Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-34-2018.pdf
PDF · 121.89 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-25C/34/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v spore žalobkyne P. U., A.. XX.X.XXXX, W. P. X, O., proti žalovanému: Q. Ú. W. Y..X.., X. X. P. A. X, W., G.: XXXXXXXX, právne zastúpeného spoločnosťou Černejová & Hrbek s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy takto
rozhodol:
Konanie v časti o určenie, že žalobkyňa z titulu uzavretej Zmluvy o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro č. 29426646 zo dňa 14.11.2008 nedlhuje žalovanému žiadnu sumu zastavuje.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa žalobou podanou súdu 26.4.2018 žiadala, aby súd určil neplatnosť zmluvy o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro č. 29426646 zo dňa 14.11.2008 uzavretej medzi stranami sporu za neplatnú v časti dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovskej doložky a v časti, že sa žalobkyňa oboznámila s úverovými podmienkami. Zároveň žiadala, aby súd určil, že zmluva o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro č. 29426646 zo dňa 14.11.2008 uzavretá medzi stranami sporu je bezúročná a bez poplatkov, ako aj určiť, že žalobkyňa z titulu zmluvy o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro č. 29426646 zo dňa 14.11.2008 nedlhuje žalovanému žiadnu sumu a žiadala priznať náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila skutočnosťou, že medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro č. 29426646 so schváleným nákupným limitom 995,84, ktorá obsahuje iba údaje o počte mesačných splátok a výške mesačnej splátky ako jednu sumu, z ktorej nie je zrejmé, akú časť predstavuje istina, akú časť úrok a akú časť iné poplatky. Zároveň neobsahuje náležitosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm.i/ Zákona č. 258/2001 Z.z. Zároveň uviedla, že táto zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, a to dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co 95/2013 z 19.6.2013, podľa ktorého dohodu o zrážkach zo mzdy možno považovať za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, lebo inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, t.j. o súdnu kontrolu zmluvných podmienok, čím spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a zároveň poukázala na okolnosť, že rozhodcovská doložka predstavuje vo svojich dôsledkoch veľmi výrazný zásah do práv a povinností medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch a výsledkom je nový kvalifikovaný záväzok, pričom poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co 326/2010, v zmysle ktorého rozhodcovská doložka, ktorá formálne žalobcovi umožňuje výber medzi rozhodcovským a všeobecným súdom nie je spôsobilá eliminovať hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Zároveň vyhlásenie žalobkyne ako spotrebiteľa, že pred podpísaním tejto zmluvy bola dostatočne a zrozumiteľne informovaná s obchodnými podmienkami a cenníkom, žalovaný týmto de facto prenáša na žalobkyňu ako spotrebiteľa dôkazné bremeno v otázke riadneho a skutočného oboznámenia sa s obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov a informáciami o poistení. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k jeho potencionálnemu uplatneniu práv na súde a štátnych orgánoch, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom.
2. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že tento žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom v čase jej uzatvorenia. Poukázal na mechanizmus uzatvárania zmluvy o úvere, podľa ktorého klient spíše prvotný dokument - žiadosť o aktiváciu karty, teda vyplní nevyhnutné údaje do žiadosti, tieto zašle žalobcovi, ktorý posúdi, či úver schváli a dôjde k uzatvoreniu zmluvy. Žiadosť je následne spolu s dokumentmi tvoriacimi zmluvu a informačnými materiálmi zaslaná na adresu klienta. Úlohou klienta je žiadosť a priloženú zmluvnú a inú dokumentáciu si prečítať a v prípade pretrvávajúceho záujmu vyplniť údaje potrebné na posúdenie jeho návrhu zo strany spoločnosti žalovanej, žiadosť podpísať a následne zaslať na posúdenie. Takúto žiadosť spoločnosť žalovaného s odbornou starostlivosťou vyhodnotí, v prípade pozitívneho výsledku žiadosť podpíše, čím dôjde v nadväznosti na zaslanie potvrdenia klientovi k uzavretiu zmluvy o úvere. Zmluvu tvoria všetky komponenty zmluvy, konkrétne žiadosť o uzatvorenie zmluvy, obchodné podmienky, cenník a potvrdzujúci list, v ktorých dokumentoch sú uvedené všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch v čase uzatvorenia zmluvy. Skutočnosť, že žalobkyňa mala všetky súčasti zmluvy k dispozícii a že sa s nimi oboznámila vyhlásila v čl. VI ods. 4 Žiadosti. Informácia o právnom pute medzi komponentami je uvedená v ods. XII čl. 6 Žiadosti, z ktorej vyplýva, že obchodné podmienky, cenník a potvrdzujúci list sú súčasťou zmluvy, ďalej v úvodnom odseku obchodných podmienok v čl. VI ods. 41 Obchodných podmienok. Žalobkyňa nepreukázala absenciu žiadnych zákonom vyžadovaných náležitostí zmluvy o úvere a jej tvrdenia o údajnej bezodplatnosti úveru je potrebné vyhodnotiť ako neopodstatnené. Zároveň žalovaný poukázal na znenie zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého zmluva o úvere je zároveň aj zmluvou o vydaní a používaní elektronického platobného prostriedku v zmysle tohto zákona, ktorej právnou súčasťou sú v zmysle § 23 ods.3 Zákona o platobnom styku aj obchodné podmienky. K neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozhodcovskej doložky žalovaný uviedol, že v zmysle § 93b ods. 1 Zákona o bankách, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. V zmysle ust. § 53 ods. 4 písm.r/Občianskeho zákonníka sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V zmysle čl. XI ods. 61 Obchodných podmienok bude rozhodovať Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie podľa jeho rozhodcovských pravidiel, ktoré sa na základe tohto obchodu stávajú súčasťou tejto zmluvy alebo príslušný všeobecný súd. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť žalovaného ponúknutím možnosti rozhodcovskej doložky splnila svoju zákonnú povinnosť v zmysle zákona o bankách, pričom podpisom zmluvy o úvere žalobkyňa vyjadrila s rozhodcovskou doložkou súhlas. Ide o alternatívnu rozhodcovskú doložku, ktorá nijak neobmedzuje právo zmluvných strán obrátiť sa so svojou vecou na všeobecný súd. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zakotvená v obchodných podmienkach v čl. V ods. 35, pričom ide o legálny zabezpečovací inštitút podľa ust. § 551 Občianskeho zákonníka, pri ktorého výkone zrážky zo mzdy nesmú byť vyššie než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Právnym poriadkom sprobovaný a v občianskom zákonníku zakotvený zabezpečovací inštitút podľa svojej povahy ani nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zakázané spôsoby zabezpečenia vo vzťahu k úverovej zmluvy boli v čase uzatvorenia zmluvy špecifikované v ust. § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka a to zabezpečovací prevod práva k nehnuteľnostiam. Zároveň žalovaný poukázal na skutočnosť, že spoločnosť žalovaného tento inštitút dohody o zrážkach zo mzdy zakotvený aj v Zmluve o úvere uzavretej stranami sporu sa rozhodla neuplatňovať. S tvrdením žalobkyne o prenášaní dôkazného bremena na spotrebiteľa pri prehlásení o oboznámení sa so zmluvnou dokumentáciou nemožno súhlasiť, ide o štandardné a v zmluvných vzťahoch bežne sa vyskytujúce zmluvné ustanovenia, pričom spoločnosť žalovaného žalobkyni nijak nebránila sa so zmluvnou dokumentáciou oboznámiť, tá jej bola riadne pred podpisom odovzdaná. Skutočnosť, že si klient zmluvnú dokumentáciu naozaj prečítal, alebo nie, spoločnosť žalovaného nedokáže ovplyvniť. Ak zmluvné vyhlásenie klient prostredníctvom podpisu zmluvy schválil, znamená to, že s ním súhlasil a že odráža jeho skutočnú vôľu.
3. Žalobkyňa v konaní predložila Žiadosť o aktiváciu splátkovej karty Quatro podpísaná žalobkyňou 14.11.2008, spoločnosťou žalovaného dňa 19.11.2008, Výpis zo splátkovej karty Quatro.
