Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Csp-487-2019.pdf
PDF · 98.88 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-20Csp/487/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudcom JUDr. Lukášom Beňákom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanej: V. S. , K.. XX.XX.XXXX, O. Z. XXX, zastúpená Občianskym združením Centrum správnej pomoci Košice, IČO: 51 847 124, so sídlom v Košiciach, Tomášikova 147/3, za ktoré koná predsedníčka združenia Q. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. B. S., I. XXX/X, o zaplatenie 2.968,20 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.079 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.079 € od 28.11.2017 do zaplatenia, a to tak, že žalovanej sa povoľuje žalovanú sumu spolu s trovami konania splácať v splátkach vo výške 100 € mesačne, splatných vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca s tým, že prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 40,08 % proti žalovanej s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Žalobcu sa prostredníctvom upomínacieho konania domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.968,20 € spolu s prísl.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou jeho právny predchodca uzavrel dňa 27.10.2015 zmluvu č. XXXXXXXXXR (ďalej len ,,Zmluva“). Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky. Žalovaná si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas nesplnila, preto právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 20.08.2016 úver za predčasne splatný. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok medzi postupom ČSOB, a.s. a žalobcom, postupca postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Žalovaná po postúpení pohľadávky uhradila sumu 100 €. Žalovaná je z toho dôvodu povinná zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu v sume 2.332,91 €, dlžné úroky z istiny vo výške 471,99 €, zákonný úrok z omeškania vyčíslený na sumu 163,30 €. Uplatnil si aj zákonný úrok z omeškania z istiny vo výške 5 % ročne zo sumy 2.432,91 € od 28.11.2017 do 05.04.2018, 5 % ročne zo sumy 2.332,91 € od 06.04.2018 do zaplatenia a náhradu trov konania.
3. Vzhľadom na nemožnosť zistenia skutočného pobytu žalovanej a nedoručenia v danej veci vydaného platobného rozkazu upomínací súd vyzval žalobcu, aby navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalobca v
odpovedi na výzvu upomínacieho súdu navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde podľa CSP. Následne upomínací súd dňa postúpil vec na tunajší súd dňa 28.08.2019.
4. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 12.03.2020 sp. zn. 20Csp/487/2019 žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.968,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.432,91 € od 28.11.2017 do 05.04.2018, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.332,91 € od 06.04.2018 do zaplatenia v splátkach vo výške 100 € mesačne pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanej. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaným, že zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti zmluvy požadované zákon, že žalobca skúmal bonitu žalovaného, že nárok žalobcu nie je premlčaný.
5. Žalovaná podala včas odvolanie. Namietala, že súd sa nedostatočne a nesprávne vysporiadal s jej námietkou nedostatočného preskúmania bonity žalovanej. Mala za to, že v zmysle § 11 ods. 2 zák. 129/2010 Z. z., veriteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, že súd sa nevysporiadal s jej vyjadreniami a, že veriteľ neposudzoval jej schopnosť ako spotrebiteľky úver splácať. Navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 26.10.2021 sp. zn. 9CoCsp/86/2020 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zákon o spotrebiteľských úveroch ukladá veriteľovi pri skúmaní bonity klienta postupovať s odbornou starostlivosťou, pričom zákon neuviedol zákonnú definíciu tohto pojmu. Aj napriek absencii takejto zákonnej definície možno vychádzať z toho, že odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka a nepochybne kľúčovou je aj pri skúmaní bonity klienta využívať aj verejne dostupné informácie, ako napr. štátom zverejňované údaje o životnom minime, existenčnom minime a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018). Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie možno od žalobcu ako veriteľa požadovať preukázanie bonity klienta, teda v uvedenom prípade bolo na žalobcovi ako veriteľovi, aby preukázal, že si svoje povinnosti, resp. že jeho právny predchodca si svoje povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov splnil, teda, že si v uvedenom prípade splnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že právny predchodca žalobcu pri skúmaní bonity žalovanej vychádzal len z údajov uvedených vo vyjadrení žalobcu doručeným súdu 28.11.2020, ktoré žalobca opakovane uviedol aj vo vyjadrení k odvolaniu doručenému súdu dňa 15.06.2020. Žalobca vo svojom podaní uviedol, že pôvodný veriteľ preveroval bonitu žalovanej a to prostredníctvom nasledujúceho výpočtu: Príjem žalovanej bol vypočítaný na základe kreditných obratov na bežnom účte (ďalej aj ako „BÚ“). Ponuky klienta boli vypočítané na základe údajov z bežného účtu a dopytov do registrov: Čistý príjem: vypočítaný z BÚ Splátky úverov ČSOB: 0 Limity revolvingov ČSOB: 0 Splátky úverov mimo ČSOB: 0. Disponibilný príjem: 0,8*čistý príjem na BÚ - 300 - splátky ČSOB - 5 % z limitu revolvingov
- splátky mimo ČSOB 0,8*čistý príjem na bežnom účte - 300 - 0 - 0,05*0 - 0, kde 0,8 je konštanta, ktorá má vytvoriť rezervu v príjme, 300 je konštanta na simuláciu životného minima. Na základe tohto disponibilné príjmu boli vypočítané ponuky, klient si vybral nižšie uvedenú ponuku na 3000 €. OfferDesc InstalmentsNo PreAppLimit SU na čokoľvek na 1 rok 12 3000.00 , SU na čokoľvek na 2 roky 24 3000.00, SU na čokoľvek na 3 roky 36 3000.00, SU na čokoľvek na 4 roky 48 3000.00, SU na čokoľvek na 5 rokov 60 3000.00. Platobná kapacita žalovanej bola následne znovu prepočítaná ako minimum z 2 rôznych spôsobov výpočtu platobnej kapacity. A to vyššie uvedený výpočet a výpočet: KBC DSTI = 0,5*čistý príjem - 0 (všetky splátky), maximálna prípustná výška pravidelnej splátky pre daný úver tak bola vypočítaná na 146,39 €. Splátka vo výške 146,33 eur schváleného úveru vo výške 3.000,- € tak bola v limite pre povolenie poskytnutia úveru žalovanej. Jeho tvrdenia však neboli podopreté relevantnými dôkazmi, ktoré absentovali v zmluve aj v jej prílohách. Odvolací súd však mal za to, že len z týchto údajov nemohol žalobca úplne zistiť finančnú situáciu na strane žalovanej. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uvádza, že len z týchto údajov, ktoré žalovaná uviedla pri podpise zmluvy nemohol žalobca, resp. jeho právny predchodca zistiť celkovú finančnú situáciu žalovanej, teda takýto postup žalobcu nemožno považovať za skúmanie bonity. Odvolací súd uvádza, že v prípade, ak by aj uvedené konanie žalobcu bolo považované za skúmanie bonity žalovanej, toto konanie by nebolo možné považovať za náležité skúmanie bonity s odbornou starostlivosťou, pretože bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty a okolnosti na strane žalovanej, ako napr. jej celkovú zadlženosť, mesačné výdavky, výdavky na
zabezpečovanie ubytovania, stravy, atď., nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovanej potrebnej pre posúdenie jej schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Iba z kreditných obratov na bežnom účte nie je možné posúdiť, či by žalovaná v budúcnosti bola schopná uhrádzať predmetný úver, navyše keď žalovaná v čase uzavretia zmluvy dovŕšila plnoletosť a bola nezamestnaná. Z uvedeného teda nemožno konštatovať správny záver súdu prvej inštancie o splnení si povinnosti žalobcom a preukázaní odbornej starostlivosti posúdenia schopnosti žalovanej splácať úver.
7. Súd v zmysle záverov odvolacieho súdu vyzval žalobcu na doplnenie dokazovania ohľadne skúmanie bonity žalovanej okrem tých už predložených.
8. Žalobca v odpovedí na výzvu súdu uviedol, že išlo o predschválený úver, žalovaná nemala v ČSOB ani iných bankách iné úvery, čistý príjem bol vypočítaný na základe obratov na bežnom účte. Iné dôkazy nepredložil. Záverom poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.03.2020 sp. zn. 8Co/233/2019.
9. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 15.03.2022, ktorého sa nezúčastnil žalobca, ale dostavil sa jeho právny zástupca. Nedostavila sa ani žalovaná, avšak pojednávania sa zúčastnil jej splnomocnený zástupca. Vychádzajúc z § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Zástupca žalovanej na pojednávaní zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach. Mala za to, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Zotrvala na možnosti úhrady dlhu v splátkach po 100 €.
10. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
11. Súd opätovne vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
12. Právny predchodca žalobcu - Československá obchodná banka, a.s. uzatvorila dňa 27.10.2015 so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len ,,zmluva“) vo výške 3.000 €. Žalovaná sa ju zaviazal splatiť v 24 mesačných splátkach po 146,33 €. Celková čiastka bola 3.601,14 €. RPMN (X) 18,80%, priemerná hodnota RPMN: 18,01%, odplata 16,39 %, najvyššia prípustná odplata 27%, fixná ročná úroková sadzba 14,90%, typ poistenia úvere A, poistenie celkom vo výške 3,72 € za kalendárny mesiac, z toho smrť alebo pracovná invalidita 2,50 € a pracovná neschopnosť 1,22 €. Prvá splátka splatná dňa 20.12.2015, ďalšie splátky splatné vždy 20. dňa v mesiaci, termín poslednej splátky20.11.2017. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky. Žalovaná si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas nesplnila, preto žalobca vyhlásil dňa 20.08.2016 úver za predčasne splatný. Žalobca si tak uplatňuje zostatok pohľadávky spolu s úrokom z omeškania a náhradu trov konania. Po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu ostala spornou otázka posúdenia bonity žalovanej pri poskytnutí úveru.
13. Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
14. Podľa ust. § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 17).
15. Podľa ust. § 7 ods. 15 písm. a/ a b/ zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov a s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
16. Podľa ust. § 7 ods. 16 písm. a/ a b/ zákona o spotrebiteľských úveroch vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy
o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa 20 ods. 1 písm. a/, banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky 17a), posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa 20 ods. 1 písm. a/ , ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
17. Podľa ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
18. Žalovaná namietala, že právny predchodca nepostupoval s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, čo spôsobuje bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
19. Z ustanovenia § 7 ods. 15 zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že veriteľ je pri poskytovaní spotrebiteľského úveru povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, čo musí vedieť hodnoverne preukázať. Vynaložením odbornej starostlivosti sa v zmysle odseku 16 totožného ustanovenia rozumie posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia.
20. Súd zastáva názor, že žalobca v priebehu konania nepreukázal, že dostatočne overoval schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, tým aj bonitu žalovanej. Nepostupoval tak s odbornou starostlivosťou. Príjem žalovanej bol vypočítaný len na základe kreditných obratov na jej bežnom účte. Podľa názoru odvolacieho súdu (ktorým je súd prvej inštancie viazaný) toto konanie nie je možné považovať za náležité skúmanie bonity s odbornou starostlivosťou, pretože bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty a okolnosti na strane žalovanej, ako napr. jej celkovú zadlženosť, mesačné výdavky, výdavky na zabezpečovanie ubytovania, stravy, atď., nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovanej potrebnej pre posúdenie jej schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Iba z kreditných obratov na bežnom účte nie je možné posúdiť, či by žalovaná v budúcnosti bola schopná uhrádzať predmetný úver, navyše keď žalovaná v čase uzavretia zmluvy dovŕšila plnoletosť a bola nezamestnaná. Súd vyzval žalobcu na predloženie ďalších dôkazov preukazujúcich skúmanie bonity žalovanej. Žalobca ďalšie dôkazy nepredložil, preto možno uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že konal s odbornou starostlivosť a skúmal bonitu žalovanej, čoho dôsledkom je, že takto poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
21. Po vykonanom dokazovaní má súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver v celkovej sume istiny 3.000 €. Žalovaná spotrebiteľský úver (vy)čerpala. Žalovaná doposiaľ uhradila žalobcovi spolu sumu 921 € (podľa prehľadu splátok a úhrad). Vzhľadom na predložené listinné dôkazy žalobcom súd považoval žalobu za čiastočne dôvodnú. Poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., preto má žalobca nárok len na rozdiel toho, čo žalovanej poskytol a toho, čo žalovaná uhradila, teda sumy 2.079 € (3.000 € - 921 €). V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
22. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 Obč. zák.).
23. Podľa ust. § 3 Nariadenia platnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením a to vo výške 5 % ročne zo sumy 2.079 € od 28.11.2017 do zaplatenia.
25. Žalovaná na pojednávaní navrhla splácať dlh v splátkach po 100 €, právny zástupca žalobcu na pojednávaní proti tomu nemal námietky, preto súd povolil žalovanej splácať dlh v splátkach po 100 € pod hrozbou straty výhody splátok.
26. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovanú, aby žalobcovi zaplatila 2.079 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.079 € od 28.11.2017 do zaplatenia, a to v splátkach vo výške 100 € mesačne, splatných vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca s tým, že prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.
27. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
31. O nároku na náhradu trov celého (vrátanie odvolacieho) konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 40,08% (rozdiel úspešnosti 70,04% a neúspešnosti 29,96% žalobcu) preto má žalobca nárok na náhradu trov celého konania proti žalovanej vo výške 40,08 %. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).