Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Co-119-2018.pdf
PDF · 84.26 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/119/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a členiek senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobcu: V. H., nar. XX.X.XXXX, bytom E. - Z. XXX, XXX XX W., právne zastúpený: ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 01 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený: Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom Piaristická 707, 25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19Csp/9/2017-36 zo dňa 31.5.2018 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 300,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na 100%-tnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvom inštancie samostatným uznesením.
V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovaného, výsledky vykonaného dokazovania, obsah spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 20C/507/2015, citoval ust. § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 20C/507/2015-53 zo dňa 8.7.2016 bola žalovanému uložená povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 1592,94 eura s 8,05 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1592,94 eura od 28.1.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške 100 %. Právny vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe úverovej zmluvy o poskytovaní revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty Yes, č. XXXXXXXXXX s variantom A, t. j. výškou mesačnej splátky 600,- Sk (19,92 eura) a výškou úverového rámca 15000,- Sk (497,91 eura). Z rozpisu pohybov na karte vyplýva, že žalobca celkom vyčerpal finančné prostriedky vo výške 5737,69 eura a poukázal úhrady vo výške 7330,63 eura. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 25.8.2016. Predmetom tohto konania bol nárok na žalobcu na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300,- eur v súvislosti s porušením práva, ktorého s úspešným uplatnením porušenia práva zo strany žalovaného došlo, lebo žalovanému bola uložená povinnosť vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1592,94 eura. K námietke žalovaného, že žalobcovi žiadna ujma, ani potenciálna nevznikla, ale naopak získal najvýhodnejší úver súd uviedol, že porušenie spotrebiteľského práva žalovaného voči žalobcovi znamenalo bezdôvodné obohatenie vo výške 1592,94 eura, pričom žalovaný ako nebanková spoločnosť dobrovoľne podniká v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov, ktorého poskytovanie je mimoriadne zisková činnosť podnikania, a preto spotrebitelia musia byť chránení prísnym dodržiavaním legislatívy. Z dôvodu porušenia spotrebiteľského práva žalovaným voči žalobcovi, ktoré znamenalo bezdôvodné obohatenie vo výške 1592,94 eura s prihliadnutím na okolnosti prípadu súd považoval výšku bezdôvodného obohatenia žiadanú žalobcom za primeranú a preto žalobe vyhovel.
O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi ktorý mal vo veci plný úspech priznal voči žalovanému nárok na 100 %-tnú náhradu trov konania.
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalovaného. Namietal napadnutý rozsudok z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že predpokladom žaloby na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v danom konaní má byť uzatvorenie úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.5.2004. Žalovaný zdôraznil, že je neúnosné a právne neudržateľné, aby bol žalovaný sankciovaný za nedodržanie existujúceho predpisu. Zákon č. 250/2007 Z. z. nebol v čase uzatvorenia úverovej zmluvy platný, ani účinný. Právny zástupca žalovaného namietal nepreukázanie splnenia zákonných podmienok pre aplikáciu ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Zdôraznil, že súd sa v odôvodnení rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal s rozhodnými skutočnosťami a to neuviedol k akému konkrétnemu porušeniu práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a súčasne osobitnými predpismi došlo. V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20C/507/20150, na ktorý súd poukázal bola žalovanému uložená povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie z dôvodu neuvedenia zákonom vyžadovaným náležitostí v zmysle ust. § 4 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z. z., v dôsledku čoho mala byť úverová zmluva č. XXXXXXXXXX bezúročná a bez poplatkov. Z uvedeného konania vyplynula pre spotrebiteľa len výhoda, lebo poskytnutý úver bol pre neho bezúročný a bez poplatkov a suma presahujúcu istinu úveru mu bola vyplatená. Zo samotného pojmu primeraného finančného zadosťučinenia vyplýva nevyhnutnosť jeho primeranosti vo vzťahu k porušenej povinnosti. Žalobcovi ako spotrebiteľovi žiadna škoda nevznikla, práve naopak získal výhodu bezúročného a bezpoplatkového úveru, ktorý by mu neposkytla žiadna banka ani inštitúcia. Podotkol, že výklad právnej normy § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., nie je správne aplikovaný. Priznanie žalobcovi primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300,- eur žalovaný považoval za neprimerané a nedôvodné, nakoľko by rovnováhu, ktorá má byť ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. by porušil. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa zjavným spôsobom nevysporiadal s jeho argumentáciou na ktorú poukázal v konaní pred súdom prvej inštancie, najmä na rozhodnutie v inej obdobnej veci. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alternatívne zmeniť a priznať žalovanému náhradu trov celého konania.
