Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_28Cb-57-2016.pdf
PDF · 196.88 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cb/57/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Kublovou v právnej veci žalobcu: U., autorská spoločnosť, so sídlom O. 9, XXX XX N., L.: XX XXX XXX, zastúpený: M.. W. G., advokátka, so sídlom D.. N. kríž 3, XXX XX N., proti žalovanému: AB U., s.r.o. so sídlom B. XX, XXX XX D., L.: XX XXX XXX, zastúpený A. & Co s.r.o. so sídlom Na vŕšku XX,XXX XX N., L.: XX XXX XXX, o zaplatenie sumy X.XXX,- € s príslušenstvom, o návrhoch žalovaného na prerušenie konania, takto
rozhodol:
I. R. je povinný zaplatiť žalobcovi sumu X.XXX,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške X % ročne odo dňa XX.XX.XXXX do zaplatenia, všetko do X dní od právoplatnosti rozhodnutia.
II. Z. návrhy žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX na prerušenie konania zamieta.
L.. Z. priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
X. Žalobca sa žalobou doručenou na P. súd D. dňa XX.XX.XXXX domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného zaplatiť mu sumu X.XXX,- € s príslušenstvom a náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že vykonáva kolektívnu správu na použitia diel ním zastúpených autorov prostredníctvom tzv. ďalšieho verejného prenosu vysielania (retransmisie) prostredníctvom technických zariadení. A. takýchto spôsoboch použitia diel ide predovšetkým o použitie diel prostredníctvom zvukovoobrazových alebo zvukových zariadení, ktoré sú umiestnené v izbách alebo iných priestoroch ubytovacích zariadení, alebo v iných prevádzkach, ako reštaurácie, kaviarne, bary a podobne. V zmysle právnych predpisov, judikatúry, právnej teórie a praxe sa poskytovanie signálu prostredníctvom týchto technických zariadení pre klientov takýchto prevádzok a zariadení považuje za verejný prenos diel. Na použitie predmetov ochrany, ku ktorým spravuje práva žalobca takýmto verejným prenosom uzatvára žalobca s prevádzkovateľmi daných zariadení hromadné licenčné zmluvy, pričom základom na určenie licenčnej odmeny je sadzobník žalobcu, a to konkrétne časť XX., sekcia B, odsek 2. R. je prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia penzión U. D., ktoré sa nachádza na adrese B. XX, D., pričom ide o zariadenie v štandarde penziónu. R. mal za to, že žalovaný v ním prevádzkovanom zariadení používal v roku XXXX predmety ochrany spravované žalobcom, a to prostredníctvom tzv. ďalšieho verejného prenosu vysielania (retransmisie) prostredníctvom technických zariadení, tak ako je uvedené vyššie. R. mal z webovej stránky žalovaného a z ďalších zdrojov voľne prístupných na internete vedomosť o tom, že v zariadení prevádzkovanom žalovaným dochádza k verejnému prenosu technickými zariadeniami v nasledovnom rozsahu: XX zvukovoobrazových zariadení v izbách ubytovacieho zariadenia A. U. D..
X. Poukázal na zák. č. XXX/XXXX Z.z.. podľa ktorého je možné použiť dielo autora výlučne na základe jeho súhlasu udeleného prostredníctvom licenčnej zmluvy, okrem prípadov zákonných licencií. V danom prípade, nakoľko pri danom spôsobe použitia diel ide o kolektívne spravované práva, ktoré spravuje žalobca, na takéto použitie diel autorov zastupovaných žalobcom sa vyžaduje súhlas vo forme hromadnej licenčnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako organizáciou kolektívnej správy a žalovaným, ako používateľom diel.
X. Žalobca upozornil žalovaného koncom roka XXXX na skutočnosť, že používa ním spravované predmety ochrany neoprávnene, a zároveň ho vyzval k dobrovoľnému vydaniu bezdôvodného obohatenia a uzatvoreniu hromadnej licenčnej zmluvy za zvyšok roka XXXX. D. žalovaný dobrovoľne žalobcovi bezdôvodné obohatenie nevyplatil i nakoľko žalovaný naďalej neoprávnene používal predmety ochrany spravované žalobcom, žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené použitie diel, a to za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.
X. Sumu uplatňovaného bezdôvodného obohatenia žalobca vyčísľil na X.XXX €, a to podľa nasledovného: Z. licenčných odmien (za X rok) zvukovoobrazové zariadenie penzión XX,- €. A. U. D., zvukovoobrazové zariadenie, počet izieb XX, obvyklá licenčná odmena (za X rok) XXX €, bezdôvodné obohatenie od XX.XX. do XX.XX.XXXX = X.XXX €. S. bezdôvodného obohatenia, na ktoré má žalobca voči žalovanému nárok bola určená ako dvojnásobok obvyklej licenčnej odmeny, ktorá by žalobcovi prislúchala za dané obdobie pri oprávnenom použití diel žalovaným. G. žalovaný nevydal žalobcovi jemu patriace bezdôvodné obohatenie dobrovoľne, žalobcovi tým vznikol voči žalovanému tiež nárok na zákonný úrok z omeškania a náhradu trov konania.
X. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie platobným rozkazom č. k. XXCb/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, proti ktorému podal žalovaný odpor v ktorom uviedol, že žalobca v žalobe neoznačil žiadne dôkazné prostriedky, ktorými mieni preukazovať pravdivosť vyššie uvedených tvrdení, najmä tých ktoré sú právne významné pre posúdenie vôbec aktívnej vecnej legitimácie žalobcu o dôvodnosti žalovaného nároku. R. považoval žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu, a navrhol konajúcemu súdu, aby žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol a pre prípad úspechu priznal právo na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.
X. K absencii aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že žalobca ako organizácia kolektívnej správy v zmysle AZ zastupuje nositeľa práv podľa § 81 ods. X AZ „vo vlastnom mene a na jeho účet" a to v rozsahu s ním dohodnutom v súlade s § 8X ods. 1 písm. c) AZ. R. je oprávnený domáhať sa vydania údajného bezdôvodného obohatenia podľa § 8X ods. 1 písm. i) AZ vo vlastnom mene ale v prospech nositeľov práv. Z. potom v súlade s § 456, prvá veta P. zákonníka sa predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu na úkor koho sa získal. R. je oprávnený konať a teda aj uplatňovať právne nároky len a výlučne v prospech (na účet) tých nositeľov práv, ktorých na základe dohody zastupuje. Z uvedenej dohody musí byť zrejmé v akom rozsahu je žalobca oprávnený toho ktorého nositeľa práv zastupovať a síce aj a najmä vo vzťahu ku ktorým jeho autorským dielam (predmetom ochrany). Ak potom žalobca ďalej tvrdí, že žalovaný používa predmety ochrany, ku ktorým sú nositeľmi práv práve subjekty, ktoré žalobca zastupuje pri výkone správy a súčasne, že túto správu vykonáva práve ku konkrétnym predmetom ochrany, ktoré mu títo nositelia práv do „správy" zverili, musí toto svoje oprávnenie v tomto konaní preukázať a až následne môže preukazovať, či vôbec k použitiu tých ktorých predmetov ochrany v rozhodujúcom období došlo. Z tvrdení žalobcu nevyplývala skutočnosť, že by na strane žalovaného vôbec mohlo dôjsť k realizácii ďalšieho verejného prenosu vysielania a už vôbec nie k verejnému prenosu diel, ku ktorým vykonáva žalobca „správu". H. svoje tvrdenie žalobca opieral len o žiadnym dôkazným prostriedkom nepodložené tvrdenie o existencii XX ks zvukovoobrazových zariadení nachádzajúcich sa v izbách ubytovacieho zariadenia a to bez ďalšieho. A. preukázanie vykonávania verejného prenosu prostredníctvom technického zariadenia totiž nepostačuje len preukázanie existencie a prítomnosti televízneho prijímača v ubytovacom zariadení žalovaného, čo mimochodom žalobca žiadnym spôsobom nepreukazuje, žalobca musí preukázať, že uvedené televízne prijímače boli spôsobilé sprostredkovať „signál", prostredníctvom ktorého sa šíri vysielanie, tiež že žalovaný tento signál aj v skutočnosti reálne prijímal a sprostredkovával prostredníctvom týchto televíznych prijímačov svojim zákazníkom (tzv. novej ďalšej verejnosti) a súčasne, že do programovej štruktúry šíreného vysielania boli zaradené aj diela, ku ktorým vykonával správu žalobca. Z. musí žalobca preukázať, že všetky uvedené skutkové predpoklady boli splnené práve v rozhodujúcom období, za ktoré si uplatňuje nárok touto žalobou.
X. Žalobca vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX k odporu uviedol k jeho aktívnej legitimácii, že od XX.XX.XXXX vstúpil do účinnosti autorský zákon č. XXX/XXXX Z.z. (ďalej nový AZ). A. § X90 ods. 1 nového AZ sa ustanoveniami tohto zákona spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom XXXX, pričom vznik týchto vzťahov vrátane nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich sa posudzujú podľa predpisu účinného do XX.XX.XXXX. A. účinným do XX.XX.XXXX bol autorský zákon č. XXX/XXXX Z.z. (ďalej AZ), podľa ktorého sa posudzujú nároky žalobcu uplatňované touto žalobou.
X. Poukázal na § 84 ods. X AZ, podľa ktorého „Ak používateľ nepreukáže, že nositeľ práv výslovne vylúčil kolektívnu správu svojich práv, a ak bolo v odbore použitia predmetov ochrany udelené oprávnenie podľa § 80, používateľ je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce z použitia predmetu ochrany prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektív nej správy vo vymedzenom odbore použitia predmetov ochrany."
