Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-247-2018.pdf
PDF · 124.32 KB
Case nature
Subarea
6Co/247/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: Obec Stará Bystrica, so sídlom 023 04 Stará Bystrica 537, IČO: 314 307, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 2, 010 01 Žilina, IČO: 36 855 278, proti žalovaným: 1/ Telovýchovná jednota Futbalový klub Stará Bystrica, so sídlom 023 04 Stará Bystrica 537, IČO: 37 801 228, 2/ Prestimex plus, a. s., so sídlom 023 04 Stará Bystrica 928, IČO: 36 396 966, žalovaní obidvaja zastúpení spoločnosťou: MALICH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Dunajská 25, 811 08 Bratislava, IČO: 47 256 991, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v štádiu rozhodovania o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných v rade 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č.k. 6C/82/2010-1267 zo dňa 06.10.2017, takto
rozhodol:
Odvolanie žalovaného v rade 2/ o d m i e t a .
Uznesenie Okresného súdu Čadca č.k. 6C/82/2010-1267 zo dňa 06. 10. 2017 potvrdzuje.
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 328 ods. 1 CSP v spojení s § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne, do 15 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 6C/82/2010 uložil žalovanému v rade 1/ povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami za účelom ich scudzenia alebo zaťaženia právami tretích osôb, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX v katastrálnom území P. Q., a to CKN parcely č. 5411/16 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 9460 m2, CKN parcely č. 5411/18 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 214 m2, CKN parcely č. 5411/19 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2, stavby sociálnej budovy č. XXX postavenej na pozemku CKN parcela č. 5411/18 (I. veta výroku). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na ich náhradu voči žalovanému v rade 1/ (II. veta výroku).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 07.05.2010 sa žalobca domáha voči žalovaným v rade 1/ a 2/ určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam kat. úz. P. Q., zastavané plochy a nádvoria, vedené ako parcele CKN č. 5411/16 o výmere 9400 m2, zastavané plochy a nádvoria CKN parcela č. 5411/18 o výmere 214 m2, zastavané plochy a nádvoria CKN parcela č. 5411/19 o výmere 7 m2, sociálna budova č. XXX postavená na pozemku parcela č. 5411/18, všetky zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. P. Q. a nehnuteľnosti, zastavané plochy a nádvoria CKN parcela č. 5411/30 o výmere 4185 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. P. Q.. O podanej žalobe rozhodol Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 6C/82/2010-1153
zo dňa 18.05.2017, ktorý žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu, keď určil, že žalobca je vlastníkom vyššie označených nehnuteľností.
3. Dňa 08.09.2017 doručil žalobca súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému v rade 1/ povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami za účelom ich scudzenia alebo zaťaženia právami tretích osôb, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané v katastrálnom území P. Q. a to CKN parcely č. 5411/16 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 9460 m2, CKN parcely č. 5411/18 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 214 m2, CKN parcely č. 5411/19 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2, sociálnej budovy č. XXX postavenej na pozemku CKN parcele č. 5411/18, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX. Žalobca svoj návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že deň pred meritórnym rozhodnutím súdu vo veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 6C/82/2010, t.j. 17.05.2017, žalovaný v rade 2/ ako dlžník uzatvoril s JUDr. L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. M. XXX/XX, A. A., ako záložným veriteľom Zmluvu o zriadení záložného práva na zabezpečenie údajnej pohľadávky, ktorej uspokojenie je podľa výpisu z katastra nehnuteľnosti zabezpečené zriadením záložného práva na nehnuteľnosť - pozemok C KN č. 5411/30 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4185 m2 pre kat. územie P. Q.. Táto nehnuteľnosť je taktiež predmetom konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o ktorej súd pri vyhlásení rozsudku dňa 18.05.2017, teda nasledujúci deň po uzatvorení Zmluvy o zriadení vlastníckeho práva medzi žalovaným v rade 2/ a JUDr. Q. ako záložným veriteľom, určil vlastnícke právo v prospech žalobcu. Vychádzajúc z rozsiahleho dokazovania vykonaného v prejednávanej veci je možné bezpochyby konštatovať majetkovú a dokonca riadiacu prepojenosť medzi žalovaným v rade 1/ a žalovaným v rade 2/. Žalovaný v rade 1/ a žalovaný v rade 2/ konajúci priamo, resp. nepriamo prostredníctvom Ing. N. sú si podľa názoru žalobcu vedomí jednoznačnosti vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 4C/82/2010, na základe čoho žalovaný v rade 2/ deň pred ústnym pojednávaním, na ktorom bol vyhlásený rozsudok v prospech žalobcu, za účelom zmarenia zmyslu a účelu konania vo veci samej, podpísal Zmluvu o zriadení záložného práva, ktorým zaťažil právom tretej osoby nehnuteľnosť, ktorú v zmysle odôvodnenia rozsudku ani nikdy nevlastnil, a teda previedol viac práv ako má.
