Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Co-30-2018.pdf
PDF · 131 KB
Case nature
Area
Subarea
43Co/30/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 37 927 795 proti žalovanej I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, H., zast. Právny dom - advokáti, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Stoličková 4, Banská Bystrica, IČO: 36 857 793, o zaplatenie 2569,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 3Csp/72/2016-145 zo dňa 18. apríla 2018 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 3Csp/72/2016-145 zo dňa 18. apríla 2018 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Brezno napadnutým rozsudkom konanie v časti istiny vo výške 1,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 1,20 Eur od 20.02.2014 do zaplatenia zastavil (prvá výroková veta), žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.568,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.568,16 Eur od 20.02.2014 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach po 80,- Eur zročných vždy do 25.-teho dňa každého mesiaca počínajúc právoplatnosťou rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok s omeškaním čo i len jednej splátky (druhá výroková veta) a žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (tretia výroková veta).
2. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 sa žalobou podanou dňa 16.12.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 2.569,36 Eur s úrokom z omeškania z uvedenej sumy vo výške 8,25% ročne od 20.02.2014 do zaplatenia a to titulom pohľadávky zo zmluvy o pôžičke uzavretej so žalovanou ako dlžníkom dňa 15.05.2012 pod č. XXXXXXX. Uviedol, že na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 5.952,60 Eur, ktorú sa zaviazala splácať v pravidelných splátkach v sume 66,14 Eur (v počte 90 mesačných splátok), žalovaná však svoju povinnosť zo zmluvy splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas porušila. Právny predchodca žalobcu preto v súlade s dohodou v zmluve listom zo dňa 25.12.2013 vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo, nakoľko žalovaná záväzok nesplnila, právny predchodca žalobcu poskytnutú sumu úveru dňa 19.02.2014 zosplatnil.
3. Proti platobnému rozkazu vydanému v tejto veci okresným súdom podala žalovaná v zákonnej lehote odpor, v ktorom namietala proti uplatnenej sume, ktorá je podľa nej neprimerane vysoká. Pôžička podľa
nej nepredstavovala žalobcom udávanú sumu 5.952,60 Eur, ale išlo o sumu nižšiu, žalobca si podľa nej neoprávnene pripočítal ďalšie nároky.
4. Okresný súd uznesením č. k. 3Csp/72/2016-34 zo dňa 11.04.2017 zrušil platobný rozkaz vydaný v tejto veci. Uznesením č. k. 3Csp/72/2017-46 zo dňa 14.06.2017 rozhodol o návrhu na pripustenie zmeny strany sporu na strane žalobcu a to tak, že na miesto pôvodného žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 vstúpil do konania žalobca Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154. Prechod pohľadávky mal súd preukázaný zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou dňa 30.12.2016.
5. Súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Žalovaná v konaní nepoprela podpis Zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 15.05.2012, namietala však, že v súvislosti s podpisom tejto zmluvy došlo k poškodeniu viacerých práv spotrebiteľa, zmluva má formulárový typ, všeobecné podmienky nie sú podpísané, v zmluve nie sú špecifikované jednotlivé splátky a chýba aj splatnosť jednotlivých splátok vrátane prvej splátky. Termín konečnej splatnosti je určený len 11/2019, čo považuje žalovaná za nepostačujúce, a celkové náklady spotrebiteľa podľa zmluvy vo výške 3.479,09 Eur sú podľa žalovanej neprimerane vysoké. Namietala, že v zmluve nie je dohoda o mimoriadnej splatnosti záväzku, žalobca preto nebol oprávnený celý dlh zosplatniť. Keď je podľa zmluvy termín konečnej splatnosti 11/2019, žalobca podal žalobu predčasne, niektoré splátky ešte neboli ani splatné, na druhej strane niektoré zo splátok sú už podľa žalovanej premlčané. Namietala, že žalobca nepreukázal, že pôžičku žalovanej skutočne reálne aj poskytol, pričom poukazovala na článok 3 Zmluvy, v zmysle ktorého mali byť touto pôžičkou uhradené nejaké iné predchádzajúce záväzky žalovanej, išlo teda o refinancovanie, žalovaná však nemá vedomosť o žiadnych svojich predchádzajúcich záväzkoch. Žalovaná tvrdila, že nemá žiadny záväzok z minulosti voči právnemu predchodcovi žalobcu, žalobu považuje za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť.