X. Žalobca tvrdil, že preukázal P. O. kultúry SR č.X/XXXX, že má postavenie organizácie kolektívnej správy, ktorá vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia, podľa ods. II písm. b) uvedeného P. vykonáva dobrovoľnú kolektívnu správu v odbore verejného prenosu akýmikoľvek technickými prostriedkami.
XX. Poukázal na skutočnosť, že podľa aplikovateľnej právnej úpravy ak chce používateľ používať predmety ochrany a ak je pre daný spôsob používania predmetov ochrany udelené oprávnenie na kolektívny výkon správy, tak používateľ je povinný plniť svoje povinnosti priamo oprávnenej organizácii kolektívnej správy, pokiaľ používateľ nepreukáže, že konkrétny nositeľ práv kolektívnu správu vylúčil. A. povinností zo strany používateľa je nepochybné získať súhlas na použitie diela a zaplatiť licenčnú odmenu. Ak sa žalovaný chcel zbaviť povinnosti plniť žalobcovi, tak sa žalovaný dostal do pozície nositeľa dôkazného bremena a je na žalovanom preukázať, či a v akej časti došlo zo strany jednotlivých nositeľov práv k vylúčeniu kolektívnej správy práv. R. poukázal aj na súdnu prax, kedy súdy v prípade žaloby organizácie kolektívnej správy a jej legitimácie sa odvolávali na § 84 AZ - napr. právoplatný rozsudok G. súdu v H. X P./X/XXXX, právoplatný rozsudok P. súdu v B. sp.zn. XC/XX/XXXX, právoplatný rozsudok P. súdu v D. sp. zn. XXC/XX/XXXX. V odôvodnení týchto rozsudkov súdy konštatovali, že používateľ nepreukázal, že nositeľ práv výslovne vylúčil kolektívnu správu práv a z toho vyplynulo, že nárok autora je v kolektívnej správe organizácie kolektívnej správy a používatelia sú povinní plniť priamo organizácii kolektívnej správy. A. na § 56 ods. X písm. g), § 57 ods. X, § 8X ods. 1 písm. i), j ), k), § 84 ods. 1 AZ. AZ má vo vzťahu k P. zákonníku postavenie lex specialis a tak jeho jednotlivé ustanovenia derogujú ustanovenia P. zákonníka, a to aj ustanovenia pojednávajúce o bezdôvodnom obohatení. Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ chce ktorýkoľvek používateľ legálne použiť dielo, musí mať predchádzajúci súhlas autora, teda uzatvorenú licenčnú zmluvu. Je na používateľovi, aby uviedol, ktoré diela chcel používať a akým spôsobom ich chcel použiť a aby autora požiadal o udelenie súhlasu na takto používateľom špecifikované predmety ochrany a spôsoby použitia.
XX. Poukázal na dôvodovú správu k AZ podľa ktorej : „Q. kolektívnej správy je najmä efektívny výkon (uplatňovanie) majetkových práv autorov a nositeľov práv súvisiacich s autorským právom, umožnenie uvádzania predmetov ochrany na verejnosti, ale tiež uplatňovanie ochrany týchto práv. A. kolektívnej správy (dobrovoľnej) môže byť akékoľvek majetkové právo, pri ktorom je iný ako kolektívny výkon práv neúčelný...... vzniká potreba kolektívnu správu rozširovať v záujme dostupnosti určitých práv, keď je možnosť získať súhlas na použitie predmetu ochrany individuálne zložitá."
XX. Poukázal aj na Z. O. kultúry Z. republiky z XX.XX.XXXX, str. 2, odsek 7, kde samotné O. kultúry Z. republiky, vykonávajúce podľa § 83 AZ dohľad nad výkonom činnosti žalobcu, poukázal na § 8X ods. 1 písm. g) AZ a uviedol : „S. P. má navyše zoznam nositeľov práv, ktorých zastupuje, uverejnený na svojom webovom sídle. A. teda má na účely uzavretia licenčnej zmluvy možnosť zistiť, ktorých nositeľov práv P. zastupuje, či už priamo alebo na základe recipročných zmlúv so zahraničnými P.."
XX. Žalobca na svojej www stránke uverejňuje zoznamy nositeľov práv, ktorých na zmluvnom základe zastupuje. V roku XXXX žalobca zastupoval na základe zmlúv o zastupovaní X.XXX slovenských nositeľov práv. Z uvedeného mal za to, že preukazovanie konkrétnych autorov a konkrétnych predmetov ochrany, ktoré boli súčasťou vysielaní v roku XXXX je nereálne, objektívne nemožné a nezmyslené. A. pre vylúčenie takýchto situácii s cieľom zabezpečenia ochrany práv autorov je zavedený inštitút kolektívnej správy, hromadnej licenčnej zmluvy a povinnosti používateľov plniť povinnosti priamo oprávnenej organizácii kolektívnej správy, pokiaľ nepreukáže používateľ, že kolektívna správa bola vylúčená.
XX. Žalobca poukázal na rozsudok Z. dvora EÚ zo dňa XX. decembra XXXX (vo veci Z. B. de V. y I. De I. (Z.) c/a F. C. SA) sp. zn. C-XXX/XX (ďalej F. SD), v ktorom Z. dvor EÚ ako odpoveď na prejudiciálne otázky (bod XX F. SD) výslovne uvádza, že „C. samotné zabezpečenie fyzických zariadení nepredstavuje ako také verejný prenos v zmysle smernice I. parlamentu a F. XXXX/XX/ES z XX. mája XXXX o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, poskytovanie signálu hotelovým zariadením prostredníctvom televíznych prijímačov klientom, ktorí sú ubytovaní v izbách tohto zariadenia, predstavuje nezávisle od používanej techniky prenosu signálu verejný prenos v zmysle článku X ods. X tejto smernice."
XX. Žalobca poukázal aj na rozsudok Z. dvore EÚ zo dňa XX. O. XXXX (vo veci A. A. (L.) limited proti G.) sp.zn. C-XXX/XX, kedy Z. dvor EÚ v rámci prejudiciálnej otázky uviedol : „A. hotelového zariadenia, ktorý poskytuje v izbách svojich hostí televízne alebo rozhlasové prijímače, do ktorých prenáša signál, je používateľom, ktorý uskutočňuje verejný prenos.
XX. Žalobca poukázal aj na výzvu generálneho sekretariátu G. európskych spoločenstiev z XX.XX.XXXX zaslanú O. ČR. ČR vo svojej právnej úprave zaviedla režim, kedy poskytla ubytovacím zariadeniam výnimku v tom zmysle, že poskytovanie televízneho a rozhlasového vysielania v izbách ubytovacích zariadení nepovažovala za sprístupňovanie diel. G. ES však vyjadrila názor, že prenášanie signálu do hotelových izieb je druhotným použitím, je sprístupňovaním verejnosti, teda verejným prenosom, a vyžaduje súhlas autorov a nositeľov práv.
XX. Mal za to, že v zmysle právnych predpisov, judikatúry, právnej teórie a praxe sa tak samotné poskytovanie signálu prostredníctvom technických zariadení pre klientov ubytovacích zariadení považuje za verejný prenos diel. To znamená, že ak má žalovaný vo svojej prevádzke umiestnené zvukové alebo zvukovo-obrazové zariadenia vybavené príjmom, tak týmto samotným dochádza k ďalšiemu verejnému prenosu.
XX. Hromadnou licenčnou zmluvou, organizácia kolektívnej správy - v danom prípade žalobca, udeľuje používateľom súhlas na používanie predmetov ochrany, teda právo, a nie povinnosť, používať diela verejným prenosom. Je na používateľovi do akej miery toto právo využíva a žalobca ani nekontroluje využívanie tohto práva používateľom. A. licencie je právo používať predmety ochrany a nie povinnosť používať predmety ochrany.
XX. Pokiaľ chcel žalovaný realizovať verejný prenos prostredníctvom zvukovoobrazových v roku XXXX, tak bolo jeho povinnosťou mať uzatvorené licenčné zmluvy buď so všetkými autormi, ktorých diela sú súčasťou televízneho a rozhlasového vysielania, čo je nereálne, alebo mať uzatvorené hromadné licenčné zmluvy s organizáciami kolektívnej správy, ktoré zastupujú autorov a nositeľov práv k dielam, ktoré sú súčasťou televízneho a rozhlasového vysielania.
XX. Žalobca uviedol, že k duplicite kolektívne spravovaných práv medzi jednotlivými organizáciami kolektívnej správy v SR nedochádzalo, čo potvrdilo a dôsledne objasnilo aj O. kultúry SR, ako vydavateľ oprávnení pre výkon činnosti organizácie kolektívnej správy, vo svojom Z. z XX.XX.XXXX.
XX. Žalovaný nezískal súhlas autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. D. tomu nakladal s dielami týchto autorov a iných nositeľov práv zastúpených žalobcom formou verejného prenosu diel. R. sa tak dopúšťal neoprávneného používania autorských diel, keďže zasahoval do práv autorov bez súhlasu autorov alebo nositeľov práv, resp. žalobcu ako ich zástupcu.
XX. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia za neoprávnené používanie predmetov ochrany vychádzal žalobca zo Z. uverejneného na www stránke žalobcu, z počtu zvukovoobrazových zariadení žalovaného v prevádzke žalovaného A. U. D.. R. pri určení počtu týchto zariadení vychádzal z údajov samotného žalovaného zverejnených na www stránke žalovaného. A. týchto údajov žalovaný verejne vyhlasuje, že poskytuje hosťom ubytovanie celkovo v XX ubytovacích jednotkách, pričom deklaruje, že súčasťou ich zariadenia aj televízor.
