Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_37Cbi-49-2013.pdf
PDF · 174.56 KB
Case nature
Area
Subarea
37Cbi/49/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v spore žalobcu: JUDr. Matúš Košara, so sídlom Piaristická 46, 911 40 Trenčín, správca úpadcu: Pozemné stavby Púchov, s.r.o. v konkurze, so sídlom Svätoplukova 1733, 020 01 Púchov, IČO: 31 629 733, proti žalovanému: Hrušecká stavební spol. s r.o., so sídlom U zbrojnice 588, 691 56 Hrušky, Česká republika, IČ: 25585142, právne zastúpený: JUDr. Dušan Divko, advokát so sídlom Šoltésovej 346/1, 017 01 Považská Bystrica, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a iné, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 21.11.2013 doručená žaloba spolu s prílohami, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal, aby súd určil, že zmluva o vykonaní prác, na základe ktorej žalovaný vystavil a úpadca uhradil faktúru č. 112003 so splatnosťou 06.08.2012 je voči konkurzným veriteľom právne neúčinný a zároveň aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi v prospech všeobecnej podstaty sumu 95.080,30 eur. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28K/6/2013-118 zo dňa 19.02.2013 zverejnenom v Obchodnom vestníku dňa 25.02.2013 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu. Do funkcie správcu bol ustanovený žalobca. Pri plnení povinnosti správcu, správca zistil, že úpadca ako odberateľ a firma žalovaného ako dodávateľ uzatvorili „zrejme ústnu“ zmluvu, ktorej predmetom bolo vykonanie prác na stavbe Hotela Javorník. Na základe tejto zmluvy bola žalovaným vystavená faktúra č. 112003 v sume 95.080,30 eur so splatnosťou 06.08.2012. Táto faktúra bola úpadcom v plnej sume uhradená. Žalobca odôvodnil žalobu dôvodmi podľa § 59 a § 60 zákona č. 7/2005 Z. z. zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“). Poukázal na to, že uvedené ustanovenia sú základným materiálnym pilierom pre naplnenie predpokladov odporovacej žaloby. Uzatvorením vyššie uvedenej zmluvy a plnením vyššie uvedenej faktúry úpadca zvýhodnil žalovaného pred ostatnými konkurznými veriteľmi, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzného konania úpadcu a ktorí sú vedení v zozname veriteľov. V čase týchto plnení mal úpadca okrem žalovaného minimálne 9 ďalších veľkých veriteľov napr. Slovenská republika - Daňový úrad Trenčín, Bison s.r.o., Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., Poisťovňa Dôvera, a.s., IMAO electric, s.r.o., Mesto Púchov, PERFEKT DK, s.r.o., Sociálna poisťovňa a Ž. Huta., s.r.o.. Výška prihlásených pohľadávok je 974.539,92 eur. Majetok úpadcu ani zďaleka nepostačuje na uspokojenie prihlásených pohľadávok. Mnohí veritelia prihlasujú svoje pohľadávky aj po termíne, preto táto suma nepredstavuje konečnú výšku všetkých pohľadávok veriteľov. Z uvedeného vyplýva, že napadnutými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľov prihlásených v konkurze úpadcu. V prípade úspechu v spore a vydania sporného plnenie do podstaty by mohlo stúpnuť predpokladané uspokojovanie konkurzných veriteľov. Z uvádzaných skutočností a skutkových okolností vyplýva, že priamym dôsledkom odporovateľného právneho úkonu došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov a to v rozsahu vyššie uvedenom (95.080,30 eur). Takéto právne úkony prima facie ukracujú uspokojenie prihlásených pohľadávok všetkých konkurzných veriteľov, keďže znižujú hodnotu majetku úpadcu určeného na uspokojenie konkurzných veriteľov. Úpadca pri vstupe do konkurzného konania nedisponoval žiadnou finančnou hotovosťou. Z predmetných finančných prostriedkov by bolo možné uspokojiť prihlásené pohľadávky konkurzných veriteľov. Z odporovateľných právnych úkonov došlo k zmenšeniu majetku úpadcu kvalifikovaným spôsobom. Právne úkony, ktorým žalobca odporuje sú právne úkony úpadcu, na základe ktorých úpadca vystavil a uhradil faktúru č. 112003, so splatnosťou 06.08.2012. Konkurzné konanie bolo začaté 26.02.2013 uznesením č. k. 28K/6/2013-118 zo dňa 19.02.2013. Odporovať podľa § 59 ods. 4 ZoKR možno spätne k 25.02.2012. Právne úkony teda boli urobené v zákonom predpokladanej 1 ročnej lehote. Úpadca mal v čase vrátenia vkladu spoločníka žalovanej minimálne 9 ďalších veľkých veriteľov, ktorých pohľadávky boli po splatnosti. Úpadca bol platobne neschopný, teda bol v úpadku, čo preukazuje priložený prehľad veriteľov s pohľadávkami viac ako 30 dní po splatnosti ku dňu odporovateľného úkonu a tabuľka reálneho stavu majetku úpadcu za posledný rok pred vyhlásením konkurzu. Úmysel je trestnoprávny pojem, ktorý sa najmarkantnejšie prejavuje na spôsobenom následku. Následkom uzatvorených zmlúv medzi úpadcom a žalovaným došlo k úbytku hodnoty majetku úpadcu o sumu 95.080,30 eur. Následne sa zmenšila aj možnosť uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov. Skutočnosti, že dlžník uzatvoril právny úkon - zmluvu so žalovaným aspoň vo forme nepriameho úmyslu ukrátiť svojich veriteľov je možné s ohľadom na spôsobený následok prisvedčiť. Právny úkon, ktorému žalobca odporuje sú právne úkony úpadcu, na základe ktorých úpadca vystavil a uhradil faktúru č. 112003, so splatnosťou 06.08.2012. Konkurzné konanie bolo začaté dňom 26.02.2013 uznesením č. k. 28K/6/2013-118 zo dňa 19.02.2013. Odporovať podľa § 60 odsek 3 ZoKR možno spätne k 25.02.2008. Právne úkony boli urobené v zákonom predpokladanej 5 ročnej lehote. Žalobca na preukázanie ním tvrdených skutočností označil listinné dôkazy.
2. Žaloba spolu s prílohami a poučením bola riadne žalovanému doručená dňa 30.12.2013. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 22.01.2014 a 03.03.2014, v rámci ktorých uviedol, že žalovaný skutočne realizoval stavebné práce pre generálneho investora, kde úpadca bol dodávateľom stavby. V zmysle dohôd medzi generálnym investorom, dodávateľom stavby (úpadcom) a spoločnosťou žalovaného bola uzatvorená dohoda, na základe ktorej sa dohodol rozsah realizovaných stavebných prác a platobné podmienky na tieto práce. Generálny investor práce v celom rozsahu uhradil dodávateľovi (úpadcovi) a tento úhradu podľa dohody následne použil na úhradu faktúry spoločnosti žalovaného. Žalovaný so žalobou ako aj úhradou čiastky 95.080,30 eur do konkurznej podstaty ako ani s úhradou nákladov žalobcu nesúhlasí. Ďalej uviedol, že spoločnosť Tichý a Kubík, s.r.o. uzatvorila zmluvu o dielo č. 2/2009 zo dňa 12.10.2009, kde predmetom zmluvy bolo zhotovenie stavby „Prístavba a stavebné úpravy hotela Javorník“ na čiastku 1.487.019,20 eur s DPH. Na základe tejto zmluvy dodávateľ stavby, spoločnosť úpadcu realizovala dielo pre investora Tichý a Kubík, s.r.o. Realizácia diela, stavby hotelu bola začatá v 6/2010 a ukončená v 8/2012. V priebehu realizácie diela si investor Tichý a Kubík, s.r.o. dojednával s realizátorom diela jednotlivé špecifikácie, kvalitu, použité materiály a pod., tak ako tomu je u väčšiny zmlúv o dielo. Spoločnosť Tichý a Kubík, s.r.o. si tiež vyžiadala, aby stavebné práce fasády zrealizovala spoločnosť žalovaného, Vzhľadom k tomu, že sa firma žalovaného zaoberá špecifickými stavebnými prácami, akými sú zatepľovanie fasád a iné stavebné práce, dohodol sa úpadca s konateľom J.. K. Y., ktorý bol i stavbyvedúci na stavbe hotela Javorník, že časť stavebných prác zrealizuje firma žalovaného. Rovnako boli dohodnuté okrem rozsahu prác aj platobné podmienky, ktoré bolo potrebné dodržať, nakoľko boli zaväzujúce pre všetky zúčastnené strany. Spoločnosť Tichý a Kubík, s.r.o. ako generálny investor sa dohodla s dodávateľom stavby hotela Javorník s úpadcom, že časť stavebných prác uskutoční žalovaný. Spoločnosť žalovaného vykonala stavebné práce a vystavila faktúru za vykonané práce na spoločnosť Pozemné práce Púchov s.r.o. (faktúru č. 1120032 na čiastku 95.080,30 eur). Spoločnosť úpadcu následne fakturovala tieto stavebné práce na generálneho investora Tichý a Kubík, s.r.o. (faktúru č. 320120025 na čiastku 100.117,43 eur bez DPH). Spoločnosť Tichý a Kubík, s.r.o. uhradila spoločnosti úpadcu čiastku 100.117,43 eur + 20.036,49 DPH t. j. 120.212,92 eur s DPH bankovým prevodom dňa 26.07.2012 a následne podľa dohody došlo k úhrade faktúry od úpadcu na spoločnosť žalovaného dňa 26.07.2012 vo výške 95.080,30. Zrealizovaním prác a zaplatením došlo k naplneniu uzatvorenej dohody. Spoločnosť úpadcu dosiahla čistý príjem za uvedenú refakturáciu 5.037,13 eur t. j. 100.117,43 - 95.080,30 eur. Obchodný vzťah medzi spoločnosťami Tichý a Kubík, s.r.o., úpadcom a žalovaným boli jasne a dopredu vzájomne dojednané a podľa tejto dohody i realizované. Investor Tichý a Kubík, s.r.o. si so súhlasom úpadcu nanominoval subdodávateľa, žalovaného a tomuto subdodávateľovi tiež malo byť riadne a včas zaplatené, s tým, že úpadca z tejto transakcie profitoval vo výške 5.037,13 eur.