4. Z údajov nachádzajúcich sa na liste vlastníctva predloženým žalobcom mal súd prvej inštancie osvedčené, že na LV č. XXXX pre kat. územie P. Q., kde je zapísaná (okrem iného) aj parcela C KN č. 5411/30 (t.j. predmet sporu vo veci samej), je zapísané aj záložné právo v prospech osoby JUDr. L. Q., r. Q., nar. XX.XX.XXXX. bytom ul. XX. novembra XXX/XX, A. A. podľa zmluvy č. V 1730/2017. Z úradnej činnosti konajúci súd tiež zistil, že žalobca podal voči žalovanému v rade 2/ a JUDr. L. Q. žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu - Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 17.05.2017, ktorá vec je vedená na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 9C/60/2017. Proti predmetnému rozsudku podal právny zástupca žalovaných odvolanie, vec nie je doposiaľ právoplatne skončená. Žalovaný v rade 2/, ktorému aktuálne k predmetnej parcele svedčí podľa evidencie v katastri vlastnícke právo, uzavrel Záložnú zmluvu, hoci má vedomosť o prebiehajúcom súdnom spore, čím v nemalej miere nesie zodpovednosť za súčasný stav čo do ohrozenia práv samotného žalobcu. Ani obmedzujúca poznámka zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX nezabránila žalovanému v rade 2/ nakladať s nehnuteľnosťou, čím sú riziko, či obava o to dôvodnejšie aj u samotného žalovaného v rade 1/. Aj keď parcela pod č. C KN 5411/30 nie je predmetom navrhovaného neodkladného opatrenia, s poukazom na správanie žalovaného v rade 2/ spočívajúce v zaťažení záložným právom nehnuteľnosti parcely C KN 5411/30, ktorú nadobudol od žalovaného v rade 1/ a ktorá je predmetom prebiehajúceho konania vo veci samej, súd považoval za dostatočným spôsobom osvedčené splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia a návrh žalobcu vo vzťahu k vyššie označeným nehnuteľnostiam považoval za dôvodný. Správaním žalovaného v rade 2/ a jeho preukázateľným prepojením vo vzťahu k osobe Ing. N. je daná hrozba či už zaťaženia alebo scudzenia sporných nehnuteľností, čím je ohrozené i právo žalobcu, pretože nie je vylúčené, že aj zo strany žalovaného v rade 1/ môže dôjsť k nakladaniu s nehnuteľnosťami evidovanými na LV č. XXXX (úkony smerujúce k ich zaťaženiu alebo scudzeniu). S prihliadnutím na situáciu, keď môže byť právo žalobcu s poukazom na charakter konania, skutkový stav a správanie žalovaného v rade 1/ ohrozené, konajúci súd trvanie neodkladného opatrenia časovo obmedzil do uplynutia 15 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej pod spisovou zn. 6C/82/2010.
5. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej strane vo vzťahu k predmetnému návrhu nárok na ich náhradu proti žalovanému v rade 1/, ktorému bola predmetným uznesením uložená povinnosť, v rozsahu 100 %.
6. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v rade 1/ a 2/, ktorí sa domáhali jeho zmeny tak, že súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
7. Odvolatelia namietali, že prvoinštančný súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalobcu uvedenou v jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to aj napriek tomu, že žalobca neosvedčil existenciu ani jednej podmienky, požadovanej zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd neskúmal, či 1/ možno dôvodne predpokladať, že žalobe žalobcu vo veci samej bude vyhovené a či možno konštatovať dôvodnosť práva žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia, 2/ či je tu existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu a 3/ či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného v rade 1/ neprimeraným spôsobom. Súdne konanie vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedené na Okresnom súd Čadca pod sp. zn. 6C/82/2010 nie je doposiaľ právoplatne skončené, teda nie je možné jednoznačne určiť, kto bude vlastníkom predmetných nehnuteľností po jeho právoplatnom skončení. Okresný súd nemôže teda v súčasnosti predpokladať, aký bude stav medzi sporovými stranami po skončení súdneho konania. Naviac prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia sa nevysporiadal s otázkou dôvodnosti práva žalobcu, ktorému sa má prostredníctvom neodkladného opatrenia poskytnúť ochrana. Odvolatelia poukázali aj na právne postavenie subjektu v konaní vystupujúceho ako žalovaný v rade 1/ ako aj na vzťah s Ing. U. N., ktorý je v rámci žalovaného v rade 1/ len jeho členom, a nie je oprávnený v mene žalovaného samostatne rozhodovať o nakladaní s majetkom. Úvahy žalobcu o tom, že zo strany žalovaného v rade 1/ môže dôjsť k nakladaniu s pozemkami a sociálnou budovou sú podľa názoru odvolateľov len špekulatívne a hypotetické. Zároveň žalobca nijako nepreukázal dôvodnosť obavy, že budúci výkon rozhodnutia by mohol byť ohrozený; rovnako tak nepreukázal, že by konaním žalovaného v rade 1/ dochádzalo k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne, že by hrozilo zhoršenie právnej pozície žalobcu. Žalovaný v rade 1/ doposiaľ žiadnym spôsobom neohrozil právo žalobcu v prípade úspechu v súdnom konaní, nepodal žiadny návrh na vklad do katastra nehnuteľností, nehnuteľnosti nijakým spôsobom nezaťažil ani žiadnym spôsobom neprejavil úmysel nehnuteľnosti scudziť. V danom prípade nebol preto daný naliehavý právny záujem žalobcu na dočasnej bezodkladnej úprave pomerov strán sporu na nariadení neodkladného opatrenia. Odvolatelia ďalej namietali aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia, z ktorého nie je zrejmé, na základe čoho dospel prvoinštančný súd k záveru o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, keďže v súčasnosti nie je možné konštatovať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov žalobcu a žalovaného v rade 1/, čo je v rozpore s ustanovením § 326 ods. 1 CSP. Nariadením neodkladného opatrenia prvoinštančný súd neprimerane sťažil až znemožnil žalovanému v rade 1/ výkon činnosti ako občianskeho združenia. Nehnuteľnosti a pozemky, ktorých sa obmedzenie spočívajúce v zákaze ich scudzenia alebo zaťaženia právami tretích osôb dotýka, nemožno od žalovaného v rade 1/ ako ich vlastníka spravodlivo požadovať a jedná sa o neprimeraný zásah do jeho základných práv a slobôd. Žalovaný v rade 1/ nevlastní iný majetok a preto je jeho legitímnym záujmom s predmetnými nehnuteľnosťami disponovať a užívať tento majetok Okresný súd pri svojom rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nerešpektoval princíp proporcionality spočívajúci v posúdení otázky, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného v rade 1/ neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a v odôvodnení napadnutého uznesenia sa s týmto nijako nevysporiadal. Napadnuté uznesenie tak nie je náležite odôvodnené a nespĺňa zákonný podklad a žalovaní ho považujú za rozhodnutie v rozpore s čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Žalovaní poukázali aj na stav, keď žalobca podal návrh na zápis poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní sp. zn. 6C/82/2010 do katastra nehnuteľností. Zápis predmetnej poznámky dostatočným spôsobom chráni práva a oprávnené záujmy žalobcu, rovnako tak odstraňuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na právach žalobcu. V danej súvislosti odvolatelia poukázali na právne závery, ku ktorým dospel Krajský súd v Trnave vo svojom rozhodnutí sp. zn. 23Co/446/2015 zo dňa 08.07.2015. Nariadenie neodkladného opatrenia je v danom prípade nadbytočné, nakoľko takáto poznámka je dostatočnou ochranou pred dôsledkami dispozície žalovaného v rade 1/ s predmetnými nehnuteľnosťami. Za veľmi široký a neurčitý považovali žalovaní výrokovou časťou napadnutého uznesenia rozsah nariadeného neodkladného opatrenia „zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami“, ktorý zasahuje do vlastníckeho práva žalovaného v rade 1/ nad nevyhnutnú mieru.
8. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu sa v plnom rozsahu stotožnil s napadnutým uznesením a žiadal, aby ho odvolací súd potvrdil. 9. Odvolaciu obranu žalovaných, (konajúcich opakovane v skutkovej aj právnej zhode), žalobca označil za zjavne účelovú. Nesúhlasil s tvrdením žalovaných o nedostatočnom preukázaní dôvodnosti predpokladu, že žalobe vo veci samej bude zo strany konajúceho súdu vyhovené. V procesnom štádiu po vyhlásení prvoinštančného rozsudku, nie je možné považovať argumentáciu odvolateľov za právnu obranu s eventuálnou možnosťou úspechu. Žalobca poukázal aj na skutkovú rozporuplnosť odvolania obsiahnutú v čl. IV. ods. 2 odvolania žalovaných týkajúcu sa dostatočnej ochrany formou poznámky evidovanej v katastri nehnuteľnosti pred dispozíciou so spornými nehnuteľnosťami. Zároveň sa vyjadril aj ku vzťahu medzi žalovaným v rade 1/ a žalovaným v rade 2/ v osobe Ing. N., ktorým je odôvodnená hrozba zaťaženia, resp. scudzenia sporných nehnuteľností a poukázal na viacero skutočností, z ktorých je možné tento záver vyvodiť.
10. Žalovaní vo svojej odvolacej replike zotrvali sa svojich doterajších vyjadreniach uvedených v podanom odvolaní a v zásade zreprodukovali obsah nimi prezentovaných zásadných odvolacích námietok.
11. Odvolacia replika žalovaných bola doručená žalobcovi; ktorý na toto podanie nereagoval.
12. Skôr, než odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia, zaoberal sa prípustnosťou podaného odvolania.
13. Primárne krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario, odvolanie žalovaného v rade 2/ podľa § 386 ods. 1 písm. b) CSP odmietol, z nasledovných dôvodov:
14. V zmysle § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
15. Jednou z požiadaviek vyplývajúcich z definície právneho štátu je, aby rozhodnutie vydané v sporovom civilnom konaní bolo v súlade s právnymi predpismi a zabezpečovalo spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov strán sporu/účastníkov konania. Pre dosiahnutie tohto cieľa slúžia okrem iného opravné prostriedky, ktoré majú umožniť zmenu alebo zrušenie nesprávnych a nespravodlivých rozhodnutí súdov vydaných v nižšej inštancii. Riadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, je odvolanie. Podmienkou využitia tohto opravného prostriedku je splnenie všetkých zákonom požadovaných náležitostí.
16. Nadväzne jednou z takýchto podmienok je aj subjektívna prípustnosť odvolania (§ 359 CSP). Z tohto definičného znaku sa vyvodzuje záver, že legitimácia na odvolanie nepatrí sporovej strane bez ďalšieho. Z povahy odvolania ako riadneho opravného prostriedku totiž vyplýva, že odvolanie nemôže podať tá strana sporu, ktorej výrokom okresného súdu nebola spôsobená určitá, hoci i nepatrná, ujma na jeho právach - subjektívne oprávnenie podať odvolanie totiž v zmysle § 359 CSP prináleží len tomu, v neprospech koho bolo rozhodnutie vydané. Ujma sa pritom posudzuje z procesného hľadiska a zároveň z hľadiska objektívnych skutočností, nie subjektívneho presvedčenia strany sporu. Takéto vnímanie oprávnenia podať opravný prostriedok zodpovedá ustálenej súdnej praxi; bližšie pozri napr. rozhodnutia publikované v Zbierke rozhodnutí súdov a stanovísk Najvyššieho súdu SR pod R 50/1999 a R 40/2009. Napadnutým uznesením však žalovanému 2/ nebola uložená žiadna povinnosť, ani nebolo inak zasiahnuté do jeho práv a oprávnených záujmov v tom smere, aby tieto konkrétne práva a oprávnené záujmy musel/mohol brániť podaním odvolania. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaný v rade 2/ nebol subjektívne oprávnený na podanie odvolania proti napadnutému uzneseniu, v dôsledku čoho krajský súd postupom podľa § 386 písm. b) CSP jeho odvolanie odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.
17. Na základe odvolania podaného žalovaným v rade 1/ krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
19. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalovaného v rade 1/ formulované v podanom opravnom prostriedku, pričom v zmysle princípu neúplnej apelácie sa nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu.
20. Dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia.
21. Ustanovenie § 325 ods. 1 CSP upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to: 1/ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo 2/ ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
22. Neodkladné opatrenie je najtypickejší zabezpečovací prostriedok civilného procesu, ktoré sa uplatňuje v činnosti súdu pred začatím konania, v konaní o veci samej i po skončení konania. Ide o provizórnu úpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej, či zabezpečiť realizáciu priznaných nárokov úspešnej strany.
23. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi stranami.
24. Je potrebné zdôrazniť, že vlastnícke právo a jeho výkon možno podrobiť istým obmedzeniam, avšak len pri zachovaní princípu proporcionality. Princíp proporcionality jednak tvorí konštantnú súčasť judikatúry Ústavného súdu SR, ESĽP a Súdneho dvora ES a jednak je výslovne zakotvený aj v Ústave SR, keď podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy SR pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí prihliadať na ich podstatu a zmysel, pričom takéto obmedzenia sa smú použiť len na ustanovený cieľ.
25. Zachovanie princípu proporcionality predpokladá, že k zásahu do základného práva alebo slobody dôjde iba (1) na účel realizácie niektorého z legitímnych cieľov, a (2) v miere, ktorá je pre takúto realizáciu nevyhnutná, pričom zároveň nesmie ísť o zásah do podstaty dotknutého základného práva. Inými slovami, zvolené nástroje obmedzenia základného práva musia jednak sledovať prípustný cieľ a jednak musia byť tomuto cieľu primerané, pričom hranicu, za ktorou už nemožno hovoriť o prípustnom obmedzení vlastníckeho práva, predstavuje taká intenzita zásahu do dotknutého základného práva, ktorá sa dotýka jeho podstaty.
26. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou vo veci samej domáha určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. P. Q., vedené ako parcele CKN č. 5411/16 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 9.400 m2, CKN parcela č. 5411/18 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 214 m2, CKN parcela č. 5411/19 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2, sociálna budova č. XXX postavená na pozemku parcela č. 5411/18, všetky nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. P. Q. a nehnuteľnosti, CKN parcela č. 5411/30 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4.185 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. P. Q., t.j. aj k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania štádiu rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení. O podanej žalobe rozhodol Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 6C/82/2010-1153 zo dňa 18.05.2017, ktorý žalobe vyhovel v celom rozsahu určením, že žalobca je vlastníkom predmetných vyššie označených nehnuteľností. Aj keď uvedené meritórne rozhodnutie súdu doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, (nakoľko o opravnom prostriedku žalovaných ešte nebolo rozhodnuté odvolacím súdom), z jeho obsah je v tomto štádiu konania podľa názoru odvolacieho súdu dostatočným spôsobom osvedčený vlastnícky nárok žalobcu k pozemkom týkajúcim sa aktuálneho konania o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. V danej spojitosti zároveň neobstojí odvolacia námietka žalovaných, podľa ktorej sa okresný súd nevysporiadal s otázkou dôvodnosti nároku žalobcu vo veci samej, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť dočasná ochrana.
27. Argumentačne nekonzistentné (až rozporné) je pritom vyjadrenie žalovaného v rade 1/, ktorý na jednej strane poukazuje na hypotetický charakter úvah žalobcu o tom, že zo strany žalovaného v rade 1/ môže dôjsť k nakladaniu s predmetnými nehnuteľnosťami, no na strane druhej strane už uvádza, že nariadené neodkladné opatrenie žalovaného v rade 1/ ako vlastníka predmetných nehnuteľností neprimeraným spôsobom obmedzuje v dispozičnom práve. Žalovaný v rade 1/ de facto tvrdí, že v skutočnosti neexistuje hrozba, že dôjde z jeho strany k nakladaniu s nehnuteľnosťami, zároveň ale tvrdí, že v dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia nemôže s nimi neobmedzene disponovať, čo ho neprimerane obmedzuje.