XX. Žalobca vychádzal z toho, že deklarovanie zvukovoobrazových zariadení v ubytovacích jednotkách žalovaného znamená to, čo sa pod tým obvykle vykladá, teda, že na izbách sú umiestnené funkčné zariadenia vybavené signálom tak, aby tieto mohli ubytovaní hostia používať na účely, na ktoré sú určené, a teda že žalovaný ponúka vo svojom trojhviezdičkovom zariadení ubytovaným hosťom funkčné zariadenia. Na základe uvedených verejných vyhlásení žalovaného má žalobca za preukázaný počet zvukovoobrazových a zvukových zariadení.
XX. Žalobca v roku XXXX uzatvoril hromadné licenčné zmluvy na rovnaké predmety ochrany ako je to v prejednávanom prípade s XXX subjektmi - prevádzkovateľmi ubytovacích zariadení a to za odmenu podľa Z. žalobcu.
XX. Z uvedeného teda vyplývalo, že v čase neoprávneného zásahu bolo obvyklé, že žalobca pri obdobných zmluvných podmienkach - teda za udelenie súhlasu autorov a nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia, na verejný prenos, poskytoval licencie podľa svojho Z.. Na základe uvedeného žalobca vypočítal obvyklú licenčnú odmenu za rok XXXX tak ako je to uvedené v žalobe vo výške XXX I..
XX. V tejto súvislosti žalobca osobitne poukázal na X. Q. súdu Z. republiky II.ÚS XXX/XXXX z XX.marca XXXX, v ktorom Q. súd Z. republiky konštatoval, že „ak by autori diel nemali zaručené právo na udelenie súhlasu na použitie autorských diel pre používateľov alebo pre právnické osoby združujúce používateľov iba za „rovnakú a primeranú" odmenu, nepochybné by to pre nich znamenalo, najmä pokiaľ ide o určovanie výšky odmien za používanie autorských - hudobných diel, úplné vystavenie sa svojvôli používateľov, a práve tým by dochádzalo k popretiu významu a účelu autorsko-právnej ochrany." X. licenčných zmlúv s inými používateľmi podľa sadzobníka odmien Q. súd Z. republiku zároveň považoval za dôkaz toho, že iní používatelia (celkovo XXX) na rozdiel od sťažovateľa považovali odmenu za primeranú.
XX. Výška bezdôvodného obohatenia, na ktorú mal žalobca podľa AZ nárok je hmotnoprávnym predpisom pevne stanovená ako „dvojnásobok odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva." S. nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia bola explicitne stanovená zákonom a nie je daná možnosť voľby alebo úvahy pri jej výške. R. si tak uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške X.XXX I., a to za obdobie od XX.XX. do XX.XX.XXXX.
XX. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu poukázal na § 78 ods. X , § 8X ods. X písm. c), § 81 ods. 1 písm. i) , § 81 ods. X AZ. H. na tom, že žalobca nezastupuje tých nositeľov práv, s ktorými nemá uzatvorenú dohodu o výkone kolektívnej správy alebo ak aj túto dohodu uzatvorenú má, nezastupuje ich vo vzťahu k tým predmetom ochrany (autorským dielam), ktoré títo nositelia práv žalobcovi písomne neoznámili za účelom zaradenia do registra predmetov ochrany.
XX. Oprávnenie žalobcu zastupovať subjekty, na úkor ktorých malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, a teda oprávnenie uplatňovať údajné práva v prospech týchto zastúpených subjektov, musí byť preukázané. D. je teda vylúčené, že nositelia práv vykonávajú tieto svoje majetkové práva sami a z tohto dôvodu len oni ako jediní sa tak aj môžu vo vlastnom mene domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, ak ich autorské dielo bolo neoprávnene žalovaným použité. V týchto prípadoch patrí aktívna vecná legitimácia výlučne samotným nositeľom práv a v žiadnom prípade nie žalobcovi. Ak by súd priznal žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia bez skúmania jeho aktívnej vecnej legitimácie v načrtnutom rozsahu, vo vzťahu ku všetkým nositeľom práv, ktorých autorské diela boli neoprávnene použité, vrátane tých, ktorí nemajú uzatvorenú dohodu zo žalobcom o výkone kolektívnej správy alebo ju síce uzatvorenú majú, ale práve tie diela (hoci iné áno), ktoré mali byť verejným prenosom neoprávnene použité, žalobcovi neprihlásili za účelom zaradenia do zoznamu predmetov ochrany, práve na strane žalobcu by došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor týchto nositeľov práv, a to plnením na základe takéhoto rozsudku.
XX. V tomto konaní bolo predmetom uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za údajné neoprávnené použitie doposiaľ nevedno akých diel. Ak žalovaný aj vykonával verejný prenos prostredníctvom technického zariadenia, nie je možné tvrdiť, že vykonával verejný prenos práve tých diel, ktoré spravuje žalobca, a že tým žalovaný neoprávnene zasiahol do práv práve tých nositeľov práv, ktorých zastupuje žalobca.
XX. Žalobca tvrdil že poskytovanie signálu hotelovým zariadením prostredníctvom televíznych prijímačov klientom, ktorí sú ubytovaní v izbách tohto zariadenia, predstavuje nezávisle od používanej techniky prenosu signálu verejný prenos podľa čl. X ods. X smernice EP a F. č. XXXX/XX/ES a to s odkazom na rozsudok Z. dvora EÚ (I.) vo veci Z. v. F. C. SA, sp. zn.: C-XXX/XX. R. rešpektuje toto rozhodnutie I., hoci sa nestotožňuje s právnym posúdením veci, keď sa prikláňa k opačnému právnemu názoru, ktorý reprezentuje napr. švajčiarsky T. súdny dvor, ktorý vysielanie prostredníctvom TV na hotelových izbách nepovažoval za verejné šírenie a vyberanie poplatkov vo S. z tohto dôvodu pozastavil. V., I. sa v citovanom rozsudku Z. v. F. C. SA zaoberal inter alia povahou verejného prenosu vo vzťahu k posúdeniu, či samotná existencia TV prijímača na hotelovej izbe a súčasného poskytovania televízneho signálu hotelovým zariadením do tohto TV prijímača spĺňa povahu „verejného prenosu". R. je, že na to, aby dochádzalo k verejnému prenosu postačuje funkčný TV prijímač a TV signál sprostredkovaný hotelom prostredníctvom tohto TV tzv. „novej verejnosti". Za predpokladu, že takýmto verejným prenosom dochádza aj k šíreniu predmetov ochrany, je potrebné na toto použitie uzavretie licenčnej zmluvy. F. I. nerieši ani len v náznakoch vzťahy bezdôvodného obohatenia, ktoré by mali vzniknúť v súvislosti s neoprávneným verejným prenosom predmetov ochrany. H. sa výlučne právnej povahy používania TV prijímačov vrátane sprostredkovania TV signálu do týchto TV prevádzkovateľom ubytovacích zariadení (ide alebo nejde o verejný prenos) a súčasne dáva odpoveď na otázku, či je potrebné uzavretie licenčnej zmluvy v prípade, ak takto dochádza k šíreniu chránených predmetov ochrany.
XX. Žalovaný poukázal na existenciu dvoch odlišných právnych vzťahov, ktoré žalobca zrejme cielene neustále zamieňa a spája neakceptovateľným spôsobom. A. je licenčný vzťah a druhým vzťah bezdôvodného obohatenia. A. preukázanie predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia (§ 56 ods. X písm. g) AZ v spojení s § 451 a nasl. P. zákonníka) nepostačuje, že v hotelovom zariadení je TV prijímač a že hotel súčasne poskytuje do tohto TV prijímača nejaký „signál", hoci na záver o potrebe uzavretia licenčnej zmluvy s „niekým" to zrejme postačuje, ak sa dá predpokladať, že signálom sa šíria chránené diela - predmety ochrany. D. teda tvrdiť a preukázať, že bol vykonávaný verejný prenos ale treba preukázať, že bol vykonávaný verejný prenos práve tých predmetov ochrany zaradených do programovej štruktúry, ku ktorým nepochybné vykonáva správu práve žalobca. X. prístup potvrdil aj Q. súd ČR vo svojom náleze II. ÚS XXXX/XX z XX.XX.XXXX.
XX. K výške bezdôvodného obohatenia poukázal § 56 ods. X písm. g) AZ. Je neprijateľné, ak žalobca jednostranne „vnucuje" svoju ničím nepodloženú predstavu o výške licenčnej odmeny, o ktorej len bez ďalšieho tvrdí, že spĺňa kritériá podľa § 45 ods. X AZ a to predložením návrhu licenčnej zmluvy s tým, že v prípade jej neakceptovania si bude súdnou cestou uplatňovať dvojnásobok tejto ničím nepodloženej sumy. A. hrozbou iniciovania súdnych konaní si teda sám žalobca kreuje túto „obvyklú odmenu" tým, že využíva tieseň eventuálnych používateľov a uzatvára s nimi licenčné zmluvy s licenčnou odmenou, ktorá je neprimeraná, netransparentná, a vo vzťahu ku ktorej nie sú zrejmé, ani zverejnené, ani verejne diskutované kritéria či metodika jej určenia. G. žalobcu týmto spôsobom je podľa názoru R. zneužitím dominantného postavenia na trhu poškodzujúceho nielen žalovaného a ostatných používateľov predmetov ochrany, ale aj samotných žalobcom zastúpených aj nezastúpených nositeľov práv k predmetom ochrany.
