Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Pc/11/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Libušou Záthureckou v právnej veci navrhovateľa U. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Na ihrisko XXX/X, R., právne zastúpený Hagyari & Partners, s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom Vlčkova 8A, Bratislava, IČO: 51 573 208 proti odporcovi 1/ F. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Na ihrisko XXX/X, R. a odporkyni 2/ F. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Na ihrisko XXX/X, R., o prípustnosť podania návrhu na zapretie otcovstva, takto

rozhodol:

Súd pripúšťa zapretie otcovstva, ktoré svedčí X. N., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX.

Náhrada trov konania sa účastníkom konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ navrhol, aby súd rozhodol a pripustil zapretie otcovstva, ktoré svedčí X. N., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX.

2. Odporcovia 1/ a 2/ potvrdili, že otcovstvo svedčí X. N., že odporca 1/ nie je biologickým otcom navrhovateľa.

3. S. vo svojom návrhu a vo svojej výpovedi uviedol, že návrh podáva z dôvodu, že podľa rodného listu vydaného X. úradom M. M., zväzok XX, ročník XXXX, str. XXX, pod poradovým číslom XXX je synom F. Q., rod. M., nar. XX. XX. XXXX (odporkyne X/) a F. Q., nar. XX. XX. XXXX (odporcu X). M. otcom navrhovateľa je zosnulý X. N., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel pri leteckom nešťastí dňa XX. XX. XXXX. S. tvrdil, že sa s biologickým otcom stretával od detstva a dozvedel sa o tom, že je jeho biologický otec od matky, keď mal XX rokov. S. sa podporovali, podporoval ho aj finančne a mali plány do budúcnosti. Z. aj o tom, že by otcovstvo mohlo byť určené súdom čo sa však nestalo z dôvodu, že náhle zomrel pri leteckom nešťastí. S. sa rozhodol podať návrh na určenie otcovstva a návrh na zapretie otcovstva v matrike zapísaného otca, ktorému svedčí prvá domnienka, a to manžel matky. M. otec počas svojho života nerátal s tým, že by mohol náhle umrieť a mal vôľu do budúcna zabezpečiť svojho syna tak, aby sa stal neopomenuteľným dedičom.

4. Vo svojej výpovedi navrhovateľ uviedol, že sa so svojím biologickým otcom stretával už v skoršom veku, keďže on vedel, že je jeho syn, on to len tušil, stretávali sa na rôznych miestach. Z. mal XX rokov matka mu povedala, že je to jeho biologický otec. S. sa s ním stretol tri týždne pred nešťastím. Y., že s biologickým otcom mal veľmi blízky vzťah. Od narodenia žije v rodine odporcov. Otec, ktorý je zapísaný v rodnom liste ho vychoval, má k nemu vzťah ako k otcovi a on vedel, že nie je jeho biologickým otcom. S biologickým otcom sa stretával raz mesačne. Bol aj u neho v domácnosti. Má vedomosť, že má asi 8 nevlastných súrodencov zo strany biologického otca a jeho brat s ktorým vyrastal vie o tom, že sú nevlastní súrodenci. Jeho otec to neriešil z dôvodu, aby nerozvracali rodinu, kým nedovŕši plnoletosť.

5. Právny zástupca navrhovateľa uviedol a predložil do konania test určenia otcovstva pomocou DNA na preukázanie, že otec zapísaný v rodnom liste nie je biologický otec navrhovateľa, jeho otcovstvo je vylúčené. Rodičia navrhovateľa uviedli, že im je známe, kto je biologický otec. Každý má v zmysle dohovoru právo poznať svojich rodičov a záujem na takomto konaní má navrhovateľ preto, aby došlo k zosúladeniu skutkového stavu so stavom právnym. Mal v rodnom liste zapísaného biologického otca. Je tu i majetkový záujem, taktiež zdravotný záujem v prípade nejakých vrodených dedičných chorôb. Do dedičského konania zaslali oznámenie o tom, že prebieha dané konanie, aby notár vo veci prerušil konanie a nerozhodol.

