Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/64/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Viery Zoľákovej, v spore žalobkyne: N. Z., Y.. XX.X.XXXX, E. C., I. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Michalom Michalovčíkom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Makovická 768/20, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 4Csp/27/2017-64 z 21.2.2018, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výrokov III., IV. a V.

Žalobkyňa m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) určil, že zmluvné podmienky v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.11.2012, uvedené v bode 8., ods. 8.1. a ods. 8.4. sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Žalovaného zaviazal vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 2.921,59 eura s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 2 921,59 eura od 16.3.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok 175,- eur na účet Okresného súdu C. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vychádzal zo zistenia, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.11.2012, ktorá je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c/, f/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto je predmetný spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho v zmluve o revolvingovom úvere je uvedená výška ročnej úrokovej sadzby 70,01 %. Takéto dojednanie úrokov sa prieči dobrým mravom a v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je toto neplatné (uznesenie NS SR zo dňa 31.7.2009, sp. zn. 1MCdo/1/2009). Z pohľadu zmluvy o revolvingovom úvere a celkovej čiastky, ktorú musí dlžník zaplatiť t.j. - poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1500,00 eur, splatnosť úveru (počet splátok): 48, mesačná splátka (vrátane úrokov) 80,98 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu črpania úveru):3 698,40 eur, predpokladaná RPMN za úver 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, poskytnutá čiastka revolvingu: 628,73 eur. Celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1 849,20 eur. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu: 64,19 %, ročná úroková sadzba revolvingu: 80,98 % je v rozpore s dobrými mravmi. Ustanovenia Občianskeho zákonníka obsahujú demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebraní

žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluvné podmienky, ktoré sú uvedené v bode I. a II. výroku rozsudku predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňujú dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie a preto sú v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov neprijateľné. Ak v úverovej zmluve nebol uvedený údaj, ktorý vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.z., postup žalovaného nie je možné hodnotiť inak ako konanie v úmysle obísť ochranu spotrebiteľa. Súd prvej inštancie sa stotožnil so žalobným návrhom, vo veci prihliadol na obranu žalovanej strany, pričom vec má spotrebiteľský charakter s prihliadnutím na uzavretú zmluvu, podmienky jej uzavretia, pričom bola evidentne preukázané, že žalovaná strana sumu, ktorú žalobkyňa dostala ako spotrebiteľský úver nespochybnila, ani sumu ktorú zaplatila čo do výšky, teda vzhľadom na vyslovenú neprijateľnú zmluvnú podmienku pod bodom I. a II. výroku (bod 8. ods. 8.1,ods. 8.4), teda za daného stavu súd poskytol žalobkyni ochranu ako spotrebiteľovi, pretože titulom spotrebiteľskej zmluvy táto z úverového limitu 1500,00 eur dostala 1132,51 eura (1500 - 367,49 = 1132,51), žalobkyňa zaplatila na úvere celkom sumu 4054,10 eura, preto súd za daného stavu sa stotožnil so žalobným návrhom na vydaní bezdôvodného obohatenia, ktoré v danom prípade predstavuje sumu 2921,59 eura (rozdiel medzi prijatou sumou úveru a zaplatenou sumou ako bezúročného úveru 4054,10 - 1132,51 = 2921,59). Žalovaná strana je povinná vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od dňa nasledujúceho po doručení žalobného návrhu od 16.3.2017 do zaplatenia, pretože žalovaná povinnosť po doručení žalobného návrhu nesplnila a neplnením sa dostala do omeškania, pričom súd žalobnému návrhu vyhovel. Vo veci bolo preukázané, že titulom predmetného spotrebiteľského úveru na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu a toto je povinná vydať žalobkyni.

3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a priznal žalobkyni voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

4. Zároveň súd určil, že žalovaná je povinná zaplatiť súdny poplatok zo žaloby na účet Okresného súdu Svidník v sume 175,- eur podľa zákona č. 71/1992 Zb. a položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, nakoľko žalobkyňa ako spotrebiteľ je od súdneho poplatku osobne oslobodená v zmysle § 4 ods. 2 písm. u) zákona o súdnych poplatkoch.

5. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku, a to len voči výrokom pod bodmi III., IV. a V. výrokovej časti rozsudku, odvolanie žalovaný.

6. Uviedol, že závery súdu o bezúročnosti úveru sú nesprávne a v rozpore so zákonom. Tvrdí, že doba trvania zmluvy a tiež termín konečnej splatnosti úveru sú riadne uvedené a je splnená zákonná požiadavka. Termín konečnej splatnosti vyplýva z Oznámenia o schválení úveru, zaslanom dlžníkovi. Toto oznámenie obsahuje aj údaj o dátume splatnosti prvej splátky. Pokiaľ ide o členenie jednotlivých splátok, výklad podávaný žalobcom neobstojí a je založený na formalistickom prístupe pri výklade právnej normy. Ak by zmluva mala obsahovať rozpísanie splátky, potom nevidí žiadny zmysel práva spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku podľa § 9 ods. 5 zákona. To len potvrdzuje skutočnosť o tom, že záver založený na jazykovom výklade popiera význam § 9 ods. 5. Účelom právnej úpravy uvádzania splátky v spotrebiteľskej úverovej zmluve je to, aby bol spotrebiteľ informovaný o svojej povinnosti. Ak by zákonodarca sledoval, že zmluva má obsahovať rozpis splátky na časť istina, úrok a vo vzťahu ku každej zložke by bolo nutné uvádzať termín splatnosti či počet splátok, potom zákonná úprava práva spotrebiteľa vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku by teda nemala žiadny význam (§ 9 ods. 5 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvných vzťahov medzi stranami sporu), keďže takáto amortizačná tabuľka by už bola súčasťou zmluvy. To znamená, že zákonodarca by zbytočne konštruoval právo spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku, ak by tá už musela byť uvedená v zmluve. Pri zachovaní princípu racionality zákonodarcu je preto na mieste tvrdiť, že zákonodarca neuvažoval nad tým, aby právo na amortizačnú tabuľku konštruoval duplicitne. Pri zavedení § 9 ods. 5 zjavne bolo sledované právo spotrebiteľa podľa článku 10 ods. 2 písmeno i) smernice. Tzv. rozčleňovanie splátky je teda výklad založený na nesprávnom výklade zákona. Znenie zákona č. 129/2010 Z.z. síce je nepresným prevzatím smernice 2008/48/ES, to však súd nezbavuje povinnosti pri výklade vnútroštátnej normy prihliadať na základe nepriameho účinku na také ustanovenia únijného práva, ktoré sú do príslušnej

vnútroštátnej normy prevzaté. Výsledok sledovaný smernicou je povinný pri rozhodovaní zabezpečiť aj súd členského štátu. Čo sa týka údaja o adrese pre uplatnenie reklamácie alebo sťažnosti, adresa, na ktorej môže dlžník uplatniť reklamáciu či sťažnosť je upravená v článku 12 zmluvných dojednaním, ktoré sú súčasťou zmluvy. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v zmluve je dohodnutá neprimeraná hodnota úrokovej sadzby, čo usúdil na základe porovnávanie s priemernými úrokovými sadzbami bánk. Žalovaný napáda správnosť postupu konajúceho súdu, pretože odporuje zákonu, ktorý platil a bol účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 8.11.2012. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy s poradovými číslami bola upravená v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. V zákone bolo výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Žalobca toto vôbec nerešpektuje, rovnako ako fakt, kedy aplikáciu ním označeného ustanovenia vylučuje § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Obvyklá výška odplaty bola 46,06 %, a táto nebola podstatne prevýšená. Podstatné prevýšenie je podľa súdnej praxe o viac ako 25 - 27 %.

7. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti, žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu 100 % trov konania.

8. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení z 7.5.2018 k odvolaniu žalovaného sa stotožnila s rozsudkom súdu prvej inštancie v celom rozsahu a tento považuje za vecne správny. Má za to, že Zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi ňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom neobsahuje vymedzenie náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. c), f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a žiada odvolací súd, aby rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie oprávnenou osobou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, ako aj výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok, a preto výroky rozsudku o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré výroky odvolaním napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli, a ako také nadobudli právoplatnosť (§ 367 ods. 2 .

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

12. Podľa § 9 ods. 2 písm. c), f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

13. Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi sporovými stranami došlo dňa 8.11.2012 k uzatvoreniu Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (zmluva má názov Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere), na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.500,- Eur. Mesačná splátka (vrátane úrokov) bola 77,05 Eur. Počet splátok bol určený na 48 splátok. Celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť bola 3.698,40 Eur. Ročná úroková sadzba úveru bola určená ako 70,01

%. Predpokladaná RPMN za úver bola určená ako 70,01 %. Priemerná RPMN za úver bola v zmluve určená ako 45,60 %. V zmluve bola ďalej uvedená poskytnutá čiastka revolvingu, a to 628,73 Eur, celková čiastka revolvingu, ktorú mal dlžník zaplatiť bola 1.849,20 Eur. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu bola určená ako 70,01 % a ročná úroková sadzba revolvingu 80,98 %. Z prehľadu platieb k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX je zrejmé, že žalobkyňa žalovanému uhradila celkovo 4.054,10 Eur.

14. Je nepochybné, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.11.2012 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Okrem aplikácie ustanoví Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách sa na predmetný vzťah budú aplikovať aj ďalšie predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľov.

15. Zákon o spotrebiteľských úveroch, v § 9 ods. 2, v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy presne definuje, aké náležitosti musí zmluva obsahovať. Konkrétne v § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch sa uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať konečnú splatnosť úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Základné, zákonom predpísané náležitosti zmluvy o úvere, aj o revolvingovom úvere (ako suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov...) teda musia byť priamo obsahom takejto zmluvy (a nie iba vyvodzované z ďalších k zmluve pridružených dokumentov), pričom priamo v zmluve musia byť uvedené tak jasne, zrozumiteľne a jednoznačne, aby nebola žiadna a akákoľvek pochybnosť o tom, o ktorú obsahovú náležitosť zmluvy o úvere má ísť. Uvedený nedostatok nemožno obhájiť ani tým, že v zmysle uvedeného Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, v čl. 7 ods. 7.1, obsah zmluvy tvoria aj prílohy, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Za daného stavu je preto nevyhnutné úver považovať, v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, za bezúročný a bez poplatkov.

16. Pokiaľ ide o poukaz na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Home Credit Slovakia a.s. c/a R. E. vo veci C-42/15, tak podľa tohto rozhodnutia čl. 10 odsek 2 písm. h) a i) smernice č. 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 odsek 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Uvedené konštatovanie však vplyv na správnosť rozsudku v napadnutej časti nemá. Rozhodnutie vydané vo veci C - 42/15 má charakter prejudiciálneho rozsudku. Takýto rozsudok je spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzný pre vnútroštátny súd, ktorý prejudiciálnu otázku podal, ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci o opravných prostriedkoch. Na druhej strane si treba uvedomiť, že úlohou prejudiciálneho rozsudku nie je rozhodnúť spor, ale iba poskytnúť vnútroštátnemu súdu taký výklad práva únie, ktorý mu pomôže pri jeho aplikácii.