6. Žalovaná tiež namietala, že Zmluva o pôžičke je z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti neplatným právnym úkonom, schválená výška pôžičky je uvedená 2.473,51 Eur, celková suma pôžičky 5.952,60 Eur, údaj o výške poskytnutej pôžičke teda nezodpovedá skutočnosti. Tvrdila, že nemala možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, táto mala byť uzatvorená v aute pred domom žalovanej, pokiaľ sú tam aj nejaké údaje o refinancovaných záväzkoch žalovanej, nemusia podľa nej zodpovedať skutočnosti, najmä pokiaľ ide o výšku záväzkov, ktoré môžu obsahovať aj neprimerané náklady a sankcie v rozpore so zákonom. Žalovaná namietala tiež premlčanie uplatneného nároku s poukazom na § 103 Občianskeho zákonníka s tým, že premlčacia lehota začala plynúť od 01.11.2013 a dňa 16.12.2016 sa celý nárok žalobcu premlčal.
7. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 01.12.2017 vzal žalobu v časti 1,20 Eur s príslušenstvom, ktorú uplatňoval titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky späť a navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil. K námietkam žalovanej sa vyjadril písomným podaním zo dňa 27.03.2018, kde uviedol, že uplatnená pohľadávka pozostáva z dlžnej istiny vo výške 1.568,16 Eur a zmluvné poplatky boli účtované v zmysle čl. 11 bod 12.2 VOP. Poukazoval na bod 3 Zmluvy uzavretej so žalovanou, z ktorej jednoznačne vyplýva účel zmluvy, ktorým bola konsolidácia záväzkov žalovanej formou novácie záväzku, čím zanikli predchádzajúce záväzky žalovanej. Predložil tiež dôkazy na preukázanie pohľadávok, ktoré mali byť takto skonsolidované, a to Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 10.11.2011 a č. XXXXXXX zo dňa 01.03.2011 vrátane VOP.
8. Skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním posúdil súd prvej inštancie podľa § 497, § 502 ods. 1, § 506 Zák. č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník), ďalej podľa §37 ods. 1, § 52 ods. 2, § 101, § 103, § 112, § 516 ods. 1 a 2 Zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), ďalej poukázal na § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. (Občiansky súdny poriadok - OSP), čl. 10 bod 2 písm. c) a h) a čl. 22 bod 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 48/2008/ES, ako aj na úpravu § 9 ods. 2 písm. f) a k), § 11 ods. 1 písm. d) a § 27 Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že v tomto prípade je potrebné aplikovať tak všeobecnú úpravu týkajúcu sa práv spotrebiteľa v zmysle Občianskeho zákonníka, ako aj právnu úpravu týkajúcu sa konkrétneho zmluvného typu, a to úpravu § 497 a nasl. Obchodného zákonníka o Zmluve o úvere.
9. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmluva uzavretá dňa 15.05.2012 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je zmluvou o úvere, na základe ktorej bol žalovanej ako dlžníčke poskytnutý zo strany právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa úver vo výške 2.473,51 Eur, a to za účelom úhrady záväzkov špecifikovaných v čl. III. Zmluvy, kde ako veriteľ vystupuje právny predchodca žalobcu, resp. spoločnosť VÚB a. s. a právny predchodca žalobcu vystupuje ako správca. Peňažné prostriedky v dohodnutej výške 2.473,51 Eur neboli žalovanej reálne vyplatené, v súlade s čl. III. Zmluvy boli použité na úhradu záväzkov špecifikovaných v zmluve, čím došlo k zániku a k ich nahradeniu záväzkom novým. Žalovaná sa zaviazala svoj dlh z úverovej zmluvy splatiť v pravidelných mesačných splátkach (počet splátok 90) po 66,14 Eur so splatnosťou k 20.-temu dňu príslušného kalendárneho mesiaca, splatnosť prvej splátky bola určená v súlade so zmluvou a VOP na 20.06.2012 a splatnosť poslednej na 20.11.2019. Žalovaná sa zaviazala žalobcovi zaplatiť celkovú sumu 5.252,60 Eur, úver bol úročený úrokovou sadzbou 32% ročne pri RPMN 32%. Súd ďalej vychádzal zo záveru, že žalovaná svoj záväzok riadne a včas nesplnila, čím sa dostala do omeškania, a právny predchodca žalobcu poskytnutý úver v súlade s § 506 Obchodného zákonníka zosplatnil ku dňu 19.02.2014. Súd mal tiež preukázané, že ku dňu podania žaloby predstavovala v zmysle predloženého prehľadu splátok a úhrad dlžná suma istinu 2.933,56 Eur, a to bez zmluvnej pokuty 364,20 Eur, ktorú si žalobca neuplatnil.
