Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-168-2016.pdf
PDF · 85.18 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/168/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v spore žalobcu K. R., Y.. X.XX.XXXX, E. C. XXX/XX, V., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriu Hovan a Hospůdka s.r.o., M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves proti žalovanému: Q.. Q. I., Y.. XX.X.XXXX, E. Ľ.A. X, C. Y. G., právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Taragel a Počubayová s.r.o., Starosaská 11, Spišská Nová Ves o zaplatenie 400,- Eur s prísl. takto
rozhodol:
I.Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 5,00% ročne zo sumy 400,- eur počnúc od 29.4.2016 do 18.6.2018 ( t. j. 42,79 eur ) do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Čo do úroku z omeškania 5,25% ročne zo sumy 400,- eur od 13.5.2014 do 28.4.2016 (t. j. čo do sumy 41,25 eur ) súd konanie z a s t a v u j e .
III. V prevyšujúcej časti, čo do sumy 2,14 eur, žalobu z a m i e t a .
IV. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82%, o výške ktorej bude rozhodovať súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník .
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou dourčenou tunajšiemu súdu dňa 9.5.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 400,- eur s 5,25% úrokom z omeškania ročne od 13.5.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 12.5.2014 okolo 13,00 hod. chcel vybrať z bankomatu Slovenskej sporiteľne č. 5911 peňažnú hotovosť vo výške 400,- eur. Bankomat mu finančnú hotovosť nevydal, preto odišiel. V ten istý deň okolo 13,30 hod sa k predmetnému bankomatu vrátil a zadal výber 4 x 100,- eur. Bankomatovú karta bola žalobcovi vrátená, avšak finančná hotovosť mu vyplatená nebola. Žalobca tak od bankomatu odišiel. Následne pristúpil k bankomatu žalovaný a zmocnil sa 4 x 100,- eur bankoviek v celkovej nominálnej hodnote 400,- eur. Na strane žalobcu tak došlo k strate 400,- eur.
2. Súd vo veci vydal dňa 9.6.2016 platobný rozkaz č. 8C/168/2016 - 13, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 400,- eur s 5,25% úrokom z omeškania ročne od 13.5.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Proti platobnému rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor s odôvodnením. Uviedol v ňom, že neuznáva nárok žalobcu, ktorý si nesprávne zvolil pasívne legitimovanú stranu sporu. Nepoprel, že dňa 12.5.2014 pristúpil k bankomatu Slovenskej sporiteľne a.s. v Spišskej Novej Vsi, aby si vybral hotovosť z bankomatu. Predtým ako začal realizovať výber hotovosti z bankomatu zistil, že v bankomate sa nachádzajú vydané 4 ks 100,- eur bankoviek, ktoré vzal, ale v žiadnom prípade s úmyslom si ich ponechať. Vzápätí túto hotovosť 400,- eur odovzdal osobe
- mužovi, ktorý k nemu pristúpil a uviedol, že je jej vlastníkom. Žalovaný finančnú hotovosť odovzdal mužovi v dobrej viere, že je jej vlastníkom. Daná osoba vystupovala presvedčivo a dôveryhodne. Uviedla, že majú v rodine pohreb a že s manželkou vyberajú z banky väčšiu sumu peňazí, čiastočne z bankomatu a čiastočne priamo na pobočke. Žalovaný vzhľadom na časovú a miestnu situáciu, ktorá nastala nemal dôvod spochybňovať tvrdenie tejto osoby. Podľa jeho názoru by sa na jeho mieste rovnako zachovala aj iní. Svojím konaním teda neprerušil žiadny právny predpis ani žiadnu svoju povinnosť. V trestnom konaní, ktoré bolo prerušené lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonávať trestné stíhanie, bol zabezpečený kamerový systém. Z neho vyplýva, že sa na mieste nachádzal neznámy muž, ktorý pristúpil k žalovanému a i keď na kamerovom zázname nie je konkrétne vidieť odovzdanie bankoviek, vyhodnotil orgán činný v trestnom konaní výpoveď žalovaného v trestnom konaní ako pravdivú a presvedčivú, na základe čoho nebolo vznesené obvinenie voči žalovanému pre trestný čin zatajenia veci. Žalobca nemôže mať voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže na strane žalovaného nevzniklo žiadne bezdôvodné obohatenie a nemôže existovať ani nárok na náhradu škody z dôvodu toho, že by žalovaný postupoval v rozpore s § 135 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, kto nájde stratenú vec je povinný ju vydať vlastníkovi ak vlastník nie je známy, je povinný ju odovzdať príslušnému štátnemu orgánu, lebo žalovaný odovzdal vec vlastníkovi, resp. bol presvedčený, že ju odovzdal vlastníkovi. Nálezca nie je v žiadnom prípade povinný pátrať po vlastníkovi veci. Pokiaľ vlastník veci nie je bežne známy, je povinný odovzdať nájdenú vec príslušnému štátnemu orgánu. Žalovaný je toho názoru že žalobca si svoje peniaze v bankomate zabudol, čím porušil svoju právnu povinnosť predchádzať škode na majetku v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, keď konal v rozpore s obvyklou mierou opatrnosti tak, že nechal finančnú hotovosť bez dozoru na verejnom mieste. Ak by tvrdenia žalobcu boli pravdivé, tak by mal zvážiť zodpovednosť banky za škodu, ktorá mu vznikla nefunkčnosťou bankomatu. Žalovaný za majetkovú ujmu žalobcu považuje zodpovedného neznámeho muža, ktorý od neho úmyselným podvodným konaním vylákal sumu 400 eur, čím sa neoprávnene obohatil a ktorý by mal byť v spore pasívne legitimovaný.