3. Žalobcovi bolo vyjadrenie žalovaného riadne doručené dňa 24.03.2014 s tým, že žalobca sa k nemu vyjadril podaním zo dňa 11.04.2014 v rámci ktorého uviedol, že sa pridržiava argumentácie uvedenej v žalobe a trvá na skutočnostiach, ktoré v žalobe uviedol. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení zaoberal len skutočnosťami súvisiacimi s obchodnou spoluprácou medzi žalovaným a úpadcom. Nepredložil však žiadne dôkazy o skutočnosti, že predmetné práce, za ktoré vystavil faktúru naozaj vykonal žalovaný ako subdodávateľ. Žalobca má za to, že v obchodnom vzťahu medzi žalovaným a úpadcom išlo o „zrejme ústnu“ dohodu a o fiktívnu faktúru, ktorej účelom bolo znížiť majetok úpadcu a tým spôsobom zvýhodniť jedného veriteľa na úkon ostatných. Na základe uvedeného navrhol, aby súd rozhodol v zmysle petitu žaloby.
4. Žalovanému bolo vyjadrenie žalobcu doručené dňa 10.11.2014. Žalovaný sa k nemu vyjadril podaním zo dňa 26.11.2014 v rámci ktorého uviedol, že žalovaný vykonal stavebné práce ako subdodávateľ. Za tieto práce reálne zaplatila spoločnosť investora a to priamo na bankový účet úpadcu - spoločnosti Pozemné stavby Púchov, s.r.o.. Po pripísaní platby na bankový účet úpadcu, tento zaplatil spoločnosti žalovaného. Táto transakcia a práce boli dopredu vzájomne dohodnuté i so spoločnosťou úpadcu. Stavebné práce sa vykonali a financie reálne bezhotovostným prevodom boli zaplatené. V žiadnom prípade nešlo o fiktívnu faktúru s účelom zníženia majetku úpadcu. Toto sa stať nemohlo, keď investor Tichý a Kubík, s.r.o., zaplatila spoločnosti úpadcu a táto následne z týchto financií zaplatila spoločnosti žalovaného. Spoločnosť úpadcu z tejto transakcie inkasovala zisk, teda reálny finančný výnos, ktorým sa ich majetok nemohol znížiť, ale naopak. V žiadnom prípade sa teda žalovaný nestotožňuje s názorom žalobcu, že účelom transakcie bolo zníženie majetku úpadcu, skutočnosť bola presne opačná.
5. Žalovaný počas konania doručil dňa 12.10.2018 súdu vyjadrenie, ktoré uskutočnil prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v rámci ktorého uviedol, že žalobca odporuje právnemu úkonu /ďalej len „PU“/ - Dohode o vykonaní prác na Hoteli Javorník /fasáda a oporný múr/, kde za vykonané práce bola vystavená FA č. 112003 na sumu 95.080,30 eur zo dňa 23.07.2012, ktorú Pozemné stavby, s.r.o., Púchov uhradili. Za výkon týchto prác Pozemné stavby Púchov, s.r.o. fakturovali generálnemu investorovi práce v ich FA č. 320120025 vo výške 100.117,43 eur bez DPH. Takto spoločnosť Pozemné stavby Púchov, s.r.o. dosiahla čistý príjem 5.037,13 eur a tieto finančné prostriedky slúžili na vyplatenie miezd pracovníkom Pozemných stavieb Púchov, s.r.o.. Správca odporuje tomuto právnemu úkonu žalobou doručenou Okresnému súdu Trenčín dňa 21.11.2013 s tým, že v právnom stave a v skutkovom stave neuvádza základný predpoklad pre odporovateľnosť PU, že došlo k ukráteniu veriteľov tak, ako to stanovuje § 57 zákona č. 7/2005 Z. z., ktorý platil k termínu úhrady 25.07.2012, kde právo odporovať možno proti takému PU dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov. Ide o ods. 4 § 57 ZoKR. Keďže konkurz obsahuje samostatné pravidlá neúčinnosti PU, ktorou postihuje PU v dôsledku ktorých bol určitým spôsobom dotknutý majetok patriaci dlžníkovi v čase pred vyhlásením konkurzu a tým aj uspokojenie veriteľov v konkurze a v dôsledku toho budú dotknuté práva veriteľov v konkurze v rozpore s pravidlami uspokojovania veriteľov v čase dlžníkovho úpadku a to najmä v rozpore s pravidlom pari passu, t.j. pravidlom pomerného uspokojenia veriteľov. V konkurze sa rozlišujú neúčinné PU zo zákona, pri ktorých neúčinnosť pôsobí ex tunc. Táto neúčinnosť nastupuje, len čo sú splnené skutkové okolnosti, s ktorými zákon spája neúčinnosť PU pričom sa nevyžaduje uplatnenie práva, prípadne autoritatívne priznanie neúčinnosti rozhodnutím súdu, napr. disponovanie majetkom úpadcu úpadcom po vyhlásení konkurzu. Neúčinné PU na základe uplatnenia odporovacieho práva, pri ktorých neúčinnosť PU pôsobí ex nunc. Táto neúčinnosť nastupuje po uplatnení žaloby a uznaní odporovateľnosti povinnou osobou. Keďže žalobca tvrdí v konaní Okresného súdu Trenčín s. zn. 36Cb/213/2015 a to či už v žalobe, odvolaní a t. č. v dovolaní, že ide o absolútne neplatný PU, tak potom z právno-teoretického hľadiska právne neúčinný môže byť len platný PU, tak ako to už judikoval NS SR zo dňa 23.03. 2012 s. zn. 2Obo 34/2011. Keďže žalobca sa domáha neúčinnosti tohto PU, žalovaný poukazuje na ustanovenie § 3 ods. 1 ZoKR v znení do 31.12. 2012 zákona č. 348/2011 Z. z., že dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predĺžený. Ustanovenie § 3 ods. 2 definuje platobnú neschopnosť dlžníka, ako subjektu, ktorý nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac, ako jednému veriteľovi. Ustanovenie § 3 ods. 3 stanovuje, že predĺžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho splatných záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. V tomto smere procesný súd vyžiadal od Okresného riaditeľstva PZ Považská Bystrica znalecký posudok Ing. Ladislava Januru, ktorý podal ZP č. 29/2015 a potom jeho doplnok č. 84/2016, keď správne uviedol, že sa pomýlil pri aplikácií zákona č. 7/2005 Z. z., keď mohol posudzovať jeho účinnosť len do prijatia zákona č. 305/2013 Z. z., 371/2014 Z. z., 87/2015 Z. z., 117/2015 Z. z., 282/2015 Z. z., 389/2015 Z. z., 390/2015 Z. z. a 437/2015 Z. z., ktoré novely sa nemôžu v našom sporovom prípade použiť, keďže ide o úkon z roku 2012. Tu treba poukázať na § 10 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., ktorý stanovil, že bežné PU podnikateľa sú PU nevyhnutne potrebné na zabezpečenie riadneho výkonu tých činností, ktoré sú predmetom podnikania. Podľa § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z. z. v tom čase platnom je legálna definícia bežného PU vymedzená pozitívne, v ods. 3 negatívne. Pozitívne vymedzenie znamená, že podnikateľ robí úkony na zabezpečenie riadneho výkonu týchto jeho činností, ktoré sú predmetom jeho podnikania. Nevybočujú mimo rámca jeho podnikania. Ide o skutočný predmet podnikania, ktorý podnikateľ reálne podľa príslušných oprávnení vykonáva. Z pohľadu prípadnej odporovateľnosti iného, ako bežného PU je dôležité uviesť, že sa musí pristupovať podľa objektívneho kritéria, ktoré spočíva v tom, či v dôsledku takéhoto PU fakticky došlo alebo mohlo dôjsť k ukráteniu niektorého z veriteľov dlžníka. V prípade, že takéto kritérium chýba, PU nie je možné postihnúť odporovateľnosťou. Inak povedané, PU, ktorý je na prospech ostatných veriteľov alebo je voči ostatným veriteľom neutrálny, nemôže byť postihnutý odporovateľnosťou, pretože je to z pohľadu základného zmyslu a podstaty odporovateľnosti vylúčené. Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu PU dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov. Keďže žalobca v tom čase nebol predĺžený, tak ako to skonštatoval znalec Ing. Janura, teda z tohto zákonného znaku nebol v úpadku, pokiaľ v tom čase bol platobne neschopný, o čom žalovaný nemal vedomosť a za ktorý stav nesú plnú zodpovednosť štatutári žalobcu, ktorí boli povinní podať návrh na konkurz, keďže existovala zrejme objektívna neschopnosť dlžníka plniť peňažné záväzky po lehote splatnosti. Stav objektívnej neschopnosti uhrádzať pohľadávky je, keď dlžník nemá dostatok likvidných majetkových hodnôt /najmä peniaze/, aby uhradil splatné peňažné záväzky. Toto upravuje vyhl. č. MS SR 643/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predĺženia. Keďže správca odporuje PU, ktorý neukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, pretože ako je zistené znaleckým dokazovaním, najmä doplnkom ZP, znalec skonštatoval, že spoločnosť Pozemné stavby Púchov, s.r.o. sa od 01.01. 2012 do 30.11.2012 nedostala do predĺženia, pretože splatné záväzky nepresiahli hodnotu majetku uvedenej spoločnosti a preto možno odporovať len takým PU dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov, ako to stanovoval ZKV platný a účinný k 01.01. 2013. Už vo všeobecnej rovine možno odporovať len tomu PU, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov. Ide o základný predpoklad odporovateľnosti. PU, ktorý nespĺňa uvedený predpoklad nie je možno napadnúť uvedenou odporovateľnosťou /viď str. 368 Komentár k zákonu o konkurze a reštrukturalizácií - JUDr. Branislav Pospíšil a kol., rok 2016/. Žalovaný nie je spriaznenou osobou so žalobcom, konal prostredníctvom svojho konateľa, ktorý je zároveň spoločníkom spoločnosti Tichý a Kubík, s.r.o., ktorá uhradila dodávateľovi prác na Hoteli Javorník Pozemným stavbám s.r.o. Púchov, ktorý uhradil svojmu subdodávateľovi Hrušecká stavební, s.r.o. uvedenú faktúru, pričom žalobca mal v tom čase finančný prospech 5.037,13 eur, čo je objektívne preukázané vyššie označenými faktúrami. Preto z týchto hľadísk žiada žalovaný žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania a právneho zastupovania v rozsahu 100 %.
6. Na rozhodnutie o podanej žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, konateľa úpadcu Ing. Vladimíra Kováčika, znaleckým posudkom Ing. Ladislava Januru vypracovaným pod č. 29/2015 a jeho doplnením vypracovaným pod číslom 84/2016 a oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov.
7.1 Žalobca na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. Ďalej uviedol, že v prvom rade je v uvedenom spore potrebné skúmať platnosť a účinnosť právneho úkonu odporovateľnosti, ktorého sa žalobca podanou žalobou domáha. Z vyjadrení žalovaného vyplýva, že tento ju zatiaľ nespochybňuje, avšak uvedená otázka je prioritná vo vzťahu k následnému splneniu podmienok odporovateľnosti. Ak sa zistí, že predmetný právny úkon je platný a účinný až potom je potrebné pristúpiť k preukazovaniu ďalších skutočností. Žalobca má za to, že úpadca neobdržal od žalovaného za finančné plnenie, ktoré úpadca žalovanému poskytol, čo medzi stranami nie je sporné, žiadne protiplnenie. K okolnosti protiplnenia doposiaľ v spise absentujú akékoľvek dôkazy. Ak preto úpadca za poskytnuté finančné plnenie neobdržal žiadne protiplnenie, ide o právny úkon, ktorý ukracuje konkurzných veriteľov, konkrétne ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia a zároveň ide aj o ukracujúci právny úkon v zmysle § 60 ZoKR. Vo vzťahu k tomu, akého konkrétneho veriteľa mal napadnutý právny úkon ukrátiť, žalobca má za to, že v rámci súdnej praxe sa ustálilo, že na preukázanie ukrátenia konkrétneho veriteľa postačuje ak dôjde k preukázaniu, že aspoň jeden z veriteľov bol týmto úkonom ukrátený. Zároveň, ak by to súd považoval za potrebné označil na preukázanie ukrátenia veriteľov ako dôkaz konkurzný spis, súčasťou ktorého sú aj prihlášky veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu. Zároveň žalobcovi je zrejmé, že musí ísť o pohľadávku, ktorá nielenže je veriteľom prihlásená, ale musí byť aj zistená. Čo sa týka konkrétneho veriteľa, zároveň žalobca vyhotovil z konkurzného spisu rovnopis prihlášky s prílohami veriteľa Bison s.r.o., ktorá vznikla v čase pred uskutočnením odporovaného právneho úkonu, pričom žalobca má za to, že uvedenou prihláškou s prílohami minimálne preukázal, že napadnutý právny úkon minimálne tohto veriteľa ukrátil. V prípade potreby navrhuje žalobca pripojiť celý konkurzný spis. Čo sa týka stavu majetku úpadcu v roku 2012, do spisu žalobca už predložil tabuľku, z ktorej je zrejmé stav majetku úpadcu v jednotlivých mesiacoch roku 2012. Z nej je možné majetok porovnať pred a po uskutočnení právneho úkonu. Z uvedených dôkazov bude možné preukázať a ustáliť hodnotu majetku úpadcu pred a po uskutočnení odporovaného právneho úkonu, pokiaľ tento majetok bude potrebné porovnať aj so stavom záväzkov, žalobca poukázal na to, že stav záväzkov úpadcu k 31.12.2011, čo vyplýva z salda úpadcu, bol mínus 944.631,- eur. Záväzky úpadcu k 31.12.2012, čo rovnako vyplýva zo salda úpadcu, boli vo výške mínus 407.643,- eur. Prioritnou otázkou, ktorá musí byť v tomto spore ustálená pred ďalším dokazovaním je platnosť a účinnosť odporovaného právneho úkonu. ak táto otázka bude medzi stranami sporná. Ak toto sporné nebude, je potrebné zamerať dokazovanie na dôkaz o protiplnení, keďže doposiaľ do spisu nebol predložený dôkaz o tom, že úpadca potvrdil prijatie protiplnenia. Pokiaľ ide o faktúru úpadcu na investora Tichý a Kubík s.r.o. na základe ktorej mali byť úpadcovi uhradené práce, dávky, ktoré sa mali kryť s odporovaným právnym úkonom, tak samotný žalovaný v rámci vyjadrenia 25.2.2014 predložil faktúru č. 320120025. Tvrdil, že táto faktúra mala kryť dodávku podľa odporovaného právneho úkonu. Žalobca nespochybňuje že úpadca fakturoval na Tichý a Kubík s.r.o. stavebné práce na hoteli Javorník, avšak spochybňuje, že akékoľvek práce alebo dodávky tovaru pre úpadcu vykonal žalovaný, keďže žalovaný do dnešného dňa nepredložil žiaden dodací list podpísaný úpadcom, ktorý by preukazoval dodávku fakturovaných stavebných prác. Vo vzťahu k tvrdeniu, že by trestná vec, ako uvádza žalovaný, mala byť odložená, žalobca poukázal na to, že správcovi ako oznamovateľovi nebolo doručené žiadne takéto uznesenie a práve naopak dňa 14.05.2018 bol do kancelárie správcu doručený dopyt vyšetrovateľa o podanie správy správcu vo vzťahu k otázkam, ktoré je potrebné v trestnej veci riešiť. Vec je vedené pod ČVS ORP -775/OEK-PB-13. Ak teda žalovaný tvrdí, že vec bola odložená je potrebné doložiť dôkaz o tom. Platbu, ktorá odišla na účet žalovaného, nie je možné považovať za uznávací prejav, keďže táto odišla z účtu úpadcu na pokyn J., ktorý v tom čase nebol štatutár úpadcu, avšak je cez spoločnosť Tichý a Kubík personálne prepojený so žalovaným. V trestnom spise sa vykonával znalecký posudok , ktorý navrhol v tomto konaní oboznámiť. Zároveň žalobca doplnil svoje tvrdenie v tomto spore tak, že má za to, že v tomto konaní je predmetná zmluva o dielo platná a účinná, toto tvrdí ako základný predpoklad vyslovenia neúčinnosti napadnutého právneho úkonu.
7.2 Žalobca na pojednávaní ďalej poukázal na závery, ktoré uviedla spoločnosť Korekcia Trenčín s.r.o. zastúpená J., ktorá vykonáva účtovné služby pre úpadcu po oboznámení sa so znaleckým posudkom č. 29/2015 a č. 84/2016 - doplnok znalca Ing. Janura, z ktorých vyplýva, že znalec nekomplexne posúdil hodnotu majetku úpadcu v jednotlivých obdobiach, pričom bližšie tento záver je zdôvodnený v jej stanovisku. Tento podklad je zasielaný aj do trestného spisu za účelom, aby sa konfrontoval so znaleckým posudkom a aby bol v trestnom konaní vypracovaný ďalší doplnok, ktorý by zohľadňoval závery spoločnosti Korekcia Trenčín s.r.o.
7.3 Žalobca v záverečnej reči uviedol, že si myslí, že výsledky dokazovania sú také, že žalovaná suma odišla z účtu úpadcu smerom k žalovanému, o tom niet pochýb. Vážne pochybnosti však sú o tom či žalovaný reálne obdržal nejaké protiplnenie. Tieto sú dôvodné, každá dodávka tovaru služieb alebo prác u úpadcu fungovala tak, že dodávku musela potvrdiť zodpovedná osoba na dodacom liste alebo na súpise vykonaných prác. Ak by sa plnenie realizovalo, bezpochyby by žalovaný takýto dodací list alebo súpis prác bol súdu predložil. Je tiež zvláštne, že žalovaný fakturoval také práce, ktoré bežne zabezpečoval úpadca, a preto podľa názoru žalobcu ide o ľudovo povedané čistý tunel, ako zobrať úpadcovi žalovanú sumu a súdu teraz predkladať doklady, ktorými sa tento tunel maskuje. Takto žalobca vníma tento obchodný prípad.
8.1 Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobca sa domáha v rámci podanej žaloby vyhlásenia platnej a účinnej zmluvy za neúčinnú. Tento postup žalobcu v tomto spore je v rozpore s postupom žalobcu v spore vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 36Cb/213/2015, v rámci ktorého sa domáhal neplatnosti tejto zmluvy. Rovnako prebiehali konania aj na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 14Cb/202/2015 a sp. zn. 14Cb/203/2015, v ktorých boli zamietnuté žaloby, s tým, že bola konštatovaná platnosť predmetných právnych úkonov. V rámci dokazovania pred Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 36Cb/2013/2015 bolo poukázané aj na konanie vo veci pod sp. zn. 36Cbi/42/2013, kde bol vypočutý konateľ žalobcu, žalovaného, rovnako spoločnosti Tichý, z ktorých výsluchov jednoznačne vyplýva, že k uzatvoreniu zmluvy o dielo medzi spoločnosťou Tichý a úpadcom vo výške 1.487.019,20 eur došlo, rovnako z nich vyplýva, že spoločnosť Tichý a Kubík trvali na tom, aby vonkajšie práce na hoteli Javorník vykonával žalovaný a bolo dohodnuté, že úpadcovi bude vyplatené 120.292,- eur a následne úpadca za výkon prác žalovaným žalovanému vyplatil 95.080,- eur, z čoho vyplýva, že úpadca mal čistý zisk vo výške 5.037,13 eur. Nemožno preto hovoriť o žiadnom poškodzovaní veriteľa. Spoločnosti ako Tichý a Kubík, tak žalovaný nevedeli, že úpadca má ďalších veriteľov, má nevyplatené faktúry. Práce boli dohodnuté tak, aby aj žalovaný mal robotu, aby jeho zamestnanci pracovali, boli za nich odvádzané odvody. Rovnako nemožno hovoriť, že k žiadnemu plneniu nedošlo. Ak bola doručená faktúra, následne bola faktúra uhradená , je to možné považovať v zmysle § 323 a 407 Obchodného zákonníka za to, že obchod bol vykonaný. Ak má žalobca iné dôkazy o tom, je na žalobcovi, aby ich súdu predložil. Žalobca poukázal v tomto smere na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 28.05.2012 pod sp. zn. 7Cdo 7/2011 z 19.01.2012, 2Cdo 92/2010, čo akceptoval aj tunajší súd v rozsudku pod sp. zn. 36Cb/213/2015 z 25.11.2016, keď žalobu o zaplatenie 95.080,- eur zamietol. Správca podal aj trestné oznámenie s tým, že príslušné OR PZ vec odložilo a nezačalo proti žiadnej osobe trestné konanie ani nevznieslo obvinenie. Nemôže preto prichádzať do úvahy neplatnosť zmlúv, vrátenie bezdôvodného obohatenia, vrátenie vzájomných plnení a mala byť riešená len otázka odporovateľnosti. Žalovaný má za to, že nedošlo k ukráteniu veriteľa. Ak by tomu tak bolo, bolo by vznesené obvinenie proti konateľom. Nedošlo k kráteniu ani po objektívnej stránke, pretože úpadca získal plnenie nad 5000,- eur. Zo strany úpadcu bola spoločnosti Tichý a Kubík vystavená faktúra č. 320120025/2012 z 26.7.2012, ktorá bola hneď v ten deň úpadcovi uhradená.
8.2 Právny zástupca žalovaného ďalej na pojednávaní uviedol, že predloženie vyjadrenia Ing. Roderovej považuje za právne irelevantné. Je tam podaný znalecký posudok súdnym znalcom menovaným ministerstvom spravodlivosti pre potrebu trestného konania, ktorý sa pomýlil v základnom posudku, že nevzal do úvahy právny stav do 31.12.2012, toto všetko napravil a jednoducho vyšlo, že predĺženie na strane úpadcu k 30.11.2012 nebolo. Toto je alfa omega pre trestné konania ale aj pre toto konanie. Žalovaný je toho názoru, ak by súd potreboval konfrontovať toto vyjadrenie Ing. Roderovej, ktorému sám nerozumie, s ozrejmením, čo je účtovná hodnota, čo je reálna hodnota. Právnická osoba ako subjekt práva záväzne musí účtovať v súlade so zákonom 431/2002 Z. z. a mimo účtovania nemôžu existovať žiadne výpovedné údaje jej tvrdenia. Pridržiava sa vyjadrenia z 10.10.2018, ktoré žalovaný považoval za záverečnú reč a keďže žalobca predložil tento dôkaz, jednoducho jeho právnu relevanciu treba odstrániť. Nevie či samotné zníženie uvedené Ing. Roderovou robí samotné predĺženie, v tom prípade by dokazovanie v tomto rozsahu výsluchu znalca a Ing. T. bolo nadbytočné. Považuje za potrebné poukázať na to, že v uvedenom prípade je potrebné sledovať stav k 31.7.2012, pričom v uvedenom prípade rozdiel majetku a splatných záväzkov bol 240.530.06, čo potvrdzuje aj Ing. Roderová, pričom po odpočítaní aj rozdielu medzi účtovnou a reálnom hodnotou majetku 141.307.41 sa stále spoločnosť úpadcu k uvedenému dátumu nenachádzala v úpadku, nakoľko stav majetku bol stále kladný. Vzhľadom k uvedenému nepovažuje za hospodárne navrhnuté dôkazy vykonať.
8.3 Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že vzhľadom na záverečný prednes žalobcu, že išlo o tunel, plnenie bez právneho dôvodu, zotrváva na prednese, ako toto realizoval v konaní tunajšieho súdu pod sp. zn. 36Cb/213/2015. Toto jeho tvrdenie súd neakceptoval, žaloba bola zamietnutá, odvolacím súdom rozsudok potvrdený a aj v súčasnosti sa dovoláva zmeny v dovolacom konaní. Z toho je presvedčený o absolútnej neplatnosti právneho úkonu a potom aj v tomto konaní je žaloba bez právneho základu, lebo žalobca sa môže domáhať odporovateľnosti len k platnému úkonu. Žalobca prehliada, že spoločnosť Tichý a Kubík s.r.o. zaplatila za tieto práce Pozemným stavbám sumu o viac 5000 eur viac a práce boli objektívne realizované, ako to potvrdil svedok J.. Y. v konaní pod sp. zn. 36Cb/213/2015. Vzhľadom na objektívny stav, že úpadca nebol v predĺžení v mesiaci júl 2012, ako to podrobne pre potrebu orgánu činného v trestnom konaní vyčíslil znalec Ing. Janura, chýba znak predĺženia, čo je rozhodujúce kritérium pre § 57 ods. 4 ZoKR a preto z tohto hľadiska žiada žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 100%.