10. Pri hodnotení žalovanou uplatnenej námietke premlčania súd vychádzal zo záveru, že v zmluve dohodnuté splácanie úveru v splátkach nepredstavuje čiastkové plnenie podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ale jedno plnenie, úhrada ktorého bola dohodnutá v splátkach. Súd prvej inštancie preto pri posudzovaní uplatnenej námietky premlčania vychádzal zo splatnosti úveru ako celku a nie zo dňa splatnosti jednotlivých splátok, ako to namietala žalovaná. Súd vychádzal z 3-ročnej všeobecnej premlčacej lehoty v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka s tým, že ku dňu 19.02.2014 došlo k zosplatneniu úveru, čo bol určujúci deň pre určenie začiatku plynutia premlčacej lehoty. Keďže žalobca si pohľadávku zo zmluvy o úvere uplatnil na súde žalobou dňa 16.12.2016, súd skonštatoval, že v čase podania žaloby neuplynula 3-ročná premlčacia lehota, nárok žalobcu preto nie je premlčaný, a to ani sčasti. 11. Súd prvej inštancie nesúhlasil s námietkami žalovanej, že Zmluva o úvere neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a k) Zák. č. 129/2010 Z.z., pričom vychádzal zo záveru, že úpravu § 9 ods. 2 písm. f) a k) Zák. č. 129/2010 Z.z. je potrebné vykladať v súlade s ustanoveniami Smernice č. 48/2008 ES zo dňa 23.04.2008, pričom súd použije reštriktívny výklad ustanovení § 9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z. na dosiahnutie účelu Smernice č. 48/2008/ES, a to tak, že § 9 ods. 2 písm. f) Zák. č. 129/2010 Z.z. sa zosúladí s čl. 10 bod 2 písm. c) Smernice a § 9 ods. 2 písm. l) Zák. č. 129/2010 Z.z. sa zosúladí s čl. 10 bod 2 písm. h) Smernice. Súd prvej inštancie poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016, v zmysle ktorého čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 48/2008/ES sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok, a ďalej čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 48/2008 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny.
12. Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že konečná splatnosť Zmluvy o úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) Zák. č. 129/2010 Z.z. je v zmluve uvedená, a to v súlade so Zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Zo Zmluvy o úvere, konkrétne z bodu II. a z čl. VI. VOP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je možné jednoducho vyvodiť aj lehotu splatnosti prvej splátky poskytnutého úveru, lehotu nasledujúcich splátok, dobu trvania zmluvy o úvere, ako aj lehotu konečnej splatnosti úveru. Súd tiež dospel k záveru, že Zmluva o úvere spĺňa náležitosti predpokladané § 9 ods. 2 písm. k) Zák. č. 129/2010 Z.z., a to v zmysle čl. II. Zmluvy.
13. Súd prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že Zmluva o úvere predložená v konaní nie je dojednaná v rozpore s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo by spôsobovalo jej neplatnosť. Účel Zmluvy o úvere je v čl. III. jednoznačne uvedený (uhradenie záväzkov presne uvedených v zmysle špecifikácie v tabuľke), zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že výška úveru bola 2.473,51 Eur, celkové náklady žalovanej sú vo výške 3.479,09 Eur, žalovaná sa teda zaviazala zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu spolu sumu 5.952,60 Eur. Žalovaná v konaní síce namietala, že žiadne záväzky založené zmluvami o úvere voči právnemu predchodcovi žalobcu nemala, žalobca však v priebehu konania doložil Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 10.11.2011 a č. XXXXXXX zo dňa 01.03.2011, ktoré preukazujú existenciu záväzkovo-
právnych vzťahov, ktoré zanikli tzv. nováciou, keď boli nahradené záväzkom novým, vyplývajúcim zo zmluvy o úvere predloženej v tomto konaní. Pokiaľ by žalovaná skutočne nemala žiadny záväzky, je pre súd nepochopiteľné, že podpísala Zmluvu o úvere, účel ktorej je v čl. III. jednoznačne, určite a zrozumiteľne definovaný.
14. Keďže žalobca podaním doručeným 01.12.2017 zobral žalobu späť v časti istiny 1,20 Eur spolu s príslušenstvom (úrokmi z omeškania), súd mal za to, že sú splnené podmienky na čiastočné zastavenie konania a konanie v časti istiny 1,20 Eur vrátane príslušenstva zastavil.
15. Žalobu žalobcu ako právneho nástupcu pôvodného veriteľa Consumer Finance Holding a. s. považoval súd prvej inštancie za oprávnenú, žalovaná dlžnú sumu žalobcovi neuhradila, a preto ju súd zaviazal na jej zaplatenie. Žalobcovi priznal aj uplatňované úroky z omeškania vo výške 8,25% ročne z dlžnej sumy 2.569,36 Eur od 20.02.2014 do zaplatenia, nakoľko mal preukázané, že tieto majú oporu v nariadení vlády č. 87/1995 Z.z. a v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V súlade s § 232 ods. 4 CSP povolil súd žalovanej dlžnú sumu uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach počnúc právoplatnosťou rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok, pričom vychádzal z aktuálnej situácie žalovanej, ktorá nemá možnosť uhradiť svoje záväzky v plnej výške okamžite, a to tak vzhľadom na svoju finančnú situáciu a práceneschopnosť. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a §262 ods. 1 a 2 CSP tak, keď žalobcovi, ktorý bol v prevažnej miere uplatneného nároku úspešný, priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
16. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu nesprávneho skutkového zistenia. Nesprávne skutkové zistenia pozostávajú podľa žalovanej z nesprávneho vyhodnotenia splatnosti celého dlhu a nesprávne právne posúdenie spočíva v nesprávnom právnom posúdení právneho úkonu a jeho platnosti a v nesprávnom vyhodnotení premlčacej lehoty.
17. Žalovaná trvá na tom, že nárok žalobcu je premlčaný, a to s poukazom na §103 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatný celý dlh, začne plynúť premlčacia lehota odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. Nesúhlasí so súdom prvej inštancie, že premlčacia doba by mala plynúť odo dňa, kedy sa stal splatným celý dlh. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátky splatnej v mesiaci október 2013, od 01.11.2013 teda začala plynúť premlčacia lehota, ktorá uplynula 01.11.2016. Keďže žalobca podal žalobu až v mesiaci december 2016, podal ju po uplynutí premlčacej lehoty. Žalovaná trvá na tom, aby súd zamietol žalobu v celom rozsahu pre premlčanie.
18. Žalovaná trvá aj na námietkach o neplatnosti zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, túto považuje za neplatný právny úkon a to z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Podľa zmluvy je schválená výška pôžičky 2.473,51 Eur, celková suma pôžičky je však 5.952,60 Eur, údaj o výške poskytnutej pôžičky tak nezodpovedá skutočnosti, podľa žalovaného sa takýmito údajmi veriteľ snažil zakryť celkovú výšku nákladov, ktoré sú neprimerane vysoké a aj nesprávne uvedené. 19. Žalovaná trvala aj na námietkach, že v zmluve absentuje údaj o termíne splátok a nedostatočne uvedený aj údaj o splatnosti poslednej splátky. Rovnako tak v zmluve absentuje údaj o rozdelení splátok na istinu a ostatné časti. Žalovaný ďalej spochybňuje aj samotný právny dôvod, ktorý je Zmluva o pôžičke. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, vzniká teda až momentom poskytnutia finančných prostriedkov, žalobca však podľa žalovaného nepreukázal reálne poskytnutie pôžičky jej vyplatením žalovanému. Žalovaná sa domnieva, že žalobca sa uzavretím Zmluvy o pôžičke snažil obísť ustanovenia o spotrebiteľských úveroch, a pokiaľ aj bežný spotrebiteľ nerozlišuje medzi úverom a pôžičkou, z právneho hľadiska predstavuje úver a pôžička dva samostatné právne vzťahy. Zmluva o úvere je upravená v § 497 Obchodného zákonníka a Zmluva o pôžičke je upravená ako samosatný právny inšitút v § 657 Občianskeho zákonníka. Žalovaná namieta aj účel poskytnutia pôžičky, spochybňuje svoje iné záväzky, na refinancovanie ktorých mala pôžička byť poskytnutá. Zo zmluvy nevyplýva, o aké presne záväzky má ísť, tieto sú identifikované nič nehovoriacimi údajmi o evidenčnom čísle zmluvy, veriteľovi, dátume a výške záväzku. Napokon, ani samotnými zmluvami o úveroch, ktoré žalobca súdu predložil nedošlo podľa žalovaného k preukázaniu opodstatnenosti nárokov žalobcu. Zmluvy, ktoré žalobca predložil, uzavreté so spoločnosťou Kvatro a Triangel rovnako tak, ako aj zmluva o pôžičke obsahujú náležitosti, ktoré sú v rozpore so spotrebiteľskými zmluvami, pričom žalobca prevzal do zmluvy o pôžičke určité sumy bez toho, aby žalovaný mohol do tohto zasiahnuť. Žalovaná sa domnieva, že
žalobca sa snažil takto obísť ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, keď refinancoval predražené úvery s neprimerane vysokými poplatkami pôžičkou, ktorá je podľa žalovaného tiež predražená.
20. Žalovaná zotrvala na námietkach, že obsah Zmluvy o pôžičke nemala možnosť ovplyvniť, ide o formulárovú zmluvu, žalovaný nemal možnosť do nej zasiahnuť.
21. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne ako nedôvodnú, alebo vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
22. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.
23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 378 ods. 1, §380 a § 385 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu bolo v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
24. Z predloženého spisu odvolací súd okrem iného tiež zistil, že dňa 15.05.2012 bola medzi právnym predchodcom žalobcu Consumer Finance Holding a. s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom uzavretá Zmluva o poskytnutí pôžičky pod č. 5014345, na základe ktorej mala byť žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 2.473,51 Eur s dohodnutým počtom mesačných splátok 90 vo výške po 66,14 Eur (spôsob splácania poštovou poukážkou), celkové náklady spotrebiteľa 3.479,09 Eur a celková suma pôžičky 5.952,60 Eur. V zmluve je tiež uvedená RPMN vo výške 32%, ročná úroková sadzba 32% a priemerná hodnota RPMN 19,59%. Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý 11/2019. V čl. II. je uvedený účel použitia pôžičky, ktorý na žiadosť žalovanej ako klienta mala byť úhrada jej záväzkov voči veriteľovi a záväzkov voči VÚB a. s., kde veriteľ vystupuje ako správca (podľa špecifikácie išlo o pôžičku ev. č. XXXXXXX podpísanú 01.03.2011 s výškou záväzku 803,40 Eur a pôžičku ev.č. XXXXXXX podpísanú 10.11.2011 s výškou záväzku 1.070,11 Eur, pri obidvoch pôžičkách je uvedené č. ú. veriteľa vo VÚB a. s.).
25. V čl. IV. je obsiahnuté prehlásenie žalovanej ako klienta, z ktorého okrem iného vyplýva, že žalovaná sa pred podpísaním zmluvy oboznámila s Všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, prevzala ich a nemala k nim žiadne výhrady. Prehlásila tiež, že pred uzatvorení Zmluvy o pôžičke bola písomne oboznámená so zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára o zmluvných podmienkach Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré prevzala. Bola oboznámená aj so zmluvnou pokutou, sankčným úrokom a s tým, že spoločnosť, ktorá pôžičku poskytla, má možnosť účtovať si aj kompenzáciu ušlých výnosov. Súhlasila aj s výškou a počtom splátok uvedených v zmluve, ktoré sa zaviazala uhrádzať pravidelnými splátkami v termínoch a výške určenej v zmluve.
26. V čl. VI. VOP sú uvedené podmienky splácania podľa ktorých je žalovaná povinná riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku v pravidelných mesačných splátkach v sume a v termínoch určených Splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, a pokiaľ v splátkovom kalendári alebo v zmluve nie je stanovené inak, splátky sú splatné do 20.-teho dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie.
27. V čl. VII. VOP je uvedený spôsob výpočtu RPMN, ktorý sa vypočíta podľa spôsobu splácania pôžičky podľa vzorca uvedeného v Zákone o spotrebiteľských úveroch. Skončenie zmluvy je upravené v čl. XII. VOP, keď podľa bodu 12.1 sa zmluva skončí úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok žalovaného vo vzťahu k spoločnosti veriteľa podľa zmluvy. Žalovaná ako klient, ako aj spoločnosť veriteľa je oprávnená zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu, účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku skutočnosti podľa bodu 12.1.
28. Podľa Predžalobnej upomienky zo dňa 25.12.2013, ktorá bola žalovanej doručená dňa 14.01.2014 právny predchodca žalobcu ako veriteľ vyzval žalovanú na úhradu nedoplatku z vyššie uvedenej zmluvy č. XXXXXXX a to v celkovej výške 211,64 Eur, zároveň ju upozornil, že ak do 06.02.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci október 2013, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Podľa žaloby žalovaná na výzvu neuhradila dlžné splátky a žalobca dňa 19.02.2014 úver zosplatnil.
29. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (Zák. č. 40/1964 Zb.), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
30. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
31. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
32. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnovásu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
33. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
34. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
35. Podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu 12.08.2012, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 36. Podľa § 9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tiež: - písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, - písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
37. Podľa § 497 Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
38. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
39. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
40. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva uzavretá dňa 15.05.2012 medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom ako „Zmluva o poskytnutí pôžičky“, je zmluvou o úvere. Ako na to správne poukazovala aj žalovaná v odvolaní, zmluva o pôžičke v zmysle úpravy § 657 Občianskeho zákonníka je tzv. reálnym kontraktom, ktorou veriteľ prenecháva dlžníkovi peniaze v určitej sume (pričom dlžník sa zaviaže vrátiť tieto peniaze po uplynutí dohodnutej doby s tým, že je možné dohodnúť aj úroky), zatiaľ čo Zmluva o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka je dohodou o záväzku veriteľa, že poskytne v prospech dlžníka peňažné prostriedky do určitej sumy. Zatiaľ čo Zmluva o pôžičke nemôže vzniknúť bez toho, aby veriteľ skutočne dohodnutý finančný obnos odovzdal dlžníkovi, Zmluva o úvere je konsenzuálnym kontraktom a na vznik záväzkového právneho vzťahu z tejto zmluvy postačuje dohoda zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy. Podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere je dohoda o záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky, určenie sumy, resp. limitu týchto peňažných prostriedkov a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky.
41. Zmluva o poskytnutí pôžičky, uzavretá dňa 15.05.2012 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovnou spĺňa všetky náležitosti Zmluvy o úvere, z účelu použitia pôžičky (čl. III. Zmluvy) je nepochybné, že veriteľ sa zaviazal uhradiť na základe žiadosti dlžníka jeho záväzky voči obchodnej spoločnosti veriteľa a voči VÚB a. s., kde spoločnosť veriteľa vystupuje ako správca vyplývajúce zo špecifikácie v čl. III. Zmluvy.
42. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil túto zmluvu ako Zmluvu o úvere, ktorá je v zmysle cit. § 1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch jednou z foriem Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Je nepochybné, že v predmetnej veci sa jedná o tzv. spotrebiteľský vzťah, keď na strane dlžníka z úverovej zmluvy vystupuje spotrebiteľ. Správny je aj záver súdu prvej inštancie, že vzhľadom na úpravu § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v tomto prípade vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Úverová zmluva však ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku upravená nie je, je upravená len v rámci Obchodného zákonníka, preto pri posudzovaní práv a povinností z úverovej zmluvy uzavretej v tomto prípade je potrebné vychádzať tak z úpravy Obchodného zákonníka, ako aj z úpravy Občianskeho zákonníka (v prípadoch, keď je daná úprava aj v Obchodnom aj v Občianskom zákonníku, ako napr. aj inštitút premlčania).
43. Odvolací súd rovnako tak, ako súd prvej inštancie považuje zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu Consumer Finance Holding a. s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom dňa 15.05.2012 za zmluvu uzavretú platne, údaj o výške úveru je aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne určitý (2.473,51 Eur), rovnako tak je určitým spôsobom dohodnutá aj celková suma pôžičky (5.952,60 Eur) po zohľadnení celkových nákladov spotrebiteľa (3.479,09 Eur).
44. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že vyššie uvedená zmluva obsahuje podstatné náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere určené v § 9 ods. 2 písm. f) a aj písm. k) Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie svoj záver v tomto smere podrobne zdôvodnil (ods. 47 - 53 odôvodnenia okresného súdu), odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožňuje. Vzhľadom na námietky žalovanej v odvolaní ešte uvádza nasledovné. 45. Termín konečnej splatnosti úveru je v zmluve uvedený spôsobom 11/2019, čo je november 2019, je preto zrejmé a určité, že po termíne november 2019 už žalovaný nemal povinnosť platiť žiadny splátky v prípade, že by si bol všetky splátky (dohodnuté v počte 90 a vo výške 66,14 Eur každá splátka) bol riadne zaplatil. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na čl. VI. bod 6.2 VOP, kde je uvedené, že splátky sú splatné do 20.-teho dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, a aj na čl. VI. bod 6.4 VOP, z ktorého je jednoznačné, že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy. Odvolací súd preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že začiatok splácania presne dohodnutých splátok a aj ich konečná splatnosť boli zmluvnými stranami dohodnuté jasne a zrozumiteľne, v tejto časti nejde o absolútne neplatné dojednanie v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka. Zmluva o pôžičke obsahuje nielen dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale aj termín jej konečnej splatnosti, údaj november/2019 je na splnenie zákonom stanovenej náležitosti uvedenia termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru dostatočný. Zmluva teda zodpovedá požiadavke § 9 ods. 2 písm. f) Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
46. V zmluve o pôžičke sú aj údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny tak, ako to vyplýva z úpravy § 9 ods. 2 písm. k) Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia
Zmluvy o pôžičke. V zmluve je údaj o výške mesačnej splátky 66,14 Eur s presným dátumom začiatku jej splácania v zmysle vyššie uvedeného, napokon v zmluve je aj dátum trvania zmluvy, resp. ukončenie zmluvy poslednou splátkou v novembri 2019. Úprava § 9 ods. 2 písm. k) Zák. č. 129/2010 Z.z. neukladala veriteľovi povinnosť, aby špecifikoval, koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na úrok a koľko na poplatok tak, ako to namieta žalovaná v odvolaní. Takýto výklad zákona je neprípustný. Ako na to poukázal aj súd prvej inštancie, Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016 vo veci Home Credit Slovakia a. s. proti P. T. uviedol, že čl. 10 ods. 2 psím. h) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby Zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok, ďalej že čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť takždej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny.
47. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že nie je nevyhnutné, aby Zmluva o spotrebiteľskom úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok a určiť aj konečný dátum splatnosti úveru. Odvolací súd má za to, že Zmluva o úvere uzavretá ako Zmluva o poskytnutí pôžičky medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom - spotrebiteľom, spĺňa náležitosti úpravy § 9 ods. 2 písm. f) a k) Zák. č. 129/2010 Z.z. a spotrebiteľský úver, ktorý poskytol právny predchodca žalobcu žalovnej nie je možné preto považovať za bezúročný a bez poplatkov.
48. Ako na to poukázal aj súd prvej inštancie, neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere uzavretej v tomto prípade boli VOP a dohoda o splácaní požičanej sumy vo vopred dohodnutých splátkach. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné prihliadať k námietke žalovanej v tom, že žalovaná ako spotrebiteľka nemohla obsah formulárovej zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 15.05.2012 ovplyvniť. Je nepochybné, že žalovaná mala záujem usporiadať svoju zložitú finančnú situáciu, keď bola v pozícii dlžníka voči viacerým finančným spoločnostiam (ako to uvádzala aj v odpore podanom proti platobnému rozkazu) a je nepochybné, že s podmienkami zmluvy tak, ako boli uvedné na predtlači formulárovej zmluvy súhlasila. Pokiaľ ide o výšku nákladov na pôžičku, táto je ovplyvnená dohodnutou dĺžkou splácania, keď bol dohodnutý počet mesačných splátok 90, čo je obdobie 7,5 roka, keď výška mesačnej splátky 66,14 Eur zrejme zodpovedá predstavám žalovanej o možnosti splácať poskytnutý úver vzhľadom na jej situáciu.
49. Výška pohľadávky uplatnená v tomto konaní z vyššie uvedenej zmluvy bola podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne preukázaná, a to Prehľadom splátok a úhrad vyhotoveným právnym predchodcom žalobcu ku dňu 30.11.2016, žalovaná v konaní nevzniesla relevantné námietky voči tejto výške, nepreukázala, že by bola na poskytnutý úver uhradila viac, ako to tvrdil žalobca v žalobe. Námietky žalovanej v tomto smere, teda že mala a má pocit, že suma požadovaná žalobcom je vysoká, domnieva sa, že táto suma by vzhľadom na vykonané úhrady mala byť nižšia, sú neurčité, ani odvolací súd ich nepovažoval za relevantné popretie skutkových tvrdení žalobcu v žalobe aj počas konania. Postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu bolo v konaní na súde prvej inštancie preukázané, napokon, žalovaná proti nemu nenamietala.
50. Odvolací súd nesúhlasí so žalovanou, že žalobca v konaní nepreukázal opodstatnenosť svojich nárokov pokiaľ ide o v zmluve dohodnutý účel použitia pôžičky, a to refinancovanie dvoch v zmluve presne špecifikovaných úverov. Rovnako ako súd prvej inštancie aj odvolací súd má za to, že predložením zmluvy č. XXXXXXX (uzavretá dňa 01.03.2011 medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom za sprostredkovania VÚB a. s. a žalovanou ako dlžníčkou, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky Triangel v schválenej výške 850,- Eur) a Zmluvy č. XXXXXXX (uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom so sprostredkovaním VÚB a. s. a žalovanou ako dlžníčkou o poskytnutí pôžičky 1.100,- Eur Quatro) žalobca preukázal splnenie účelu Zmluvy o pôžičke dohodnutého v bode III. Zmluvy, ktorým bola konsolidácia záväzkov žalovanej formou novácie záväzku. V prípade vyššie uvedených dvoch zmlúv ide nepochybne o zmluvy o úvere, s dohodou o výške pôžičky, výške mesačných splátok, ročnej úrokovej sadzbe, RPMN, termíne konečnej splatnosti, celkovej sumy pôžičky, celkových nákladov spotrebiteľa. Pokiaľ ide o zostatok záväzku žalovanej z dvoch vyššie uvedených zmlúv, ktorý bol prevzatý ako výška záväzku v čl. III. Zmluvy zo dňa 15.05.2012, odvolací súd poukazuje
na to, že žalovaná túto zmluvu podpísala, bola si teda vedomá výšky záväzkov, ktoré boli nahradené záväzkom splatiť žalobcovi úver na základe zmluvy zo dňa 15.05.2012.
51. Súd prvej inštancie správne posúdil aj námietku premlčania nároku žalobcu, vznesenú žalovanou v konaní. Ide o spotrebiteľský vzťah, preto sa inštitút premlčania posudzuje podľa príslušnej úpravy Občianskeho zákonníka, a to § 101 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého je premlčacia doba 3- ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Z dohody v zmluve nedeliteľnou súčasťou ktorej sú VOP je nepochybné, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ mal právo pre porušenie povinnosti zo strany žalovanej od úverovej zmluvy odstúpiť. Pokiaľ predžalobnou upomienkou zo dňa 25.12.2013 vyzval žalovanú k úhrade dlhu na splátkach s tým, že ak neuhradí splátku splatnú v mesiaci október 2013 v lehote do 06.02.2014, bude oprávnená úver zosplatniť, nie je dôvod pochybovať o tom, že žalobca úver zosplatnil dňa 19.02.2014. Nakoľko poskytol lehotu žalovanej do 06.02.2014, jeho právo na zaplatenie celého úveru mohlo byť uplatnené až po tomto termíne. Pokiaľ teda žalobca podal žalobu dňa 16.12.2016, urobil tak v priebehu plynutia 3-ročnej premlčacej lehoty. Odvolací súd nesúhlasí so žalovanou v tom, že premlčacia lehota začala plynúť od splatnosti splátky za október 2013, takýto záver nevyplýva zo zmluvy, VOP, a ani z upomienky právneho predchodcu žalobcu.
52. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti druhej výrokovej vety podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
53. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 v spojitosti s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške aj trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
54. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).