4. Žalovaný v konaní predložil Schválenie žiadosti o splátkovú kartu Quatro zo dňa 19.11.2008, Cenník VÚB pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. platný od 8.7.2008, Všeobecné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., Žiadosť o aktiváciu splátkovej karty Quatro.
Podľa ust. § 298 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. (2) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 4 ods. 2,3 Zákona č. 258/2001 Z.z. účinného k 31.12.2008, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1. (3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
5. Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu mal súd za preukázané medzi stranami sporu nesporné skutočnosti uzatvorenie zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s. na základe žiadosti o aktiváciu splátkovej karty Quatro podpísanej žalobkyňou 14.11.2008 a spoločnosťou žalovaného 19.11.2008, v zmysle ktorej bol schválený žalovaným úverový rámec 995,82 Eur s dohodnutou splátkou mesačnou 33,19 Eur. Zo schválenia žiadosti o splátkovej karty Quatro vyplýva schválený úverový rámec 995,82 Eur, výška mesačnej splátky 33,19 eur, mesačná úroková sadzba 1,9 %, ročná úroková sadzba 22,80 %, termíny splátok 45.deň od prvého dňa predchádzajúceho mesiaca, údaj o úverovom poistení typu A. Žalovaná v konaní nepoprela, že súčasťou zmluvy, ktorá jej bola zaslaná - žiadosťou o aktiváciu splátkovej karty bol Cenník VÚB, ako aj obchodné podmienky pre vydanie a použitie kreditných platobných kariet. Z obsahu žiadosti o aktiváciu splátkovej karty vyplýva dohodnuté úverové poistenie typu A vo výške 1,92 % zo schválenej štandardnej splátky úveru. Zároveň z obsahu samotnej žiadosti o aktiváciu splátkovej karty Quatro vyplýva výška poplatkov za úkony veriteľa i indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, ako aj skutočnosť, že obchodné podmienky, cenník a i potvrdzujúci list sú súčasťou žiadosti/zmluvy, pričom prijatím a schválením žiadosti zo strany banky - žalovaného sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty. Z obsahu obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vyplýva, že tieto obchodné podmienky sú súčasťou zmluvy o vydanie a používanie kreditnej karty uzavretej medzi Všeobecnou úverovou bankou a klientom uvedeným v zmluve a zároveň z bodu 41 čl.VI Obchodných podmienok vyplýva, že cenník je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Spôsob výpočtu úrokov je uvedený v čl. VI Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných a platobných kariet a výška úrokových sadzieb je uvedená v cenníku. Zároveň v zmysle bodu 42 čl. VI Obchodných podmienok klient berie na vedomie, že vzhľadom na povahu úveru nie je možné vopred vypočítať ročnú percentuálnu mieru nákladov spojenú s revolvingovým úverom a cenník obsahuje príkladný výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch na základe predpokladov o čerpaní a splácaní revolvingového úveru. Zmluva bola teda medzi stranami sporu uzatvorená formou prijatia návrhu na uzatvorenie zmluvy (§ 43c OZ), pričom z rozsudku Európskeho súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit a.s. proti O. W. vyplýva, že zmluva nemá byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument.