9. Konateľ úpadcu, J.. M. K., na pojednávaní uviedol, že žalovaný bol dodávateľom pre stavbu hotela Javorník. Keďže žalovaný na uvedenej stavbe pracoval, niekto ho vybral, bol to pán B.. Bol tam nejaký zmluvný vzťah, týkal sa dodávky prác a materiálov. Na nejaké bližšie podrobnosti by sa musel pozrieť do listinnej dokumentácie. Boli s pánom Okrajnekom dvaja konatelia, ale zmluvné vzťahy neriešili, tieto mal na starosti pán B., oni vždy zmluvy iba podpisovali, o ich obsahu, resp. výbere konkrétnych zmluvných partnerov fakticky nerozhodovali. Prečo bol na uvedenú stavbu vybratý práve žalovaný, to nevie, rovnako sa nevie vyjadriť k tomu, či prebehlo nejaké preberacie konanie, bol vypracovaný preberací protokol, či nejaký protokol o odovzdaní vykonaných prác. Žalovaný bol pre spoločnosť úpadcu neznámym, prečo došlo k uzatvoreniu zmluvy so žalovaným nevie či boli ich práce kvalitné, cenovo výhodné, nevie sa k tomu vyjadriť. Zmluvu, ako aj ostatné zmluvy mal na starosti pán B., on zmluvu vytváral. Nevie, či bola vôbec nejaká písomná zmluva alebo sa robilo len na základe objednávky. Čo sa týka preberania prác, práce sa preberali podľa toho o aký typ prác išlo. Ak napr. išlo o nejakú elektroinštaláciu, tieto boli ukončené skúškami a revíznymi kontrolami. V prípade nejakých búracích prác sa nejaké záverečné protokoly nerobili. Stavebné práce vo všeobecnosti preberal stavbyvedúci. Je zodpovedný za prebratie prác a podpisuje zároveň súpis prác, faktúru, merné jednoty, jednotkovú cenu a celkový súpis záverečných prác. Všetko preberá a zároveň kontroluje stavbyvedúci a to ako po finančnej, tak aj vecnej stránke, následne sa uskutočňuje úhrada, o ktorej už rozhoduje niekto iný. Práce, ktoré sú uvedené v položkovom rozpočte bežne robil úpadca, nevie prečo na hoteli Javorník to robila iná spoločnosť, nakoľko kapacitne by to bol v tom stíhal. Čo sa týka konkrétnej osoby, ktorá sa za žalovaného zúčastnila výkonu prác, k tomuto sa vyjadriť nevie, on sa týchto prác nezúčastňoval, nerobil tam stavbyvedúceho. Mohol odsúhlasovať úhradu iba do 5.000,- eur, aj to však reálne nebolo zrealizované. O úhradách v plnom rozsahu rozhodoval pán B., ktorý vždy doniesol lístok ekonómke, v rámci ktorého uviedol, v akej výške, komu má byť úhrada uskutočnená. Jeho pokyn by ekonómka neakceptovala. Pán B. nastúpil do spoločnosti ako prokurista, potom bol konateľom, potom bol len majoritným vlastníkom spoločnosti, z funkcie konateľa odstúpil, naďalej však vypracovával zmluvy, ale už ich nemohol podpisovať. Rešpektovali ho však, lebo bol v podstate konateľom, právomoci konateľa si aj po odstúpení ponechal, ich účtovníčky nerešpektovali, nevie či bol aj zamestnaný u úpadcu, ku koncu sa to nejak riešilo, ale nepamätá si ako to dopadlo. Spoločnosť Bison podľa vystavených faktúr dodávala úpadcovi materiál, asi sa u nich nakupovalo, či došlo k úhradám na to nevie odpovedať. V čase júl 2012 určite existovali u úpadcu už aj iní veritelia. K poradiu a výške úhrady opakovane uvádza, že o tom, ktorý veriteľ bude uhradený a v akej výške rozhodoval pán B.. Či úpadca v období koncom júla 2012 disponoval dostatočným majetkom na 100% krytie jeho záväzkov, to ťažko povedať, nevie sa k tomu vyjadriť, aký bol pomer majetku k záväzkom. Čo sa týka financií, to bolo už zlé, peniaze dochádzali ale majetok existoval. Mali budovy, stroje. Myslí si, že na budovách boli nejaké záložné práva. Nevie o nejakej konkrétnej zmluvy medzi úpadcom a niekým ďalším vo vzťahu k prácam na hoteli Javorník. Vie, že žalovaný tam robil, myslí si, že práce robil žalovaný, lebo oni tam práce nerobili, robil tam niekto iný a myslí, že to bol žalovaný.
10. Žalovaný pri svojom výsluchu konateľom J.. M. K. na pojednávaní uviedol, že potvrdzuje ich predchádzajúce písomné vyjadrenie, práce boli dohodnuté, boli vykonané a zaplatené a úpadca mal z týchto prác zisk. Nevie odpovedať na to, či existuje nejaká písomná zmluva, nepamätá si to. Nie vždy sa pri takýchto prácach pracuje na zmluvu o dielo, môže to byť ústna dohoda objednávka. Nevie, kto koho oslovil, dohodli sa s pánom Y. a B., sú špecialisti na úpravu fasád a úpadca v tom čase na to nikoho nemal, oni zháňali prácu a následne sa aj dohodli. Vždy jednali s pánom Y.om a B., na stavbe bol pán Okrajek vždy, B. málokedy. W. B. je štatutárom v spoločnosti Tichý a Kubík, ale či to bolo v tom čase, nevie. Nevie či existuje nejaká podpísaná faktúra, či súpis prác, ale tým že faktúra bola uhradená to považovali za uzavreté. Na prácach sa podieľali živnostníci.
