Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34Csp/72/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Nemešovou v právnom spore žalobcu: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, P.O.BOX 205, proti žalovanému: U. B., nar. XX.X.XXXX, . bytom Y., XXX XX M. v spore o zaplatenie 318,37 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 316,86 Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 316,86 Eur odo dňa 26.8.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 99,06%, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.4.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 318,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne odo dňa 26.8.2015 až do zaplatenia. Zároveň žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 81,86 Eur.

2. Žalobca odôvodnil žalobu najmä tými skutočnosťami, že so žalovaným uzavrel dňa 20.8.2014 poistnú zmluvu č. 6815634263, na základe ktorej poskytol žalovanému zn. N., VIN: XAXGXEXMXXYXXXXXX. Medzi stranami bola dohodnutá výška ročného poistného 633,73 Eur, so splatnosťou poistného v zmysle zmluvných dojednaní poistnej zmluvy. Žalovaný nezaplatil dohodnuté splátky poistného, preto havarijné poistenie zaniklo do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti. Splatnosť poistného nastala dňa 25.5.2015. Žalobca listom zo dňa 30.8.2017 oznámil žalovanému zánik poistenia a zároveň ho vyzval na zaplatenie dlžného poistného do zániku poistenia v sume 318,37 Eur v súlade s ust. § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný svoj dlh do dnešného dňa neuhradil.

3. Okresný súd Košice I vydal dňa 9.5.2018 platobný rozkaz pod č.k. 34Csp/72/2018-25, ktorým žalovanému uložil povinnosť, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 318,37 Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy odo dňa 26.8.2015 do zaplatenia, nahradil žalobcovi trovy konania vo výške 100,86 Eur, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na tomto súde.

4. Zástupcovi žalobcu bol platobný rozkaz doručený dňa 9.5.2018 a žalovanému sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk.

5. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 30.8.2018 zrušil platobný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 9.5.2018, ktorý bol vydaný pod č.k. 34Csp/72/2018-25 pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému v súlade s ust. § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku.

6. Podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

7. Súd vykonal celý rad krokov smerujúcich k zisteniu pobytu žalovaného. Všetky dostupné lustrácie boli bez kladného výsledku. Súd požiadal o súčinnosť pri doručovaní žaloby aj príslušné Obvodné oddelenie Policajného zboru v Košiciach, ktorým bolo zistené, že žalovaný sa v mieste svojho trvalého pobytu nezdržiava. Z uvedenej adresy sa vrátila súdu zásielka nedoručená s oznámením príslušného poštového úradu, že žalovaný je na adrese svojho trvalého pobytu neznámy. Následne súd postupom podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe, ktoré bolo vyvesené/zverejnené dňa 18.9.2018 a zvesené dňa 18.10.2018.

8. Podľa ust. § 297 Civilného sporového poriadku súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

9. Vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie, pretože ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, súd v súlade s ust. § 297 Civilného sporového poriadku rozhodol vec bez nariadenia pojednávania dňa 25.10.2018 na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, a to výpisom inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie 25.8.2014-17.1.2018, poistnou zmluvou č. 6815634263, dodatkom č. 1 k poistnej zmluve, zmluvnými dojednaniami „ Akcia kasko 4 ročné obdobia“, žiadosťou o vinkuláciu, zánikom poistenia a upomienkou zo dňa 30.8.2017, havarijným poistením motorových vozidiel zo dňa 4.9.2014, úrokovými sadzbami ECB a zistil tento skutkový stav:

10. Dňa 20.8.2014 uzavrel žalovaný so žalobcom havarijné poistenie motorového a prípojného vozidla, poistná zmluva číslo návrhu PZ 276 900 6267, predmetom ktorej bolo bežné poistenie vozidla značky N.. Začiatok poistenia bol dojednaný na deň 25.8.2014 a bola dohodnutá vinkulácia v prospech AUTOLEASING SK, s.r.o.. Ročné poistné vo výške 633,73 Eur mal žalovaný platiť v štvrťročných splátkach po 158,43 Eur. Poistná zmluva bola dohodnutá na dobu neurčitú.