6. Pokiaľ žalovaná v konaní namietala medzi stranami spornú skutočnosť, že zmluva uzatvorená stranami sporu neobsahuje náležitosť v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm.i/ Zákona č. 258/2001 Z.z., t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale obsahuje iba údaj o počte mesačných splátok a výške splátok ako jednu sumu, z ktorej nie je zrejmé akú časť zo splátky predstavuje istina, akú časť úrok a iné poplatky, súd konštatuje, že predmetné ustanovenie zodpovedá ustanoveniu § 9 ods. 2 písm.k/Zákona č. 129/2010 Z.z., teda súčasnej úpravy zmlúv o spotrebiteľských úveroch, pričom eurokonformným výkladom vyššie citovaného zákonného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľa žiadať, aby v zmluvách uvádzal presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Ust.§ 9 ods. 2 písm.k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojem výška alebo počet, či termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom pri použití eurokonformného výkladu je potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje čo splátka úveru zahrňuje. V konaní medzi stranami sporu nebolo sporné, že zmluva uzatvorená stranami sporu ako spotrebiteľská zmluva vymedzuje výšku a počet mesačnej splátky, pokiaľ ide o určenie, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu obsahuje výšku, počet a termíny splátok, úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm.k/Zákona č. 129/2010 Z.z. (ktorý zodpovedá ust. § 4 ods. 2 písm.i/Zákona č. 258/2001 Z.z.) umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluvy o úvere obsahovali presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, t.z. určenie aká časť jednotlivej splátky sa použije na istinu, aká časť na bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatváraní zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej - ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná), pripadá na istinu, úverový úrok a iné platby. Pokiaľ žalovaná poukazovala v rámci procesného útoku na doterajšiu súdnu prax rozhodnutiami Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 11Co 256/2013, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 10Coe 313/2010, súd konštatuje, že táto súdna prax bola prekonaná rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn 3Cdo/146/2017, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že ust. § 9 ods. 2 písm.k/Zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej-ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie hovorí o výške, počte, termínoch splátky, istiny a úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak,že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Vyššie uvedené interpretačné prístupy a právne závery Najvyššieho súdu sa vzťahujú na právny stav v čase, ktorý bol rozhodujúci pre posúdenie dovolaním napadnutého rozhodnutia, avšak zároveň Najvyšší súd podotkol, že Zákonom z 12.10.2017 č. 279/2017 Z.z., ktorým sa menil zákon 483/2001 Z.z. o bankách došlo k zmene ustanovenia § 9 ods. 2 písm.i/Zákona č. 129/2010 Z.z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1.5.2018 slová a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nahrádzajú slovami frekvenciu splátok. V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnutné so zreteľom na závery vyjadrené v rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C42/15, od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo podľa názoru vec prejednávajúceho senátu Najvyššieho súdu možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.
7. Súd dospel k záveru, že Zmluva o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro uzatvorená stranami sporu dňa 19.11.2008 má všetky náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto nie je daný dôvod pre vyslovenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy stranami sporu.
8. Z obsahu Obchodných podmienok čl. V bodu 35 vyplýva právo banky v prípade nezrealizovania úhrady povinnej splátky klientom uplatniť si pohľadávku formou zrážok zo mzdy klienta, s čím klient podpisom zmluvy súhlasí.
9. Medzi stranami sporu je spornou skutočnosťou otázka platnosti uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu námietky neprijateľnej zmluvnej podmienky zo strany žalobkyne, ktorá poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešovej sp.zn. 6Co 95/2013, z obsahu ktorého vyplýva, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
10. Súd konštatuje, že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v súlade s ust. § 551 Občianskeho zákonníka. Zároveň Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. účinný v čase uzatvorenia zmluvy stranami sporu predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút nezakazoval, pričom súd je toho názoru, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky, nakoľko táto sa v prípade pochybností ohľadne prípadnej existencie neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve mohla domáhať ochrany svojich spotrebiteľských práv súdnou cestou vo forme podania žaloby o určenie, že spotrebiteľská zmluva uzatvorená stranami sporu obsahuje neprijateľné podmienky a do doby právoplatného rozhodnutia súdu o takomto návrhu sa mohla domáhať súdnej ochrany návrhom na vydanie neodkladného opatrenia - zákaze vykonávania zrážok zo mzdy zamestnávateľom ( za účinnosti O.s.p. návrhom na vydanie predbežného opatrenia). Možnosť zabezpečenia záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevylučuje ani súčasná právna úprava, nakoľko v zmysle § 9 ods. 13 Zákona č. 129/2010 Z.z. získanie spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť uzavretím vzájomne závislej zmluvy s výnimkou poistnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečení záväzku spotrebiteľa ručením zrážkami zo mzdy a z iných príjmov alebo záložným právom dojednaným za podmienok ustanovených zákonom ak je to primerané vzhľadom na spotrebiteľský úver.
11. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že aj pri súčasnej právnej úprave je možné podmieniť získanie spotrebiteľského úveru uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy, pričom náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy vo forme osobitnej listiny a nutnosť poučenia spotrebiteľa o dôsledkoch jej uzavretia a možnosti jej odmietnutia boli stanovené až ustanovením § 5a Zákona č. 250/2007 Z.z. účinného od 1.5.2014, pričom v zmysle prechodných ustanovení § 29d Zákona č. 250/2007 Z.z. sa vznik právnych vzťahov a nároky z nich vzniknuté pred 1.5.2014 posudzujú podľa predpisov účinných do 30.4.2014. Právna úprava Zákona o ochrane spotrebiteľov účinného do 1.5.2014 teda nevyžadovala pre vznik dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenie tejto dohody vo forme samostatnej listiny, ako ani poučenie spotrebiteľa o dôsledkoch takto uzatvorenej dohody.
Podľa ust. § 3 Zákona č. 244/2002 Z.z. účinného do 30.6.2009, Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. (2) Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.
Podľa ust. § 4 Zákona č. 244/2002 Z.z. účinného do 30.6.2009, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. (2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. (3) Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
Podľa ust. § 5 Zákona č. 244/2002 Z.z. účinného do 30.6.2009, Ak sa zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve výslovne dohodli na uzavretí rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu, nespôsobuje to neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. V tomto prípade sa posudzuje platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku, podľa ktorého sa uzavrela. Ustanovenie § 4 ods. 2 tým nie je dotknuté. Prípustnosť predmetu rozhodcovského konania sa však posudzuje vždy podľa tohto zákona. (2) Ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy. (3) Ak zmluvné strany odstúpia od zmluvy, toto odstúpenie sa nedotýka rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
12. Medzi stranami sporu nie je spornou skutočnosťou uzatvorenie rozhodcovskej doložky, ktorá vyplýva z čl. XI bodu 61 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, ktoré sú súčasťou zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty uzatvorenej stranami sporu, v zmysle ktorého ak nedôjde k dohode medzi klientom a bankou, banka navrhla a klient súhlasil, že v akomkoľvek spore, nároku alebo rozpore vzniknutom zo zmluvy alebo v súvislosti s ňou bude rozhodovať Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie podľa jeho rozhodcovských pravidiel, ktoré sa na základe tohto odkazu stávajú súčasťou tejto zmluvy alebo príslušný všeobecný súd.
13. Sporná medzi stranami sporu zostala otázka platnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu námietky jej neprijateľnosti ako zmluvnej podmienky žalobkyňou s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co 326/2010, podľa ktorého rozhodcovská doložka, ktorá formálne žalobcovi umožňuje výber medzi rozhodcovským a všeobecným súdom je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a nie je spôsobilá eliminovať hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
14. Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou spotrebiteľskej zmluvy uzavretej stranami sporu spĺňa zákonom stanovené náležitosti v zmysle ust. § 3 a 4 Zákona č. 244/2002 Z.z. účinného v čase uzatvorenia predmetnej rozhodcovskej doložky, pričom uzatvorením predmetnej rozhodcovskej doložky si žalovaný zároveň splnil povinnosť v zmysle ust. § 93b ods. 1 Zákona o bankách, podľa ktorého bol povinný ponúknuť návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy o tom, že prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Zároveň z rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej stranami sporu formou rozhodcovskej doložky vyplýva, že spotrebiteľovi bola daná možnosť výberu riešiť spory tak v rozhodcovskom, ako aj v súdnom konaní, nejde teda o neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm.r/ Občianskeho zákonníka, pričom možnosť obrátiť sa s riešením sporu na rozhodcovský súd v zmysle predmetnej rozhodcovskej doložky má tak žalobkyňa ako spotrebiteľ, ako aj veriteľ - žalovaný, z čoho vyplýva, že v právach a povinnostiach spotrebiteľa a veriteľa nie je nerovnováha.
15. Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že žalobkyňa prehlásila v bode 6 Žiadosti o aktiváciu splátkovej karty Quatro, že sa pri podpise žiadosti oboznámila s obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou žiadosti, s cenníkom, so štandardnou úrokovou sadzbou, sankčnou úrokovou sadzbou, zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý je bol písomne doručený a prevzala ho.
