Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-314-2017.pdf
PDF · 112.67 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/314/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: B. I., L.. XX.X.XXXX, J. O., R. O. XXX/X, zastúpeného JUDr. Antonom Hencovským, advokátom, so sídlom v Košiciach, Františkánska 3, proti žalovanej: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, v konaní o náhradu škody na zdraví s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Rožňava z 20.6.2017 č.k. 9C/87/2012-382 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok tak, že žalovaná zodpovedá žalobcovi za škodu v rozsahu 40 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej iba „súd prvej inštancie“) medzitýmnym rozsudkom z 20.6.2017 (v poradí druhým rozhodnutím vo veci) určil mieru účasti žalovanej na vzniknutej škode na strane žalobcu v dôsledku dopravnej nehody dňa XX.X.XXXX stretom motorového vozidla zn. Š. XXXL, R.: O. XXX S. s motocyklom zn. H., R.: O. XXX S. v rozsahu 20 % k celkovej škode.
2. Predmetom konania je žaloba o náhradu škody na zdraví s prísl., ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku dopravnej nehody dňa XX.X.XXXX stretom motorového vozidla zn. Š. XXXL, R.E.: O. XXX S. (ďalej iba „motorové vozidlo“), ktoré viedol vodič G. R., s motocyklom zn. H., R.: O. XXX S., ktorý riadil žalobca. V dôsledku zrážky žalobca utrpel ťažkú ujmu na zdraví. Motorové vozidlo bolo nepoistené proti zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že G. R. bol trestne stíhaný pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona a bola na neho podaná obžaloba z dôvodu, že dňa XX.X.XXXX okolo 11.40 hod. riadil osobné motorové vozidlo zn. Š. XXXL, R.: O. XXX S. X. M. T. G. smerom na O., kde pred odbočovaním vľavo k parkovisku pred hydinárskou farmou sa dostatočne nepresvedčil o situácii v cestnej premávke, začal odbočovať vľavo v čase, keď už bol predbiehaný motocyklom zn. H., R.: O. XXX S. a takto došlo k zrážke, pri ktorej motocyklista B. I. utrpel viaceré poranenia. Vodič motorového vozidla bol rozsudkom Okresného súdu Rožňava v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach právoplatne oslobodený spod obžaloby pre prečin ublíženia, pretože skutok nie je trestným činom. Z protokolu o dopravnej nehode v cestnej premávke, ako aj zo znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní súd prvej inštancie zistil, že žalobca sa rozhodol predchádzať spomaľujúce a vľavo odbočujúce motorové vozidlo v miestach, kde mu v tom bránila súvislá čiara a sám priznal, že bezprostredne po nehode sa vyjadril, že smerovku nevidel, lebo mu svietilo do očí slnko. Vodič G. R. tvrdil, že pred odbočením vľavo dal znamenie o zmene smeru jazdy, pričom 40 - 50 m pred samotným odbočením v spätnom zrkadle na horizonte videl svetlo, ktoré bolo od neho vzdialené asi 200 až 250 m a preto si myslel, že bezpečne odbočí vľavo. Tesne pred odbočením sa do ľavého spätného zrkadla nepozrel a začal vykonávať odbočovanie vľavo ťahavým ľavotočivým pohybom. Pri prechádzaní prednou časťou motorového vozidla za stredovú čiaru zacítil náraz do predných dverí a zistil, že došlo ku kolíziu s motocyklom. Zo znaleckého posudku Ing. Béreša podaného v trestnom konaní vyplynulo, že vodič motorového vozidla Škoda 120L brzdil iba motorom, v dôsledku čoho spomaľovanie pred odbočovaním trvalo podstatne dlhšie a bez brzdových svetiel a motocyklista vnímal motorové vozidlo ako pomaly jazdiace vozidlo, ktoré sa rozhodol predbehnúť cez súvislú čiaru. Z videozáznamu o umiestnení motorového vozidla a motocykla po dopravnej nehode, vyhotoveného príslušníkmi polície po nehode vyplýva, že pravá zadná smerovka svieti silnejšie a ľavá podstatne slabšie. To však neznamená, že tomu tak muselo byť aj pred odbočovaním. Zo záveru posudku ďalej vyplýva, že vodič motorového vozidla zn. Škoda 120L sa v čase odbočovania pohyboval rýchlosťou 25 km/hod. a vodič motocykla sa mohol pohybovať rýchlosťou 102 až 118 km/hod., ktorá bola aj nárazovou rýchlosťou motocykla. Technickou príčinou nehody bolo vytvorenie náhlej prekážky v dráhe motocykla zn. Yamaha vozidlom zn. Škoda 120L odbočujúcim vľavo mimo vozovku v čase, keď motocyklista predbiehal vozidlo cez súvislú čiaru rýchlosťou 107 km/hod. v mieste s maximálnou dovolenou rýchlosťou 90 km/hod.. Vodič vozidla Škoda 120L mohol nehode zabrániť, keby tesne pred odbočovaním sa viacnásobným pohľadom pozrel do spätného zrkadla. Videl by motocykel, ktorý ho predbiehal cez súvislú čiaru. Vodič motocykel mohol vidieť, zastaviť v pravom jazdnom pruhu a odbočiť po jeho prejazde. Motocyklista mohol nehode predísť, keby nepredbiehal vozidlo cez súvislú deliacu čiaru. Mal sa zaradiť za vozidlo a zotrvať za ním až do jeho odbočenia. Z doplnkov k znaleckému posudku vyplynulo, že ak bola pred nárazom motocykla do vozidla zapnutá na vozidle ľavá smerovka, mohla sa prepnúť do neutrálnej polohy z rôznych mechanických dôvodov. Nízku intenzitu svietivosti ľavej zadnej smerovky znalec po nehode skonštatoval a uviedol, že príčina nízkej svietivosti nebola zisťovaná. Aj v prípade, ak by bolo bezprostredne po nehode havarované vozidlo preskúmané po technickej stránke, nebolo by možné zistiť, či mal vodič pred okamihom zrážky zapnutú smerovku, nie je možné z technického hľadiska potvrdiť, ani vyvrátiť zapnutie smerovky pred zrážkou.
3. Súd prvej inštancie zistený skutkový stav posúdil podľa ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), § 478 OZ, § 431 OZ, § 441 OZ a konanie účastníkov nehody posudzoval podľa ust. § 3 ods. 1,2, § 15, § 16 a § 19 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Skonštatoval, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na jej vznik sa nevyžaduje zavinené konanie. To neznamená, že škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku nemôže byť zavinená, zavinenie však nie je podmienkou vzniku zodpovednosti. Môže mať však význam pri strete prevádzok. Pod pojmom stret prevádzok je potrebné rozumieť stretnutie prevádzok dvoch alebo viacerých prevádzkovateľov dopravných prostriedkov (napr. zrážka dvoch alebo viacerých dopravných prostriedkov), v takomto prípade ide o tzv. priamy stret. Aj pri strete prevádzok ide o objektívnu zodpovednosť, t. j. zodpovednosť vzniká bez ohľadu na zavinenie. Ak ide o vyporiadanie medzi dvoma alebo viacerými prevádzkovateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení škody. Táto účasť je objektívnou účasťou na spôsobení škody, môže spočívať aj v zavinenom konaní alebo opomenutí niektorého prevádzkovateľa, pokiaľ ním bola založená príčinná súvislosť, ktorá viedla k vzniku škody. Súd prvej inštancie na právne posúdenie predmetu konania súd použil ust. § 431 OZ. Mieru účasti na spôsobení vzniknutej škody posúdil súd prvej inštancie