11.1 Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to tak, že podľa § 204 C.s.p. oboznámil obsah: faktúra č. 112003, sprievodka k došlej faktúre, položkový rozpočet, rozpočtové náklady, prehľad veriteľov s pohľadávkami po lehote splatnosti viac ako 30 dní v deň vykonania odporovateľného právneho úkonu, prehľad 2012 Pozemné stavby Púchov - stav majetku, výpis z obchodného registra na úpadcu z 22.11.2013, výpis z obchodného registra na žalovaného z 22.11.2013, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 28K/6/2013-111, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 28K/6/2013-118, výpis z evidencie žalovaného, faktúra č. 112003, položkový rozpočet - rozpočtové náklady, rekapitulácia stavebných dielov-vedľajšie rozpočtové náklady, položkový rozpočet, faktúra č. 320120025, krycí list rozpočtu, rekapitulácia rozpočtu, výpis z účtu z 26.7.2012, výpis z obchodného registra na úpadcu z 06.11.2014, výpis z obchodného registra na žalovaného z 6.11.2014, návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu, podací lístok, výpis z účtovníctva, faktúra č. 112003, výpis z účtu z 26.7.2012, výpis z obchodného vestníka č. 39/2013, uznesenie Okresného súdu Trenčín 28K/6/2013-118, oznámenie Okresného súdu v Břeclavi, prvá strana a potvrdenia o pridelení veci Okresnému súdu Trenčín pod sp. zn. 36Cb/213/2015, výpis z obchodného registra na úpadcu z 18.11.2015, výpis z obchodného registra na žalovaného z 18.11.2015, výpis z obchodného registra na úpadcu z 22.5.2018, výpis z obchodného registra na žalovaného z 22.5.2018, zoznam veriteľov s uvedením výšky č. faktúry vzniku pohľadávky, čísla prihlášky a zistenia pohľadávky k 08.12.2014, súhrnná prihláška nezabezpečených pohľadávok k sp. zn. 28K/6/2013 veriteľa Bison s.r.o., zoznam vydaných faktúr spoločnosti Bison s.r.o., faktúra č. 2011000032, výdajka - prevodka č. 24, faktúra č. 2011000148, výdajka - prevodka č. 130, výdajka - prevodka č. 132, faktúra č.2011000229, výdajka- prevodka č. 373, výdajka- prevodka č. 400, faktúra č. 2011000439, výdajka- prevodka č. 791, faktúra č. 2011000490, výdajka- prevodka č.803, výdajka- prevodka č. 832, faktúra č. 201000013, výdajka- prevodka č.884, výdajka- prevodka č.904, faktúra č. 201000094, výdajka- prevodka č. 987, výdajka- prevodka č.075, faktúra č. 201000095, výdajka- prevodka č. 91, faktúra č. 2010000157, výdajka- prevodka č. 0156, faktúra č. 2010000192, výdajka- prevodka č.189, faktúra č. 2010000208, výdajka- prevodka č. 342, faktúra č. 2010000248, výdajka- prevodka č.364, výdajka- prevodka č.427, faktúra č. 2010000287, výdajka- prevodka č.457, faktúra č. 2010000349, výdajka- prevodka č.618, výdajka- prevodka č.540, faktúra č. 2010000201, výdajka- prevodka č.330, faktúra č. 2010000359, výdajka- prevodka č.624, faktúra č. 2010000412, výdajka- prevodka č.759, faktúra č. 2010000445, výdajka- prevodka č.770, faktúra č. 200900357, výdajka- prevodka č.599, faktúra č. 200900373, výdajka- prevodka č.648, faktúra č. 200900390, výdajka- prevodka č.681, faktúra č. 200900425, výdajka- prevodka č.714/09, výdajka- prevodka č.730, faktúra č. 200900435, výdajka- prevodka z 28.9.2009, faktúra č. 200900445, výdajka- prevodka č.754, faktúra č. 200900468, výdajka- prevodka č.787, faktúra č. 200900489, výdajka- prevodka č.823, faktúra č. 200900501, výdajka- prevodka č. 851, prehľad záväzkov úpadcu k 31.12.2011, záväzky úpadcu k 31.12.2012, podklad k úprave stavu aktív a hodnoty majetku úpadcu z 20.1.2014, prehľad majetku z roku 2012 úpadcu, rozdiel medzi účtovnou a reálnou hodnotou majetku, nedokončená výroba za rok 2007, súpis majetku všeobecnej podstaty - hnuteľné veci, súpis majetku všeobecná podstata - nehnuteľnosti, bytový dom dvory 1 LV XXXX, bytový dom dvory 2 LV XXXX, súpis majetku podstát oddelená podstata nehnuteľný majetok, konečné stavy stav k 31.12.2013, výpis z účtovníctva úpadcu - účtovný denník 2011, výpis z účtovníctva úpadcu - účtovný denník 2010, výpis z účtovníctva úpadcu - účtovný denník 2009, výpis z účtovníctva úpadcu - účtovný denník 2008, výpis z účtovníctva úpadcu - účtovný denník 2007, inventúrny súpis pohľadávok rok 2010, saldo odberateľov rok 2009, účtovný denník 2006, účtovný denník rok 2010, účtovný denník 2009, účtovný denník 2008, účtovný denník 2007, účtovný denník 2011, účtovný denník 2010, účtovný denník 2009, účtovný denník 2008, účtovný denník 2007, účtovný denník 2011, účtovný denník 2010, účtovný denník 2009, účtovný denník2008, účtovný denník 2007, saldo odberatelia k 31.12.2011, účtovný denník 2006, účtovný denník 2012, účtovný denník 2011, účtovný denník 2009, inventúrny súpis pohľadávok 2010, inventúrny súpis pohľadávok 2011, účtovný denník 2010, účtovný denník 2008, inventúrny súpis pohľadávok a záväzkov rok 2009, sprievodka k došlej faktúre, faktúra č. 87/2008, faktúra č. 2082002211, prehľad salda k 31.12.2012-odberateľské so zálohami, prehľad salda k 31.12.2011- odberateľské so zálohami, súvaha od 01.01.2012-31.12.2012 - mesiac 12, súvaha za obdobie 01.01.2012-30.11.2012- mesiac 11, súvaha za obdobie 01.01.2012-30.10.2012- mesiac 10, súvaha za obdobie 01.01.2012-30.9.2012- mesiac 9, súvaha za obdobie 01.01.2012-31.8.2012- mesiac 8, súvaha za obdobie 01.01.2012-30.7.2012- mesiac 7, súvaha za obdobie 01.01.2012-30.06.2012- mesiac 6, súvaha za obdobie 01.01.2012-31.5.2012- mesiac 5, súvaha za obdobie 01.01.2012-30.04..2012- mesiac 4, súvaha za obdobie 01.01.2012-31.3.2012- mesiac 3, súvaha za obdobie 01.01.2012-38.2.2012- mesiac 2, súvaha za obdobie 01.01.2012-31.11.2012- mesiac 1, uznesenie OR PZ Považská Bystrica ČVS ORP-775/OEK-PB2013, výpis z obchodného registra na úpadcu z 06.09.2018, výpis z obchodného registra na žalovaného z 06.09.2018, výpis z obchodného registra na úpadcu z 09.10.2018, výpis z obchodného registra na žalovaného z 09.10.2018, zo spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 28K/6/2013 prihláška pohľadávky evidovaná pod č. 14, podklad k úprave stavu aktív a hodnoty majetku úpadcu.
11.2 Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov, pričom v súlade s § 204 C.s.p. neoboznamoval čítaním ani oboznamovaním obsahu: uznesenie OR PZ PB sp. zn. ČVS: ORP-775/OEK-PB-2013 z 19.03.2015, zápisnica o výsluchu znalca z 8.12.2015, zápisnica o výsluchu znalca z 17.01.2018, zápisnica o výsluchu znalca z 28.01.2016, doplnenie znaleckého posudku č. 29/2005 z 16.01.2017, znalecký posudok č. 29/2015 z 8.7.2015, nakoľko ide o listiny, ktorých odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a listina ani jej obsah neboli protistranou spochybnené.
12. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie doplnením znaleckého posudku č. 84/2016 vypracovaným Ing. Ladislavom Janurom z ktorého vyplýva (č. l. 377a), že pri porovnaní stavu majetku a splatných záväzkov spoločnosti Pozemné stavby Púchov, s.r.o. k 31.07.2012 bol upravený majetok celkom 1.230.803,27 eur, splatné záväzky k 31.12.2012 boli celkom 990.273,21 eur, rozdiel majetku a splatných záväzkov bol celkom 240.530,06 eur, spoločnosť Pozemné stavby Púchov, s.r.o. k 31.07.2012 vykazovala vyšší stav majetku oproti splatným záväzkom o 240.530,06 eur. Spoločnosť Pozemné stavby Púchov, s.r.o. sa k 31.07.2012 dostala do predĺženia.
13. Z vyjadrenia spoločnosti KOREKCIA Trenčín, s.r.o. vyplýva, že v období 31.07.2012 bol stav majetku úpadcu 1.230.803,27 eur, rozdiel medzi majetkom a splatnými záväzkami k 31.07.2012 bol v sume 240.530,06 eur, pričom tento stav nebol reálny, nakoľko spoločnosť úpadcu k 31.12.2012 vykazovala rozdiel medzi účtovnou a reálnou hodnotou majetku v hodnote 141.307,41 eur.
14.1 Po vykonaní dokazovania vyššie uvedeným spôsobom súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie uvedené právne predpisy.
14.2 Podľa § 1 zákona ZoKR tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddĺženie fyzickej osoby.
14.3 Podľa § 57 ods. 1 ZoKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
14.4 Podľa § 57 ods. 2 ZoKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
14.5 Podľa § 57 ods. 4 ZoKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
14.6 Podľa § 58 ods. 1 ZoKR právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.
14.7 Podľa § 58 ods. 3 ZoKR odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
14.8 Podľa § 59 ods. 1 ZoKR zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
14.9 Podľa § 59 ods. 4 ZoKR odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
14.10 Podľa § 60 ods. 1 ZoKR odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
14.11 Podľa § 60 ods. 2 ZoKR ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
14.12 Podľa § 60 ods. 3 ZoKR odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
14.13 Podľa § 62 odsek 1 ZoKR právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
15. Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec právne posúdil takto: V priebehu sporu nadobudol účinnosť nový procesný predpis, zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v zmysle ktorého súdu postupoval od 01.07.2016 aj v uvedenom spore, a to vzhľadom na ustanovenie § 470 ods. 1 C.s.p.
16. Súd v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona posudzoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná podľa § 57 ZoKR, nakoľko žalobca je správcom majetku úpadcu. Pasívna vecná legitimácia žalovaného je daná v zmysle § 62 odsek 1 ZoKR, nakoľko žalovaný s úpadcom odporovateľnosťou napadnutý právny úkon uskutočnil. Žalobca je správcom majetku úpadcu podľa § 40 ods.1 ZoKR. Žalobca spravujúc majetok úpadcu podal predmetnú žalobu vzhľadom k tomu, že právne úkony úpadcu vo vzťahu k žalovanému sa mu javili ako odporovateľné právne úkony. V uvedenom prípade bolo právo správcu odporovať právnemu úkonu v zmysle § 57 ZoKR uplatnené voči žalovanému a to voči uskutočnenému právnemu úkonu a to zmluve o dielo a na jej základe uskutočneniu ďalšieho právneho úkonu a to úhrady ceny diela.
