Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/15/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") sudcom JUDr. Pavlom Naďom v právnej veci žalobcu: VENERG, s.r.o., Skladná 6, Streda nad Bodrogom, práv. zast.: Mgr. Henrich Schindler, advokát, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému: Daňový úrad Košice, Železničná 1, Košice, v konaní o žalobe žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a ako nedôvodnú.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.05.2017, podanou prostredníctvom právneho zástupcu na Krajskom súde v Košiciach dňa 16.05.2017, domáhal v zmysle ust. § 252 a nasl. Správneho súdneho poriadku v spojení s doplnením podania doručeným správnemu súdu dňa 18.07.2017, aby súd zakázal Daňovému úradu Košice pokračovať vo vykonávaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie rok 2012 a zdaňovacie obdobie rok 2013 vykonávanej u spoločnosti VENERG, s.r.o., so sídlom Skladná 6, 076 31 Streda nad Bodrogom, IČO: 45282897, DIČ: 2022917578, IČ DPH: SK 2022917578, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice, vložka č.: 24639/V, oddiel: Sro a prikázal žalovanému v lehote 14 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie 2012 a zdaňovacie obdobie 2013 ukončil. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.

2. V dôvodoch žaloby uviedol, že podáva „správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa druhej hlavy, štvrtej časti Správneho súdneho poriadku na ochranu subjektívnych práv žalobcu proti zásahu Daňového úradu Košice, pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie rok 2012 a 2013, ktorým konanie správcu dane vykazuje znaky nezákonného zásahu do práv žalobcu na ukončenie daňovej kontroly do jedného roka odo dňa jej začatia.“ Ďalej uviedol, že žalovaný rozhodnutím č. 20134445/2015 zo dňa 23.04.2015 „...prerušil daňovú kontrolu z dôvodu podania žiadosti o MVI k dnešnému dňu správca dane nevydal oznámenie, že pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, aj keď správcovi dane bola doručená konečná odpoveď dožiadaného správcu dane. Správca dane však aj napriek uvedenej odpovedi z MVI oznámenie o pokračovaní v kontrole nevydal dôkazy nevyhodnotil a tak spôsobil stav, že kontrola nebola ukončená v zákonnej ročnej lehote od jej začatia. Takýto stav nezákonnej daňovej kontroly zásahom správcu dane trvá do dnešného dňa. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku môže správca dane daňové konanie prerušiť, ak je potrebné získať informácie podľa zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EU) č. 904/2010. Máme za to, že vyššie uvedený iný zásah orgánu verejnej správy do práv žalobcu spočívajúci v neuplatnení postupu podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku (lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia) trvá a uvedené zakladá dôvody na jeho zrušenie a ukončenie daňovej kontroly z dôvodu jej nezákonnosti, pretože lehota na

pokračovanie v daňovej kontrole začala plynúť doručením konečnej odpovede, na základe ktorej bola kontrola prerušená, a nie odo dňa vydania upovedomenia o pokračovaní v kontrole. Dovoľujem si poukázať na zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý implementuje smernicu Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblastí daní, v ktorej sú stanovené konkrétne lehoty na poskytnutie informácie na základe žiadosti cudzieho štátu, správca dane v predmetnom protokole uvádza, že žiadosť o MVI zaslal príslušný daňový úrad, avšak v zmysle citovanej smernice nie je zrejmé, kedy bola predmetná žiadosť odoslaná príslušným orgánom, ktorým je v zmysle § 2 písm. c) citovanej smernice Ministerstvo financií SR alebo ním určený iný orgán štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva, a teda z uvedeného nie je zrejmé, kedy vznikol dôvod, pre ktorý bolo možné daňovú kontrolu v zmysle § 61 Daňového poriadku prerušiť. Žalobca bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, nakoľko v predmetnom konaní mal žalovaný, ako orgánom verejnej moci ukončiť kontrolu v zákonnej lehote po pominutí dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Taký zásah nie je dôvodom na rozhodnutie vo veci druhostupňovým orgánom. V zmysle uvedeného je zjavné, že sú naplnené predpoklady ust. § 262 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku na zakázanie iného zásahu do práv žalobcu a to vydaním rozhodnutia v súlade s § 46 Daňového poriadku, nakoľko: Uplynula lehota jedného roka na vykonanie daňovej kontroly odo dňa jej začatia, potom ako pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo...“