17. Podľa čl. 288 odsek 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je smernica záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Smernica je mäkším právnym nástrojom ako nariadenie, pretože umožňuje zladenie požiadavky na jednotu úniového práva s vôľou zachovať rozmanitosť národných úprav. Smernica sa ako právny predpis často používa napr. v oblasti vnútorného trhu , kde existujú podstatné rozdiely medzi úpravami jednotlivých členských štátov, aby sa umožnilo ich postupné zjednotenie. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná iba členským štátom a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Ustanovenia smernice musia byť transponované do vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou záväznou právnou silou v podobe všeobecne záväzného právneho predpisu a s presnosťou a jasnosťou požadovanou na účely splnenia požiadavky právnej istoty. Až kým smernica nie je správne prebratá do vnútroštátneho práva dotknuté subjekty nemajú možnosť poznať rozsah svojich práv. Na tento stav právnej neistoty nemá vplyv ani prípadný rozsudok Súdneho dvora o nesplnení transpozičnej povinnosti členského štátu alebo rozsudok Súdneho dvora, ktorým bol určitým ustanoveniam tejto smernice priznaný priamy účinok. Až momentom správnej transpozície smernice nastáva právna istota, kedy fyzické a právnické osoby už musia poznať svoje práva vyplývajúce zo smernice a možno od nich požadovať, aby si uplatnili svoje práva. Ustanovenia smernice majú priamy účinok len vtedy, ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky a to, že uplynula

transpozičná lehota smernice, smernica nie je správne transponovaná alebo nie je zabezpečená jej úplná účinnosť, ustanovenie smernice zakladajúce právo pre jednotlivca alebo povinnosť pre členský štát je dostatočne jasné, presné a nepodmienené a priama aplikácia ustanovenia smernice nemá za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe alebo založenie, resp. sprísnenie trestnej zodpovednosti tých, ktorí sa dopustia porušenia jej ustanovení.

18. To znamená, že smernica nikdy nemôže mať horizontálny priamy účinok v sporoch medzi súkromnoprávnymi subjektmi. Je logické, že ak si členský štát nesplnil svoju povinnosť a nestransponoval smernicu správne alebo načas, nemôžu dôsledky tohto protiprávneho konania štátu znášať fyzické alebo právnické osoby a preto im nemôže byť uložená na základe neprebratej, resp. nesprávne prebratej smernice žiadna povinnosť.

19. Keďže pre záver o bezúročnosti úveru postačuje absencia čo i len jednej z náležitostí vymedzených v ust. § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ, odvolací súd sa osobitne nevyjadroval k náležitosti o adrese na uplatnenie reklamácie alebo sťažnosti (§ 9 ods. 2 písm. c/ ZoSÚ).

20. V prejednávanej veci bolo preukázané, že revolvingová zmluva, uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 8.11.2012, neobsahuje povinné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, absencia ktorých spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný má preto právo na vrátenie len skutočnej sumy, ktorú vyplatil žalobkyni. V danom prípade žalovaný poskytol žalobkyni sumu 1.132,51 eur, pričom od žalobkyne prijal plnenie v sume 4.054,10 eur. Plnenie nad sumu 1.132,51 eur predstavuje v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je žalovaný v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný vydať. Keďže žalobkyňa zaplatila žalovanému viac finančných prostriedkov (4.054,10 eur), ako jej bolo žalovaným poskytnutých (1.132,51 eur), na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo dôvodné zaviazať žalovaného. Odvolací súd sa preto s rozhodnutím súdu prvej inštancie, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2.921,59 eur, plne stotožňuje.

21. Podaným odvolaním bol dotknutý aj výrok rozsudku o prisúdení úrokov z omeškania. Keďže dôvody odvolania sa nezmieňujú o tejto časti rozsudku, nemá odvolací súd oprávnenie preskúmavať správnosť tohto výroku (viazanosť dôvodmi podaného odvolania vyplývajúca z ust. § 380 ods. 1 .

22. To isté sa týka aj výroku o náhrade trov prvoinštančného konania, ako aj výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok. Aj v tomto prípade boli síce odvolaním napadnuté tieto výroky rozsudku, ale pre nedostatok odôvodnenia museli byť bez ďalšieho potvrdené.

23. Súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery. Uplatnené odvolacie námietky žalovaného neboli spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie napadnutej časti rozsudku, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti t.j. vo výroku o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie s príslušenstvom, v súvisiacom výroku o trovách konania, ako aj vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok, postupom podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu 100 %.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 .

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .