Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28P/42/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, v právnej veci starostlivosti o deti: plnoletý G. L., nar. XX.X.XXXX, bytom L. X, R. a plnoletá Mgr. G. O., rod. L., nar. X.X.XXXX, bytom N. X, R., deti matky Ing. E. L., nar. X.X.XXXX, bytom H. X, R., korešpondenčná adresa F. F., D..O..R. XX, R., zastúpenej advokátom JUDr. Antonom Trusinom, so sídlom Hálkova 1, Bratislava a otca B.. C. L., nar. X.X.XXXX, bytom L. X, R., zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou T. L., bytom L. X, R., o návrhu matky na obnovu konania, takto

rozhodol:

Súd návrh na obnovu konania zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II faxom dňa 10.2.2011 a doplneným písomne dňa 14.2.2011, sa matka domáhala povolenia obnovy konania, vedeného pôvodne na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 17 Nc 66/01 a na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 11 CoP 132/08, vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností o deti L. na čas do rozvodu manželstva.

2. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.11.2008 č.k. 11 CoP 132/08-78, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.12.2008, bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14.06.2005 č.k. 17 Nc 66/01-761 vo veci starostlivosti o deti L. - D. G., nar. X.X.XXXX a maloletého G., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14.06.2005 č.k. 17 Nc 66/01-761 bol maloletý G. zverený do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na jeho výživu sumou 1.800,- Sk mesačne, počnúc dňom 8.9.2002 vždy do 15-teho dňa kalendárneho mesiaca k rukám otca maloletého, a zročné výživné za obdobie od 8.9.2002 do 31.5.2005 v sume 58.980,- Sk bolo povolené splácať matke maloletého v splátkach po 2.000,- Sk mesačne, spolu s bežným výživným. Na plnoletú G. L., nar. X.X.XXXX bola matka zaviazaná na plnenie vyživovacej povinnosti vo výške 3.000,- Sk mesačne počnúc dňom 8.9.2002; zročné výživné na plnoletú G. za obdobie do 8.9.2002 do 31.5.2005 v celkovej sume 98.300,-Sk súd povolil matke splácať v mesačných splátkach po 3.000,-Sk spolu s bežným výživným počnúc mesiacom august 2005, pod následkom straty výhody splátok.

3. Uznesením Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P/79/2006-14 zo dňa 4.4.2006 bola prenesená miestna príslušnosť na Okresný súd Bratislava II.

4. Svoj návrh na obnovu konania matka odôvodnila tým, že v predmetnom konaní sp. zn. 17Nc 66/01 matka detí bez svojej viny nemohla použiť dôkazy a taktiež nebolo možné vykonať dôkazy, ktoré môžu privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Krajský súd v Bratislave vytýčil pojednávanie na termín 14.10.2008 (č.l. 60), na ktoré sa matka nemohla zo zdravotných dôvodov zúčastniť, čo písomne dňa 13.10.2008 ospravedlnila a pripojila dôkaz (č.l. 65-67). Krajský súd, ktorý na pojednávaní dňa 14.10.2008 pojednávanie odročil na neurčito (č.l.69), dňa 25.11.2008 rozsudok verejne vyhlásil (č.l. 76, 77 a 77 p.v.), čím matka bez svojej viny nemohla použiť dôkazy, ktoré môžu privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Takýmito dôkazmi sú najmä:

- LV č. XXXX Q. XX.XX.XXXX pre k.ú. A.

- LV č. XXXX Q. XX.XX.XXXX pre k.ú A.

- LV č. XXX pre k.ú. E. T. s vyznačenými ťarchami v prospech záložného veriteľa z roku 2006 a v prospech súdneho exekútora z roku 2007

- výpis zo živnostenského registra,

- spis Okresného súdu v Pezinku sp. zn. 9 Cb 34/2008 o neplatnosť právneho úkonu, ktorým navrhovateľ previedol obchodný podiel v spoločnostiach M. K. M. spoločnosť s.r.o., sídlom Dlhá ul. č. 1264, 900 31 Stupava, IČO: 31408087 a MKM-STRED, spol. s r. o., so sídlom Prešovská ul. č. 73, 044 31 Družstevná pri Hornáde, IČO: 31363741 na T. G., A.. Ž., narodenú XX. C. XXXX, trvale bytom U. XX, R.

- manželstvo uzatvorené v roku 2007 medzi otcom detí a T. G., rodenou Ž. U.. XX.XX.XXXX

- LV č. XXXX Q. XX.XX.XXXX pre k.ú. A.

- spisy Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 14C 359/2005, sp. zn. 9C 98/2006 a sp. zn. 7C 68/2007

- Čestné prehlásenie M. E., bytom E. XXXX/XX, R. zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré dôkazy preukazujú, že majetkové pomery účastníkov konania ako aj situácia ohľadom faktu, kto maloletého G. proti jeho vôli a vedomia druhého rodiča v roku 2001 chcel uniesť a to konkrétne 21.03.2001 (a teda presne v deň, kedy sa podľa slov otca matka nachádzala v zahraničí) sú iné ako tie, ktoré súd uvažoval pri svojom rozhodovaní. Otec detí pôvodne opieral zverenie oboch detí o tvrdenia, že on vlastní byt a teda, že deti majú kde bývať, on i deti sú nemajetní a matka detí je živnostníčka vlastniaca veľké majetky v k. ú. E. T.. Dôkazy, ktoré matka súdu bez vlastnej viny nemohla doložiť, však preukazujú, že otec detí sa zbavil výlučného vlastníctva k bytu aj svojho podielu v obchodných spoločnostiach, ktoré previedol na svoju družku, ktorú si v roku 2007 zobral za zákonitú manželku a teda táto mala byť majetkovo posudzovaná spolu s otcom detí. V danom konaní nebolo možno objektívne posúdiť zdravotný stav matky, ktorá je invalidnou dôchodkyňou, pričom jej stav negatívne progradoval, čím významne ovplyvnil majetkové a zárobkové možnosti matky v čase rozhodovania (odpracovaných 1 954 dní za posledných desať rokov). Takýmito dôkazmi sú najmä: potvrdenia o príjmoch matky z rokov 2005,2006,2007,2008,2009, potvrdenie Sociálnej poisťovne o nemocenských dávkach v roku 2008, kópia potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti odoslaná Sociálnej poisťovni dňa 07.03.2008, rozhodnutie o invalidnom dôchodku a potvrdenia o zdravotnom stave matky. Nie zanedbateľnou skutočnosťou, ktorá negatívne ovplyvnila a ovplyvňuje majetkové pomery matky je zamietnutie návrhu na priznanie príspevku na výživu manželky, nevyporiadané BSM manželov vzhľadom na odmietavý prístup otca detí či nerozhodnuté konania na návrh matky vo veci neplatnosti prevodov obchodných podielov v obchodných spoločnostiach zo strany otca na tretiu osobu.

5. Uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/42/2011-105 zo dňa 26.7.2012 súd návrh na obnovu konania vedeného pod spis. zn. 17Nc 66/01 zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Na základe odvolania matky vec preskúmal Krajský súd v Bratislave, ktorý svojim uznesením č.k. 11CoP 150/2013-162 zo dňa 29.1.2014návrh matky na prerušenie konania zamietol a zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26.7.2012, č.k. 28P/42/2011-105 a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

6. Otec detí s návrhom matky nesúhlasil, považoval ho za nedôvodný a účelový, a preto ho žiadal zamietnuť.

7. Plnoleté deti G. L. a G.. G. O., rod. L. sa pojednávania nezúčastnili, svoju neprítomnosť písomne ospravedlnili. Súd preto vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca detí a oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, lekárskymi správami, súdnymi rozhodnutiami vo veciach účastníkov konania a zistil nasledovný stav veci.

9. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 7.2.2005, č.k. 25C 113/99-469, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.2.2007 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co 202/2005-578 zo dňa 14.9.2006 a opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co 202/2005-644 zo dňa 19.2.2007 čo do opravy odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co 202/2005-578, bolo rozvedené manželstvo účastníkov tohto konania. Zároveň súd na čas po rozvode manželstva zveril vtedy maloletého syna G. do výchovy a opatery otca a matke uložil povinnosť platiť na výživu maloletého sumu 1800,- Sk mesačne vopred.

10. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 28P/421/2010-540 zo dňa 06.05.2014, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/273/2017-718 zo dňa 24.10.2017, zamietol návrh matky na zníženie výživného a návrh otca na zvýšenie výživného k tohto času plnoletému synovi G. L.. V danej veci matka podala dovolanie, o ktorom zatiaľ nebolo rozhodnuté.

11. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 20C/146/2010 sa matka domáhala voči plnoletej dcére G. zníženia výživného. Žiadala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14.6.2005, č.k. 17Nc 66/01-761, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.11.2008, č.k. 11 Cop 132/2008 - 78 a - 79 tak, že matka je povinná platiť výživné vo výške 30% životného minima na plnoletú G. L. od 8.9.2002 do 17.3.2007, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletej G. L., s odkladom platenia výživného do času nadobudnutia právoplatnosti a účinnosti rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 14C/85/2008 o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 20C/146/2010-244 zo dňa 11.1.2012 súd návrh matky zamietol. Na základe odvolania matky Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Co/196/2012-280 zo dňa 31.5.2012 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil dôvodu, že v danej veci existovala prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Dovolanie matky bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 7 Cdo 259/2012-398 zo dňa 21.10.2013 odmietnuté.

12. Matka detí pred súdom vypovedala, že ďalším dôkazom, ktorý nemohla použiť v pôvodnom konaní bol list podpredsedníčky NS SR zo dňa 12.2.2009 obsahujúci vyjadrenie k ústavnej sťažnosti matky, ktorý pri pojednávaní založila do spisu. Matka trvala na svojom písomne podanom návrhu. Žiadala, aby súd povolil obnovu konania a následne aby vydal rozsudok, v zmysle ktorého by bola matka povinná prispievať na výživu G. sumou vo výške 30% zo sumy životného minima, od 1.6.2005. V časti zročného výživného na syna G. za obdobie od 8.9.2002 do 31.5.2005 a v časti povinnosti matky platiť výživné na dcéru G. žiadala konanie zastaviť.

13. Otec detí vo svojich výpovediach pred súdom uviedol, že nesúhlasí s obnovou konania. Nevidel dôvody na to, aby bolo obnovené konanie, v ktorom súd rozhodol o výživnom. Zo strany matky ide o účelové konanie, jeho dôvodom je len oddialiť rozhodnutie v ďalších veciach. Nevidel tiež dôvod na to, aby bol v konaní uskutočnený výsluch samotných detí. Syn G. sa pri poslednej návšteve matky v škole psychicky zrútil, z čoho je aj zápisnica.

14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 397 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní,

d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo

f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

16. Podľa § 399 žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak.

17. Podľa § 403 ods. 1 a 2 žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

18. Podľa § 414 ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne.

19. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie prvého stupňa alebo odvolacieho súdu. Tento opravný prostriedok má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia a vzhľadom na prelomenie zásady res iudicata, ktorá zabezpečuje právnu istotu účastníkom konania, je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Je nevyhnuté, aby bol návrh podaný v lehote v stanovej v zákon rozoznáva subjektu a objektívnu prekluzívnu lehotu, v ktorých treba podať návrh na obnovu konania. Subjektívna lehota je 3- mesačná a plynie odo dňa, keď sa ten, kto navrhuje obnovu, dozvedel o dôvode obnovu, alebo odo dňa, kedy ju mohol uplatniť. Objektívna lehota je 3-ročná a rozhodujúcim okamihom pre jej začiatok je právoplatnosť rozhodnutia. Po uplynutí 3 rokov od právoplatnosti možno návrh na obnovu konania podať len z dôvodov, ktoré sú výslovne uvedené v zákone. Konanie o obnove o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či je obnova konania procesne prípustná; návrhu na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie alebo ho zamietne. Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci. Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd v prvej z uvedených fáz, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (§ 397, písm.a) , a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 397, písm.b) ). V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie. O možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ide vtedy, keď účastník v pôvodnom konaní síce označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak ním navrhnuté dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok objektívneho charakteru. Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie súdom v občianskom súdnom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu (viď R 19/1975). Ustanovenie (§ 397, písm.b) sa vzťahuje na prípady, v ktorých účastník konania tieto dôkazy voči súdu v pôvodnom konaní použil (dôkazy označil a navrhol ich vykonanie), nemohli byť ale súdom vykonané preto, lebo tomu bránila nejaká objektívna prekážka. Vzhľadom na uvedené súd dospel k názoru, že neboli splnené predpoklady na obnovu konania. Navrhovateľka nepreukázala existenciu takých skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní. Argument, že Krajský súd v Bratislave verejne vyhlásil rozsudok bez prítomnosti matky a ona tak nemohla použiť dôkazy , ktoré pre ňu môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie neobstojí. Navrhovateľka bola v pôvodnom konaní pasívna, zásielky si nepreberala, na výzvy súdu nereagovala. Dôkazy na ktoré sa odvoláva, jej boli známe už pred vyhlásením rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave ( LV č.XXXX Q. XX.XX.XXXX, LV XXXX Q. XX.X.XXXX) , dokonca ide o dôkazy, ktorými disponovala predovšetkým navrhovateľka a ktoré bola povinná v súdnom konaní predložiť ( potvrdenie o jej príjme). Navrhovateľka opakovane nahliadala do súdneho spisu na Krajskom súde v Bratislave, musela mať teda vedomosť o tom, aké dôkazy boli v konaní označené a ktoré z nich boli vykonané. Pasivitu navrhovateľky nemožno zamieňať s nemožnosťou použiť dôkazy v zmysle podmienky obnovy konania (§ 397, písm.a) ). Je potrebné mať na zreteli, že v pôvodnom konaní, ktorého obnovu navrhovateľka žiada, bola určená vyživovacia povinnosť pre obdobie do rozvodu manželstva teda do 9.2.2007. Rozvodom manželstva začala platiť úprava práv a povinností rodičov na čas po rozvode a úprava určená v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Nc 66/01 stratila účinnosť. Všetky navrhovateľkou označené skutočnosti, rozhodnutia, dôkazy pochádzajúce z obdobia po rozvode ( uzavretie manželstva B.. C. L. E. T. G., nevyporiadanie BSM, práceneschopnosť navrhovateľky v roku 2008, rozhodnutie o invalidnom dôchodku z roku 2009) sú tak vo vzťahu k obnove konania irelevantné, nakoľko pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Vzhľadom k tomu, že neboli splnené predpoklady na obnovu konania, nakoľko navrhovateľka nepreukázala existenciu takých skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní ani možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, súd návrh na obnovu konania zamietol.

20. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v štyroch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.