vychádzajúc z okolností prípadu, pohybu motorového vozidla a motocykla. Motorové vozidlo zn. Škoda 120L začalo odbočovať v čase, keď už bolo predbiehané motocyklom riadeným žalobcom a takto došlo k dopravnej nehode. Vodič motorového vozidla nekonal pri odbočovaní so zvýšenou opatrnosťou, nepresvedčil sa opakovane pohľadom do spätného zrkadla pred začatím odbočovacieho manévru, či nie je predbiehaný iným motorovým vozidlom, resp. motocyklom. Tvrdenie vodiča motorového vozidla, ktorý bol v konaní vypočutý ako svedok, že motorové vozidlo spomaľoval nielen ubratím plynu, ale brzdil aj brzdami, považoval súd prvej inštancie za účelové, pretože z prvotných výpovedí svedka po dopravnej nehode vyplynulo, že vozidlo spomaľoval iba ubratím plynu. To vyplýva aj zo znaleckého posudku podaného v trestnom konaní. Pri spomaľovaní motorového vozidla brzdové svetlá nesvietili, žalobca nemohol spozorovať, že vodič brzdí. Žalobca na pohyb idúceho motorového vozidla mohol reagovať až keď vodič motorového vozidla sa začal zaraďovať k stredovej čiare a dal znamenie zmeny smeru jazdy vľavo. V konaní nebolo preukázané, že by vodič motorového vozidla nedal znamenie o zmene smeru jazdy, alebo nefunkčnosť ľavej zadnej smerovky. Znaleckým posudkom a jeho dodatkami bola zistená nižšia intenzita svietivosti ľavej zadnej smerovky, ktorá sa skúmala po nehode, nebolo však preukázané, či tomu tak bolo aj pred nehodou. Žalobca nevenoval dostatočnú pozornosť sledovaniu pohybu pred ním idúceho motorového vozidla, pretože napriek tomu, že motorové vozidlo sa zaraďovalo k stredovej čiare, predbiehal ho zľava neprimeranou rýchlosťou na úseku, kde podľa predpisov cestnej premávky je zákaz predbiehania, nerešpektujúc vodorovné dopravné značenie. Riadil motocykel neprimeranou a na danom úseku nedovolenou rýchlosťou, ktorá síce nebola bezprostrednou príčinou nehody, v súvislosti s inými okolnosťami dopravnej nehody, spomaľovaním motorového vozidla, možnej nižšej intenzite svietivosti ľavej zadnej smerovky a zhoršenej spozorovateľnosti za slnečného počasia, žalobca v dôsledku rýchlosti, ktorou riadil motocykel nemal dostatok času na správne vyhodnotenie vzniknutej situácie o pohybe pred ním idúceho motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené okolnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že škoda vzniknutá z nehody bola spôsobená okolnosťami, ktoré mali pôvod v prevádzke motorového vozidla a motocykla. Mieru účasti na vzniknutej škode ustálil u žalovanej v rozsahu 20 % vychádzajúc zo správania vodiča motorového vozidla, ktorému možno vytýkať iba to, že pred odbočovaním vľavo sa nepozrel opakovane do spätného zrkadla a nepresvedčil sa, či nie je predbiehaný a na strane žalobcu v rozsahu 80 % v pomere k celkovej vzniknutej škode, pretože žalobca hrubým spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky, keď predbiehal spomaľujúce motorové vozidlo zaraďujúce sa k stredovej čiare zľava, nerešpektujúc vodorovné dopravné značenie. Motorové vozidlo v čase dopravnej nehody nebolo poistené, preto sa poistné plnenie uhrádza z garančného fondu Slovenskej kancelárie poisťovateľov podľa § 24 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z.. Vzhľadom na účelnosť vychádzajúcu z ust. § 214 ods. 2 CSP rozhodol súd prvej inštancie iba medzitýmnym rozsudkom o základe nároku a určil mieru účasti žalovanej na vzniknutej škode.
4. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Žalobca namieta, že rozhodnutie trpí skutkovými a právnymi vadami, pričom je zjavne nedostatočne odôvodnený, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Skutkové vady sa prejavujú v nesprávnom vyhodnotení vykonaných dôkazov a prihliadnutí na skutočnosti, ktoré nevyplynuli z vykonaného dokazovania, resp. ktoré neboli jednoznačne preukázané dokazovaním. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva v nesprávnej interpretácii ust. § 431 OZ a v nesprávnom výklade ustanovení zák. č. 8/2009 Z.z.. Odôvodnenie rozsudku považuje za rozporné s ust. § 220 ods. 2 CSP a s judikatúrou Ústavného súdu SR ohľadne práva na spravodlivý proces a požiadavky na obsahové kvality odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci namieta, že súd nevychádzal pri určení zodpovednosti žalovanej z príčiny, v dôsledku ktorej došlo k stretu prevádzok. Táto mala byť pripísaná na ťarchu prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorého miera účasti na strete prevádzok je objektívneho charakteru. Príčinou nehody bolo vytvorenie náhlej prekážky motocyklu zo strany vodiča motorového vozidla zn. Škoda 120L, ktorý nesledoval situáciu v cestnej premávke a pred odbočovacím manévrom sa nepresvedčil, či ho môže vykonať bez ohrozenia ostatných účastníkov cestnej premávky. Príčinou stretu bolo teda zásadné porušeniu pravidiel cestnej premávky zo strany vodiča R., ktoré súd prvej inštancie bagatelizoval. V tejto súvislosti poukazuje aj na záväzný právny názor odvolacieho súdu vyjadrený v uznesení sp. zn. 3Co/997/2014. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie nerešpektoval záväzný právny názor odvolacieho súdu. Odvolateľ tiež vytýka súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu v jeho dvoch písomných podaniach a tiež nevyhodnotil argumentáciou žalobcu voči rozpornosti výpovedí svedka N. a R.. Žalobca zastáva názor, že z dokazovania nevyplynulo, že by nevenoval dostatočnú pozornosť sledovaniu pohybu pred ním idúceho motorového vozidla. Skutkový záver o možnej reakcii na pohyb vozidla nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s rôznymi výpoveďami R. v otázke zaraďovania sa vozidla k stredovej čiare. Žalobcovi nemôže byť na ujmu skutočnosť, že na vozidle Škoda 120L nesvietili brzdové svetlá v dôsledku spomaľovania vozidla ubratím plynu. Súd prvej inštancie ďalej prihliadol na možnú nižšiu intenzitu svietivosti ľavej zadnej smerovky a jej horšiu pozorovateľnosť za slnečného počasia, čo dal na ťarchu žalobcovi. Žalobca tvrdí, že v čase predbiehajúceho manévru nemohol spozorovať, že vozidlo spomaľuje. Jeho približovanie sa k stredovej čiare samo o sebe neznamenalo, že následne nutne dôjde k odbočovaniu vľavo. Ani predbiehanie zľava nebolo nesprávne, v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 15 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z.. V ďalšej časti žalobca namieta, že z rozsudku nevyplýva, prečo súd prvej inštancie uveril svedkovi N. vo vzťahu k tvrdeniu, že žalobca smerovku nevidel, lebo mu do očí svietilo slnko. V tejto súvislosti poukazuje na to, že nehoda sa stala na obed, kedy slnko objektívne nemohlo svietiť do očí žalobcovi, ktorý sa pohyboval smerom z východu na západ. Súd prvej inštancie uveril svedkovi R. a považoval jeho výpovede za vierohodné a pravdivé, vo vzťahu k tvrdeniu, že dal znamenie zmenu smeru jazdy vľavo 80-120 metrov pred miestom kde chcel odbočiť, pričom sa nezaoberal viacerými zásadnými rozpormi vo výpovediach tohto svedka, na ktoré dovolateľ poukazuje. Vytýka tiež súdu prvej inštancie, že rozhodol medzitýmnym rozsudkom, aj keď to nebolo účelné. Ďalšie dokazovanie vo veci nebolo potrebné, pretože medzi stranami sporu bola zhoda v otázke výšky bodového ohodnotenia bolestného uplatneného žalobou.
6. Proti rozsudku podala odvolanie aj žalovaná, ktoré odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalovaná nezodpovedá žalobcovi za škodu vzniknutú stretom motorového vozidla zn. Š. XXXL, R.: O. XXX S. s motocyklom zn. H., R.: O. XXX S..
7. Žalovaná je toho názoru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Poukazuje na to, že v ust. § 428 OZ je upravená možnosť zbavenia sa objektívnej zodpovednosti za škodu. Uvádza, že už v trestnom konaní boli okolnosti vzniku dopravnej nehody predmetom dokazovania, pričom z dôkazov je zrejmé, že G. R. premával rýchlosťou 25 km/hod., a tiež to, že spôsob jazdy vodiča pred vznikom dopravnej nehody bol v súlade s pravidlami cestnej premávky. Jeho reakcia na vzniknutú situáciu nebola vyhodnotená ako nesprávna, rovnako ani spôsob a technika jazdy. Napriek tomu bolo preukázané, že žalobca jazdil s motocyklom rýchlosťou 102 až 118 km/hod., odbočujúce vozidlo začal predchádzať na plnej čiare, v blízkosti križovatky, s nedostatočným odstupom, preto dopravná nehoda a aj ujma na zdraví je dôsledok hrubého porušenia povinností žalobcu, ktoré mu vyplývajú mu zo zák. č. 8/2009 Z.z.. Porušenie týchto zákonných ustanovení sú vonkajšími okolnosťami, ktoré nesúvisia s činnosťou, ktorú by bolo možné označiť za prevádzku motorového vozidla, ale konaním samotného poškodeného a ktoré sú vo výlučnej priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody. Žalovaná poukázala na to, že od vodiča motorového vozidla nemožno vyžadovať, aby pri vlastnom dodržaní pravidiel cestnej premávky predvídal aj také okolnosti, ako je porušenie pravidiel cestnej premávky zo strany iného účastníka, najmä za situácie, že on počas jazdy tieto pravidlá dodržiava. Odvolateľ má za to, že v danom prípade zavinenie poškodeného vedie ku úplnému zbaveniu sa zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla podľa § 428 OZ. Udalosť totiž nebola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, ani okolnosťami, ktoré by mali pôvod v prevádzke motorového vozidla.
8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukazuje na svoju obranu v priebehu celého konania a tvrdí, že nebolo preukázané aby žalobca utrpel škodu prevádzkou motorového vozidla, preto mu nevznikol nárok na náhradu škody podľa zák. č. 381/2001 Z.z.. V ostatných častiach vyjadrenia opakuje svoju procesnú pozíciu, ktorú prezentovala v odvolaní proti rozsudku.