XX. Žalobca vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že medzi povinnosti žalobcu - okrem iných - patrí podľa § 8X ods. 1 písm. i) AZ aj povinnosť domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. H. na tom, že požiadavka žalovaného na predloženie zoznamov nositeľov práv a zoznamov predmetov ochrany je v rozpore s princípom kolektívnej správy, v kontexte platnej právnej úpravy je teda nelegitímna a šikanózna. kedy jediným cieľom žalovaného ako neoprávneného používateľa predmetov ochrany, je pod rúškom poškodzovaného a ťažko zneužívaného používateľa odvrátiť pozornosť súdu od merita veci a upriamiť ju na dokazovanie odporujúce hmotnému právu. R. v tejto súvislosti poukázal napr. na D. Q. súdu ČR II. Ú S XXXX/XX bod XX , aj na písomné vyjadrenie inej organizácie kolektívnej správy (ďalej P.), a to Z., v súdnom konaní v právne a skutkovo obdobnej veci prejednávanej na P. súde A. N., kedy sa Z. vyjadrila k predkladaniu zoznamov autorov a nositeľov práv a zoznamov predmetov ochrany.
XX. Aby nedochádzalo k neoprávneným zásahom do práv autorov a iných nositeľov práv, kedy je pre týchto takmer nemožné alebo veľmi obtiažne zisťovať a kontrolovať používanie predmetov ochrany a uplatňovať svoje práva individuálne, je v právnej úprave v AZ (a nielen v právnej úprave SR) založený systém kolektívnej správy. R. prísne stanovil podmienky kolektívnej správy, kedy pre získanie statusu P. stanovil prísne podmienky, ktorých naplnenie a stálu existenciu sám kontroluje a na základe ich preukázania udeľuje, prípadne odníma oprávnenie k výkonu kolektívnej správy. R. zároveň zavádza priamo v zákone také opatrenia, kedy používatelia sú povinní plniť príslušnej oprávnenej P. a na druhej strane zákon ukladá P. povinnosti tak, aby príslušnou P. zastupovaní autori a nositelia práv mali istou realizácie ich majetkových práv. H. spôsobom štát zabezpečuje realizáciu verejného záujmu -ochranu subjektívnych práv autorov a nositeľov práv v zmysle medzinárodného práva.
XX. Napriek uvedenému žalobca zoznamy autorov a zoznamy partnerských zahraničných organizácii kolektívnej správy predložil na CD nosiči, aj keď sú tieto informácie verejne prístupné na www stránke žalobcu. Na CD nosiči predložil aj štatistiku použitia ním kolektívne spravovaných predmetov ochrany na vybraných slovenských televíznych staniciach v roku XXXX.
XX. Dodal, že A. úrad Z. republiky sa aj v roku XXXX zaoberal podnetom na prešetrenie konania žalobcu ohľadom systému a výšky licenčných odmien, kedy vzhľadom na aspekty a charakter posudzovanej veci podnet odmietol.
XX. Žalobca uviedol, že pokiaľ sa žalovanému požadovaná odmena za používanie predmetov ochrany zdala neprimeraná a chcel realizovať ďalší verejný prenos v svojom ubytovacom zariadení, tak mal podať žalobu o určenie obsahu hromadnej licenčnej zmluvy. G. žalovaný takto nepostupoval, je teraz povinný znášať následky neoprávneného zasahovania do autorských práv.
XX. Pokiaľ žalovaný bez uzatvorenia licenčnej zmluvy používal diela chránené autorským právom, tak týmto samotným neoprávnene zasiahol do autorských práv autorov, ktorých zastupuje žalobca, pričom z tejto skutočnosti samotnej vyplýva právo žalobcu ako P. domáhať sa voči neoprávnenému porušovateľovi autorských práv, v tomto prípade žalovanému, vydania bezdôvodného obohatenia, a to v zákonom stanovenej výške dvojnásobku obvyklej licenčnej odmeny.
XX. Poukázal aj na jednoznačné právne závery vyplývajúce z príslušnej judikatury, kedy sa príslušné P. domáhali vydania bezdôvodného obohatenia a kedy súdy bez akýchkoľvek pochybností akceptovali ich aktívnu legitimáciu. D.. O. soud v A. v právne a skutkovo obdobnej veci vo svojom rozsudku zo dňa XX. júna XXXX uvádza, „ že soud má za vysoce nepravděpodobné, že by žalovaný na pokoje hotelu pro svoje hosty umísťoval nefunkční televizory jako dekoraci. L. televizorů na hotelové pokoje nepochybně docházelo ke sdělovaní autorských děl veřejnosti, neboť neurčený počet potenciálních diváků měl přístup k dílů chráněných autorů. D. přitom relevantní, zda možnosti přístupu k chráněným dílům využili či nikoli, resp. v tomto specifickém případe klientů ubytovaných v hotelových pokojích se jedná o pravdepodobnost hraničící s jistotou, že se tak stalo. Z. má rovněž za to, že žalovaný sledoval a měl hospodářský' prospěch z umístění televizorů v pokojích hotelu, když pro určitou část potenciálních hostů je televizor na pokoji podstatným faktorem pro rozhodnutí, v jakém hotelovém zařízení se ubytuje. R. v žalobě specifikoval, že prostřednictvím osmi televizorů docházelo k zpřístupňování hudebních děl veřejnosti, čímž dle názoru soudu učinil zadost své povinnosti ohledně alespoň druhového určení provozovaných děl. V. byly splněny všechny podmínky a důvody pro uzavření řádné licenční smlouvy se žalobcem, žalovaný si byl vědom umístění provozuschopných televizních přijímačů v provozovně a z toho plynoucí povinnost uhradit žalobci autorskou odměnu, neučinil tak a z toho důvodu došlo na jeho straně k bezdůvodnému obohacení na úkor nositelů autorských práv. "
XX. Poukázal aj na rozsudok G. soudu v A. zo dňa XX. októbra XXXX, F. P. súdu N. II sp.zn. XXC/ XXX/XXXX-XXX, bod XX a XX, ktorý v skutkovo a právne obdobnej právnej veci konštatuje, že má za preukázané, že žalobca je aktívne legitimovaný na domáhanie sa na vydanie bezdôvodného obohatenia.
XX. Žalobca poukázal na Z. MK SR z XX.XX.XXXX adresované R., keď na str. X uvádza: „V súvislosti s duplicitou platenia autorských odmien vzhľadom na vydané oprávnenia pre rovnaký predmet ochrany uvádzame, že napriek tomu, že dve P. spravujú práva k rovnakému predmetu ochrany nedochádza k duplicite v platbách. R. nie je vylúčené, aby niekoľko P. spravovalo práva k rovnakým predmetom ochrany, pričom však rozdiel spočíva v spôsobe použitia predmetu ochrany alebo v zozname zastupovaných nositeľov práv. V praxi teda nemôže dôjsť k takému prípadu, že by používateľ platil „dvakrát za to isté". M. nositeľ práv nemôže byť pre ten istý predmet ochrany zastupovaný viacerými P.."
XX. Uviedol, že v prípade audiovizuálneho diela je teda potrebné rozlišovať: majetkové práva autorov a iných nositeľov práv k dielam podľa § 18 AZ a majetkové práva výrobcov zvukovoobrazových záznamov a iných nositeľov práv k zvukovoobrazovým záznamom podľa § 66 AZ. R. má v zmysle preukázaného oprávnenia MK SR postavenie P., ktorá na základe priameho mandátu vyplývajúceho z oprávnenia MK SR („výkon majetkových práv autorov a iných nositeľov práv") vykonáva dobrovoľnú kolektívnu správu práv autorov, ktorí sú pôvodnými nositeľmi práv k audiovizuálnemu dielu. V. P. s priamym mandátom pôvodných nositeľov práv, je žalobca primárne a priamo legitimovaný na uzatváranie hromadných licenčných zmlúv s používateľmi a aktívne legitimovaný pri súdnom uplatňovaní majetkových práv autorov a iných nositeľov práv
XX. Používatelia preto uzatvárajú hromadné licenčné zmluvy s P., ktoré sú priamymi zástupcami pôvodných autorov, a to v záujme právnej istoty, že nik nespochybní, či boli alebo neboli naplnené osobitné podmienky pre výkon majetkových práv podľa § 55 ods. X AZ. A. pôvodných autorov sú na rozdiel od práv výrobcov originálu audiovizuálnych diel totiž nespochybniteľné.
XX. Žalobca mal za to, že uzatvorením XXX hromadných licenčných zmlúv, kedy pri všetkých zmluvách bola odmena dohodnutá podľa Z. žalobcu, preukázal obvyklú odmenu. D. takej dohodnutej odmeny by znamenalo poskytnutie neoprávnenej výhody pre porušovateľov autorských práv oproti takým používateľom, ktorí si plnia svoje povinnosti. Na prípadné zľavy, ktoré boli poskytované používateľom pri splnení povinnosti riadne a v stanovenej lehote uzavrieť licenčnú zmluvu, nie je možné pri stanovení výšky „obvyklej odmeny" prihliadať.
XX. Žalobca predložil v konaní všetky hromadné licenčné zmluvy, ktoré uzatvoril v roku XXXX a ktorými poskytol licencie na ďalší verejný prenos ( na CD nosiči).
XX. Žalovaný podaním zo dňa XX.XX.XXXX navrhol, aby súd postupoval v zmysle § 150 ods. X Y. a požiadal žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia vo vzťahu k tým skutočnostiam, kto je nositeľom práv (autorom) pri jednotlivých typoch nositeľov práv uvedených „skratkami" pre jednotlivých audiovizuálnych dielach podľa štatistiky vysielania predloženej žalobcom súdu.