28. Uvedená rozpornosť argumentácie odvolateľov vyznieva v prospech záveru o osvedčení potreby dočasnej úpravy pomerov sporových strán - dočasného obmedzenia žalovaného 1/ v možnosti nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami.
29. V danom prípade sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s právnymi závermi vyvstávajúcimi z doterajšieho priebehu sporového konania vo veci samej, keď možno dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia vzhliadnuť v konaní žalovaného v rade 2/ (uzatvorenie Zmluvy o zriadení záložného práva na zabezpečenie údajnej pohľadávky s JUDr. Q. dňa 17.05.2017, t.j. deň pred pojednávanim vo veci Okresného súdu Čadca sp. zn. 6C/82/2010, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku) v dôvodnej obave žalobcu o ohrození ním uplatneného právneho nároku. Pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia je pritom v danom prípade irelevantné, či žalovaný v rade 1/ začal s vykonávaním úkonov smerujúcich k zaťaženiu, scudzeniu alebo inému disponovaniu s predmetnými nehnuteľnosťami. Jedným zo základných zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnej obavy bezprostredne hroziacej ujmy na strane navrhovateľa (žalobcu), ktorá podmienka bola v danom prípade, s prihliadnutím na doposiaľ osvedčené skutočnosti, po ich posúdení v širších súvislostiach, jednoznačne splnená.
30. Neobstojí ani odvolacia argumentácia žalovaného v rade 1/ o tom, že žalobca uplatňovaním jeho nárokov zneužíva právo na súdnu ochranu. Pokiaľ je rozsudkom súdu (aj keď doposiaľ neprávoplatným) deklarované vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam, nemožno považovať za zneužitie práva, ak sa pravdepodobný/osvedčený vlastník domáha ochrany tohto právneho nároku.
31. Rozsah, v ktorom neodkladné opatrenie prvoinštančný súd nariadil, dáva stranám sporu vo veci samej právnu istotu stabilizácie zápisu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam až do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vo veci samej, pričom žalovanému v rade 1/ nariadeným neodkladným opatrením nevznikne žiadna neprimeraná ujma. Z obsahu odvolania žalovaného v rade 1/ odvolací súd nemal preukázané, že žalovaný v rade 1/ ako doposiaľ zapísaný vlastník sporných nehnuteľností, hoci sa jedná o občianske združenie, v súvislosti s dočasným obmedzením disponovania s predmetnými nehnuteľnosťami, stratí značný finančný príjem, resp. bude do jeho fungovania zasiahnuté formou závažnej či ťažko odstrániteľnej ujmy.
32. Za právne irelevantné považoval odvolací súd i tvrdenie odvolateľa o tom, že ochranu záujmov žalobcu je spôsobilá zabezpečiť už poznámka o (prebiehajúcom) súdnom konaní v katastri nehnuteľností. Tak ako takáto poznámka (v súvislosti s konaním Okresného súdu Čadca vo veci sp. zn. 6C/82/2010) nebola spôsobilá zabrániť zaťaženiu pozemku CKN parc. č. 5411/30 v kat. území P. Q. záložným právom, tak poznámka (v súvislosti s prebiehajúcim konaním) by nebola spôsobilá
zabrániť v dispozícii, príp. zaťaženiu pozemkov, na ktoré dopadá nariadené neodkladné opatrenie. Zápis informatívnej poznámky podľa § 44a O.s.p. na liste vlastníctva nie je totiž prekážkou nadobudnutia nehnuteľnosti treťou osobou. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom súdneho konania, ktorého začatie bolo zapísané v katastri nehnuteľnosti, môže byť predmetom zmluvy o prevode nehnuteľnosti a pod. Cieľom zápisu tejto informatívnej poznámky do katastra nehnuteľnosti je chrániť nadobúdateľov nehnuteľnosti, aby mali vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní, týkajúcom sa prevádzanej nehnuteľnosti. Táto poznámka sa zapisovala do katastra nehnuteľnosti na návrh účastníka súdneho konania tak ako tomu bolo aj v prejednávanej veci. Nakoľko jedným z dôvodov nariadenia (posudzovaného) neodkladného opatrenia v prejednávanej veci bola aj stabilizácia vzájomných pomerov sporových strán do času konečného rozhodnutia súdu vo veci samej, je plne dôvodným aplikácia tohto inštitútu procesného práva.