9. K odvolaniu žalovanej podal vyjadrenie žalobca. Považuje ho za neodôvodnené. Domnieva sa, že žalovaná si nesprávne vykladá ust. § 427 a § 428 OZ v súvislosti s ich aplikáciou na prejednávaný prípad, pretože dochádza k záveru, že pri nehode absentovali okolnosti, ktoré by súviseli s organizáciou, riadením, či uskutočňovaním prevádzky. V posudzovanom prípade bola škoda spôsobená osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. V praxi sa za znaky prevádzky dopravného prostriedku považuje aj vysoká rýchlosť, hmotnosť dopravného prostriedku, jeho hybnosť, neumožňujúca okamžité zastavenie v prípade potreby, konštrukčné špecifiká a pod.. Škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prevádzky. Zlyhanie osôb, resp. nedostatok činnosti osôb použitých pri prevádzke predstavujú okolnosti, ktoré majú pôvod v prevádzke. Za zlyhanie týchto osôb je zodpovedný prevádzkovateľ vozidla, ktorý nemá možnosť liberácie. Zlyhaním vodiča je akékoľvek vôľové alebo mimovôľové správanie sa vodiča, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Zlyhanie, resp. nedostatok činnosti vodiča vozidla Škoda 120L, spočívajúce v nedbanlivostnom porušení pravidiel premávky a vytvorení náhlej prekážky motocyklu je možné pričítať prevádzkovateľovi vozidla, ktorý za škodu zodpovedá objektívne. Žalovaná sa nesprávne domnieva, že zavinenie poškodeného vedie ku úplnému zbaveniu sa zodpovednosti prevádzkovateľa. Takáto okolnosť však nepatrí medzi predpoklady zbavenia sa zodpovednosti prevádzkovateľa podľa § 428 OZ. Žalobca poukazuje aj na právny názor odvolacieho súdu v uznesení z 31.8.2015. V prejednávanej veci je pre právne posúdenie podstatné ust. § 431 OZ, ktorého aplikáciu žalovaná v odvolaní opomína. Všetky okolnosti stretu je potrebné posúdiť výlučne podľa cit. ustanovenia. Konečná úvaha o tom, nakoľko sa na spôsobení škody podieľali prevádzky oboch prevádzkovateľov závisí od konkrétnych skutkových okolností prípadu. Nesúhlasí tiež s názorom žalovanej, že predchádzanie žalobcu cez plnú čiaru a nedodržanie maximálnej rýchlosti nespôsobilo stret prevádzok a nebolo hlavnou príčinou stretu prevádzok. Príčinou nehody bolo vytvorenie náhlej prekážky motocyklu zo strany vodiča vozidla Škoda 120L.
10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po preskúmaní splnenia podmienok prípustnosti odvolacieho konania zistil, že odvolania sporových strán boli podané včas, ide o podania podané oprávnenou osobou, ktoré smerujú proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. Po tomto zistení prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nebol daný zákonný dôvod na jeho nariadenie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu, ktorý vyplýva z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne a úplne zistil skutkový stav veci, ktorý však nesprávne právne posúdil tým, že na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval ustanovenia hmotného práva a zároveň nerešpektoval dôsledne právny názor odvolacieho súdu, vyjadrený v uznesení z 31.8.2015 č.k. 3Co/997/2014-225.
11. Odvolací súd považuje za potrebné na úvod skonštatovať, že súd prvej inštancie postupoval procesne správne, ak dospel k záveru, že je v súlade so zásadou hospodárnosti konania rozhodnúť v prejednávanej veci medzitýmnym rozsudkom o základe uplatneného nároku. Medzitýmny rozsudok je rozsudkom o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku. Pri takomto type rozsudku je úlohou súdu posúdiť tie skutkové a právne otázky, od posúdenia ktorých závisí výška uplatneného nároku. Ako bolo konštatované v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, o právnom základe a rozsahu nároku o náhradu škody môže rozhodnúť súd buď ako o prejudiciálnej otázke v rámci konečného rozsudku alebo o nej môže rozhodnúť samostatne medzitýmnym rozsudkom podľa § 214 ods. 1 CSP v prípade, ak je to účelné. V prejednávanej veci nepochybne existoval spor v skutkových okolnostiach prípadu, ako aj pri právnom posúdení veci, pričom vyriešenie tohto sporu má vplyv na konečné rozhodnutie o výške uplatňovaného nároku. Nie je preto dôvodná odvolacia námietka žalobcu, že na vydanie takéhoto rozsudku nebol daný dôvod.
12. Odvolací súd tiež považuje za nedôvodnú námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti rozsudku, resp. o nedostatku jeho odôvodnenia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v plnom rozsahu spĺňa podmienky a náležitosti vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil, že by nedostatok náležitosti odôvodnenia spôsobil takú procesnú vadu, ktorou by sa žalobcovi odňalo právo na spravodlivý proces.