3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 09.11.2017, doručeným Krajskému súdu v Košiciach dňa 15.11.2017, pričom k obsahu žaloby žalobcu uviedol, že: „U daňového subjektu VENERG, s.r.o., Skladná 6, 076 31 Streda nad Bodrogom, IČO: 45282897, DIČ: 2022917578, IČ DPH: SK2022917578 (ďalej len žalobca) bola dňa 23.9.2013 na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 9810401/5/4103248/2013/Pal zo dňa 09.09.2013 začatá daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia jún 2013 (prílohy č.4). Žalobca v daňovom priznaní za predmetné zdaňovacie obdobie si uplatnil NO DPH vo výške 39 092,16 Eur (príloha č. 1). Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov určuje v ustanovení § 46 ods. 10 zákona lehotu na vykonanie daňovej kontroly. Lehota na vykonanie daňovej kontroly je v zmysle uvedeného ustanovenia najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Prerušenie daňovej kontroly zákon o správe daní špeciálne neupravuje. Ustanovenie § 46 ods. 10 citovaného zákona určuje, že na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije ustanovenie § 61 daňového poriadku. V zmysle ustanovenia § 61 ods. 1 má správca dane povinnosť daňové konanie prerušiť, a to v prípade ak má vedomosť, že začalo konanie o predbežnej otázke. Podľa písm. b) citovaného ustanovenia, správca dane môže daňové konanie prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Zákonodarca v poznámkach k zákonu príkladmo uvádza zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010.

4. Počas daňovej kontroly žalovaný v zmysle ustanovenia §3 a§46 daňového poriadku, vykonával úkony. aby zabezpečil a preveril všetky relevantné skutočnosti, za účelom správneho určenia dane. Žalovaný vykonával úkony v nadväznosti na ustanovenie § 26 daňového poriadku. vykonával miestne zisťovania podľa ustanovenia § 37 daňového poriadku. Zamestnanci správcu dane v súvislosti s preverovanými zdaniteľnými plneniami, požiadali finančnú správu iného členského štátu o medzinárodnú výmenu informácií ( prílohy č. 17 až 22. Daňová kontrola bola v nadväznosti na uvedené prerušená od 01.02.2014 do 26.05.2014 ( rozhodnutím č. 9810401 /5/85475/2014/Pal zo dňa 10.01.2014, príloha č. 10, oznámenie č. 9810401/5/2598807/2014/Pal zo dňa 9.6.2014, príloha č. 11) a od 20.8.2014 do 08.04.2015 ( rozhodnutím č . 9810401 / 5 / 3845954 /2014 / Pal zo dňa 13.08.2017, príloha č. 14, oznámenie č. 20093077/2015 zo dňa 14.04.2015 príloha č. 15). Vzhľadom na skutočnosť, že pre úplné zabezpečenie a vyhodnotenie dôkazného stavu. žalovaný považoval za potrebné zistiť aj skutkový stav u odberateľov žalobcu. VENAS. a.s. Skladná 6. 076 31 Streda nad Bodrogom. IČO 36206270 a MVR s.r.o.. Skladná 6, 076 31 Streda nad Bodrogom, IČO 36606219. rozhodnutím č. 20134445/2015 zo dňa 23.4.2015. žalobcovi doručenom dňa 27.04.2015, prerušil daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2013 od 28.04.2015. Daňová kontrola bola prerušená z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia (príloha č. 16). Správca dane vykonáva daňové kontroly na dani z pridanej hodnoty u vyššie uvedených daňových subjektov, ktorí mali byť dodávateľmi a odberateľmi žalobcu. Za rovnaké zdaňovacie obdobie ako u žalobcu. Výsledok daňových kontrol bude mať priamy dopad na správne určenie daňovej povinnosti u kontrolovaného daňového subjektu VENERG. s.r.o..

5. Podľa ustanovenia § 61 ods. 5 daňového poriadku, ak je daňová kontrola prerušená, lehoty neplynú. Ak je daňová kontrola prerušená, správca dane nesmie robiť priamo výkon daňovej kontroly, tzn. preverovať skutočnosti, ktoré vedú k správnemu určeniu dane (napr. požadovať od daňového subjektu predložiť doklady, dôkazy alebo vysvetlenia). Pokračovanie v daňovom konaní, resp. v daňovej kontrole je správca dane povinný písomne oznámiť účastníkom konania.

6. Vzhľadom na skutočnosť, že kontroly u spoločnosti VENAS. a.s. a MVR. s.r.o. nie sú ukončené, správca dane nevydal oznámenie o tom, že by pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola u žalobcu prerušená. Daňový úrad Košice má za to, že námietka žalobcu uvedená na strane 2 žaloby ohľadne porušenia § 46 ods. 10 daňového poriadku je irelevantná. Tak ako bolo vyššie uvedené, podľa ustanovenia § 61 ods. 5 citovaného zákona, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Žalovaný prikladá, ako prílohu k vyjadreniu, Stanovisko k prerušeniu kontroly č. 1400205/1/160398/2014 zo dňa 27.03.2014 vydané Finančným riaditeľstvom SR, Odbor daňovej a colnej metodiky. Oddelenie metodiky daňového procesu, v ktorom je uvedené nasledovné, cit.: Podľa ustanovenia § 61 od. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ) môže správca dane prerušiť daňové konanie resp. daňovú kontrolu. ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie prostredníctvom MVI. Ak sú výsledky daňových kontrol u dodávateľov kontrolovaného daňového subjektu potrebné a rozhodujúce pre zistenie skutkového stavu u odberateľa, ktorého správca dane kontroluje, je možné považovať daňové kontroly u dodávateľov za konanie o inej skutočnosti a na základe toho prerušiť daňovú kontrolu u odberateľa. Jedná sa o zákonný dôvod na prerušenie daňovej kontroly. Žalovaný ďalej uvádza. že právny zástupca žalobcu paušalizoval dôvody prerušenia daňových kontrol v žalobe v nadväznosti na výpočet rozhodnutí o prerušení daňových kontrol bez znalosti veci. Daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2013, ktorá sa vykonáva u žalobcu nebola prerušená rozhodnutím č. 20134445/2015 zo dňa 23. 4.2015 z dôvodu podania žiadosti o MVI, ako to uvádza právny zástupca žalobcu na strane 2 žaloby.

7. Predmetná daňová kontrola začala dňa 23.09.2013 a naposledy bola prerušená dňa 28.04.2015. Daňový úrad Košice má za to. že z jeho strany nebolo porušené ustanovenie § 46 ods. 10 daňového poriadku. nakoľko vzhľadom na neplynutie lehôt počas prerušenia daňovej kontroly jednoročná lehota na výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie neuplynula. Žalovaný zároveň uvádza. že dňa 28.06.2016 Krajský súd v Košiciach vydal uznesenie 7S/73/2015-18, ktorým zastavil konanie vo veci preskúmania rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 20134445/2015 zo dňa 23.04.2015. Ide o rozhodnutie, ktoré je predmetom správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy sp. zn. 7Sa/15/2017. Žalobca žalobu o preskúmanie rozhodnutia č. 20134445/2015 zo dňa 23. 04.2015 vzal späť dňa 26.04.2016. Podľa ustanovenia § 256 Správneho súdneho poriadku žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa. keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánu verejnej správy. V nadväznosti na uvedené žalovaný uvádza. že rozhodnutie č. 20134445/2015 zo dňa 23.04.2015 bolo žalovanému doručené dňa 27.04.2015. pričom žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola Krajskému súdu v Košiciach doručená dňa 16.05.2017, t.j. po zákonom určenej lehote.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný má za to, že správca dane pri daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2013 postupuje v súlade so zákonom, nie je nečinný a v predmetnej veci rozhodne po obdŕžaní a vyhodnotení všetkých dôkazov v zákonom stanovenej lehote.

9. V nadväznosti na uvedené Daňový úrad Košice navrhuje Krajskému súdu v Košiciach, aby správnu žalobu žalobcu VENERG, s.r.o., Skladná 6, Streda nad Bodrogom, IČO 45282897, proti inému zásahu orgánu verejnej správy odmietol z dôvodu jej nedôvodnosti a porušenia ustanovenia § 256 Správneho súdneho poriadku.“

10. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného zo dňa 09.11.2017 nevyjadril.

11. Krajský súd v Košiciach vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP.

12. Súd v konaní o žalobe žalobcu proti inému zásahu orgánov verejnej správy podľa ust. § 252 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), po oboznámení sa s obsahom žaloby žalobcu, vyjadreniami žalovaného a obsahom administratívneho spisu žalovaného zistil, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy nie je dôvodná z ďalej uvedených dôvodov.

13. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP iným zásahom orgánu verejnej správy sa na účely SSP rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d) SSP na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Podľa ust. § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. Podľa ust. § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

14. Vyššie uvedené a citované prvé dve zákonné ustanovenia sú definíciou iného zásahu orgánu verejnej správy a nečinnosti orgánu verejnej správy.

15. Úlohu súdu v konaní podľa ust. § 252 a nasl. SSP možno rozvrstviť na dve roviny. Prvou je úloha preveriť, či žalobca skutočne prostredníctvom svojej žaloby sa domáha súdnej ochrany proti inej aktivite verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy). Druhou je rovina, či žalobcom označená verejná správa skutočne takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy).

16. V zmysle ust. § 252 ods. 1 SSP je pre poskytnutie súdnej ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy nevyhnutné kumulatívne splnenie podmienok, a to aby išlo o zásah orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, zásah bol zameraný proti žalobcovi alebo v jeho dôsledku priamo proti nemu vykonaný, zásah trvá alebo hrozí jeho opakovanie, žaloba bola podaná do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa žalobca o zásahu dozvedel, a súčasne nie neskôr ako dva roky od vykonania zásahu.

17. Podľa doktríny pri zásahu orgánu verejnej správy ide obvykle o aktívne úkony správnych orgánov alebo iných súčastí verejnej správy v rámci výkonu verejnej moci súvisiace s výkonom správnej činnosti. Doktrína sa teda v zásade zhoduje v tom, čo zásahom nie je. Zásahom nie je vydanie právneho predpisu, vydanie rozhodnutia a nie je ním ani nečinnosť, proti ktorej je poskytovaná ochrana žalobou proti nečinnosti v zmysle ust. § 242 a nasl. SSP.

18. Aj ustálená judikatúra považuje za iný zásah orgánov verejnej správy zásah proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne a podobne. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv, teda o porušenie konkrétneho práva, ktorý zásah trvá alebo trvajú jeho dôsledky, či hrozí jeho opakovanie.

19. Základnou úlohou súdu aplikujúceho ust. § 252 ods. 1 SSP (predtým do 30.06.2016 ust. § 250v ods. 1 O.s.p.), ktorý koná v správnom súdnictve o žalobe smerujúcej proti tvrdenému zásahu orgánu verejnej správy, je preveriť, či žalobca skutočne prostredníctvom svojej žaloby sa domáha súdnej ochrany proti iným zásahom orgánu verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a či žalobcom označená verejná správa skutočne takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy).

20. Uvedené je dôležité z toho hľadiska, že Správny súdny poriadok obsahuje viacero rôznych prostriedkov súdnej nápravy pochybení alebo nedostatkov verejnej správy, pričom výber konkrétneho prostriedku je ponechaný celkom na dispozičnej vôli účastníka. Súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k zvolenému prostriedku súdnej nápravy účastníkom zaujať žiadne iné hodnotiace stanovisko ako iba to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený správne, pričom ho nesmie v konaní upozorňovať na prípadnú nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej ochrany, resp. mu hradiť iný konkrétny prostriedok. Ako už bolo vyššie uvedené, zmyslom tejto právnej úpravy je posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí

orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti proti nej a vyžadujú si súdnu pomoc vo forme nápravy tohto pre žalobcu spoločensky neúnosného stavu.

21. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že žalovaný ako správca dane vykonal daňovú kontrolu začatú dňa 23.09.2013 za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2013. Počas daňovej kontroly žalovaný v zmysle ustanovenia §3 a§46 daňového poriadku, vykonával úkony, aby zabezpečil a preveril všetky relevantné skutočnosti, za účelom správneho určenia dane. Žalovaný vykonával úkony v nadväznosti na ustanovenie § 26 daňového poriadku, vykonával miestne zisťovania podľa ustanovenia § 37 daňového poriadku. Zamestnanci správcu dane v súvislosti s preverovanými zdaniteľnými plneniami, požiadali finančnú správu iného členského štátu o medzinárodnú výmenu informácií (prílohy č. 17 až 22 administratívneho spisu).

22. S ohľadom na túto skutočnosť bola daňová kontrola prerušená od 01.02.2014 do 26.05.2014 (rozhodnutím č. 9810401 /5/85475/2014/Pal zo dňa 10.01.2014, príloha č. 10 administratívneho spisu žalovaného, oznámenie č. 9810401/5/2598807/2014/Pal zo dňa 9.6.2014, príloha č. 11 administratívneho spisu žalovaného) a od 20.08.2014 do 08.04.2015 (rozhodnutím č. 9810401/5/3845954/2014/Pal zo dňa 13.08.2017, príloha č. 14 administratívneho spisu žalovaného, oznámenie č. 20093077/2015 zo dňa 14.04.2015, príloha č. 15 administratívneho spisu žalovaného). Žalovaný správny orgán uviedol, že pre úplné zabezpečenie a vyhodnotenie dôkazného stavu, žalovaný považoval za potrebné zistiť aj skutkový stav u odberateľov žalobcu VENAS, a.s. Skladná 6, 076 31 Streda nad Bodrogom, IČO 36206270 a MVR s.r.o. Skladná 6, 076 31 Streda nad Bodrogom, IČO 36606219, rozhodnutím č. 20134445/2015 zo dňa 23.4.2015, žalobcovi doručenom dňa 27.04.2015, prerušil daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2013 od 28.04.2015. Daňová kontrola bola prerušená z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia (príloha č. 16 administratívneho spisu žalovaného).Správca dane vykonáva daňové kontroly na dani z pridanej hodnoty u vyššie uvedených daňových subjektov, ktorí mali byť dodávateľmi a odberateľmi žalobcu za rovnaké zdaňovacie obdobie ako u žalobcu. Výsledok daňových kontrol bude mať priamy dopad na správne určenie daňovej povinnosti u kontrolovaného daňového subjektu VENERG s.r.o.. Počas prerušenia správca dane nesmie robiť priamo výkon daňovej kontroly. Lehoty počas prerušenia daňovej kontroly neplynú. Daňové kontroly u spoločnosti VENAS. a.s. a MVR s.r.o. kontroly neboli skončené a preto žalovaný správny orgán nevydal oznámenie o tom, že by pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená.

23. Podľa ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov. Podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. Podľa ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňová kontrola prerušená, lehoty neplynú.

24. Podľa názoru Krajského súdu v Košiciach žalovaný postupoval v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, a preto nijakým spôsobom nemohol vykonať iný zásah do subjektívnych práv žalobcu a najmä nemohol vydať oznámenie o pokračovaní v kontrole, ktorá je prerušená podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, keďže v zmysle ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku po prerušení daňového konania lehoty neplynú, a preto žalovaný nemohol porušiť ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku.

25. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, vzhľadom na žalobcom tvrdenú nečinnosť žalovaného spočívajúcu v tom, že nevydal oznámenie o pokračovaní v kontrole, čím bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, lebo podľa žalobcu žalovaný neukončil kontrolu v zákonnej lehote po pominutí dôvodov, pre

ktoré bola daňová kontrola prerušená, podľa právneho názoru súdu bol právny prostriedok súdnej nápravy žalobcom zvolený nesprávne, pretože v preskúmavanom prípade nešlo o útok orgánu verejnej moci proti subjektívnym verejným právam žalobcu, ktorý by bol spočíval v jeho činnosti, v jeho úkone alebo v jeho pokyne, a nebola teda naplnená ani materiálna, ani formálna stránka verejnej správy.

26. Krajský súd v Košiciach ako správny súd ďalej poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Košiciach vedené pod sp. zn. 7S/73/2015-18 zo dňa 28.06.2016, ktorým zastavil konanie vo veci preskúmania rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 20134445/2015 zo dňa 23.04.2015. Ide o rozhodnutie, ktoré je predmetom správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy sp. zn. 7Sa/15/2017. Žalobca žalobu o preskúmanie rozhodnutia č. 20134445/2015 zo dňa 23.4.2015 vzal späť dňa 26.04.2016. Žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánu verejnej správy podľa § 256 SSP. Rozhodnutie č. 20134445/2015 zo dňa 23.04.2015 bolo žalovanému doručené dňa 27.04.2015, pričom žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola Krajskému súdu v Košiciach doručená dňa 16.05.2017, čiže podľa uvedených zistení až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, tak subjektívnej, ako aj objektívnej.

27. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd po preskúmaní veci žalobcu dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju uznesením podľa ust. § 241 SSP ako nedôvodnú zamietol.

28. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania, súd právo na náhradu trov konania nepriznal v súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.