Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-3T/70/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mihaľákovej a prísediacich Zlatice Fabovej a Alexandra Kijevského na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. 10. 2018 v Košiciach takto

rozhodol:

obžalovaná

P. U., nar. XX. X. XXXX v P., bytom P., ul. T. č. XX

je vinná, že

po predchádzajúcej dohode s Q. R., nar. XX. X. XXXX, bytom v P., J. č. X (t.č. na neznámom mieste) dňa X. X. XXXX na P. úrade v P., J. P. P. predložila návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol rozhodnutím č. V 7704/12 zo dňa 1. 10. 2012 povolený, pričom súčasťou návrhu bola kúpna zmluva uzavretá dňa 7. 9. 2012 medzi Q. R. ako kupujúcim a v tom čase už nebohou I. B. ako predávajúcou, ktorá zomrela dňa 13. 1. 2012, a sfalšované vyhlásenie Správcovského bytového družstva IV, P., A. č. X zo dňa 5. 9. 2012 s nepravdivým údajom, že na prevádzanom byte nie sú nedoplatky, na základe čoho Q. R. získal do osobného vlastníctva byt č. XX na 2. posch. bytového domu v P. na ul. T. č. XX zapísaný na LV č. XXXXX, okres Košice IV, katastrálne územie D., obec P. - F. jazerom, pričom obž. P. U. za predávajúcu I. B. podpísala kúpnu zmluvu na Miestnom úrade MČ P. - P. dňa 7. 9. 2012 a návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, čím spôsobili právnym nástupcom nebohej I. B. R. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., ul. E. č. XX a O. P., nar. X. X. XXXX bytom T., ul. T. č. XX škodu vo výške 45 000,00 eur,

teda

spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla iného do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku značnú škodu,

tým spáchala

zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona.

Za to jej ukladá

Podľa § 221 ods. 3, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/, § 51 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky s probačným dohľadom v skúšobnej dobe.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 51 ods. 2 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona ako súčasť probačného dohľadu zákaz stretávať sa so spolupáchateľom Q. R., nar. XX. 8. XXXX, bytom P., J. č. 1.

H. § 51 ods. 2, ods. 4 písm. g/ Tr. zákona ako súčasť probačného dohľadu povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného R. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., ul. E. č. XX, T. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovanej, svedkov Mgr. E. T., E. R., Mgr. A. C., I. Q., JUDr. E. A., E. P., I. U., W. R., Q. C., C. T., prečítaním svedeckých výpovedí R. P., O. P., D. R., znaleckých posudkov a listinných dôkazov v spise obsiahnutých.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd po zvážení jednotlivých dôkazov samostatne ako aj v ich vzájomnej náväznosti bez zreteľa na to, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá z procesných strán, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Obž. P. U. prehlásila, že je nevinná a využila právo odoprieť vypovedať. Na hlavnom pojednávaní sa následne nezúčastňovala, s jej výslovným súhlasom sa ďalej konalo v jej neprítomnosti. V prípravnom konaní vypovedala, ako vyplynulo z prečítanej zápisnice o jej výsluchu, že Q. R. bol jej sused z toho istého poschodia, mal menovku na dverách bytu aj na schránke. Oslovil ju s tým, že odchádza do cudziny a chce byt predať, ukázal jej papier, na ktorom bolo uvedené, že je vlastníkom bytu. Mala vážny záujem o tento byt , na jeho kúpu mala finančné prostriedky. Bola na katastrálnom úrade dňa 9. 10. 2012 za spolužiačkou, aby jej pomohla s jeho predajom a kúpou, poskytla jej informácie a na tento účel žiadala výpis z listu vlastníctva na byt I. B., o ktorej nevedela, kedy zomrela. Poprela, že by doručila na katastrálny úrad sfalšované vyhlásenie bytového družstva, nemala záložné zmluvy pre Slovenskú sporiteľňu na meno Q. R. a nepodávala návrh na vklad jeho vlastníckeho práva k bytu. Dňa 21. 12. 2012 bola na katastrálnom úrade pre list vlastníctva na svoj byt, pretože ho potrebovala na vybavenie príspevku na bývanie.