13. Odvolací súd sa ďalej v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie. Konštatuje, že v prejednávanej veci nezistil pochybenie pri vykonávaní dôkazov a pri ich hodnotení spôsobom vyplývajúcim z ust. § 191 CSP. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. V prípade rozporov medzi dôkazmi jasne, zrozumiteľne uviedol, ku ktorým skutkovým zisteniam vyplývajúcim z dokazovania sa priklonil.
14. Žalobca namietal v odvolaní skutkové zistenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k intenzite svietivosti zadnej smerovky. K týmto okolnostiam zaujal súd prvej inštancie jednoznačný záver v bode 42 odôvodnenia rozsudku. Vyhodnotenie rozporných dôkazov o tom, či vodič motorového vozidla dal alebo nedal znamenie zmeny smeru jazdy, aj kedy tak urobil, je možné vykladať iba vo vzťahu k tomu, ktorú sporovú stranu zaťažuje dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno na preukázanie tvrdených skutočností. Žalobca je tou sporovou stranou, ktorá tvrdila, že znamenie zmenu smeru jazdy na vozidle pred odbočovaním vľavo nesvietilo. Za situácie, keď sám vodič motorového vozidla toto tvrdenie žalobcu poprel, zaťažuje dôkazné bremeno naďalej žalobcu. Namietané rozpory v dokazovaní ohľadom pozretia sa vodiča motorového vozidla do spätného zrkadla pred odbočovaním, ktoré vzniesol žalobca, nepovažuje odvolací súd za relevantné, pretože súd prvej inštancie jednoznačne vychádzal zo skutkového zistenia, že vodič motorového vozidla sa pred odbočovaním do ľava mimo vozovky nepresvedčil o tom, či nie je predbiehaný pohľadom do spätného zrkadla. Vo veci nie je sporné ani to, že spomaľovanie vozidla bolo vykonané iba ubratím rýchlosti, tzv. brzdenie motorom a vodič motorového vozidla pri spomaľovaní vozidla nepoužil brzdy, v dôsledku čoho žalobca nemohol vizuálne zistiť, že vozidlo brzdí. Skutkovo tiež nie je sporná okolnosť, akou rýchlosťou sa pochybovali motorové vozidlo a motocykel žalobcu, ani to, že k stretu vozidla s motocyklom došlo na mieste, kde bolo vodorovné dopravné značenie súvislou deliacou čiarou.
15. Súd prvej inštancie však nevenoval značnú pozornosť interpretácii ust. § 427 a § 431 OZ na zistený skutkový stav, pričom sa dôsledne neriadil právnym názorom odvolacieho súdu, vyjadreným v uznesení s 31.8.2015 č.k. 3Co/997/2014-225.
16. Podľa § 427 ods. 1,2 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
17. Podľa § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
18. Odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na svoj právny názor, vyjadrený v predchádzajúcom rozhodnutí vo vzťahu k charakteristike zodpovednosti prevádzateľa dopravného prostriedku a osobitnej povahy prevádzky. Základom zodpovednosti prevádzkovateľa dopravného prostriedku je to, že škoda bola vyvolaná určitou kvalifikovanou udalosťou, ktorou je osobitná povaha prevádzky, za ktorú sa považuje každá okolnosť objektívne spôsobilá vyvolať škodu a ktorá je typická vzhľadom k zvýšenému nebezpečnému pôsobeniu takejto prevádzky, ako je rýchlosť dopravného prostriedku, jeho pohyb, hmotnosť a pod.. Prevádzkovateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti ani v tých prípadoch, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke. Za tieto okolnosti sa považuje napr. zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia, ako aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča. Liberačným dôvodom podľa § 428 druhá veta OZ sú také okolnosti ako prírodná katastrofa, či iná vonkajšia okolnosť, ktorá nemá nič spoločné s prevádzkou dopravného prostriedku.