3. Žalobca zaujal k tvrdeniam žalovaného stanovisko. Uviedol v ňom, že žalovaný nepoprel, že našiel 400,- eur a existencia inej osoby, ktorej mal žalovaný peniaze vydať nebola preukázaná. Ide iba o tvrdenie žalovaného, takže si nesplnil zákonnú povinnosť ak peniaze prevzal a neodovzdal vlastníkovi, čím spôsobil žalobcovi škodu.
4. Žalovaný vo vyjadrení k stanovisku žalobcu zotrvával v celom rozsahu na svojich tvrdeniach. Podľa neho existencia inej osoby, ktorej žalovaný nájdenú finančnú hotovosť odovzdal bola preukázaná a to výsledkami trestného konania, kedy zabezpečením kamerového záznamu z bezpečnostnej kamery pobočky Slovenskej sporiteľne, a.s. bolo zistené, že sa na mieste nachádzal neznámy muž, ktorý pristúpil k žalovanému. Žalovaný finančnú hotovosť odovzdal v dobrej viere osobe, ktorá o sebe tvrdila že je jej vlastník, čo žalovaný nemal dôvod spochybniť vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu. Žalovaný neporušil žiadny právny predpis a nemal oprávnenie žiadať, aby sa mu daná osoba preukázala dokladom totožnosti. Týmto postupom by žalovaný ak tak nepreveril vlastníctvo finančnej hotovosti.
5. Krajský súd v Košiciach potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ktorým súd uložil žalovanému uhradiť žalobcovi sumu 400,- eur. Pokiaľ ide o výrok súdu prvej inštancie týkajúci sa povinnosti žalovaného uhradiť úrok z omeškania 5,25% ročne zo sumy 400 eur od 13.5.2014 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania bol súdom zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.
6. Úlohou súdu prvej inštancie pokiaľ ide o priznanie úrokov z omeškania, bolo nesporne zistiť, kedy sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením peňazí, pričom súd bude zisťovať, kedy sa žalovaný dozvedel o škode žalobcu, o tom, komu mal plniť, resp. kedy ho žalobca vyzval na plnenie, a až po zistení týchto skutočností ustáli dobu, kedy sa mohol žalovaný prvýkrát dostať do omeškania s plnením.
7. Z výzvy žalobcu č. 59/16 zaslanej žalovanému dňa 26.4.2016 súd zistil, že žalobca žalovaného vyzval k úhrade sumy 400 eur na jeho účet s tým, že v prípade, že požadovanú sumu neuhradí, bude sa svojich nárokov domáhať súdnou cestou. Žalovaný prevzal výzvu dňa 28.4.2016, čo potvrdil svojim podpisom.
8. Žalobca zobral prípisom zo dňa 2.7.2018 späť žalobu čo do úroku z omeškania 5,25% ročne zo sumy 400 eur od 13.5.2014 do 28.4.2016 a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Zároveň žiadal, aby bola žalovanému uložená povinnosť uhradiť mu úrok z omeškania 5,25% ročne zo sumy 400 eur od 29.4.2016 do 18.6.2018 vo výške 44,79 eur.
9. Žalovaný nepoprel doručenie výzvy dňa 28.4.2016 na zaplatenie žalovanej sumy, na ktorú reagoval listom zo dňa 2.5.2016, súhlasil zo zastavením konania čo do sumy 41,19 eur, čo nepredstavuje 100% úspechu vo veci.
10. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
11. Podľa § 145 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
12. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
13. Na základe vyššie uvedeného zákonného ustanovenia a podaného čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom, so súhlasom žalovaného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a konanie a čo do sumy 41,25 eur ( úrok z omeškania 5,25% ročne zo sumy 400 eur od 13.5.2014 do 28.4.2016 ) zastavil.
14. Žalobca naďalej trval na príslušenstve svojej pohľadávky a žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť mu úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo žalovanej sumy 400 eur od 29.4.2016 do 18.6.2018.
15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Súd žalovaného zaviazal k úrokom z omeškania avšak nie vo výške 5,25% ročne zo sumy 400 eur, ale len vo výške 5,00% ročne zo sumy 400 eur počnúc od 29.4.2016 do zaplatenia, pretože bolo preukázané že žalovaný sa až týmto dňom dostal s úhradou žalovanej sumy 400 eur do omeškania.
17. Výška úrokov z omeškania v zmysle § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky.
18. Ku dňu 29.4.2016 základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola stanovená na 0,00%, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania 5,00% ročne so žalovanej sumy a v prevyšujúcej časti čo do sumy 2,14 eur žalobu zamietol. K uvedenej sume dospel tak, že odpočítal zo sumy 44,93 eur (5,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 400 eur od 29.4.2016 do 18.6.2018 ) sumu 41,79 eur (5,00% úrok z omeškania ročne zo sumy 400 eur od 29.4.2016 do 18.6.2018), t. j. 44,93 - 42,79 = 2,14 eur.
19. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. O trovách konania rozhodol súd podľa úspešnosti v spore, keďže nezistil že žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mal zobrať v úvahu.
23. Súd žalobe žalobcu vyhovel čo do sumy 400,- eur. Keďže však zastavenie konania čo do úrokov z omeškania ako aj v časti zamietnutia kapitalizovaných úrokov z omeškania procesne zavinil žalobca, vo vzťahu ku žalovanému bol úspešný v rozsahu 91%. Úspešnosť žalovaného je 9%, takže žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania nie v rozsahu 100% ale v rozsahu 82% ( 91% - 9% ). Súd poukazuje na rozhodnutie NS SR č. 1Cdo/1/2004 (Rc 34/2005), podľa ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (úrokoch z omeškania) je nutné považovať za úspech čiastočný.
24. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Spišská Nová Ves.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( § 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.