podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom. V údajoch o schválenom úvere v predmetnej úverovej zmluve bola uvedená odplata za poskytnutie služby v zmysle Dohody o poskytovaní služieb vo výške 1.451,52 Eur.

24. Ako už bolo vyššie uvedené, podľa Potvrdenia o zaplatení splátok predloženého zamestnávateľom žalobcu, žalovaným boli odo dňa 5. 5. 2015 jednotlivé splátky úveru zrážané zo mzdy, pričom celkovo mu bola zrazená suma 1.999,43 Eur. Z dôkaznej listiny predloženej žalovaným - Prehľadu platieb žalobcu žalovanému týkajúcej sa predmetnej úverovej zmluvy, žalovaný dobrovoľne uhrádzal splátky za mesiac december 2014, január až máj 2015 po 81,99 Eur. Spolu tak so splátkami uhradenými zrážkami zo mzdy žalobca zaplatil 2.410,09 Eur. Žalobca v tomto konaní uvádza, že doposiaľ zaplatil 2.163,41 Eur. Reálne mu bol poskytnutý úver vo výške 1.350,- Eur (znížený o poplatok za poskytnutie úveru 150,- Eur). Žalobca sa vydania rozdielu ním vypočítanej zaplatenej sumy a výšky istiny samotného úveru, teda sumy vo výške 813,40 Eur. Nakoľko súd nemohol rozhodnúť nad rámec žalobného návrhu, rozhodoval o žalobcom požadovanej sume tak, ako uviedol vo výroku žalobného návrhu.

25. Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

27. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

28. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

29. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

30. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

31. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia úverovej zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie: a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania b/ veriteľom fyzická alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebný úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, j/ a k/ citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti : f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

33. Podľa § 11 ods. 1 písm a) citovaného zákona , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

34. Podľa článku 3 ods. 1, 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

35. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola dňa 30. 1. 2017 uzavretá zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Z obsahu zmluvy je totiž zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred žalovaným, ktorej obsah, vrátane Dohody o poskytnutí služby (pripravenú predtlač ) nemal žalobca možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Zmluvu uzavrel žalobca ako fyzická osoba

- nepodnikateľ. Vzhľadom na účel uzavretia zmluvy a to poskytnutie spotrebiteľského úveru, kedy pri poskytnutí úveru bolo žalobcovi poskytnuté tlačivo zmluvy vrátane zmluvných dojednaní je otázne, či tento mal dostatok času a možnosť oboznámiť sa s celým obsahom zmluvy a pochopiť význam podmienok v nej uvedených. Tvrdenie , že žalobca zrejme nemal reálne možnosť oboznámiť sa podrobne s obsahom zmluvy, nikto mu jednotlivé body zmluvy nevysvetlil a text zmluvy mu nebol jasný a teda žalovaného konanie možno kvalifikovať ako konanie v rozpore s ust. § 4 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia úverovej zmluvy, vyplýva aj z tej skutočnosti,že zmluva bola žalobcom podpísaná dňa 27. 1. 2015, žalovaným až dňa 30. 1. 2015./ krátkosť času ma oboznámenie sa so zmluvou/ Táto skutočnosť je zrejmá aj z toho, že zmluva, ale predovšetkým Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere, sú písané malým nahusteným písmom, pričom ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie.

36. Súd sa zaoberal argumentáciou žalobcu uvedenou v odôvodnení žaloby, podľa ktorej medzi stranami nedošlo k platnému uzavretiu úverovej zmluvy, keďže žiadosť dlžníka je iba návrhom na uzavretie zmluvy a iba predpokladu, že takýto návrh je v jeho nezmenenej podobe akceptovaný druhou stranou nastávajú zákonom predpokladané účinky a to, že zmluva sa stáva v spojení s ostatnou podmienkou zmluvného dojednania podpisu tam uvedených subjektov platnou a účinnou. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto prejav vôle je odmietnutím návrhu. S týmto tvrdením sa však súd nestotožnil a konštatuje, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu riadnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Je pravdou, že žalobca dal žalovanému písomný návrh na uzavretie predmetnej zmluvy na predtlačenom formulári vyhotoveným žalovaným - žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru. V žiadosti uviedol požadovanú čiastku úveru, výšku, počet a termíny splátok, celkovú čiastku ktorú musí zaplatiť, ročnú úrokovú sadzbu, predpokladanú RPMN, priemernú RPMN a rovnako tak učinil i vo formulári štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Išlo teda nesporne o návrh na uzatvorenie zmluvy v zmysle

§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca návrh zmluvy i štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere podpísal dňa 15.8.2014 a následne dňa 20.8.2014 tak učinil i žalovaný, ktorý potvrdil údaje o schválenom úvere v zmysle návrhu žalobcu. Tieto sa zhodovali s údajmi vyplnenými žalobcom v zmluve a rovnako boli uvedené i v štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere. Týmto spôsobom teda žalovaný návrh žalobcu prijal v súlade s ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka teda došlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

37. Súd preskúmal predmetnú zmluvu o úvere, či táto vyhovuje náležitostiam, tak ako ich určuje zákon o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ sa týka námietky žalobcu, že zmluva neobsahuje náležitosti zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, súd uvádza, že v zmluve je skutočne uvedená len výška splátky a priamo zo zmluvy nevyplýva aká časť splátky resp. v akom poradí je splátka započítaná na úhradu istiny úveru, úroku a aká na poplatky. Zároveň namietal absenciu náležitosti podľa písmena f/ citovaného ustanovenia zákona a to termín konečnej splatnosti V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C 42/15 účastníkov Home Credit Slovakia a.s. c/a Y. H., v ktorom Súdny dvor konštatuje, že článok 10 ods. 1 a 2 smernice EP a Rady 2008/48/ES z 23. 04. 2008 o Zmluvách o spotrebiteľskom úvere v spojení s čl. 3 písm. m/ Smernice sa má vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti čl. 10 ods. 2 Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istinu po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Rovnako je tomu i u doby trvania úveru. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej úprave.

38. V danom prípade zmluva o úvere obsahuje výšku mesačnej splátky, splatnosť jednotlivých splátok a počet mesačných splátok a dá sa z nej vypočítať i konečný termín splatnosti úveru. Zmluva o úvere obsahuje odkaz na zmluvné dojednania, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. S odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C 42/15 z 9.11.2016 zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument t.j. náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. nemusia byť obsiahnuté v samotnom texte tejto zmluvy, ale časť z nich môže byť uvedená aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Na základe uvedeného súd konštatuje, že z dôvodu absencie presnej špecifikácie rozčlenenia splátok úveru na splátky istiny úveru, úrokov z úveru a poplatkov i termínu konečnej splatnosti úveru nie je možné konštatovať, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

39. Súd preskúmal aj ďalšie namietané náležitosti úverovej zmluvy vrátane údaja o RPMN. Jedným z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je práve údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť. Ročná percentuálna miera nákladov je tak indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru, pretože musí zohľadňovať nielen úrok úveru, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Poplatky spojené s úverom môžu byť jednorazové, ktoré sa zvyčajne platia na začiatku zmluvného vzťahu t.j. poplatok za poskytnutie úveru, administratívny poplatok a pod. a pravidelné, ktoré sa platia spolu so splátkou úveru napr. poplatok za poistenie, ak je poistenie nevyhnutnou súčasťou úveru, poplatok za odklad splatnosti splátok a iné. Dokazovaním bolo preukázané, že na základe uvedenej zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1500,- Eur, z čoho ako vyplýva z prehľadu splácania klienta mu bola reálne vyplatená len suma 1350,- Eur, pričom žalovaný si od sumy úveru odpočítal poplatok za poskytnutie úveru 150,- Eur. RPMN uvedená v zmluve činí 26,17 %, avšak z prepočtu je zrejmé že do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov v danom prípade nebol zahrnutý uvedený poplatok. Súd má za to, že v danom prípade zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru sa stalo nevyhnutnou súčasťou úveru, preto tento mal byť zahrnutý do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov.

40. Z vyššie uvedených dôvodov má súd za to, že ročná percentuálna miera nákladov je uvedená nesprávne, v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Keďže tieto údaje nie sú v zmluve uvedené správne súd konštatuje, že v zmluve absentujú náležitosti úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Preto podľa § 11 ods. 1 písm. b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z.z. platí, že žalovanému poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov.