Podľa úmrtného listu (čl. 294) I. B., nar. v r. XXXX zomrela XX. X. XXXX.

Svedok - poškodený R. P. vypovedal, že v novembri 2012 sa od notárky dozvedel, že byt po jeho zosnulej sestre I. B. na ul. T. č. XX v P. nie je predmetom dedičstva. So sestrou bol v pravidelnom kontakte, nezmienila sa, že by chcela byt odpredať. Posledný rok žila sama, navštevovala ju krstná dcéra I. U., ktorá prevzala z nemocnice jej občiansky preukaz, kľúče od bytu a vybavovala pohreb. Z notárskeho úradu išiel priamo na katastrálny úrad, kde zistil, že majiteľom bytu sa stal Q. R. na základe kúpnej zmluvy uzavretej niekoľko mesiacov po smrti jeho sestry. Vec oznámil polícii a urobil príslušné opatrenia, aby bol byt súdnou cestou vrátený do dedičstva po jeho sestre.

Svedok - poškodený O. P. splnomocnil pre dedičské konanie po zosnulej sestre I. B. svojho brata R., ktorý s ňou mal bližší vzťah. Následne sa dozvedel, že došlo k podvodnému predaju jej bytu, brat ho priebežne informoval, čo podniká, aby sa im byt vrátil.

Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 39D128/2012, Dnot-45/2012 zo dňa 29. 10. 2012 po poručiteľke I. B. vyplýva, že v súpise aktív dedičstva sa byt č. XX na ul. T. č. XX v P. nenachádza.

Svedkyňa I. U. vypovedala, že aj keď nebola v pokrvnom príbuzenstve s I. B., bola jej krstnou dcérou. Posledný rok jej života sa stretávali minimálne raz za mesiac, chodila jej polievať kvety, keď bola v zahraničí, navštevovala ju, keď bola chorá. Vyjadrila sa, že sa o ňu zaujímajú iba ona a jej otec, preto jej po smrti odkáže byt. Keď naposledy odchádzala do nemocnice, dala jej kľúče od bytu. Po jej úmrtí mala k dispozícii aj jej občianky preukaz, ktorý odovzdala asi do mesiaca na polícii. Od poštárky nepreberala žiadne zásielky, vyberala iba tie, ktoré boli v schránke. Po smrti I. B. bola v byte naposledy v septembri kvôli polievaniu kvetín. Na bytovom družstve informovala o jej úmrtí, zaujímali sa, kto zdedí byt. Po telefonáte brata zosnulej, že byt je prepísaný, zistila, že na dverách bol vymenený zámok, susedia -

dôchodcovia jej povedali, že mladý muž vymenil zámok a tvrdil, že je novým majiteľom. E. U. a R. jej nič nehovoria.

Svedkyňa W. R. vypovedala, že býva 40 rokov na ul. T. č. XX na 2. posch., kde sú len tri byty. V jednom žila I. B. a v druhom býva asi 16 rokov obžalovaná so svojou rodinou. S nebohou sa nenavštevovali, mali však dobrý susedský vzťah. Obžalovaná sa nevyjadrovala ohľadne jej bytu, do ktorého neskôr po dobu asi 2 týždňov nosil tašky mladý muž aj s nejakými kamarátmi, z bytu nevidela nič vynášať. Dotyčného predtým a ani neskôr nevidela v spoločnosti obžalovanej.

Manžel uvedenej svedkyne už zosnulý D. R. uviedol, že podľa menovky na dverách bytu p. B. zistil, že mladý muž, ktorý na nich vŕtal zámok a bol s ním ďalší chlap, je Q. R.. Na jeho otázku, či bude novým nájomníkom, odpovedal kladne. Na poštovej schránke meno Q. R. nebolo.

Svedkyňa I. Q. žije 21 rokov v dome na T. č. XX, v ktorom je 23 bytov. V r. 2012 bola zástupkyňou vlastníkov bytov. O úmrtí A. B., ktorá žila sama, sa dozvedela z oznámenia vo vchode domu. Po predložení fotografie Q. R. na čl. 290 uviedla, že je to na 80% muž, ktorého videla po smrti p. B. cez otvorené dvere v jej byte, ktorý už bol prázdny a predtým dlhší čas neobývaný. Bola s ním nejaká Rómka, na dverách už bola menovka Q. R.. Pri upratovaní chodby si neskôr všimla, že zámok na dverách bol neodborne vymenený, bolo tam poškodenie. Obž. K. U. jej povedala, že budú mať dobrého suseda. Dostávala výpisy nedoplatkov za celý bytový dom, preto informovala bytové družstvo o úmrtí A. B..

Svedkyňa Mgr. E. T. uviedla, že ako pracovníčka správcovského bytového družstva mala v referáte v r. 2012 aj byty na T. č. XX. Ak chce majiteľ bytu čerpať úver alebo chce byt odpredať, vystavujú potvrdenie, že na byte nie sú pohľadávky. Po úmrtí A. B. narastali nedoplatky, dedičia sa nedostavili, aby ich vysporiadali, preto nemohla a ani nevydala prehlásenie, že na danom byte nie sú nedoplatky. Na polícii jej bolo predložené prehlásenie, na ktorom bol jej podpis aj pečiatka správcovského družstva, ale v texte našla chybu, pretože pri ženskom priezvisku nikdy neuvádzajú aj rodné priezvisko, ktoré tam uvedené bolo. Svedkyňa si pamätala, že v auguste 2012 takéto potvrdenie vydala pre p. U., vlastníka bytu na T. č. XX, pretože chcel čerpať nejaký úver. S Q. R. prišla do styku v súvislosti s týmto bytom trikrát. Mal asi 30 rokov, meral okolo 168 cm, mal bežný strih vlasov svetlej farby. Najprv chcel vyrovnať nedoplatok na byte A. B., keďže nebol jej dedičom, nebolo mu to umožnené. V októbri 2012 predložil rozhodnutie katastrálneho úradu o povolení vkladu, v pokladni vyrovnal už ako vlastník bytu nedoplatky. Keďže bolo z rozhodnutia zrejmé, že kúpna zmluva bola uzavretá až po smrti A. B., informovala o tom námestníka Ing. J. a obaja spoločne aj riaditeľku JUDr. A.. H. rozhodnutie, že zmena vlastníka bytu sa má napriek tomu akceptovať. Asi o 2-3 mesiace prišiel Q. R. pre potvrdenie, že na byte nie sú pohľadávky, pretože byt bude odpredávať. Na polícii jej bola predložená fotografia Q. R., opoznala ho, že ide o osobu, s ktorou prišla do styku s bytom po neb. A. B.. O rodine U. mala informáciu, že v r. 2016 sa uskutočnil prevod ich bytu na syna, nemali evidované nedoplatky na byte.

Svedkyňa JUDr. E. A. bola v r. 2012 a je aj v súčasnosti riaditeľkou a prokuristkou Správcovského bytového družstva IV v P.. Uviedla, že v súčasnosti je byt po neb. I. B. podľa ich evidencie vo vlastníctve R. P., podľa listu vlastníctva sú majiteľmi bytu D. R. a Q. R.. Svedkyňa nevedela uviesť, prečo sa v ich spisovom materiáli nenachádza, tak ako v iných prípadoch úmrtia vlastníka bytu, dožiadanie notárskeho úradu. Ak sú na byte nedoplatky, nevydávajú pri jeho prevode vyhlásenie, že na byte nie sú pohľadávky. V danej veci však bola informovaná pracovníčkou Mgr. T., že došlo k sfalšovaniu vyhlásenia, že to rieši polícia, vlastníkom bytu sa podľa rozhodnutia katastra stal Q. R.. Pripustila, že bola informovaná o kúpnej zmluve, ktorá bola uzavretá až po smrti A. B., nebolo v jej kompetencii sa tým zaoberať, pravdepodobne to podľa jej pokynu mal riešiť jej námestník Ing. G. J..

Svedkyňa Q. C. je spolužiačkou obžalovanej zo strednej školy, obžalovaná ju neukončila, pretože otehotnela s mužom starším o 15 rokov. Keď prišla na jej pracovisko na katastrálny úrad, hovorila, že pomáha priateľovi R. s prevodom bytu. Vydala jej list vlastníctva na byt vedený na meno I. B.. Keď za ňou prišla aj s návrhom na vklad do katastra, poslala ju do podateľne a rovnako postupovala aj vtedy, keď chcela rozhodnutie o povolení vkladu, lebo ho mala pošta ako neprevzaté vrátiť späť na kataster.

Svedkyňa E. P. je sestrou svedkyne Ľ. C.. Vypovedala, že od r. 2004 pracuje na katastrálnom úrade na úseku prvého kontaktu s klientmi, tak ako aj jej sestra, prostredníctvom ktorej poznala obžalovanú. Obžalovaná si vyžiadala list vlastníctva vedený na pôvodnú vlastníčku bytu a neskôr aj list vlastníctva

na jeho nového majiteľa p. R.. Pretože na predmetný byt bol medzičasom podaný návrh na zriadenie záložného práva, list vlastníctva mohla vydať iba p. R., obžalovaná jej jeho splnomocnenie v danom smere nepredložila. O Q. R. sa vyjadrila, že je to jej známy, ktorý kúpil predmetný byt. Keď obžalovaná následne prišla aj so záložnými zmluvami zo Slovenskej sporiteľne, informovala ju, že na úrade bol dedič predmetného bytu a zistilo sa, že v kúpnej zmluve bolo sfalšované vyhlásenie správcu. Na reakciu obžalovanej na túto informáciu sa už pre odstup času nepamätala.

Svedkyňa Mgr. A. C. vypovedala, že dňa 7. 9. 2012 bol na Správu katastra P. podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností titulom kúpnej zmluvy uzavretej medzi I. B. - predávajúcou a Q. R. - kupujúcim. R. vlastníckeho práva bol povolený dňa 1. 10. 2012. Dňa 28. 11. 2012 bol podaný návrh na zápis poznámky zo strany dedičov nebohej A. B. a pripojené bolo notárske osvedčenie o dedičstve. Z neho vyplynulo, že A. B. zomrela dňa 13. 1. 2012, teda nemohol byť následne osvedčený jej podpis na kúpnopredajnej zmluve. Súčasne bolo predložené potvrdenie správcovského bytového družstva, že na byte sú nedoplatky vo výške 854,56 eur. Keď si porovnala predchádzajúce negatívne potvrdenie SBD, zistila, že bolo len vo forme skenu a na ňom bol podpis. Po obdržaní predbežného opatrenia súdu dala podnet na podanie protestu prokurátora, ktorý ho učinil dňa 18. 2. 2012. Na základe protestu prokurátora zrušila dňa 4. 6. 2013 pôvodné rozhodnutie o povolení vkladu a návrh zamietla.

Svedkyňa E. R. ako pracovníčka Miestneho úradu MČ P. - P. overovala na kúpnopredajnej zmluve podpis predávajúcej A. B.. Uviedla, že na úrad prišli pani a muž, podľa ich výzoru sa domnievala, že ide o matku a syna. Žena bola zhruba v jej veku (ona je ročník narodenia je 1954), predložila občiansky preukaz, následne overila jej podpis.

Svedkyňa C. T. vypovedala, že doručovala 10 rokov poštu v rajóne, do ktorého patril aj obytný dom na T.. XX. Nemala pochybnosť, že osoba, ktorej doručila zásielku adresovanú I. B., bola I. B., pretože jej predložila občiansky preukaz a výzorom zodpovedala fotografii. Vylúčila, že by takúto zásielku odovzdala obžalovanej, pretože ju pozná z doručovania pošty v danej oblasti.

Úmrtný list na čl. 294 preukazuje, že I. B., rod. A. nar. 5. XX. XXXX, r.č.: XXXXXX/XXX zomrela dňa XX. 1. XXXX.

Podľa fotokópie osvedčovacej knihy Miestneho úradu MČ P. - P. bol podpis I. B. overený na kúpnopredajnej zmluve v štyroch vyhotoveniach dňa 7. 9. 2012, v overovacej knihe sa uvádza r.č.: 506105/399 a číslo občianskeho preukazu: SP 091380.

Obvodné oddelenie PZ Košice- Nad jazerom odstúpilo občiansky preukaz č. SP XXX XXX na meno I. B. oddeleniu dokladov KR PZ Košice dňa 18. 1. 2012 za účelom jeho škartácie z dôvodu, že mu bol predložený po jej smrti obstarávateľkou pohrebu I. U..

I. B. nadobudla byt na T. č. XX na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14. 2. 2003. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 7. 9. 2012, na ktorej je úradne overený podpis predávajúcej dňa 7. 9. 2012, I. B. predmetný byt odpredala za sumu 50 000,00 eur Q. R., nar. XX. 8. XXXX, bytom P., J. 1.

Návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy bol podaný na Katastrálnom úrade v P., Správe katastra P. navrhovateľmi I. B. a Q. R. dňa 7. 9. XXXX. Dňa 1. 10. 2012 Správa katastra P. vydala rozhodnutie č. V 7704/12, ktorým povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech Q. R. v podiele 1/1 k bytu č. 30 na ul. T. č. XX na základe kúpnej zmluvy s predávajúcou I. B.. Z listu vlastníctva č. 12795 vyplýva aj skutočnosť, že R. U., ročník narodenia 1961 je vedený ako vlastník bytu na ul. T. č. XX na základe kúpnej zmluvy z r. 2001.

Zo správy Slovenskej pošty , a.s. a z doručenky Správy Katastra P. do vlastných rúk vyplýva, že rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva bolo doručené I. B. dňa 9. XX. XXXX, podpis „B.“ je na doručenke aj v dodávacej knihe, doručenie realizovala doručovateľka C. T..

Dňa 7. 11. 2012 bol Správe katastra P. doručený návrh R. P. na zápis poznámky k nehnuteľnosti- bytu č. XX na ul. T. č. XX v P. z dôvodu, aby sa zamedzil jeho ďalší podvodný prevod. Dňa 14. 11. 2012 vo veci žalobcu R. P. proti žalovanému Q. R. vydal Okresný súd Košice II uznesením sp. zn. 29C

297/2012 predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému nakladanie s bytom č. XX na ul. T. č. XX v P.. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Košice II dňa 18. 2. 2013 podala protest prokurátora proti rozhodnutiu Správy katastra Košice č. V7704/2012 zo dňa 1. 10. 2012 ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, bytu č. XX na ul. T. č. XX v P.. Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 24C 224/2012 zo dňa 17. 5. 2013 bola určená neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 7. 9. 2012 medzi I. B. a Q. R.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9. 7. 2013.

Zo správy Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. vyplýva, že obžalovaná je vedená ako spoludlžník na zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (dlžníkom je R. U., nar. XXXX) na cieľovú sumu 5 300,00 eur zo dňa 8. 3. 2010. Úver bol poskytnutý na splatenie predchádzajúceho úveru , ktorý bol čerpaný na rekonštrukciu bytu.

Znalkyňa z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností Ing. I. H. stanovila v znaleckom posudku všeobecnú hodnotu 1-izbového bytu č. 30 na ul. T. č. XX v P. na 45 000,00 eur.

Do konania bola pribratá v prípravnom konaní aj súdna znalkyňa Mgr. L. M. z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa). Znalkyňa mala vykonať skúmanie, či podpisy na sporných materiáloch (SM): kúpna zmluva, návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, doručenka do vlastných rúk a podpis v osvedčovacej knihe vyhotovila jedna a tá istá osoba. Znalkyňa skonštatovala, že podpisy na kúpnej zmluve, na návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a v osvedčovacej knihe vyhotovila totožná osoba. Podpis na doručenke do vlastných rúk vyhotovila pravdepodobne tá istá osoba, ktorá je pisateľom podpisov na kúpnej zmluve, na návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a v osvedčovacej knihe. Znalkyňa vylúčila, že by pisateľkou 4 podpisov na uvedených sporných materiáloch boli podpisy I. B.. Znalkyňa skonštatovala, že pisateľkou podpisov na kúpnej zmluve, na návrhu vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a v osvedčovacej knihe je obž. P. U. a pisateľkou podpisu na doručenke do vlastných rúk je pravdepodobne obž. P. U.. Znalkyňa súčasne skonštatovala ku kópii vyhlásenia Správcovského bytového družstva IV, P. zo dňa 30. 9. 2012, že bola vyhotovená s veľkou pravdepodobnosťou pomocou technického zariadenia a podpis na nej bol vyhotovený obkreslením pôvodného podpisu. Súdny znalec Mgr. E. S. z odboru kriminalistika, odvetvie grafická diagnostika skonštatoval, že vyhlásenie Správcovského bytového družstva IV, Košice zo dňa 5. 9. 2012 bolo vytlačené (kopírované) ako celok súčasne, tlačou vyhotovenou na báze tonera. Na takomto princípe pracujú laserové a LED počítačové tlačiarne, laserové kopírovacie, resp. multifunkčné zariadenia. Následne bola reprodukcia podpisu obtiahnutá písacím prostriedkom s guľôčkovým hrotom s náplňou pasty modrej farby (guľôčkovým perom).

K osobe pôvodne spoluobvineného Q. R., ktorý bol vylúčený zo spoločného konania na konanie samostatné, z listinných dôkazov vyplýva, že sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Košice II dňa 11. 12. 2014 vydal príkaz na jeho zatknutie v súvislosti s jeho trestným stíhaním pre zločin úverového podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť dňa 3. 12. 2012. Šetrením polície bolo zistené, že Q. R. sa na adrese trvalého bydliska P., J. 1 nezdržiava od r. 2010 a že do Vianoc 2012 býval v podnájme s rodinou na ul. T. č. XX. Podľa vyjadrenia príbuzných sa zdržiava v zahraničí, čo potvrdila aj Národná ústredňa SIRENE, že v r. 2013 bol zachytený jeho pohyb na hraničnom priechode medzi Francúzskom a Veľkou Britániou.

Na základe vyššie uvedených výsledkov dokazovania mohol súd jednoznačne dospieť k záveru, že sa žalovaný skutok stal, že ho spáchala obž. P. U. a že konaním popísaným vo výrokovej časti rozsudku naplnila po stránke objektívnej znaky skutkovej podstaty zločinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona a že po stránke subjektívnej konala vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona.

Obž. P. U. vinu poprela, na hlavnom pojednávaní využila právo odoprieť vypovedať. Svoju obhajobu v prípravnom konaní založila na tvrdení, že Q. R. býval na tom istom poschodí ako ona a ponúkol jej byt na odkúpenie, ukázal jej aj list vlastníctva. Z tohto dôvodu bola následne na správe katastra, aby riešila veci, ktoré s prevodom takejto nehnuteľnosti súvisia. Mala dostatok finančných prostriedkov na účte na odkúpenie bytu, čo však napriek vyjadreniu, že to preukáže, neučinila v priebehu prípravného konania ani počas hlavného pojednávania. Naopak, z jej osobných údajov v zápisnici o výsluchu obvineného

zo dňa 23. 1. 2014 vyplýva, že mala čistý mesačný príjme 416 eur, bola nezamestnaná a mala v starostlivosti spolu s manželom R. U. 15-ročného syna.

Obrana obžalovanej je spoľahlivo vyvrátená nasledujúcimi dôkazmi. Svedkyňa Ž. R. potvrdila, že obžalovaná bývala v jednom z troch bytov na II. poschodí v susedstve bytu A. B.. Svedkyňa A. Q. evidovala oznámenie o úmrtí A. B. a spolu s manželmi R. aj to, že byt bol istý čas neobývaný a že na dverách bytu bol vŕtaný zámok. O osobe, ktorá sa prezentovala, ako jeho nový majiteľ (Q.I.) sa obžalovaná vyjadrila, že „to bude dobrý sused“. Odkiaľ mala informácie pre takéto hodnotenie Tomáša Šalatu, ktorý sa v byte mohol zdržiavať len veľmi krátku dobu a aký na to mala dôvod, však v priebehu trestného konania obžalovaná vôbec neozrejmila. S obranou obžalovanej nekorešpondujú ani svedectvá sestier Ľ. C. a M. P., pre ktoré obžalovaná nebola iba jedným z mnohých klientov Správy katastra Košice. Ich svedectvo, ktoré je zhodné, možno preto považovať za objektívne a presné. Aj na správe katastra sa obžalovaná vyjadrovala o Q. R. ako o svojom priateľovi, ktorému iba pomáha s prevodom bytu. Nezmienila sa pred nimi, že pokiaľ žiadala list vlastníctva na byt pôvodnej majiteľky A. B., následne doniesla návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pre T. R. a neskôr si prišla vyžiadať aj list vlastníctva na byt Q. R., že to súvisí s tým, že v konečnom dôsledku má tento byt na T. č. XX od Q. R. odkúpiť práve ona. Svoju prítomnosť na správe katastra samotná obžalovaná v prípravnom konaní zdôvodňovala tým, že sa chcela presvedčiť, že T. R. je majiteľom bytu, o ktorý mala vážny záujem, a aj preto, že „...vybavovala všetky potrebné veci k nezamestnanosti, k príspevku na bývanie, k sociálnym dávkam a všetky potvrdenia pre manžela k ZŤP“. Aj toto spochybňuje jej základnú obranu, že jej aktivity na správe katastra súviseli s odkúpením bytu, ak jej rodina bola odkázaná na sociálnu výpomoc štátu.

Rozhodujúcim usvedčujúcim dôkazom, ktorý naväzuje a dáva do logickej súvislosti už vyššie uvedené dôkazy, je znalecký posudok z odboru písmoznalectva, ktorý jednoznačne preukazuje, že obžalovaná podpísala ako I. B. kúpnu zmluvu, návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a vystupovala a podpísala sa na miestnom úrade ako predávajúca I. B. do osvedčovacej knihy pri osvedčovaní podpisu na kúpnej zmluve.

Pre záver o spolupáchateľstve na zločine podvodu obž. P. U. a Q. R. nasvedčujú dôkazy o jeho prítomnosti v byte po A. B. a na Správcovskom bytovom družstve IV, P.. Podľa zadokumentovanej fotografie bol Q. R. v tejto súvislosti opoznaný svedkyňou I. Q. a svedkyňou Mgr. E. T..

Je potrebné na záver skonštatovať, že tento zločin podvodu bol spáchaný aj za zrejmej súčinnosti ďalších osôb. Inak by nemohlo dôjsť k doručeniu rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva do vlastných rúk I. B. po takmer 9 mesiacoch od jej smrti a ani k osvedčeniu podpisu obžalovanej ako I. B. na základe občianskeho preukazu I. B. v čase, keď už bol odovzdaný na polícii a keď medzi A. B., nar. v r. XXXX a obžalovanou, nar. v r. XXXX bol vekový rozdiel 30 rokov, ktorý je vo všeobecnosti absolútne neprehliadnuteľný.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo základných zásad ukladania sankcií, ktoré sú uvedené v ust. § 34 a nasl. Tr. zákona. Súd prihliadal predovšetkým na osobu obžalovanej, na možnosti jej nápravy a na okolnosti prípadu. Obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná, v evidencii priestupkov má jeden záznam za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, konanie bolo v r. 2012 zastavené. Z miesta bydliska je hodnotená iba evidenčne. Obžalovanej poľahčuje, že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život, priťažujúce okolnosti zistené neboli. Súd rozhodol, že na dosiahnutie účelu trestu z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie je primeraný podmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby, teda vo výmere 3 rokov, výkon ktorého bol odložený na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, počas ktorej bude obžalovaná podrobená probačnému dohľadu, súčasťou ktorého sú aj primerané obmedzenia konkretizované vo výroku rozsudku.

Poškodený R. P. si v prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 8 000,00 eur na tom základe, že cestoval do P. a späť a že platil právnika. Z obsahu spisu vyplýva, že tieto trovy poškodenému nevznikli v súvislosti s jeho účasťou v trestnom konaní a nie sú ani škodou spôsobenou prejednávaným trestným činom, preto bol s uplatneným nárokom odkázaný na civilný proces. O trovách poškodeného, ktoré vznikli v trestnom konaní, súd rozhoduje podľa § 557 Tr. poriadku až po právoplatnom odsúdení obžalovanej osoby.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až jeho doručenie.