19. Odvolací súd uvádza, že odvolacie námietky žalovanej vo vzťahu k aplikácii ust. § 428 OZ tým spôsobom, že tvrdené porušenie pravidiel cestnej premávky žalobcom môže byť považované za okolnosti, pre ktoré by prichádzala do úvahy liberácia žalovaného ako subjektu, ktorý zodpovedá za škodu nepoisteného prevádzkovateľa dopravného prostriedku, nemajú oporu v hmotnom práve. Subjektívne konanie poškodeného nemôže byť považované za okolnosť, ktorá nemá pôvod v prevádzke a ktorá vylučuje zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla.
20. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje svoj právny názor vyjadrený v predchádzajúcom rozhodnutí z 31.8.2015, že na prejednávanú vec je potrebné dôsledne aplikovať ust. § 431 OZ, podľa ktorého, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
21. Odvolací súd opakuje, že za stret prevádzok sa považuje predovšetkým vlastný stret dopravných prostriedkov (zrážka), pričom v prejednávanej veci došlo nepochybne k vzniku škody na strane žalobcu v dôsledku priameho stretu dvoch dopravných prostriedkov.
22. Miera účasti na spôsobení vzniknutej škody predpokladá dôsledné vyhodnotenie všetkých skutkových okolností, ktoré boli príčinami vzniku škody. Môže pritom ísť o okolnosti objektívnej a aj subjektívnej povahy. Prevádzkovateľ zodpovedá za škodu objektívne, aj keď ju sám nezavinil. Dopravná nehoda je výsledkom viacerých príčin. Za príčiny je potrebné považovať každé konanie, opomenutie, či inej okolnosti, bez ktorej by následok nenastal. Preto je úlohou súdu dôsledne zvážiť mieru, ktorou sa jednotlivé príčiny podieľali na spôsobení konkrétnej ujmy.
23. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie sa nedôsledne zaoberal rozborom príčin a ich hodnotenia z hľadiska významu pre vznik dopravnej nehody, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia žalobcu. Súd prvej inštancie správne uviedol, že na vzniku škody sa podieľal pred stretom prevádzok svojím konaním žalobca, rovnako aj vodič motorového vozidla Škoda 120L.
24. K bezprostrednému stretu prevádzok došlo v dôsledku porušenia povinnosti na strane žalobcu tým, že zvýšenou rýchlosťou predchádzal motorové vozidlo odbočujúce vľavo na mieste so súvislou stredovou čiarou. Na druhej strane príčinou stretu prevádzok bol aj pohyb motorového vozidla zn. Škoda 120L odbočujúceho vľavo, pohybujúceho sa nízkou rýchlosťou bez možnosti žalobcu vizuálne zistiť, že vozidlo spomaľuje. Pohybom vozidla Škoda 120L vľavo došlo k vytvoreniu prekážky pre pohybujúci dopravný prostriedok žalobcu. Vytvorenie prekážky považuje odvolací súd za okolnosť vyvolanú osobitnou povahou prevádzky.
25. Odvolací súd zastáva názor, že pri takejto skutkovej situácii je potrebné posúdiť právne mieru zavinenia prevádzkovateľa motorového vozidla zn. Škoda 120L v pomere 40% a mieru zavinenia žalobcu v pomere 60%.
26. V konaní nie je sporné, že motorové vozidlo Š. XXXL, R.: O. XXX S. nemalo uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku podľa zák. č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, preto sa poistné plnenie uhrádza z garančného fondu Slovenskej kancelárie poisťovateľov podľa § 24 ods. 2 cit. zákona.
27. So zreteľom na uvedené okolnosti odvolací súd zmenil výrok medzitýmneho rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP a určil, že žalovaný zodpovedá žalobcovi za škodu v rozsahu 40%.
28. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní rozhodne o výške uplatneného nároku žalobcu po právoplatnosti tohto medzitýmneho rozsudku.
29. Súd prvej inštancie rozhodne v konečnom rozsudku o celých trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.