6. Odporcovia 1/, 2/, rodičia navrhovateľa písomne uviedli, že s návrhom súhlasia. Jeho otec potvrdil skutočnosť, že navrhovateľ nie je jeho biologický syn a je mu to známe. Na vylúčenie pochybností bol urobený test otcovstva, ktorý túto skutočnosť potvrdil. Matka navrhovateľa uviedla, že s návrhom súhlasí a skutkové tvrdenia syna sú pravdivé.

7. Na pojednávaní odporcovia 1/, 2/ uviedli, a to matka navrhovateľa, že jej manžel nie je biologickým otcom navrhovateľa, vedel to od narodenia syna, je tolerantný, vychovali ho v manželstve, biologický otec bol v tom čase ženatý, mal maloleté deti, išlo len o krátkodobý vzťah. Biologický otec sa s navrhovateľom stretával odmalička, vždy to bolo niekde v meste, predstavila ho najprv ako známeho, syn ho považoval najprv za uja. Otec navrhovateľa sa pripojil k výpovedi manželky. Potvrdil, že sa o tejto skutočnosti dozvedel po narodení syna, situáciu nechcel riešiť rozvodom, zostali žiť ako manželia, manželstvo bolo bezproblémové a navrhovateľa vychoval ako svojho syna, nikdy nič zlé voči nemu nepociťoval, má k nemu vzťah ako k synovi. Medzi ním a manželkou bola dohoda, že to navrhovateľovi povedia, keď bude na to zrelý a nech si to rieši so svojím otcom. 8. Podľa § 96 ods. 1 až 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa ods. 1 vyhovie a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujem dieťaťa môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva. Ak jeden z rodičov nežije, môže dieťa podať návrh na zapretie otcovstva proti druhému rodičovi; ak nežije ani jeden z rodičov návrh nemožno podať.

9. Podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia ak bude mať súd preukázaný záujem dieťaťa, ktorý musí byť daný v čase rozhodovania súdu a zistí, že márne uplynuli zapieracie lehoty rodičov vysloví prípustnosť zapretia inak návrh zamietne.

10. Aktívne vecne legitimovaný v danom konaní je navrhovateľ, ktorý sa môže domáhať vyslovenia prípustnosti zapretia otcovstva, ktoré nie je časovo obmedzené a pasívne legitimovaný v danom konaní sú odporcovia 1/, 2/, matka a otec navrhovateľa.

11. Súd v konaní mal za preukázané, že účastníkom konania uplynuli zapieracie lehoty a v konaní bolo zistené, že navrhovateľ je synom podľa rodného listu odporcov 1/, 2/.

12. Do konania bol predložený listinný dôkaz, a to test určenia otcovstva, ktorý vylúčil odporcu 1/ z otcovstva navrhovateľa a zo záveru daného testu vyplynulo, že jeho otcovstvo voči vyšetrenému dieťaťu, t. j. navrhovateľovi treba pokladať za jednoznačne vylúčené.

13. Účastníci v konaní potvrdili, že odporca 1/ nie je biologickým otcom navrhovateľa, mali o tom vedomosť a za biologického otca označili Mariána Troligu s ktorým sa navrhovateľ stretával od skoršieho veku, od 16 roku veku má vedomosť, že je to jeho biologický otec. Navrhovateľ a jeho rodičia tvrdili, že sa s biologickým otcom stretával. Navrhovateľ uviedol, že mal k nemu veľmi blízky vzťah a do budúcna chceli riešiť aj otázku otcovstva.

14. Súd návrhu vyhovel a mal za to, že v konaní bol preukázaný záujem navrhovateľa a súd mal za to, že pokiaľ dohovor o ochrane práv dieťaťa priznáva dieťaťu právo poznať rodičov je tu záujem na zosúladení otcovstva zapísaného v matrike a biologického otcovstva. Zároveň záujem je podložený aj zdravotnými dôvodmi z hľadiska diagnostikovania dedičských chorôb a v danom prípade je tu i preukázaný záujem spočívajúci v majetkových (dedičských nárokoch).

15. Účastníci konania náhradu trov konania nežiadali. Trovy konania zo spisu pre nich nevyplývajú. Súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle zvláštneho predpisu.