41. Čo sa týka spornej “Dohody o poskytnutí služby“ v nej sa v bode 7.1. dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi odplatu za uzavretie dohody poskytnutie služby vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, pričom túto sa zároveň zaväzuje splácať v pravidelných mesačných splátkach spolu so splátkami úveru a úrokov za úver. Išlo o odplatu za komplexný balíček služieb uvedených v článku II uvedenej dohody, ktorý pozostával zo služby spočívajúcej v poskytnutí informácií o zostávajúcich záväzkoch, služby odkladu splatnosti splátok, informáciou pred splatnosťou splátky, informáciou o prijatí platby, služby vyhotovenia a zaslania kópii dokumentácie, zmeny zmluvy na podnet klienta, prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, služby 2. upomienka zdarma a služby podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom. Dohoda o poskytnutí služby patrí medzi tzv. adhézne zmluvy, ktoré tvoria akýsi doplnok hlavnej spotrebiteľskej zmluvy. Toto je zrejmé z textu samotnej úverovej zmluvy ktorá sa v bode 5 odvoláva na dohodu i z textu samotnej dohody, ktorá hneď v úvode v článku I. bod 1 uvádza , že „dohoda upravuje podmienky poskytovania dohodnutých služieb k uzavretej zmluve o revolvingovom úvere s číslom rovnakým ako je číslo dohody“. Číslo zmluvy i dohody sú pritom totožné, u oboch zmlúv je to XXXXXXXXXX. Žalovanému nič nebránilo pokiaľ išlo o doplnkové služby k zmluvám o revolvingovom úvere, aby si tieto služby dohodol priamo v úverovej zmluve. Skutočnosť že tak neučinil, jednoznačne nasvedčuje tomu, že záujmom žalovaného bolo takýmto spôsobom obísť zákon, čo ust. § 39 Občianskeho zákonníka sankcionuje neplatnosťou právneho úkonu teda samotnej dohody. Podľa názoru súdu táto dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvy a to v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že dohoda bola individuálne dohodnutá, súd sa s týmto nemôže stotožniť. Formálne síce možno „Dohoda o poskytnutí služby“ budí dojem samostatnosti, ale z pohľadu posúdenia neprijateľnej zmluvnej podmienky a vylúčenia súdnej kontroly je potrebné prijať záver, že v tomto prípade súdna kontrola nemôže byť vylúčená, pretože predmetná „Dohoda“ je integrálnou súčasťou zmluvy, je od vzniku a existencie zmluvy o úvere závislá. Hlavným predmetom plnenia je stále poskytnutie úveru a iný výklad pripúšťajúci vylúčenie súdnej kontroly by bol v rozpore s ratio legis ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože veriteľ by tak mohol rozčleniť úverovú zmluvu na viaceré samostatné „individuálne dohodnuté“ časti, čo by znemožňovalo posúdenie jej neprijateľnosti. Tento výklad by bol nepochybne v rozpore so sledovaným účelom citovanej právnej úpravy. Ďalej je potrebné uviesť, že spotrebiteľ, (pričom je otázne, či vôbec o tom, že takúto dohodu podpisuje vedel) už v čase, keď žiadnu službu ešte nevyužil, zaplatil jej použitie, takže zo strany veriteľa došlo k získaniu prospechu skôr, ako poskytol plnenie. Po dôslednom podrobení predmetnej dohody súdnemu prieskumu mal súd za to, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvy a to v neprospech spotrebiteľa a snaží sa obísť zákon, preto je v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatnou.

42. Ak by aj súd vychádzal z predpokladu, že dohoda o poskytovaní služieb zo dňa 30. 1. 2015 je platná, ale je integrálnou súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere, odplata vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru znížená o sumu poplatku za poskytnutie úveru by sa nutne musela prejaviť v cene úveru, teda v RPMN ako i v odplate za úver, teda i v takomto prípade by RPMN i celkové náklady spotrebiteľa neboli vypočítané správne, čo by v konečnom dôsledku rovnako spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. V tej súvislosti súd poukazuje aj na závery písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-372/14,ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie podaný rozhodnutím Krajského súdu v Prešove z 8.3.2014, súvisiaci s konaním ZdeněkSobotka proti Provident Financial, s.r.o., kde v bode 5. sa uvádza, že Smernica Rady 87/102/EEC sa má vykladať v tom zmysle, že súčasťou celkových úverových nákladov pre spotrebiteľa na účely výpočtu RPMN je aj odmena za doplnkové služby ako je tá vo veci samej, a túto treba kvalifikovať ako klamlivú obchodnú praktiku, pokiaľ zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

43. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

44. Ako už bolo vyššie konštatované, žalobca reálne prevzal od žalovaného úver vo výške 1.350,- Eur a zaplatil mu žalobcom tvrdenú sumu vo výške 2.163,41 Eur, teda bezúročný a bezpoplatkový úver preplatil o 813,41 Eur. Keďže týmto spôsobom došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, súd rozhodol, že žalovaný je žalovanú čiastku vo výške 813,41 Eur žalobcovi povinný titulom bezdôvodného obohatenia vydať, tak ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia.

45. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní plný úspech súd mu priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.