17. Súd následne posudzoval, či predmetná žaloba bola podaná v prekluzívnej lehote, nakoľko žalobca môže podať odporovaciu žalobu iba v lehote 1 roka od vyhlásenia konkurzu v zmysle § 57 ods. 2 ZoKR. Vzhľadom k tomu, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 14.02.2013 a žaloba bola podaná na súd dňa 21.11.2013, bola podaná v zákonnej lehote, pričom na uvedené je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Odporovateľnosť právnych úkonov predstavuje osobitný právny inštitút, ktorý slúži na ochranu veriteľov, predstavuje určitý typ sankcie za právne dôsledky konkrétneho právneho úkonu, ktorý napĺňa atribúty odporovateľnosti, vo vzťahu k veriteľom. Ide o prípad právnych úkonov, ktoré spôsobia ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa, pričom k tomu dochádza zásadne vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka zmenší jeho majetok. Súd poukazuje na to, že všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti právnych úkonov je existencia právneho úkonu, účinnosť právneho úkonu a ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa, ku ktorým sa v konkurznom konaní pripája aj vyhlásenie konkurzu, právny úkon týkajúcu sa majetku dlžníka a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil do konkurzu svoju pohľadávku. Následne ZoKR v rámci jednotlivých skutkových podstát špecifikoval konkrétne podmienky odporovateľnosti jednotlivých právnych úkonov. Žalobca v rámci podanej žaloby špecifikoval dôvody pre ktoré napáda vyššie uvedené právne úkony a to s odkazom na príslušné ustanovenia ZoKR. V rámci konkrétnych skutkových podstát v ZoKR žalobca v podanej žalobe tvrdil naplnenie predpokladov podľa § 59 a § 60 ZoKR, t. j. tvrdil, že úkonmi žalovaného a úpadcu došlo k zvýhodneniu žalovaného pred ostatnými konkurznými veriteľmi (§ 59 ZoKR) a k uskutočneniu právnych úkonov s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov (§ 60 ZoKR). Následne žalobca na pojednávaní dňa 22.05.2018 zmenil odôvodnenie žaloby tak, že začal tvrdiť nové skutkové okolnosti a to v podobe tvrdenia, že žalovaný úpadcovi žiadne protiplnenie neposkytol t. j. že došlo k naplneniu aj skutkovej podstaty právneho úkonu bez primeraného protiplnenia t. j. § 58 ZokR. Žalobca v tomto smere však nenavrhol zmenu žaloby v časti zmeny odôvodnenia žaloby. Súd však musí konštatovať, že aj keby zmenu žaloby v uvedenej časti pripustil, nakoľko ide o nové skutkové okolnosti, ktoré žalobca začal tvrdiť, tak vzhľadom k uplynutiu času od vyhlásenia konkurzu, by bola žaloba v tejto časti podaná oneskorene, čo by bolo minimálne v časti, v ktorej sa žalobca domáha vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu z dôvodu podľa § 58 ZoKR podaná oneskorene a už len uvedené by bolo dôvodom na zamietnutie žaloby.
18. Rovnako súd posudzoval, či je žaloba podaná vo vzťahu k napadnutým právnym úkonom v zákonnej lehote a to či ide v jednotlivom prípade o právny úkon uskutočnený v zmysle maximálnej možnej lehoty od začatia konkurzného konania spätne, t.j. či ide o právny úkon ktorý je možné žalovať ako neúčinný. V zmysle § 60 odsek 3 ZoKR je zákonom stanovená maximálna doba počas ktorej uskutočnené právne úkony je možné odporovateľnosťou napadnúť a to v trvaní 5 rokov od začatia konkurzného konania. Konkurzné konanie v uvedenom prípade bol začaté dňa 14.02.2013 t. zn. žalobca mohol odporovať právnym úkonom uskutočneným v období od 15.02.2013 do 15.02.2008. Žalobca odporoval právnemu úkonu zmluve a poskytnutiu plnenia na základe zmluvy - úhrady ceny diela, ku ktorému došlo dňa 26.07.2012. V časti uskutočneniu úhrady ceny diela súd konštatuje, že k tomuto právnemu úkonu došlo v zákonnom stanovenej lehote, v rámci ktorej môže správca právnemu úkonu odporovať, t. zn. že žaloba bola v tejto časti podaná včas. Žalobca odporoval aj právnemu úkonu samotnej zmluvy o dielo, avšak v uvedenom prípade zo strany žalobcu absentuje tvrdenie o jej uzatvorení v konkrétny deň, dátum, ako aj konkrétne okolnosti jej uzatvorenia, napriek tomu, že pre určenie včasnosti podania žaloby je uvedené podstatné. Žalobca v súvislosti so zmluvou o dielo opakovane poukazoval na jej fiktívnosť, pričom následne počas sporu od jej fiktívnosti upustil, zrejme uvedomujúc si potrebu tvrdenia základného predpokladu pre vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, a to tvrdenia jeho platného uzatvorenia. Následne žalobca však v záverečnej reči opakovane sa k možnej fiktívnosti zmluvy vrátil, nakoľko poukázal na to, že konanie žalovaného a úpadcu podľa neho vykazuje znaky ako „čistý tunel“. Súd preto musí v súvislosti so zmluvou o dielo konštatovať, že zo strany žalobcu vo vzťahu k tomuto právnemu úkonu, nemal ani len tvrdené kedy tento právny úkon vznikol t. j. kedy bola medzi stranami zmluva uzatvorená, čím súd nevie vyhodnotiť ani to, či bola žaloba vo vzťahu k tomuto právnemu úkonu podaná včas, čo je už samotné dôvodom na zamietnutie žaloby v tejto časti. Žalobca uvedené musí tvrdiť, musí tvrdiť aký konkrétny právny úkon napáda odporovateľnosťou, pričom v prípade, že to tak nie je, musí znášať dôsledky a to v podobe zamietnutia žaloby. Žalobca ako už súd vyššie uviedol, počas celého sporu poukazoval na možnú fiktívnosť napadnutého právneho úkonu, avšak v tom prípade, by bol uvedený právny úkon z podania žaloby úplne vylúčený, nakoľko odporovať možno iba platnému právnemu úkonu, pričom ak k platnému uzatvoreniu právneho úkonu nedošlo, čo sám žalobca naznačoval, potom by to bolo bez ďalšieho dôvodom na zamietnutie žaloby. Na uvedené poukazoval aj žalovaný, nakoľko žalobca sa už v inom spore domáhal vydania bezdôvodného obohatenia s odôvodnením neplatnosti predmetnej zmluvy o dielo. V tomto spore žalobca vedomý si svojich procesných povinností na jednej strane, tvrdil platné uzatvorenie predmetného právneho úkonu, na strane druhej, zrejme pre svoje vnútorné presvedčenie, stále sa vracal k možnej fiktívnosti t. j. neplatnému uzatvoreniu predmetného právneho úkonu.
19. Ďalším základným predpokladom úspešnosti podania odporovateľnej žaloby je preukázanie ukrátenia uspokojenia pohľadávky prihláseného veriteľa do konkurzu úpadcu t. zn. úspešnosť žaloby bude závisieť od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu sa zmenšil a aký majetok mu ostane na uspokojenie prihlásenej pohľadávky. Odporovateľnosť predpokladá, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka sa ukráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj keď právnym úkonom dlžníka dôjde k zníženiu majetku dlžníka, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, lebo takýmto úkonom k ukráteniu uspokojenia veriteľa nedošlo. T. zn. základným predpokladom úspešnosti odporovacej žaloby je ukrátenie veriteľa, ide o všeobecný predpoklady v zmysle § 57 ods. 4 ZoKR, ktorý musí byť zhodne naplnený pre všetky ďalej špecifikované jednotlivé skutkové podstaty. Ak nie je naplnený tento predpoklad, nie je možné ani ďalej naplniť jednotlivé skutkové podstaty, ktoré konkretizujú jednotlivé prípady uskutočnených odporovateľných právnych úkonov. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že uskutočnením napadnutého právneho úkonu došlo k ukráteniu veriteľov, a to tým, že úpadca uskutočnil právny úkon a na základe neho aj úhradu vo výške 95.080,30 eur, čím konaním úpadcu došlo k zmenšeniu majetku v predmetnej výške úpadcu a v uvedenom rozsahu aj k ukráteniu uspokojenia pohľadávok prihlásených veriteľov.
20. Súd však poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania na základe vyžiadaného znaleckého posudku a jeho dodatku, ktorý bol vypracovaný vo vzťahu k majetku úpadcu za rozhodné obdobie súd nemal preukázané, že v čase uskutočnenia napadnutého právneho úkonu by bol majetok úpadcu v takom stave, že by mu neumožňoval uhrádzať jednak jeho splatné záväzky a porovnaním s pohľadávkami veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky, aj pohľadávky týchto veriteľov. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že k uskutočnenej úhrade faktúry vystavenej spoločnosťou žalovaného zo strany úpadcu došlo dňa 26.07.2012 t. j. k uvedenému dátumu sa zmenšil majetok úpadcu, nakoľko ak nejaký dátum je rozhodný tak vo vzťahu k reálnemu zmenšeniu majetku prichádza do úvahy práve dátum, kedy došlo k úhrade t. j. k zníženiu finančných prostriedkov zo spoločnosti úpadcu. Podľa dodatku č. 1 znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Ladislavom Janurom, znalcom z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo súd mal za preukázané, že spoločnosť úpadcu mala k uvedenému dátumu majetok v celkovej hodnote 1.230.803,27 eur, ak súd berie do úvahy majetok bez premlčaných pohľadávok, ktoré znalec z účtovného hľadiska z majetku úpadcu odpočítal. Z listinných dôkazov, ktoré predložil do spisu žalobcu, vo vzťahu k veriteľom pohľadávok, ktoré si prihlásili do konkurzu svoje pohľadávky, súd z uvedeného zoznamu predloženého žalobcom 22.05.2018 zistil, že veritelia, ktorí boli veriteľmi aj v čase uskutočnenia napadnutého právneho úkonu mali pohľadávky v celkovej výške 425.562,10 eur. K veriteľom súd na úplnosť uvádza, že vzal do úvahy iba veriteľov, ktorých pohľadávky existovali (bez ohľadu na splatnosť) ku dňu 26.07.2012 a ktoré neboli správcom popreté resp. boli popreté ale následne boli dodatočne zistené. Porovnaním hodnoty pohľadávok všetkých veriteľov, ktorí existovali v čase uskutočnenia napadnutého právneho úkonu a majetku úpadcu, ktorý existoval v čase uskutočnenia napadnutého právneho úkonu, súd musí konštatovať, že žalobca v uvedenom prípadne nepreukázal splnenie ani základnej podmienky a to ukrátenia pohľadávky prihláseného veriteľa v zmysle § 57 odsek 4 ZoKR. Nakoľko z majetku úpadcu existujúceho v čase uskutočnenia napadnutého právneho úkonu by boli uspokojení všetci v tom čase existujúci konkurzní veritelia, žalobca nesplnil podmienku preukázania ani jedného veriteľa, ktorý by uspokojený nebol. Súd dáva žalobcovi za pravdu, že na preukázanie ukrátenia stačí preukázať, že by došlo k ukráteniu čo i len jedného veriteľa, ale túto podmienku podľa názoru súdu, súd z vykonaného dokazovania splnenú nemal, preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
21. Rovnako súdu poukazuje aj na to, že záväzky, ktoré boli splatné k 31.07.2012 t. j. k rozhodnému obdobiu vo vzťahu k uskutočneniu napadnutého právneho úkonu - úhrady ceny diela boli podľa znaleckého posudku v spojení s jeho dodatkom vo výške 990.273,21 eur, pričom majetok úpadcu bol vo výške 1.230.803,27 eur. Z uvedeného teda vyplýva, že napriek tomu, že úpadca uskutočnil predmetný právny úkon zostal mu dostatočný majetok na to, aby mohol uhradiť svoje ostatné a to všetky záväzky. V tomto smere je preto bezpredmetné, či si ten ktorý veriteľ, ktorý mal záväzok v čase uskutočnenia predmetného právneho úkonu prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu, nakoľko zo záverov znaleckého posudku z 16.01.2017, ktorý bol súdu zaslaný vyšetrovateľom PZ jednoznačne vyplýva, že majetok úpadcu bol v rozhodnom období dostačujúci. Súd preto nemal za preukázané splnenie vôbec všeobecnej podmienky na rozhodnutie odporovateľnosti napadnutého právneho úkonu. Naviac v súvislosti s podaným znaleckým posudkom sú údaje vypracované žalobcom neúplné a zmätočné (č. l. 10).
22. Žalobca v súvislosti s predloženým znaleckým posudkom a jeho dodatkom predložil do spisu správu spoločnosti KOREKCIA Trenčín, s.r.o., ktorú vypracovala Ing. Katarína Roderová, ktorá prehodnocovala predmetný znalecký posudok. Súd k uvedenej správe v prvom rade uvádza, že nejde o nejakú znaleckú organizáciu, ktorá by bola zapísaná v zozname znalcov a teda kvalifikovaný subjekt, ktorý by sa pre účely súdneho konania mohol relevantnejšie vyjadriť k predloženému znaleckému posudku. Napriek tomu, však súd poukazuje na to, že ako znalec tak spoločnosť KOREKCIA Trenčín, s.r.o. dospeli na základe skúmania majetkových pomerov úpadcu k rovnakým záverom, v časti majetku, pričom k 31.07.2012 zhodne zistili, že stav majetku, ktorý bol deklarovaný úpadcom bol vo výške 1.230.803,27 eur, pričom rozdiel majetku a splatných záväzkov bol podľa znalca 240.530,06 eur a podľa spoločnosti KOREKCIA Trenčín, s.r.o. bol rozdiel k 31.12.2012 medzi účtovnou a reálnou hodnotou ešte o 141.307,41 eur nižší. Ak by preto súd aj odrátal rozdiel zistený predmetnou spoločnosťou, ustálil by stav rozdiel medzi stavom majetku a záväzkov úpadcu k 31.07.2012 na hodnote 99.222,65 eur (240.530,06 eur - 141.307,41) t. j. stav majetku úpadcu by bol vyšší ako stav jeho záväzkov, pričom ide o všetky záväzky z rozhodného obdobia, ktoré nekorešpondujú so záväzkami úpadcu, ktoré si veritelia prihlásili do konkurzu. Ak preto súd ako už bolo vyššie uvedené zistil stav záväzkov úpadcu v konkurze vo výške 425.562,10 eur, potom aj po zohľadnení korekcií vo vedení účtovníctva podľa záverov ako znaleckého posudku, tak vyjadrenia spoločnosti KOREKCIA Trenčín, s.r.o., majetok, ktorý zostal po zohľadnení uvedených korekcií k 31.07.2012 bol úplne dostačujúci na úhradu všetkých veriteľov prihlásených do konkurzu. Ak by súd zohľadnil všetky korekcie t. j. odpočítal od zisteného majetku 1.230.803,27 eur - 240.530,06 eur
- 141.307,41 eur t. j. zostal by majetok vo výške 848.965,80 eur, z ktorého by boli uspokojení všetci t. č. konkurzní veritelia. Vzhľadom k uvedenému, súd ani po zohľadnení vyjadrenia spoločnosti KOREKCIA Trenčín, s.r.o., nemal zo strany žalobcu preukázané splnenie základnej podmienky na možné ďalšie skúmanie odporovateľnosti právneho úkonu, a to podmienky ukrátenia konkurzného veriteľa podľa § 57 odsek 4 ZoKR, preto žalobu ako celok zamietol.
23. Vzhľadom k tomu, že k rozhodnému dátumu ani podľa vyjadrenia spoločnosti KOREKCIA Trenčín, s.r.o. súd nemal preukázanie možné ukrátenie, súd nepovažoval za hospodárne vykonať dokazovanie výsluchom znalca Ing. Ladislava Janura ani výsluchom J.. Stav majetku k 31.12.2012, ktorý sa v rámci uvedených záverov rozlišoval pre potreby vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu súd nepovažoval za rozhodujúci, preto uvedené žalobcom navrhnuté dôkazy v spore nevykonal.
24. Vzhľadom k tomu, že súd nemal splnený základný predpoklad na vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, a to predpoklad ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky v zmysle § 57 odsek 4 ZoKR, súd žalobu v celom rozsahu zamietol a z dôvodu hospodárnosti sa možným naplnením ďalších predpokladov jednotlivých skutkových podstát ( § 59, 60 ZoKR) zaoberať nebude.
25.1 Podľa § 255 odsek 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25.2 Podľa § 262 odsek 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25.3 Podľa § 262 odsek 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p, § 262 ods. 1 C.s.p., a to tak že, žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech, priznal nárok proti žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Trenčín, bude o ňom rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.