XX. Podľa § 150 ods. X Y., na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia
XX. Z uvedeného ustanovenia vyplýva oprávnenie súdu, nie povinnosť, ktoré aplikuje v prípade, keď strana sporu trpí informačným deficitom. D. v tomto prípade súd nevyvodil uvedený záver, nemal dôvod postupovať v zmysle podnetu žalovaného.
XX. Žalovaný podaním zo dňa XX.XX.XXXX navrhol v zmysle ust. § X62 ods. 1 písm. a) Y. prerušenie konania z dôvodov, žalobca svojim konaním pri uzatváraní licenčných zmlúv pre rok XXXX z pozície organizácie kolektívnej správy práv jednostranne „vnucoval" svoju žiadnymi vecnými argumentmi nepodloženú predstavu o výške licenčnej odmeny (podľa ním vytvoreného sadzobníka odmien), o ktorej bez ďalšieho len „vágne" tvrdí, že spĺňa kritériá podľa § 45 ods. X zákona č. AZ. X. sa dialo tak, že žalobca predkladal návrhy licenčných zmlúv s takto jednostranne nastavenou výškou licenčnej odmeny eventuálnym používateľom diel s tým, že v prípade jej neakceptovania si bude súdnou cestou uplatňovať. A. hrozbou iniciovania súdnych konaní si teda sám žalobca kreoval a kreuje „obvyklú odmenu" aj pre účely súdnych konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia tým, že využíva] tieseň eventuálnych používateľov a uzatváral s nimi licenčné zmluvy s licenčnou odmenou, ktorá je neprimeraná, netransparentná. Vo vzťahu ku tejto odmene nie sú zrejmé, ani zverejnené, ani verejne diskutované kritéria, či metodika jej určenia, čo neumožňuje žiadnu kontrolu vo vzťahu k podmienkam jej primeranosti, ktoré sú na ňu kladené § 45 ods. X AZ (primeraná „rozsahu, spôsobu, účelu použitia diela") prípadne posúdenia jej „pomeru k hospodárskej hodnote poskytnutého plnenia" (pozri nižšie rozsudky Z. dvora EÚ C-XXX/XX a C-XX/XX). Ak súčasne je takáto licenčná odmena podľa sadzobníka žalobcu, slúžiaca (podľa žalobcu) aj ako základ pre výpočet bezdôvodného obohatenia, niekoľkonásobne vyššia než je licenčná odmena v štátoch EU, je samotná táto skutočnosť indíciou zneužitia dominantného postavenia žalobcu na trhu. G. žalobcu vyššie uvedeným spôsobom je podľa názoru žalovaného jednoznačným zneužitím dominantného postavenia na trhu poškodzujúceho nielen žalovaného a ostatných používateľov predmetov ochrany, ale aj samotných žalobcom zastúpených aj nezastúpených nositeľov práv k predmetom ochrany.
XX. Ak je potom konanie žalobcu vo vzťahu k určovaniu výšky licenčných odmien, ktorými súčasne odôvodňuje aj výšku uplatňovaného údajného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (ako ich dvojnásobok), ako aj k spôsobu ich samotného uplatňovania zneužitím dominantného postavenia na trhu podľa § 8 ods X písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Z. národnej rady č. XXX/XXXX Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Z. republiky v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „R."), je potom súčasne aj nekalosúťažným konaním podľa § 44 ods. X P. zákonníka, a teda aj konaním v rozpore zo zásadami poctivého obchodného styku, ktoré nepožíva právnu ochranu podľa § 265 P. zákonníka a súčasne ide aj o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. X P. zákonníka, ktoré v súlade s konštantnou judikatúrou najvyššieho súdu' rovnako nepožíva právnu ochranu. L. slovami, ak by aj žalobcom uplatňovaný údajný právny nárok bol preukázaný čo do všetkých predpokladov jeho vzniku, súd mu nesmie ani podľa § 265 P. zákonníka, ani podľa § 3 ods. X P. zákonníka poskytnúť právnu ochranu. G. riešenie otázky, či zo strany žalobcu prišlo k porušeniu zákazu zneužitia dominantného postavenia na trhu v zmysle R. (pozn. posúdenie otázky viny pri spáchaní správneho deliktu), patrí výlučne do právomoci iného orgánu verejnej moci a síce A. úradu Z. republiky, žalovaný bol toho názoru, v predmetnej veci je podľa názoru žalovaného daný dôvod na obligatórne prerušenie konania v zmysle § X62 ods. 1 písm. a) Y., podľa ktorého: „Z. konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnenú riešiť."
XX. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby súd konanie v zmysle § X6X ods. 1 písm. a) Y. prerušil, a to až do času, kým na základe písomného oznámenia súdu podľa § 158 Y. v spojení s § 25 ods. 2 R. A. úrad Z. republiky právoplatne nevyrieši otázku, ktorá (i) je podstatná pre rozhodnutie v merite veci a súčasne ju (ii) súd nie je oprávnený riešiť, a síce, či vyššie opísané konanie žalobcu je alebo nie zakázaným zneužitím dominantného postavenia na trhu.
XX. Podľa § X62 ods. X písm. a) Y., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.
XX. Povinnosť súdu prerušiť konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a) Y. je nevyhnutné vykladať v intenciách § 193 Y. posledná veta.
Z. je viazaný :
- rozhodnutím Q. súdu alebo I., ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd
- rozhodnutím príslušných orgánov že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal
- rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
XX. S poukazom na uvedené, prerušenie konania podľa predmetného písmena by bolo podľa názoru súdu nadbytočné a nehospodárne, keďže súd nie je viazaný právnym názorom A. úradu Z. republiky. S. otázky, či prišlo k zneužitiu dominantného postavenia na trhu by neprinieslo do tejto právnej veci také právne a relevantné skutočnosti, ktoré by mohli sami o sebe a v spojení s inými skutočnosťami vyriešiť rozporovanú otázku právneho nároku na bezdôvodné obohatenie a jeho výšku. V danom prípade však nebola predmetom konania ochrana hospodárskej súťaže, ani nekalosúťažného konania, ale vydanie bezdôvodného obohatenia, a to titulom neoprávneného zásahu do kolektívne spravovaných práv žalobcu, ktorý poskytoval licencie iným používateľom. Z uvedeného dôvodu súd návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § X62 ods. X písm. a) Y. zamietol.
XX. Žalovaný podaním zo dňa XX.XX.XXXX navrhol v zmysle ust. § X62 ods. 1 písm. b) Y. prerušenie konania z dôvodu posúdenia otázky súladu znenia ust. § X6 ods. X písm. g) zákona č. XXX/XXXX Z. z. účinného ku dňu XX.XX.XXXX s Q. Z. republiky (ďalej len ako „sporné zákonné ustanovenie"), a síce s ustanoveniami čl. 1 ods. 1, čl. XX ods. X a ods. X a čl. XX ods. 1, ods. X a ods. 5 Q. Z. republiky.
XX. V konaní si žalobca žalobou uplatňoval údajný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške majetkového prospechu, ktorý mal neoprávnene získať žalovaný na úkor žalobcu (resp. ním zastúpených nositeľov práv), avšak nie vo výške tohto údajného prospechu, ako to ustanovuje v akýchkoľvek iných prípadoch bezdôvodného obohatenia P. zákonník v § 451 a nasl., ale vo výške dokonca dvojnásobku tzv. obvyklej licenčnej odmeny uplatňovanej v obdobných prípadoch použitia diel. A. posúdenia Q. súdom Z. republiky by teda mala byť aj proporcionalita zásahu do práva žalovaného vlastniť majetok týmto sporným zákonným ustanovením, keďže dôsledkom aplikácie sporného zákonného ustanovenia je majetkový postih žalovaného, ktorý nemá žiadne opodstatnenie, a neprimeraným spôsobom (zbytočne) a nad rámec „nevyhnutného rozsahu" vo svojich dôsledkoch obmedzuje právo žalovaného vlastniť majetok. C. ide o obmedzenie „zákonnom", toto obmedzenie nie je ústavnoprávne konformné z dôvodu rozporu s čl. XX. ods.3, X a čl. XX ods. X, X a X Q. SR.
XX. Žalovaný navrhol súdu, aby svojim návrhom inicioval konanie pred Q. súdom Z. republiky v zmysle čl. XXX ods. 1 písm. a) Q. Z. republiky v spojení s ust. § 37 a nasl. zákona č. XX/XXXX Z. z. o organizácii Q. súdu Z. republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „R."), a z toho dôvodu aby konanie v zmysle § X62 ods. X písm. b) Y. prerušil, a to až do času, kým Q. súd Z. republiky v rámci konania podľa čl. XXX ods. X písm. a) Q. Z. republiky v spojení s ust. § 37 a nasl. R. právoplatne nerozhodne o návrhu súdu.
XX. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) Y., súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Q. súdu Z. republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania.
XX. Súd s poukazom na citované ustanovenie, podá prejudiciálnu otázku podľa uvedeného ustanovenia (aj písmena), ak vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov.
XX. Podľa čl. XXX ods. X Q. SR <aspi://module='V.'&link='XXX/XXXX%XXZb.%XXXXClXXX'&ucin-k- dni='XX.XX.XXXX'> Q. súd Z. republiky rozhoduje o súlade a)zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas D. rada Z. republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom,
b) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas D. rada Z. republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi,
c) všeobecne záväzných nariadení podľa čl. XX s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas D. rada Z. republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd,
d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. XX ods. X s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný súd.
XX. V danom prípade však súd dospel k záveru, že nie je nevyhnutné podať prejudiciálnu otázku Q. súdu SR, nakoľko nevzhliadol dôvod pre ktorý by mohlo byť ustanovenie § 56 odsek X písmeno g) AZ (R. XXX/ XXXX Z.z.) v rozpore s Q. SR. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že neboli splnené podmienky na takýto postup. S. na túto podstatnú skutočnosť súd ako orgán ochrany a aplikácie práva, uskutočnil vlastný legálny výklad ustanovení V. zákona a učinil subsumpciu skutkového stavu pod príslušné zákonné ustanovenia. Z uvedeného dôvodu súd návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § X62 ods. X písm. b) Y. zamietol.
XX. Žalovaný podaním zo dňa XX.XX.XXXX navrhol v zmysle ust. § X62 ods. 1 písm. c) Y. prerušenie konania z dôvodu, že žalobca aktívnu vecnú legitimáciu opieral o ust. § 84 ods. X AZ. F. tak žalobca o uvedené ustanovenie opieral svoje presvedčenie o nepotrebnosti preukazovania existencie explicitných súhlasov autorov so zastúpením žalobcom pri výkone ich výlučných práv formou kolektívnej správy týchto práv a to aj napriek ust. § 81 ods. 1 písm. c) AZ v spojení s čl. X ods. X smernice XXXX/ XX o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu (ďalej len ako „Z. o kolektívnej správe"), podľa ktorých musí autor udeliť výslovne svoj súhlas s výkonom kolektívnej správy v dohodnutom rozsahu a tento súhlas musí byť zachytený vo forme písomného dokumentu.
XX. Vo vzťahu k určeniu, ktoré skutočnosti sú pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu podstatné a rozhodujúce má bezpochyby zásadný význam interpretácia § 84 ods. X AZ, o ktorú sa žaloba v tomto smere absolútne nesprávne opiera.
XX. Žalovaný bol toho názoru, že pre správne rozhodnutie v merite veci je v konaní nevyhnutné interpretovať § X4 ods. X AZ eurokonformne, a teda tak, aby prípadné rozhodnutie súdu nebolo v rozpore s právom EÚ osobitne s článkom 3 ods. X L. smernice a s článkom X ods. X Z. o kolektívnej správe i s rozhodnutím SD EÚ C-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vo veci Z., W. a i. Za tým účelom navrhujeme, aby súd požiadal Z. dvor EÚ o interpretáciu práva EÚ v kontexte ním rozhodovanej veci formuláciou nasledovnej rámcovo vymedzenej otázky:
„Je v súlade s právom EÚ taká prax súdu Z. republiky, pri ktorej by súd na ním posudzovanú vec aplikoval také ustanovenie vnútroštátneho právneho poriadku, podľa ktorého je každý používateľ predmetu ochrany autorským právom povinný plniť svoje povinnosti v súvislosti s použitím predmetu ochrany organizácii kolektívnej správy bez ohľadu na skutočnosť, či táto organizácia kolektívnej správy disponuje súhlasom nositeľa práv alebo či tento nositeľ práv má vedomosť o skutočnosti, že ho pri výkone jeho výlučných práv zastupuje organizácia kolektívnej správy?
XX. Za účelom zodpovedania vyššie formulovanej otázky žalovaný navrhol tunajšiemu súdu, aby sa s touto obrátil na Z. dvor EÚ ako s prejudiciálnou otázkou a za tým účelom aby súd konanie v zmysle § X62 ods. X písm. c) Y. prerušil, a to až do času, kým Z. dvor EU v rámci prejudiciálneho konania v zmysle čl. XXX R. X vyššie naformulovanej otázke nerozhodne.
XX. Podľa § 162 ods. 1 písm. c) Y., súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Z. dvorom I. únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Z. republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
XX. K obligatórnemu prerušeniu konania podľa § X62 odsek 1 písm. c) Y., prichádza len vtedy, ak sa vnútroštátny súd obráti na Z. dvor EÚ s prejudiciálnou otázkou, ktorú nie je oprávnený sám riešiť. V tomto ohľade sa rozlišuje podanie obligatórne a fakultatívne položenie prejudiciálnej otázky.
XX. Obligatórne povinnosť podať prejudiciálnu otázku Z. dvoru EÚ má v zásade len súd proti rozhodnutiu ktorého nemožno podať opravný prostriedok. V danej veci majú obe strany konania právo podať riadny opravný prostriedok, keďže vo veci rozhoduje súd prvej inštancie rozsudkom (proti ktorému možno podať opravný prostriedok odvolanie). D. súd nehodlá položiť (pretože v prejednávanom prípade prichádza do úvahy len fakultatívne konanie o prejudiciálnej otázke) prejudiciálnu otázku Z. dvoru, absentuje dôvod na prerušenie konania. vzhľadom na to súd návrh na prerušenie konania zamietol.
XX. Okrem toho vnútroštátny súd môže položiť v zásade len takú otázku, ktorá sa týka :
- výkladu zmlúv primárneho práva (R., Y. základných práv EÚ a zmlúv o pristúpení) - v prejednávanom prípade nie je predmetom spochybňovania výklad primárneho práva, (respektíve zakladajúcich zmlúv, ktoré vytvárajú primárne úniové právo), pretože žalovaný poukazuje na sekundárny akt EÚ, ktorý je súčasťou sekundárneho práva
- platnosti a výkladu sekundárneho práva (teda aktov inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Q.) v prípade, ak vnútroštátny súd dospeje k pochybnostiam o jeho platnosti; neplatnosť úniového právneho aktu si totiž súd nemôže posúdiť predbežne sám, rovnako ako v prípade záväzného výkladu R. a výkladu sekundárneho úniového práva (výklad právnych aktov EÚ je viazaný na ich platnosť), A. názoru súdu, výklad vnútroštátneho práva (V. zákona) spadá výlučne do kompetencie vnútroštátnych súdov, preto kompetencia Z. dvora EÚ je prejednávanom konaní vylúčená. D. prejudiciálna otázka naformulovaná žalovaným by nespadala do tohto rámca, keďže samotná dikcia prejudiciálnej otázky, ktorá sa má položiť sa netýka ani platnosti, ani výkladu sekundárneho práva. L. povedané, žalovaný nenapadol platnosť sekundárneho aktu („L. smernice“), ale dožaduje sa eurokonformného výkladu ustanovenia § 84 ods. X AZ, čo súd ex offo uskutočňuje. R. teda nežiada výklad smernice, ale skôr posudzovanie eurokonformnosti výkladu vnútroštátneho ustanovenia § 84 odsek X V. zákona, z čoho dôvodu nejestvuje dôvod na položenie prejudiciálnej otázky ani fakultatívne.
O. argumenty :
- Z. neuplatňuje výklad úniového práva na skutkový stav v konaní vo veci samej, pretože je to úlohou vnútroštátneho súdu.
- otázka je hypotetická (v texte navrhovanej prejudiciálnej otázky pri ktorej by)
- Z. nerozhoduje o rozdielnych názoroch na výklad alebo uplatňovanie vnútroštátnych právnych predpisov
XX. Podľa § X62 ods. X Y., o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
XX. S poukazom na vyššie uvedené sa súd nestotožnil s návrhmi žalovaného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a), b), c) Y. a z vyššie uvedených dôvodov jeho návrhy zamietol.
XX. Podľa § 180 Y., po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti a otvorí pojednávanie.
XX. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaného podľa § 180 Y..
XX. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie žalobou zo dňa XX.XX.XXXX, oprávnením na výkon kolektívnej zmluvy č.k: MK-XXX/XXXX-XX/XXXX, sadzobníkom autorských odmien za použitie literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických a audiovizuálnych diel zo dňa XX.XX.XXXX, odporom proti PR zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrením žalobcu k odporu zo dňa XX.XX.XXXX, R. autorov hudobno-dramatických diel, R. partnerov, J. stránkou - A. U. ku dňu XX.XX.XXXX, R. používateľov, vyjadrením žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, S. k záverom zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, vyjadrením žalobcu zo dňa XX.XX.Q.X, S. zo dňa XX.XX.XXXX, F. T. republika O. soud v A. zo dňa XX.XX.XXXX, podaním žalovaného zo dňa XX.X.XXXX, návrhmi na prerušenie konania zo dňa XX.XX.XXXX, R. autorov k hudobno-dramatických diel, CD nosičom, U. Z. z XX.XX.XXXX, vyjadrením spol. Z. z XX.XX.XXXX s prílohou - U. zmluva na r. XXXX, F. súdneho dvora sp. zn. C-XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutia súdneho dvora EÚ vo veci sp. zn. C-XXX/XX, uznesenia ÚS SR II. ÚS/XXX/XXXX z XX. marca XXXX a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
XX. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na žalobe zo dňa XX.XX.XXXX a písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX, ako aj pripojených listinných dôkazov. P. poukázal na oprávnenie žalobcu vydaného O. kultúry SR zo dňa XX.XX.XXXX na výkon kolektívnej správy práv v zmysle autorského zákona č. XXX/XXXX Z. z. O. za to, že uvedenou žalobou , oprávnením ako aj písomným vyjadrením žalobca preukázal dôvodnosť svojho nároku. D. súdu, aby zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy v zmysle petitu žaloby zo dňa XX.XX.XXXX. A. na príkaznú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenú medzi žalovaným a R. hotelov a reštaurácii SR, ktorou preukazoval, že dochádzalo k verejnému prenosu v rozsahu žalovaným deklarovanému počtu zariadení, ktoré korešponduje so žalobou. O. poukázal na odpoveď žalovaného na výzvu žalobcu z roku XXXX, na vydanie bezdôvodného obohatenia. A. ide o výšku bezdôvodného obohatenia poukázal na doterajšie písomné vyjadrenia. Čo sa týka judikatúry európskeho súdneho dvora mal za to, že rozhodnutia riešia otázku, kedy dochádza k verejnému prenosu. P. jednotlivých izieb ubytovacieho zariadenia nebola kritériom stanovenia výšky bezdôvodného obohatenia.
XX. Právny zástupca žalovaného sa v celom rozsahu pridržiaval dôvodov uvedených v odpore zo dňa XX.XX.XXXX a písomného vyjadrenia zo dňa XX.XX.XXXX. R. na doterajších písomných a ústnych vyjadreniach. O. za to, že žalobcom doposiaľ nebol preukázaný rozsah bezdôvodného obohatenia. R. si uplatňoval hypotetické bezdôvodné obohatenie a na výšku bezdôvodného obohatenia neprodukoval žiadny dôkaz. D. dôkaz o tom, že žalovaný počas XXX dní vykonával prenos na televízoroch. O. za to, že k verejného prenosu nemôže dôjsť, ak na izbách nebol nikto ubytovaný. K verejnému prenosu nepostačuje umiestnenie televízorov na izbách. H. na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania výšky a rozsahu bezdôvodného obohatenia. D. žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
XX. Podľa § X90 ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z. z. V. zákona (AZ), ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom XXXX, pričom vznik týchto vzťahov vrátane nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich sa posudzujú podľa predpisu účinného do XX. decembra XXXX; to neplatí, ak odseky X a X ustanovujú inak.
XX. Autorský zákon č. XXX/XXXX Z. z. bol účinný odo dňa XX.XX.XXXX. R. sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia ku za obdobie roku XXXX, teda obdobie predchádzajúce účinnosti zák. č. XXX/XXXX Z. z. Do dňa XX.XX.XXXX bol účinný zákon č. XXX/XXXX Z.z. , ktorý súd aplikoval na žalobcom uplatňované nároky.
XX. Podľa § 1 zák. č. XXX/XXXX Z.z. (AZ), tento zákon upravuje vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením a použitím literárneho a iného umeleckého diela a vedeckého diela, umeleckého výkonu, s výrobou a použitím zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu, s vysielaním a použitím rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „vysielanie") a v súvislosti so zhotovením a použitím databázy tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autora, výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu, rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa (ďalej len „vysielateľ") a zhotoviteľa databázy. R. ďalej upravuje výkon kolektívnej správy práv podľa tohto zákona.
XX. Podľa § 79 ods. X AZ, organizácia kolektívnej správy je právnická osoba, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy.
XX. Podľa § 78 ods. X AZ, účelom kolektívnej správy práv podľa tohto zákona (ďalej len „kolektívna správa“) je kolektívne uplatňovanie a kolektívna ochrana majetkových práv autora a majetkových práv výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu a vysielateľa a umožnenie uvedenia predmetu týchto práv na verejnosti.
XX. Žalobcovi v zmysle citovaných ustanovení AZ bolo udelené O. kultúry SR dňa XX.XX.XXXX oprávnenie č. X/XXXX na výkon kolektívnej správy práv a to na: na výkon kolektívnej správy majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam alebo dielam úžitkového umenia, špecifikované ako povinná kolektívna správa práv podľa § 78 ods. X zák. č. XXX/ XXXX Z.z.
XX. Podľa § 8X ods. 1 písm. a), e), i) AZ, organizácia kolektívnej správy je povinná riadne, s náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia
- zastupovať každého nositeľa práv pri výkone jeho práva, ktoré spravuje na základe tohto zákona,
- viesť register zmluvne zastupovaných nositeľov práv; register obsahuje len údaje nevyhnutné na výkon kolektívnej správy, (zverejnený na webowej stránke
- domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva; to neplatí, ak sa nositeľ práva, ktorý je na to oprávnený, takého nároku sám domáha alebo ak je to nehospodárne.
XX. Podľa § 84 ods. X AZ, ak používateľ nepreukáže, že nositeľ práv výslovne vylúčil kolektívnu správu svojich práv, a ak bolo v odbore použitia predmetov ochrany udelené oprávnenie podľa § 80, používateľ je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce z použitia predmetu ochrany prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy vo vymedzenom odbore použitia predmetov ochrany.
XX. Podľa § 56 ods. X písm. g) AZ, autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä
- vydania bezdôvodného obohatenia vo výške dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva.
XX. Podľa § 40 ods. X AZ, licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela (ďalej len „licencia“). U. zmluva obsahuje najmä spôsob použitia diela (§ 18 ods. X), rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie.
XX. Podľa sadzobníka autorských odmien za použitie literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických a audiovizuálnych diel účinného od XX.XX.XXXX časť I. bod 7. v prípade, že používateľ použije dielo bez uzatvorenia licenčnej zmluvy, čím sa dopustí porušenia autorských práv, je povinný zaplatiť U. náhradu ujmy v zmysle § 56 ods. X písm. f) až do výšky XXX% základnej sadzby uvedenej v časti II.
XX. V zmysle časti II. písm. B - sadzby licenčných odmien za použitie diel verejným prenosom, bod. 2. ďalší verejný prenos vysielania (retransmisia) prostredníctvom technických zariadení, bod. X.X. R. sadzby, písm. a) ubytovacie zariadenia: izby, zvukovoobrazové zariadenie v penzióne suma XX,- I.. A. bodu X.X. sadzby sú stanovené za jedno technické zariadenie ( zvukové zariadenie, zvukovoobrazové zariadenie, veľkoplošná obrazovka) a rok.
XX. Podľa § 5 ods. XX AZ, zvukovo-obrazový záznam je záznam zvukov aj obrazov, ktoré sú vnímateľné sluchom aj zrakom bez ohľadu na to, akým spôsobom a na akom nosiči sa tieto zvuky a obrazy zaznamenávajú.
XX. Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených ustanovení V. zákona, P. O. kultúry SR č.X/ XXXX, z listu Z. zo dňa XX.XX.XXXX, listu Z. zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvy o primeranej odmene zo dňa XX.XX.XXXX, internetovej stránky penziónu U., rozhodnutia súdneho dvora EÚ vo veci sp. zn. C-XXX/ XX, rozsudok SD zo dňa XX.XX.XXXX vo veci C-XXX/XX, uznesenia ÚS SR II. ÚS/XXX/XXXX z XX. marca XXXX, F. T. republiky O. soud v A. zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrenia žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, zoznamov autorov a zoznamov partnerských zahraničných organizácii kolektívnej správy, hromadných licenčných zmlúv, ktoré uzatvoril v roku XXXX a ktorými poskytol licencie na ďalší verejný prenos , štatistiky použitia ním kolektívne spravovaných predmetov ochrany na vybraných slovenských televíznych staniciach v roku XXXX a mal za preukázané, že žalobca preukázal P. O. kultúry SR č.X/XXXX, že má postavenie organizácie kolektívnej správy, ktorá vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. A. ods. II písm. b) uvedeného P. vykonáva dobrovoľnú kolektívnu správu v odbore verejného prenosu akýmikoľvek technickými prostriedkami. R. v konaní preukázal, že je aktívne legitimovaný v spore s poukazom na ustanovenie § 78 AZ a oprávnenia č. X/XXXX na výkon kolektívnej správy práv zo dňa XX.XX.XXXX udeleného O. kultúry SR. Z. sa stotožnil z názorom žalobcu, že žalobca na základe uvedeného oprávnenia má postavenie organizácie kolektívnej správy, ktorá na základe priameho mandátu vyplývajúceho z oprávnenia vykonáva dobrovoľnú kolektívnu správu práv autorov, ktorí sú pôvodnými nositeľmi práv k audiovizuálnemu dielu. V. organizácia kolektívnej správy s priamym mandátom pôvodných nositeľov práv, je žalobca primárne a priamo legitimovaný na uzatváranie hromadných licenčných zmlúv s používateľmi a aktívne legitimovaný v súdnom konaní pri uplatňovaní majetkových práv autorov a iných nositeľov práv.
XX. V konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným nebola na rok XXXX uzatvorená hromadná licenčná zmluva, na použitie predmetných diel.
XX. Správa majetkových práv autorov diel je zverená organizáciám kolektívnej správy, ktoré činnosti súvisiace s uplatňovaním nároku na odmenu za použitie autorských diel sprostredkúvajú a uzatvárajú s používateľmi tzv. hromadné licenčné zmluvy, ktorými v mene autorov týchto diel za odmenu udeľujú súhlas na použitie ich diel. D. žalovaný nemal uzatvorenú licenčnú zmluvu so subjektom kolektívnej správy práv podľa AZ, na legitímne používanie predmetov ochrany resp. použitie diel autorov, ktorých žalobca zastupoval, pričom poskytoval verejný prenos vo svojom ubytovacom zariadení v období roku XXXX bez licenčného oprávnenia porušil povinnosť, ktorá mu vyplývala z AZ, čím zasiahol do majetkových práv autorov diel, ktorí dali mandát žalobcovi na a ktorých žalobca zastupoval. D. konania žalovaného došlo k neoprávnenému zásahu na základe ktorého konania sa mohol autor resp. autori domáhať postupom podľa § 56 ods. X písm. g) AZ vydania bezdôvodného obohatenia. D. bezdôvodné obohatenia ako aj jeho výšku upravujú ustanovenia AZ, ktorý je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k P. zákonníku, použitie ustanovení AZ malo prednosť pred aplikáciou ustanovení P. zákonníka, čo bolo dôvodom aplikácie AZ o nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.
XX. Používateľ, teda žalovaný, bol povinný plniť svoje povinnosti priamo oprávnenej organizácii kolektívnej správy, pokiaľ používateľ nepreukázal, že konkrétny nositeľ práv kolektívnu správu vylúčil. R. ako používateľ v konaní nepreukázal a na jeho strane bolo v tomto smere dôkazné bremeno v tom, či došlo a v akom rozsahu zo strany jednotlivých nositeľov práv k vylúčeniu kolektívnej správy práv, ktorú vykonával žalobca. Z uvedeného vyvodil súd záver, že nárok autora bol v kolektívnej správe organizácie kolektívnej správy ( žalobcu) , ktorému bol povinný používateľ plniť priamo. (§ 84 ods. X AZ, §151 ods. X Y.).
XX. Žalovaný na internetovej stránke ponúkal ubytovanie v penzióne v XX štandardne vybavených 2- posteľových izbách a dvoch apartmánoch. O. mal uvedené, že súčasťou každej izby okrem iného bol aj TV a telefón.
XX. Súd mal za preukázané a stotožnil s názorom žalobcu, že žalovaný vo svojom zariadení realizoval v roku XXXX ďalší verejný prenos tým, že mal v uvedených izbách vysielače do ktorých prenášal signál, súčasťou ktorého boli a museli byť diela literárne, dramatické, hudobnodramatické, choreografické, audiovizuálne, fotografické, výtvarného umenia, architektonické a úžitkového umenia. R. bol používateľom, ktorý prenášal verejný prenos s poukazom na rozhodnutie súdneho dvora EÚ vo veci sp. zn. C-XXX/XX a rozsudok SD zo dňa XX.XX.XXXX vo veci C-XXX/XX, v zmysle ktorého „ C. samotné zabezpečenie fyzických zariadení nepredstavuje ako také verejný prenos v zmysle smernice I. parlamentu a F. XXXX/XX/ES z XX. O. XXXX o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, poskytovanie signálu hotelovým zariadením prostredníctvom televíznych prijímačov klientom, ktorí si ubytovaní v izbách tohto zariadenia, predstavuje nezávisle od používanej techniky prenosu signálu verejný prenos v zmysle článku X ods. X tejto smernice.“
XX. Z listu Z. - Z. ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam, zo dňa XX.XX.XXXX mal preukázané, že žalovaný nemal pre rok XXXX uzatvorenú licenčnú zmluvu so Z. ochranným zväzom pre práva k hudobným dielam.
XX. Z listu Z. nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovoobrazových záznamov, zo dňa XX.XX.XXXX mal súd za preukázané, že mala uzatvorenú zmluvu so žalovaným o primeranej odmene podľa § 65 a XX AZ na rok XXXX na prevádzku penzión U., v ktorej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX bol uvedený počet zvukovo-obrazových prijímačov (TV) v počte XX a zvukový prijímač (rádio) v počte X ks. S poukazom na uvedenú zmluvu považoval súd obranu žalovaného na nepreukázaný počet zvukovo-obrazových prijímačov (TV) za účelovú a v rozpore so zisteným údajom uvedeným na zmluve zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej v zmysle AZ č. XXX/XXXX Z.z., ktorá zmluva oprávňovala žalovaného na používanie formou verejného prenosu (§5 ods. XX AZ) iba záznamov zachytených na originálnych nosičoch a záznamy šírené televíznym alebo rozhlasovým vysielaním a to v priestoroch prevádzky špecifikovanej v čl. X zmluvy. H. zmluva sa vzťahovala na výkony výkonných umelcov zaznamenaných na zvukových a zvukovo-obrazových záznamov zastupovaných Z.-om.
XX. K vydaniu bezdôvodného obohatenia a aktívnej legitimácii žalobcu poukazuje aj na F. O. soudu v A. zo dňa XX. júna XXXX, na ktoré poukázal žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX.
XXX. K výške bezdôvodného obohatenia súd poukazuje na sadzobník žalobcu účinný od XX.XX.XXXX. Na vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa §56 AZ stačilo preukázanie neoprávneného zásahu do autorského práva. V konaní bolo preukázané, že žalovaný nemal uzatvorenú licenčnú zmluvu na rok XXXX, teda nemal vopred súhlas autorov ani žalobcu na uskutočňovanie ďalšieho verejného prenosu. V danom prípade, nakoľko existoval len sadzobník autorských odmien za použitie literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických a audiovizuálnych diel účinný na rok XXXX, ktorý upravoval sadzby licenčných odmien, ako podstatnú náležitosť hromadnej alebo kolektívnej licenčnej zmluvy uzatvorenej medzi autorskou spoločnosťou U. a ďalšími používateľmi (žalobca preukázal, že v roku XXXX uzatvoril hromadné licenčné zmluvy na rovnaké predmety ochrany ako v tejto veci s XXX subjektmi - prevádzkovateľmi ubytovacích zariadení a to za odmenu podľa Z. žalobcu), dospel súd k záveru, že išlo o odmenu obvyklú za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva, ktorá skutočnosť odôvodňovala považovať odmenu stanovenú v sadzobníku žalobcu za obvyklú. P. licenčnej odmeny sa posudzuje podľa toho, za akú odmenu v čase neoprávneného zásahu do práv žalobcu obvykle poskytoval licencie iným používateľom, teda za akú uzatváral hromadné licenčné zmluvy (uznesenie ÚS SR II. ÚS/XXX/ XXXX z XX. marca XXXX).
XXX. Z. mal za preukázané, že žalobca uniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní množstva zvukovoobrazových (TV) zariadení v penzióne žalovaného v počte XX ks vychádzajúc z internetovej stránky žalovaného, na ktorej mal uvedený počet izieb spolu s apartmánmi, ktorých počet bol zhodný s množstvom zariadení ( XX + 2) a zároveň aj vyššie uvedenou zmluvou o primeranej odmene zo dňa XX.XX.XXXX, ktorými dôkazmi bola obrana žalovaného popretá. Súd mal za to, že žalobca určil správne výšku bezdôvodného obohatenia, nakoľko vychádzal pri určení jej výšky zo sadzobníka autorských odmien za použitie literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických a audiovizuálnych diel v spojení s ustanovením zmysle § 56 ods. X písm. g) AZ, v zmysle ktorých bola výška bezdôvodného obohatenia určená správne a to XX TV zariadení x XX,- I. = XXX,- I. x X = X.XXX,- I., na ktorú sumu zaviazal žalovaného.
XXX. Nad rámec uvedeného súd poznamenáva, že z vyjadrenia právnej zástupkyne vyplynulo, že žalovaný nemal uzatvorenú licenčnú zmluvu so žalobcom ani na rok XXXX, počas ktorého uskutočňoval ďalší verejný prenos. Po doručení platobného rozkazu vydaného OS N. N. sp. zn. XCa X/XXXX a pred nadobudnutím jeho právoplatnosti zaplatil žalobcovi žalovanú sumu. S poukazom na uvedené považoval súd obranu žalovaného v tom, že žalobcom uplatňovaná výška bezdôvodného obohatenia je v rozpore s dobrými mravmi, za účelovú. A. naopak s poukazom na jeho konanie a na následné zaplatenie bezdôvodného obohatenia za rok XXXX, možno práve toto konanie žalovaného považovať za konanie v rozpore s článkom X Y.. K uvedenému súd uvádza a poukazuje na množstvo ďalších rozhodnutí okresných aj krajských súdov SR, ktoré priznali žalobcovi uplatňovaný nárok v obdobných veciach ako v tomto konaní a v ktorých boli riešené totožné skutkové a právne tvrdenia ( napr. rozsudok OS N. II. XXC XX/XXXX, XXC XXX/XXXX,XXC XX/XXXX, OS N. N. sp. zn. XCa XX/XXXX, XXC XX/XXXX, XXCa X/XXXX, OS R. XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, OS A. sp. zn. 9C XXX/XXXX, OS F. XCb X/XXXX, OS A. XXC XX/XXXX, OS R. 7C XXX/XXXX, OS H. XXC XX/XXXX,KS N. N. XXCo XXX/XXXX, XXCob XXX/XXXX).
XXX. Podľa §X49 Y., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
XXX. Podľa §151 ods. X Y., ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo imania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
XXX. Podľa §215 ods. 1 Y., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
XXX. Súd pri rozhodovaní dospel k záveru, že žalobca v konaní ústnymi a písomnými vyjadreniami poprel skutkové tvrdenia žalovaného a uviedol vlastné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach a preukázal predložením na CD nosiči
- zoznamy autorov a zoznamy partnerských zahraničných organizácii kolektívnej správy
- uzatvorenie XXX hromadných licenčných zmlúv
- hromadné licenčné zmluvy, ktoré uzatvoril v roku XXXX a ktorými poskytol licencie na ďalší verejný prenos
- štatistiku použitia ním kolektívne spravovaných predmetov ochrany na vybraných slovenských televíznych staniciach v roku XXXX,
čím účinne poprel tvrdenia žalovaného vyššie uvedené. X. malo za následok, že žalobca uniesol bremeno tvrdenia uvedené v žalobe, výsledkom čoho bolo vyhovenie žalobe súdom v celom rozsahu.
XXX. Nakoľko bol žalovaný v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia, súd priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania vo výške X % ročne odo dňa XX.XX.XXXX do zaplatenia, v zmysle § 3 nariadenia vlády č. XX/XXXX Z.z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o X percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba I. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
XXX. Úrokové sadzby I. boli k prvému dňu omeškania (od XX.XX.XXXX) vo výške X%, z ktorého dôvodu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške X % ročne zo sumy X.XXX,- I. odo dňa XX.XX.XXXX do zaplatenia .
XXX. Podľa § X55 ods. X Y., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
XXX. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. X Y., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
111. Žalobca mal v konaní plný úspech, z ktorého dôvodu mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
112. O výške trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP, podľa ktorého o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súd prvej inštancie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.