11. Podľa potvrdenia o uzatvorení poistno-zmluvného vzťahu podľa návrhu poistnej zmluvy číslo 2769006267, poistka číslo : 6 815 634 263 mal žalovaný ročné poistné vo výške 633,73 Eur platiť v štvrťročných splátkach vo výške 158,43 Eur bankovým prevodom vždy k 25.8., 25.11., 25.2., 25.5..

12. Žalobca listom zo dňa 30.8.2017 oznámil žalovanému zánik poistenia dňom 25.8.2015 z dôvodu nezaplatenia poisteného a zároveň ho vyzval na úhradu dlžného poistného vo výške 318,37 Eur.

13. Podľa výpisu inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od 25.8.2014 do 17.1.2018 žalovaný zaplatil za obdobie 25.8.2014-25.11.2014 158,43 Eur, za obdobie 25.11.2014-25.2.2015 158,43 Eur. Poistné za obdobie od 25.2.2015 do 25.5.2015 a 25.5.2015 do 25.8.2015 nezaplatil. Žalobca požaduje za obdobie od 25.5.2015 do 25.8.2015 aj zaplatenie upomienky vo výške 1,50 Eur.

14. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

15. Podľa ust. § 796 ods.1 Občianskeho zákonníka ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

16. Podľa ust. § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

17. Podľa ust. § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

18. Podľa ust. § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

19. Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne za preukázané, že žalovaný uzavrel so žalobcom dňa 20.8.2014 poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo havarijné poistenie motorového vozidla žalovaného. Žalovaný v predmetnom záväzkovo-právnom vzťahu vystupoval ako poistník a žalobca ako poisťovateľ.

20. Súd predmetnú poistnú zmluvu vyhodnotil ako platnú, vychádzajúc z ust. § 788 Občianskeho zákonníka

21. Základnou povinnosťou vyplývajúcou pre poisteného z poistnej zmluvy je povinnosť platiť poistné (ust. § 788 ods.1 Občianskeho zákonníka, ust. § 796 ods.1 Občianskeho zákonníka).

22. V danom prípade z obsahu poistnej zmluvy a z potvrdenia o uzatvorení poistno-zmluvného vzťahu podľa návrhu poistnej zmluvy číslo 2769006267, poistka číslo : 6 815 634 263 vyplýva, že sporové strany uzavreli poistnú zmluvu na dobu neurčitú, so začiatkom poistenia 25.8.2014, s dohodnutou výškou štvrťročných splátok po 158,43 Eur.

23. Ak bolo v poistnej zmluve poistné dohodnuté ako bežné poistenie, t.j. ako poistné platené pravidelne za dohodnuté poistné obdobie, Občiansky zákonník ustanovuje rozdielne podmienky na zánik poistenia pre nezaplatenie poistného za prvé poistné obdobie a na zánik poistenia pre nezaplatenie poistného za ďalšie ( následné ) poistné obdobia. Pre bežné poistné za prvé poistné obdobie sú podmienky na zánik poistenia ustanovené rovnako ako v prípade jednorázového poistného, t.j. poistenie zanikne uplynutím trojmesačnej lehoty odo dňa splatnosti poistného, ak nebola táto lehota predĺžená.

24. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade žalovaný neuhradil poistné za obdobie od 25.2.2015 do 25.5.2015, poistenie v zmysle ust. § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaniklo dňa 25.8.2015 o čom bol žalovaný oboznámený listom zo dňa 30.8.2017.

25. Z ust. § 803 Občianskeho zákonníka vyplýva, že poisťovňa má právo na poistné za dobu do zániku poistenia. V danom prípade dlžné poistné predstavuje sumu 316,86 Eur za poistné obdobie od 25.2.2015 do 25.8.2015, t.j. 2 štvrťročné splátky x 158,43 Eur.

26. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi titulom poistného za obdobie od 25.2.2015 do 25.8.2015 sumu vo výške 316,86 Eur.

27. Popri istine sa žalobca domáhal aj priznania príslušenstva k uplatnenej pohľadávke.

28. V zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú aj úroky z omeškania.

29. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá, odsek 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.) v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Žalobcovi ako veriteľovi v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vznikol nárok aj na úroky z omeškania, pretože žalovaný ako dlžník svoj dlh nesplnil riadne a včas. Omeškanie s plnením dlhu sa odvíja od splatnosti dlhu.

32. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. Základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania so splnením dlhu bola vo výške 0,05 % ročne; po zvýšení o 5 percentuálnych bodov jej výška predstavuje 5,05% ročne. Súd návrhu žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania z priznanej istiny vo výške 5,05% ročne odo dňa 26.8.2015 až do zaplatenia.

33. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za upomienku vo výške 1,50 Eur, súd konštatuje, že daný zmluvný vzťah medzi stranami vyplývajúci z predmetnej zmluvy o havarijnom poistení je nutné posudzovať ako spotrebiteľských vzťah a to s ohľadom na zákonne kritéria obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

34. Podľa ust. § 52 ods. ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

35. Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ ( oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv je veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. U tohto druhu zmlúv sa doplňujú údaje o jednom z účastníkov zmluvy - o spotrebiteľovi.

36. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený Smernicou rady č. 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah ( rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 27.6.2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvad Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26.10.2006 Mostaza Celáro, C-168/2005 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. z 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ- Korčovská).

37. Súd poznamenáva, že predmetná poistná zmluva je typickou štandardnou formulárovou zmluvou, na ktorú zásadne dopadá súdna kontrola. Predmetné poplatky boli vopred zo strany žalobcu naformulované bez možnosti zmeny zo strany spotrebiteľa, resp. neboli medzi účastníkmi zmluvného vzťahu individuálne dojednané. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou ( čl. 3 ods. 2 smernice).

38. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o také poplatky, ktoré obstoja v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je názoru, že v spotrebiteľských veciach by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný poplatkami len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Kladie za tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripraví obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní ako sú poplatky. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinnosti a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

39. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nie len podmienka, ktorá je neprimeraná ( napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „rátio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktorému po materiálnej stránke nie je dodané a slúži skutočnosti záujmom dodávateľa ( tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami spotrebiteľských úverových vzťahoch). Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by neodradzovalo nečestného dodávateľa od pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax ( porovnaj rozsudok Súdnej dvora vo veci C-618/10; rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. novembra 2012 sp. zn. 18Co/109/2011).

40. Žalobca podľa výpisu z inkasného účtu poistnej zmluvy požaduje aj zaplatenie upomienky vo výške 1,50 Eur. Súdu však nebol v tomto konaní predložený jediný dôkaz o tom, že by takéto poplatky z uvedených dôvodov alebo v uvedených výškach boli medzi účastníkmi zmluvne výslovne dohodnuté. Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol žalobu v tejto časti žalovanej istiny, t.j. v časti poplatku za upomienku a vzhľadom k nepriznaniu nároku na jej zaplatenie, nepriznal žalobcovi ani nárok na úroky z omeškania požadované v tejto sume, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samotnej istiny, nemožno priznať ani požadované príslušenstvo z tejto istiny.

41. Súd považuje poplatok za upomienku za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda za neplatnú v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

42. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku vzhľadom na to, že žalobca mal úspech v časti o zaplatenie 316,86 Eur, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení úspešnosť v rozsahu 99,53 % a neúspech v rozsahu 0,47 %. Pomer jeho úspechu predstavoval 99,06 % a v tom rozsahu mu súd priznal aj náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ust. § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. 127 ods. 1-2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ust. § 363 Civilného sporového poriadku).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).