3. Právny zástupca žalobcu sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením vecí sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
5. Podľa čl. 2 ods. 1, 2 základných zásad CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv, a právom chránených záujmom musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré v skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len dohovoru), ktoré je implikované v čl. 46 ods. 1 ústavy. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní opravných prostriedkov.
6. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením uplatneného nároku odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie síce správne zistil skutkový stav veci, avšak vec nesprávne právne posúdil. Dôvodom uplatneného nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300,- eur malo byť porušenie práva spotrebiteľa - žalobcu z titulu úverovej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 31.5.2014 a konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20C/507/2015, v ktorom konaní sa žalobca úspešne domohol vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného vo výške 1592,94 eura s prísl., ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.8.2016. Odvolací súd považoval za dôvodné uplatnené námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení vrátane nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia nevysvetlil na základe akých rozhodných skutočností dospel k záveru, že žalobe vyhovel ohľadne vydania bezdôvodného obohatenia (bod 14 odôvodnenia), i napriek tomu, že predmetom konania bolo primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- eur. Výroková časť napadnutého rozhodnutia je v rozpore s jeho písomným odôvodnením. Navyše súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia citoval právoplatne skončené konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20C/507/2015, jeho obsah i napriek tomu, že predmetom konania bolo priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo vzťahu ku ktorému uplatnenému nároku súd prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodné skutočnosti na základe ktorých považoval nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia za dôvodný s prihliadnutím aj k tomu, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol dňa 31.5.2004 a súd prvej inštancie aplikoval na uplatnený nárok ustanovenia osobitného právneho predpisu a to zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2007. Uplatnené námietky žalovaným preto odvolací súd považoval za opodstatnené.
Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia bolo porušenie práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, rozporu výrokovej časti s jeho písomným vyhotovením, ako aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia uplatneného nároku na základe právneho predpisu, ktorý na daný právny vzťah nebolo možné aplikovať.
7. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne vo veci konať za účelom zistenia dôvodnosti uplatneného nároku, rozhodných skutočností pre jeho posúdenie s tým, že na základe doplneného dokazovania podľa návrhov strán sporu, následne vo veci samej opätovne rozhodnúť. Písomné vyhotovenie rozhodnutia je potrebné vyhotoviť v súlade s náležitosťami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 1, 2 CSP, t.j. aj v záhlaví napadnutého rozhodnutia uviesť presné označenie zástupcov strán v spore. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný je právne zastúpený na základe udelenej plnej moci pre Advokátsku kanceláriu GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 472 34 679, ktoré označenie nebolo uvedené v napadnutom rozhodnutí. Zákonom č. 250/2007 Z. z. účinným od 1.7.2007 bol zrušený zákon č. 639/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, v znení platnom do 30.6.2007. Podľa § 29 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 1.7.2007, sa konania začaté do 30.6.2007 dokončila podľa doterajších predpisov. Súd prvej inštancie je povinný sa vysporiadať aj s dôvodnosťou uplatneného nároku podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v odôvodnení rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť jasné, zrozumiteľné a najmä preskúmateľné. Jeho výroková časť musí zodpovedať výsledkom vykonaného dokazovania, právnemu posúdeniu uplatneného nároku a najmä musí byť zhodná s jeho odôvodnením.
Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené, ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.