33. K námietke žalovaného v rade 1/ týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia záverov napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti je náležitou východisková úvaha o nevyhnutnosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. V tejto súvislosti sa žiada dodať, že právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci však okresný súd svoje rozhodnutie (i keď len stručne) odôvodnil. Jeho dôvody preto doplnil odvolací súd v tomto rozhodnutí. V danej súvislosti je potrebné zdôrazniť, že z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že právo na súdnu ochranu nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv o obsahu odôvodnenia.
34. Krajský súd zdôrazňuje, že konanie na súde prvej inštancie a na odvolacom súde tvorí jeden celok. Z daného faktu vychádza tak Európsky súd pre ľudské práva, ako aj Ústavný súd SR pri zaujímaní stanoviska, či postupom súdu v konkrétnej veci došlo k odňatiu možnosti účastníkovi/ strane konať pred súdom/bolo mu odopreté právo na súdnu ochranu. Inými slovami, odvolací súd je oprávnený korigovať určité nedôslednosti v postupe a v rozhodnutí súdu prvej inštancie bez toho, aby prvoinštančné rozhodnutie muselo byť zrušené. Uvedené zodpovedá i právnej konštrukcii civilného sporového odvolacieho konania, ktoré nie je budované na kasačnom princípe (na rozdiel napríklad od konania v správnom súdnictve).
35. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných/základných práv dosahuje len odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, alebo ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 344/10, III. ÚS 305/08).
36. Z ust. § 220 CSP vyplýva, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Predmetné ustanovenie sa v zmysle § 234 ods. 2 CSP subsidiárne použije aj na súdne rozhodnutie vo forme uznesenia, pričom jednou zo zákonných obsahových požiadaviek pre uznesenie je, na rozdiel od rozsudku „stručné odôvodnenie“ (§ 236 CSP); požiadavka stručnosti však nemôže neprimerane zasahovať do zrejmosti, zrozumiteľnosti a úplnosti odôvodnenia uznesenia. Odôvodnenie uznesenia musí taktiež zohľadňovať charakter inštitútu, na základe ktorého bolo uznesenie vydané - v danom prípade špecifiká inštitútu neodkladného opatrenia.
37. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd sa dostatočným spôsobom riadil ustanovením § 220 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP, § 236 CSP, keď je z odôvodnenia napadnutého uznesenia zrejmé, čoho sa žalobca domáhal a aké skutočnosti tvrdil, aké listiny súdu pre osvedčenie navrhovanej právnej úpravy vzťahov použil, nakoľko sa jedná o konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného počas konania vo veci samej, vychádzal aj zo
skutočností známych z predloženého spisového materiálu, uviedol, ktoré tvrdenia považoval za osvedčené, poukázal na zákonné ustanovenia, ktoré na zistený stav aplikoval, pričom rozhodol o celom návrhu žalobcu a odôvodnenie jeho rozhodnutia v plnom rozsahu korešponduje s výrokovou časťou napadnutého uznesenia. Odvolaciu námietku nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu preto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
38. S prihliadnutím na uvedené, keď odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie považoval za splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň v situácii, keď žalovaný v rade 1/ podaným odvolaním nijakým spôsobom neosvedčil potrebu zmeny či zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia, napadnuté uznesenie ako vecne správne p o t v r d i l .
39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP. 40. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v prípade, že odvolanie je odmietnuté. Preto je nutné o trovách odvolacieho konania rozhodnúť analogicky podľa § 256 ods. 1 CSP, ktoré upravuje problematiku najbližšiu odmietnutiu odvolania, lebo v tomto prípade konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o veci samej, a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany sporu, ktorá podala odvolanie, hoci nebola osobou oprávnenou na takýto procesný úkon - v danom prípade žalovaného v rade 2/. V nadväznosti na uvedené krajský súd podľa § 256 ods. 1 CSP priznal žalobcovi voči žalovanému v rade 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 41. Rovnako priznal odvolací súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % aj voči žalovanému v rade 1/, avšak v danom prípade pri aplikácii § 255 ods. 1 CSP - žalovaný v rade 1/ bol v tomto odvolacom konaní v plnom rozsahu neúspešný, ktorého neúspech je priamo úmerný úspechu žalobcu v odvolacom konaní. 42. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
43. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).