16. Sporným je tvrdenie žalobkyne ohľadne neplatnosti časti zmluvy uzatvorenej stranami sporu, v ktorej vyhlásila žalobkyňa, že pred podpisom zmluvy bola dostatočne informovaná a oboznámená s obchodnými podmienkami a cenníkom, nakoľko podľa názoru žalobkyne takéto prehlásenie, ktoré je zakomponované v zmluve prenáša na žalobkyňu ako spotrebiteľku dôkazné bremeno v otázke riadneho a skutočného oboznámenia sa s obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov a informáciami o poistení, čo môže mať neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatňovaniu jej práv ako spotrebiteľky na súde, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhu štátnym orgánom, pričom toto jednostranné vyhlásenie nepredstavuje dôkaz, že si žalovaný ako veriteľ splnil svoju povinnosť.
17. Súd konštatuje, že žalobkyňa v konaní nenamietala okolnosť, že nebola zo strany žalovaného informovaná s obchodnými podmienkami, cenníkom a informovaná o poistení, nenamietala skutočnosť uvádzanú žalovaným, že spolu so žiadosťou o aktiváciu splátkovej karty Quatro boli jej doručené obchodné podmienky, cenník, pričom zároveň informácie o úverovom poistení sa nachádzajú priamo v čl. V Žiadosti o aktiváciu splátkovej karty Quatro, ktorú žalobkyňa podpísala. Pokiaľ žalobkyňa napriek okolnosti, že sa obchodné podmienky ako aj cenník poplatkov nachádzal v jej dispozičnej sfére, s týmito neoboznámila, ako ani s poistnými podmienkami uvedenými priamo v žiadosti o aktivácii splátkovej karty Quatro, nie je zrejmé z jej vyjadrení v konaní, z akého dôvodu podpísala prehlásenie, že sa s uvedenými dokladmi oboznámila. Nakoľko žalobkyňa v konaní nenamietla, že obchodné podmienky ako aj cenník poplatkov jej bol žalovaným doručený, túto skutočnosť súd považuje za nespornú a zároveň konštatuje, že zaslaním týchto súčastí zmluvy žalobkyni si žalovaný splnil povinnosť informovať žalobkyňu s obchodnými podmienkami a cenníkom, keďže žalobkyňa predmetné prehlásenie nepodpisovala v časovej tiesni; sama neuviedla žiaden dôvod, pre ktorý sa s obchodnými podmienkami a cenníkom, ktorý jej bol zo strany žalovaného doručený neoboznámila a predmetné vyhlásenie nebolo spôsobilé odradiť žalobkyňu od podania podnetu na štátny orgán, dôkazom čoho je aj podanie žaloby v tomto konaní.
18. Nakoľko zmluva o vydaní a používaní platobnej karty bola stranami sporu uzavretá formou zaslania žiadosti o aktiváciu karty spolu s ďalšími súčasťami zmluvy o úvere, (obchodnými podmienkami, cenníkom a táto po vyplnení následne aj s obchodnými podmienkami a cenníkom) zo strany žalobkyne bola doručená spoločnosti žalovaného, ktorý žiadosť podpísal a zaslal žalobkyni potvrdzujúci list, nie je zrejmé akou inou formou pri takomto postupe uzatvárania zmluvy mal žalovaný informovať žalobkyňu o obchodných podmienkach, cenníku a poistení.
19. Na základe vyššie uvedeného súd uzavrel, že Zmluva o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro č. 29426646 uzatvorená stranami sporu je v časti dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovskej doložky, ako aj vyhlásení, že žalobkyňa sa oboznámila s úverovými podmienkami platná, preto žalobu v tejto časti zamietol.
Podľa ust. § 145 C.s.p., Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
(2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. (3) Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
20. Žalobkyňa pred začatím pojednávania podaním zo dňa 1.10.2018 zobrala žalobu späť v časti o určenie, že žalobkyňa z titulu uzavretej zmluvy č. 29426646 zo dňa 14.11.2008 nedlhuje žalovanému žiadnu sumu, preto súd v súlade s ust. § 145 ods. 2 C.s.p. konanie v tejto časti zastavil.
Podľa ust. § 255 ods. 1,2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
21. Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením rozhodol, že žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko bol v konaní úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 362 ods. 1 C.s.p. v troch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p. - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, žalobca má právo podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku.