Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/190/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, boulevard Haussmann 1 Paríž, Francúzska republika, zapísaný v Obchodnom registri spoločností Paríž pod číslom zápisu: 542097902, na území Slovenskej republiky konajúci prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, Karadžičova ul. č. 2, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., Ventúrska ul. č. 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: G. T., naA.. XX. XX. XXXX, R. A. Z.. Č.. XXXX/XX, R., zastúpený E.: B.. O. T., R. A. Z.. Č.. XX, R., O. zaplatenie istiny 3.962 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11. apríla 2016, č. k. 24C/468/2015 - 57, takto

rozhodol:

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie istiny vo výške 3.410,44 eur a úroku z omeškania v sume 295,03 eur, rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 11. apríla 2016, č. k. 24C/468/2015

- 57 v tejto časti z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 551,56 eur spolu s úrokom z úveru vo výške 12,39 % ročne zo sumy 3.696,68 eur od 06. 01. 2015, zo sumy 286,24 eur od 01. 10. 2016 a úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.915,39 eur od 06. 01. 2015 do 30. 09. 2016 a zo sumy 504,95 eur od 01. 10. 2016 do zaplatenia, nahradiť trovy konania za zaplatený súdny poplatok v sume 237,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 717,96 eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu, všetko v mesačných splátkach vo výške 150 eur, vždy k 15. dňu v mesiaci, začínajúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie so zaplatením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, p o t v r d z u j e.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.962 eur spolu s úrokom z úveru vo výške 12,39 % ročne zo sumy 3.696,68 eur od 06. 01. 2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.915,39 eur od 06. 01. 2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, súdny poplatok vo výške 237,50 eur, k rukám žalobcu a trovy právneho zastúpenia vo výške 717,96 eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu, ktoré sumy povolil žalovanému splácať v mesačných splátkach vo výške 150 eur, vždy k 15. dňu v mesiaci, začínajúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie so zaplatením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1 veta prvá, § 54 ods. 1, 2, § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. g), § 9 ods. 1, § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, § 153 ods. 3 O. s. p. a vecne tým, že žalovaný nesplnil zmluvné podmienky dohodnuté účastníkmi v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, nezaplatil dohodnuté mesačné splátky riadne a včas, v dôsledku čoho sa celý dlh stal splatným, a preto žalobca oprávnene požadoval zaviazanie žalovaného na zaplatenie nesplatenej časti poskytnutého úveru vrátane dohodnutého úroku z úveru, poistenia poskytnutého úveru, poplatkov za odklad splatnosti mesačnej splátky a nákladov žalobcu spojených s uplatnením pohľadávky. Uviedol, že právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. ako poskytovateľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 19. 02. 2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb Č.. XXXXXXXXXXXXXX, ktorej obsahom bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanému klasický bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 4.000 eur a súčasne záväzok žalovaného uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom formou 36 mesačných splátok vo výške 142,94 eur, splatných vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca, so splatnosťou prvej splátky dňa 15. 03. 2014 a celkovou splatnosťou úveru ku dňu 15. 03. 2017, pričom ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 13,12 %, zmluvne dohodnutý úrok z poskytnutého úveru 12,39 % ročne, poplatok za poistenie 6,99 % s tým, že každá mesačná splátka zahŕňala úverovú istinu, t. j. príslušnú časť poskytnutého úveru, zmluvne dohodnutý úver a poplatok za poistenie úveru. Poukázal na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu bankovým prevodom na bankový účet žalovaného poukázal dňa 24. 02. 2014 sumu 4.000 eur, t. j. výšku dohodnutého spotrebiteľského úveru, a keďže žalovaný poskytnutý úver v celkovej výške 4.809,60 eur, pozostávajúcej z poskytnutého úveru, zmluvne dohodnutých úrokov a poplatkov za poistenie úveru, nesplácal riadne a včas, dostal sa so splácaním dostal do omeškania a dňa 05. 01. 2015 sa stala splatnou celá pohľadávka právneho predchodcu žalobcu, ktorý listom zo dňa 12. 01. 2015 oznámil žalovanému vyhlásenie mimoriadne splatnosti úveru Č.. XXXXXXXXXXXXXX a upozornil ho, že dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru sa stal splatným záväzok v celom rozsahu a súčasne ho vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 3.962 eur, pozostávajúcej z úverovej istiny vo výške 3.696,68 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 218,71 eur, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 46,61 eur, a to do 14 dní od doručenia oznámenia, ktoré žalovaný prezval dňa 13. 01. 2015, avšak na list nereagoval ani čiastočnou úhradou dlžnej čiastky, pričom ku dňu splatnosti úverovej istiny na poskytnutý spotrebiteľský úver podľa prehľadu jeho platobnej disciplíny uhradil iba sumu 589,56 eur, keď dňa 26. 03. 2014 zaplatil sumu 142,94 eur, dňa 14. 05. 2014 sumu 285,88 eur a dňa 18. 07. 2014 sumu 160,74 eur. Súd prvej inštancie uviedol, že podľa bodu 1.1. časti 1. Zmluvy žalovaný prijal rozšírený súbor poistenia a v bode 1.1. časti 3. Zmluvy prehlásil, že sa oboznámil s platnými rámcovými zmluvami o poistení č. CTM2112 a CTM3032 a s aktuálnymi Všeobecnými poistnými podmienkami Poisťovne Cardiff Slovakia, a.s., súhlasil s nimi a svojím podpisom vyjadril súhlas s rozšíreným súborom poistenia pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity, smrti a straty zamestnania s tým, že právny predchodca žalobcu je oprávnený v prípade porušenia povinnosti splácať poskytnutý úver riadne a včas, požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (bodu 4.2 časti 3. Zmluvy), avšak podľa bodu 5. časti 3. Zmluvy v prípade, ak klient má problémy so splácaním úveru, môže požiadať o odklad jednej alebo viacerých mesačných splátok alebo časti splátky, pričom ak CETELEM SLOVENSKO a.s. dá klientovi súhlas na odklad, je klient povinný zaplatiť poplatok za odklad mesačných splátok vo výške stanovenej aktuálnym Sadzobníkom poplatkov. Poukázal na skutočnosť, že pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že občan ako spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok vopred určených dodávateľom, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť, a ak takéto ustanovenia v zmluvách spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú podľa zákona neplatné s tým, že spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy typové, či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov, keď dodávateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a podmienky jej realizácie s tým, že návrh zmlúv býva často predtlačený na formulároch, a preto fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať, môže návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Uviedol, že dodávateľ je osoba konajúca pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je silnejšou zmluvnou stranou, ponúkajúcou spotrebiteľovi k spotrebe určitú vec, vrátane finančných prostriedkov, ktorej forma distribúcie je predmetom podnikania dodávateľa, zatiaľ čo spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, predstavuje slabšiu zmluvnú stranu, ktorá nemôže vopred ovplyvniť pripravený návrh zmluvy. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že zákon zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ku ktorým patrí aj predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, keď sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa všeobecne očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní, pričom zákon taktiež predpokladá, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Uviedol, že v súlade s prílohou Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zákon uvádza príkladne podmienky zakotvené v spotrebiteľských zmluvách, ktoré je potrebné považovať za neprijateľné, keď podľa článku 5 uvedenej Smernice všetky písomné ustanovenia spotrebiteľských zmlúv musia byť vyjadrené zrozumiteľne a v prípade nezrozumiteľnosti sa podmienka má vykladať v prospech spotrebiteľa, alebo podľa článku 4 ods. 2 Smernice, ak hlavný predmet zmluvy, cena alebo úhrada, prípadne tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom nie sú vyjadrené zrozumiteľne, je potrebné preskúmať, či tieto podmienky nie sú nekalé. Zdôraznil, že oprávnené pochybnosti o zrozumiteľnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vzbudzuje absencia dôležitého a povinného údaju - ročnej percentuálnej miery nákladov, avšak predmetná úverová zmluva obsahuje všetky potrebné náležitosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, nakoľko účastníci zmluvného vzťahu sa predpísanou písomnou formou dohodli na predmete zmluvy, spôsobe úhrady, pričom zmluva o úvere obsahuje potrebný údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, pri uzavretí zmluvy neboli obídené príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva ani príslušné ustanovenia smernice č. 93/13/EHS, a preto zmluva bola uzavretá v súlade s platnými právnymi predpismi účinnými v čase je uzavretia. Poukázal na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu preveril schopnosť žalovaného ako klienta splácať poskytnutý úver, vzhľadom na výšku úveru vykonal preverenie prostredníctvom systému SOLUS a vyhodnotil takéto preverenie ako plne dostačujúce, na základe ktorého dospel k záveru, že klient spĺňa podmienky pre poskytnutie spotrebiteľského úveru a tým, že žalovaný podpísal zmluvu, prejavil nielen slobodne a vážne svoju vôľu, ale prejavil tiež súhlas s úverovými podmienkami, vrátane Sadzobníka poplatkov, preto jeho argumentáciu o neprijateľných zmluvných podmienkach neprijal, nakoľko sa týkala revolvingového úveru, ktorý mu reálne poskytnutý nebol a nedodržanie jeho zmluvných podmienok nebolo predmetom súdneho konania. Uviedol, že občianskoprávny vzťah uzavretý medzi účastníkmi patrí svojou povahou medzi právny vzťah spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je aplikovateľné, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úpravy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a boli tak s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka požívať právnu ochranu, avšak zabezpečenie splnenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného úrokom z úveru vo výške 12,39 % ročne z neuhradenej úverovej istiny, vzhľadom na jej pomer k výške poskytnutého úveru, ako aj výška poistného, poplatku za odklad splatnosti mesačnej splátky aj náklady spoločnosti spojené s uplatnením pohľadávky, predstavujú vzhľadom na charakter spotrebiteľského úveru a skutočnosť, že všetky uvedené podmienky boli zmluvnými stranami riadne dohodnuté, prijateľné zmluvné podmienky. Rozhodnutie o príslušenstve k uplatnenej istine odôvodnil právne § 517 ods. 1 veta prvá, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. a vecne tým, že nakoľko sa žalovaný s peňažným plnením dostal do omeškania, priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne, určený od 06. 01. 2015, teda od nasledujúceho dňa po splatnosti predmetného úveru, zo sumy 3.915,39 eur, predstavujúcej žalovanú istinu zníženú o poplatky a poistenie. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne plným úspechom žalobcu v konaní, ktorému priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 237,50 eur a trovách právneho zastúpenia vyčíslených podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. za štyri úkony právnej pomoci, prevzatie veci, písomné podanie žaloby, písomné vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní 11. 04. 2016 (á 141,09 eur), dvakrát režijný paušál á 8,39 eur, dvakrát režijný paušál á 8,58 eur + 20 % DPH. Rozhodnutie, ktorým povolil žalovanému splácať žalovanú pohľadávku spolu s príslušenstvom a trovami konania v mesačných splátkach vo výške 150 eur, odôvodnil právne ust. § 160 ods. 1 O. s. p. a vecne nepriaznivou finančnou situáciou žalovaného, ktorý má nízky príjem, býva v byte patriacom inej osobe a nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a finančne mu pomáhajú rodičia s tým, že povolené splátky sú podstatne menšou finančnou záťažou dlžníka ako zaplatenie pohľadávky do súdom stanovenej lehoty.

2.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci a navrhol, aby mu odvolací súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.410,44 eur ako rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 4.000 eur a uhradenou sumou 589,56 eur a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Uviedol, že Zmluvu o spotrebiteľskom úvere na 4.000 eur a tri adhézne zmluvy (poistnú, o revolvingovom úvere, vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb) podpísal dňa 19. 02. 2014, pričom žalobca mu v podstate v adhéznych zmluvách nanútil tri služby, ktoré nepožadoval, avšak do zmluvy boli pridané, čo si všimli rodičia a okamžite dali zablokovať revolvingový úver a kreditnú kartu, pretože úverový rámec 5.000 eur bol s vysokou úrokovou sadzbou 28,68 % p. a., zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a ďalšie druhé rozšírené poistenie úveru, boli pre neho podmienky neprijateľné, priam katastrofické. Namietol, že predpísané podmienky nemohol nijako ovplyvniť, dôveroval v serióznosť ponuky, nakoľko úver potreboval a ponuka bola platná len v deň jej vystavenia dňa 19. 02. 2014, a keďže zmluva nemá dodatok ani prílohy, posudzuje sa ako celok. Uviedol, že revolvingový úver nečerpal, ale od právneho predchodcu žalobcu nedostal potvrdenie o zrušení týchto častí zmluvy a tým, že sú do jednej zmluvy zakomponované všetky možnosti poskytovateľa spotrebiteľských úverov, stala sa predmetná zmluva pre spotrebiteľa neprehľadná. Žalovaný v odvolaní namietol, že zmluva bola právnym predchodcom žalobcu vopred pripravená a pri podpise nebola možnosť predpísané podmienky ovplyvniť, ako aj, že zmluvné dojedanie, v ktorom účastníci zmluvy potvrdzujú, že si Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, vrátane Obchodných podmienok o poskytovaní platobných služieb prečítali, porozumeli im a na znak súhlasu ich podpisujú, nebolo jasné a zrozumiteľné. Uviedol, že vynucovanie písomného súhlasu o tom, že klient bol vyčerpávajúco a zrozumiteľne oboznámený so všetkými podmienkami naformulovanými v bodoch 16 až 19, časť 3 spoločných ustanovení, je v rozpore s dobrou vierou, s ktorou k zmluve pristúpil a zakladá hrubý nepomer v právach a v povinnostiach spotrebiteľa, pričom právny predchodca žalobcu touto zmluvnou podmienkou preniesol celé dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa so zmluvami a všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré mu ukladá zákon, na spotrebiteľa, ktorý nemusí byť znalý všetkých povinností, a preto je z uvedených dôvodov zmluva podľa § 39 Občianskeho zákonníka v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný namietol aj nedostatočné overenie jeho bonity, keď právny predchodca žalobcu nedostatočne, až povrchne overil jeho príjem, ďalšie jeho záväzky, ako aj to, čo mu zostane na prežitie, či jeho sociálny status, pričom nepostačuje overenie cez SOLUS, preto žiadosť nebola starostlivo a odborne skúmaná a dôsledky má niesť žalobca. Poukázal na skutočnosť, že v časti 1 bod 1.1 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere chýba celková cena za splatenie spotrebiteľského úveru, výška splátok istiny, úrokov a iných poplatkov z poskytnutého spotrebiteľského úveru, keď sa uvádza len mesačná splátka 142,94 eur, z ktorej sa nepriamo spočítaním dá určiť splátka istiny a splátka poistenia, avšak je to dôležitá informácia, ktorú zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 9 ods. 2 priamo vyžaduje, a preto nie je v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, ak poskytovateľ úveru predkladá spotrebiteľovi zmluvy, ktoré vyžadujú v podstatných otázkach splácania úveru výpočty. Žalovaný uviedol, že povinne uzavrel poistenie úveru, ako jednostrannú formu zabezpečenia úveru zo strany veriteľa, pričom v časti 3 bod 1.6 Zmluvy dlžník berie na vedomie, že dojednané poistenie je oprávnený kedykoľvek ukončiť a napriek tomu, že v základnej informácii o poistení BNP Paribas Cardif a podľa Čl. 7 všeobecných poistných podmienok zaniká nezaplatením (t. j. 15. 07. 2014), žalobca naďalej požaduje úhrady vo výške 46,70 eur, t. j. do vyhlásenia splatnosti úveru, hoci to nemá právne opodstatnenie. Poukázal na skutočnosť, že v sume 3.915,39 eur je obsiahnuté poistenie do vyhlásenia mimoriadnej splátky, ktoré bude naďalej úročené do splatnosti dlhu, avšak uvedené sa nezhoduje s tým, čo je uvedené v rozsudku (strana 9, odsek 5), t. j., že žalovaná istina je znížená o poplatky a poistenie. Žalovaný v dôvodoch svojho odvolania uviedol, že poplatkom za pohľadávku nerozumel, aj preto začal narastať dlh, pričom v zmluve aj na internete takýto cenník chýba a až po upozornení, že sadzobník pokút na internete sa nezhoduje s uloženými pokutami, ktoré sú v platobnom rozkaze, doložila advokátska kancelária žalobcu vo vyjadrení zo dňa 18. 02. 2016 cenník pokút. Namietol, že vo výzvach na zaplatenie je uvedená len výška dlžnej čiastky vrátane príslušenstva, nie je však rozpísané, aká je výška splátky úveru, o koľko a za čo je výzva zvýšená, čím je to nepreukazné a nezrozumiteľné. Poukázal na skutočnosť, že ani sankcie nie sú obsahom samotnej spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko vychádzajú zo všeobecných obchodných podmienok, avšak nie sú konkrétne a keďže v podstate paušálna náhrada nákladov na vymáhanie umožňuje zvyšovanie dlhu spotrebiteľa, tak sa táto zmluvná podmienka dostáva do rozporu s ust. § 121 ods. 3 v spojení s ustanovením § 54 ods. l Občianskeho zákonníka, ktoré zakazuje nevýhodnejšie dojednanie pre spotrebiteľa, čo sú neprijateľné podmienky. Žalovaný ďalej uviedol, že v dodatočne predloženej tabuľke (bez čísla a nadpisu) sú vyčíslené náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré sú maximálne nadnesené a paušalizované, z ktorých prvé dve upomienky po 8,90 eur uhradil, avšak ďalším nákladom v sume 24,90 eur a 39,90 eur nerozumel a až dodatočne sa z predtlačeného formuláru s paušálnymi náhradami dozvedel, že okrem poštových a telekomunikačných nákladov približne v sume 5,40 eur, zahŕňajú mzdové náklady interného zamestnanca, ktorý má v správe prípad, režijné náklady na kancelárske priestory, odpisy IT a zariadení a software a vyslovil dôvodné podozrenie, že mzda slúži na účely monitorovania (časť 3 bod 8.2 Zmluvy) aj bytu rodičov spotrebiteľa. Žalovaný namietol aj neprehľadnosť výšky dlhu a komplikovanosť výpočtu jeho jednotlivých častí, pretože do istiny sú zahrnuté úroky, poistenie, poplatky, sankcie, v snahe získať najväčší neoprávnený prospech a k tomu, aby sa dopracoval čo úročenie obsahuje, sa podarilo mu rozšifrovať požadovanú úhradu dlhu a úrokov, ktorá je nasledovná: 3.625,02 eur (istina k 01. 07. 2014) + 37,42 eur (úrok) + 9,34 eur (poistné za júl 2014) + 24,90 eur (poplatok k 15. 07. 2014), čo dáva zmluvné úročenie 12,39 % od 06. 01. 2015 vo výške 3.696,68 eur, potom k tomu prirátavajú úroky v sume 172,01 eur, poistenie úveru za august až december 2014 v sume 46,70 eur, čo spolu dáva sankčné úročenie 5,05 % od 06. 01. 2015 vo výške 3.915,39 eur, a napokon k tomuto prirátavajú sumu 6,71 eur (odklad jednej splátky 22. 07. 2014), upomienku zo dňa 02. 09. 2014 v sume 39,90 eur, takže až takto prácne je vyčíslený celý tzv. dlh v sume 3.962 eur k 06. 01. 2015. Uviedol, že okrem istiny sa má podľa rozsudku ďalej zmluvne úročiť poistenie, upomienky, sankčný úrok z úrokov, to všetko až do splatenia celého dlhu, keď napr. poplatok za upomienku 24,90 eur bude úročený zmluvne aj sankčne a skutočnosť, že spotrebiteľ má znášať akékoľvek, dokonca všetky náklady žalobcu, poukazuje na neprijateľnosť zmluvného vzťahu v tejto časti, nakoľko je to na úkor transparentnosti zmluvného vzťahu s poukázaním na porušenie generálnej klauzuly v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázal na skutočnosť, že dlh je niekoľkonásobne úročený, všetko sú to neprijateľné podmienky podľa európskeho práva aproximovaného aj v Slovenskej republike, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a v dôsledku zasielania rôznych listov, raz z Bratislavy, inokedy zo Žiliny, v ktorých právny predchodca žalobcu neustále zvyšoval poplatky, sa nevedel zorientovať a nezvládol riešenie dlhu. Namietol, že ak nebanková spoločnosť využila ľahkomyseľnosť, nedbanlivo overila bonitu spotrebiteľa, životné náklady a celkovú schopnosť splácať úver, mala by znášať následky, pretože poskytovateľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol povinný s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, zohľadniť na akú dobu sa poskytuje, výšku úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel. Žalovaný uviedol, že na súde prvej inštancie poukázal na nedostatočné posúdenie jeho ekonomickej a sociálnej situácie, aj z pohľadu nových ponúk, ktoré dostal po vyhlásení mimoriadnej splatnosti v máji a júni 2015, keď mu právny predchodca žalobcu poslal na meno dve konkrétne nové ponukové listy, nie letáky, ako ich označil súd prvej inštancie, ale nové ponuky nastrčené na reťazenie úverov sociálne slabého klienta a poukázal na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu preukázateľne pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zanedbal posúdenie jeho schopnosti splácať úver v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Namietol, že predmetná zmluva nespĺňa zákonné náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. i), písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko z úverovej zmluvy v bode 1.1. je preukazné len to, že právny predchodca žalobcu určil výšku mesačnej splátky jednou sumou 142,94 eur bez jasnej a určitej špecifikácie, aká suma z toho pripadá na istinu, úroky a iné poplatky, pričom v zmluve uvedená celková čiastka k zaplateniu 4.809,60 eur zahŕňa iba úroky (4.000 eur x 12,39 %) a nie poistenie, ktoré sa musí počítať a je stanovené z úročenej časti (4.809,60 eur x 6,99 %) v sume 336,19 eur, teda klient poisťuje nielen istinu, ale poskytovateľovi poisťuje aj úroky z úveru. Uviedol, že v zmluve chýba výška poistenia, pretože je uvedený len poplatok za poistenie vo výške 6,99 %, ani celá výška úveru 5.145,84 eur nie je nikde uvedená a dá sa vyvodiť len nepriamo z mesačnej splátky (142,94 eur x 36 splátok), ktorá zahŕňa istinu, úrok a poistenie, ale nikde nie je špecifikovaná. Žalovaný v odvolaní namietol určenie ročnej percentuálne miery nákladov, ktorá nie je vo výške 13,12 %, ale vyššia a pre bežného spotrebiteľa je problematické sa v tom zorientovať s tým, že takýmto postupom sa obchádzali zákonné náležitosti uvedené v ust. § 9 ods. 2 písm. k), písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru, nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby nebolo možné zo strany veriteľa voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Uviedol, že pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno považovať do zaplatenia, a to aj predčasného, za súčasť istiny s tým, že je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá do splátok, resp. súčtu splátok. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v celej zmluve, ktorá je bez príloh, chýba prehľad obsahujúci termíny splátok, výšku istiny, úroku, iných platieb a celkovú platbu s tým, že súd prvej inštancie od žalobcu nepožadoval preukázanie právneho základu účtovania výšky poplatkov, avšak v prípade spotrebiteľských zmlúv má platiť to, čo je výhodnejšie pre spotrebiteľa, keďže podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov právnických osôb, sú to všetko zákonné a daňovo uznané náklady žalobcu, ktorého predmetom podnikania je poskytovanie finančných služieb a nie spotrebiteľa. Namietol, že v napadnutom rozsudku je nesprávne uvedený vyplatený príjem v sume 3.531,96 eur napriek tomu, že jeho zástupkyňa na pojednávaní ako dôkaz o výške príjmu predložila potvrdenie zamestnávateľa o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti za rok 2015, nie sú ani odpočítané zrazené odvody v sume 336,42 eur s tým, že čistý ročný príjem mal v sume 3.195,54 eur (1/12 je 266,30 eur, nedosahuje životné minimum na 1 osobu, ktoré je 277,33 eur). Uviedol, že súd prvej inštancie na pojednávaní neprijal jeho daňové priznania za roky 2014 a 2015, hoci zástupkyňa uviedla, že aj keď je v pracovnom pomere, zo zákona bol povinný platiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni do 31. 12. 2014, Sociálnej poisťovne je povinný platiť do 30. 06. 2016, pričom za rok 2014 zaplatil na odvodoch 2.209,92 eur, v roku 2015 zaplatil 1.635,69 eur s tým, že mesačné minimálne odvody do Sociálnej poisťovne v roku 2016 boli 142,20 eur, a keďže sú to vysoké čiastky, aj toto boli dôvody pre meškanie a neskôr neplatenie splátok úveru. Poukázal na skutočnosť, že nesplácal úver riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu vyhlásil v zmysle časti 3 bod 4.4. Zmluvy dňa 05. 01. 2015 mimoriadnu splatnosť úveru a požadoval splatiť jeho celý dlh, úročiť nesplatenú istinu a zaplatiť úroky od doby poskytnutia úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu, čím od zmluvy odstúpil účinne s tým, že nepoprel časť napadnutého rozsudku, že ak dlžník svoj dlh riadne a včas neplní je v omeškaní (podľa § 517 ods. 1 prvá veta a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka), a ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania podľa vykonávacieho predpisu 0,05 + 5,00 %, avšak proti jednostrannému rozsudku sa domáha ochrany, ktorá mu vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa, Občianskeho zákonníka (§ 39, § 48 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k/, § 54 ods. 1, § 457) a Charty ľudských práv (čl. 38). Uviedol, že podľa § 48 a § 457 Občianskeho zákonníka, sa odstúpením od zmluvy zmluva zrušuje od začiatku (ex tunc), čím zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy a vznikajú nové práva a povinnosti, a to práva a povinnosti z bezdôvodného obohatenia, preto sú účastníci zrušenej zmluvy povinní vrátiť si vykonané plnenia. Poukázal na skutočnosť, že v prejednávanej veci si účastníci spotrebiteľskej zmluvy dohodli iné dôsledky odstúpenia od zmluvy, ako obsahuje citovaná všeobecná úprava občianskeho práva, a to oprávnenie žalobcu požadovať od žalovaného zaplatenie celej dlžnej sumy podľa zmluvy, vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia, pričom podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa a zhoršiť jeho zmluvné postavenie, preto mal súd prvej inštancie prijať názor, že dôsledky odstúpenia od zmluvy tak, ako si to účastníci v predmetnej úverovej zmluve dohodli, sú pre neho ako spotrebiteľa nevýhodnejšie, než dôsledky odstúpenia od zmluvy upravené v Občianskom zákonníku, nakoľko ho zaväzujú k povinnostiam nad rámec povinností, ktoré mu vznikli v dôsledku odstúpenia od zmluvy podľa citovaných všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka s tým, že zhoršujú jeho postavenie ako spotrebiteľa, čím sa ako spotrebiteľ na základe takéhoto zmluvného dojednania dostáva do nevýhodnejšieho postavenia ako mu priznáva Občiansky zákonník. Uviedol, že vzhľadom na uvedené žiada, aby odvolací súd dojednanie účastníkov o dôsledkoch odstúpenia od predmetnej spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na § 39, § 54 Občianskeho zákonníka považoval za neplatné a vychádzal zo záveru, že odstúpením právneho predchodcu žalobcu od zmluvy došlo k zrušeniu zmluvy od začiatku (ex tunc), čím pôvodné práva a povinnosti zmluvných strán zanikli a vznikla povinnosť vrátiť si poskytnuté plnenia. Poukázal na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu sa dobrovoľne rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení aj napriek tomu, že existujú iné právne inštitúty, ktoré zmluvu nerušia komplexne s účinkami od jej uzavretia, a keďže doposiaľ zaplatil z poskytnutého úveru sumu 589,56 eur navrhol, aby ho súd zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 3.410,44 eur ako rozdiel medzi poskytnutým úverom 4.000 eur a uhradenou sumou 589,56 eur, priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.410,44 eur od 14. 01. 2015 a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a zároveň žiadal o trovách konania rozhodnúť podľa § 138 ods. l O. s. p., nakoľko súdu prvej inštancie doručil dňa 08. 02. 2016 vyplnené tlačivo, v ktorom uviedol svoje majetkové a sociálne pomery, všetky príjmové a výdavkové skutočnosti, a preukázal platenie zákonných odvodov a iných platieb, po ktorých mu mesačne zostáva 120 eur, čo nestačí na dôstojné prežitie a napriek tomu, že poukázal na skutočnosť, že s prežitím mu pomáha rodina, hoci rodičia sú na dôchodku, súd prvej inštancie túto žiadosť odignoroval, a v napadnutom rozsudku neodôvodnil a uložil mu podľa § 142 ods. 1 O. s. p. povinnosť zaplatiť všetky súdne a advokátske trovy. Uviedol, že jeho príjem na úrovni minimálnej mzdy by dlhodobo nepokryl to, čo požaduje žalobca v niekoľkonásobnom vyčíslení (úrok, sankčné úroky, poistenie, pokuty, trovy právneho zastúpenia, súdny poplatok), a napriek tomu podľa rozsudku pri mesačnom meškaní jednej vysokej splátky 150 eur do 15. dňa v mesiaci automaticky nastupuje splatenie celého dlhu v sume približne 6.000 eur. Nestotožnil sa s tvrdením v odôvodnení napadnutého rozsudku, že bol oboznámený s úverovými podmienkami, keďže dôležitý je stav núdze a súčasne neprimeraná 17,44 % výška úrokov, pričom pre zneužitie tiesne a ľahkovážnosti spotrebiteľa je absolútne neplatný právny úkon, pre človeka v núdzi nezvládnuteľný, nakoľko dlhy ohrozujú jeho existenciu, ale aj rodiny - rodičov, kde má korešpondenčnú adresu, ako aj sestry, kde prechodne býva. Poukázal na skutočnosť, že nepoberá sociálne dávky, pracuje, avšak ohodnotenie práce je minimálne, plní si vysokú odvodovú povinnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá trvá ešte aj 2 roky po skončení živnosti, nie je príživník, ani nebol súdne trestaný, a preto sa pýtal, kde je v zákone deklarovaná ochrana spotrebiteľa a jej uplatnenie v súdnej praxi. Poukázal na skutočnosť, že nebanková spoločnosť vedela, že úroky bánk aj nebankových spoločností budú prudko klesať, preto ponúkali pôžičky ako chytáky pre tých sociálne najslabších s tým, že nakoľko v súdnom procese, v ktorom súd prvej inštancie označil dlh a sankcie za primerané a dostatočne neskúmal, či sú v súlade s právnymi normami SR a EÚ, žiadal napadnutý rozsudok prehodnotiť. 3.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správy potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 179,60 eur (úkon právnej služby á 141,09 eur + režijný paušál 8,58 eur + 20 % DPH). Stotožnil sa v celom rozsahu s rozsudkom prvoinštančného súdu, ako aj s názorom vyplývajúcim z odôvodnenia napadnutého rozsudku, že predmetná úverová zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle vnútroštátnej aj európskej legislatívy s tým, že účastníci zmluvného vzťahu sa predpísanou písomnou formou dohodli na predmete zmluvy, spôsobe úhrady a výške ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom preveril schopnosť žalovaného splácať poskytnutý úver a vzhľadom na výšku úveru považoval preverenie bonity žalovaného prostredníctvom systému SOLUS za plne dostačujúce. Uviedol, že v súvislosti so splnením povinnosti skúmať schopnosť žalovaného splácať poskytnutý úver, je každá žiadosť o poskytnutie úveru podrobne skúmaná v súlade s vnútornými predpismi a pracovnými postupmi, keď sa v prvom rade skúma, či klient nie je evidovaný ako dlžník iného subjektu v nebankovom registri SOLUS a skúmajú sa aj zápisy o klientoch v nebankovom registri klientských informácií NRKI, keď samotné posudzovanie schopnosti splácať spotrebiteľský úver je uskutočnené prostredníctvom expertného informačného systému spoločnosti CETELEM Slovensko, a.s., ktorý na základe dostupných informácií určí tzv. skóre klienta, a preto na základe doložených informácií a dokladov dospel k názoru, že žalovaný podmienky pre poskytnutie spotrebiteľského úveru spĺňa. Poukázal na skutočnosť, že SOLUS vytvára negatívny register klientských informácií, ktorý zhromažďuje informácie o klientoch, ktorí sa dostali do problémov so splácaním svojich záväzkov u niektorých z členov združenia SOLUS, teda ide o register, do ktorého sú zaraďované fyzické osoby (spotrebitelia) a funguje na základe on-line dotazov a jednoznačne interpretovateľných odpovedí, ktoré sú poskytované v čase kratšom ako jedna sekunda. Poukázal na ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka s tým, že žalovaný predmetnú úverovú zmluvu podpísal, čím prejavil svoju slobodnú, vážnu a určitú vôľu byť viazaný úverovou zmluvou, preto sa predmetná úverová zmluva v súlade s vyššie uvedeným zmluvným a zákonným ustanovením stala podpisom oboch zmluvných strán platnou, pričom žalovaný pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy žiadne skutočnosti nerozporoval, ani nevyslovoval nesúhlas so znením úverovej zmluvy a prehlásil, že si úverovú a rámcovú zmluvu prečítal, porozumel im a na znak súhlasu ich aj podpísal. Uviedol, že nakoľko predmetom konania nie je revolvingový úver, upravený v časti 2. Úverovej zmluvy, sú tvrdenia žalovaného týkajúce sa revolvingového úveru bezpredmetné, keď žalovaný samostatným podpisom nachádzajúcim sa v bode 19. časti 3. úverovej zmluvy vyslovil súhlas aj s poskytnutím revolvingového úveru. V súvislosti s nárokom na poistné uviedol, že žalovaný mal na výber zo štyroch súborov poistenia, a to Základného súboru poistenia, Štandardného súboru poistenia, Rozšíreného súboru poistenia a Súboru poistenia senior - pre prípad smrti (bod 1.1 časti 3. Úverovej zmluvy) s tým, že pri každom súbore poistenia je uvedené aké poistné prípady daný súbor poistenia zahŕňa, pričom žalovaný si z uvedených súborov vybral Rozšírený súbor poistenia (bod 1.1 časti 1. Úverovej zmluvy). Poukázal aj na skutočnosť, že žalovaný svojim podpisom potvrdil, že sa oboznámil s platnými Rámcovými zmluvami o poistení č. CTM2112 a CTM3032 uzavretými medzi CETELEM SLOVENSKO a.s. a Poisťovňou Cardif Slovakia a.s. a so Všeobecnými poistnými podmienkami Poisťovne Cardif Slovakia a.s. Uviedol, že z bodu 1.1. časti 1. úverovej zmluvy vyplýva, že RPMN predstavovala 13,12 %, žalovaný si zvolil rozšírený súbor poistenia s výškou poistného 6,99 % z mesačnej splátky, to znamená, že súčasťou mesačnej splátky 142,94 eur bol aj poplatok za poistenie vo výške 9,34 eur, čo je zrejmé aj z výpisu z úverového účtu žalovaného. Poukázal na ust. § 2 písm. g), § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ako aj bod 1.6. Časti 3. Úverovej zmluvy, podľa ktorého dlžník berie na vedomie, že poistenie dojednané v zmluve je oprávnený kedykoľvek ukončiť a zároveň aj na skutočnosť, že poistenie úveru bolo dobrovoľné, a keďže poistenie nebolo podmienkou na uzatvorenie predmetnej úverovej zmluvy, tak tento poplatok nemohol byť zarátaný do celkových nákladov úveru s poukazom na vyššie uvedené zákonné ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. Uviedol, že suma poplatkov za poistenie sa nemôže započítať do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov vzhľadom k tomu, že v zmysle ust. § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov použijú celkové náklady definované v ust. § 2 písm. g), podľa ktorého sa poistné do týchto nákladov nezapočítava, a preto je dojednané poistenie uzavreté platne a nárok na jeho zaplatenie dôvodný. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že v zmluve absentuje údaj o celkovej čiastke k zaplateniu a poukázal na bod 1.1. časti 1. Úverovej zmluvy, v ktorom je uvedená celková čiastka k zaplateniu vo výške 4.809,60 eur, a pokiaľ ide o údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov poukázal na skutočnosť, že v bode 1.1. časti 1. úverovej zmluvy je uvedený dátum splatnosti prvej splátky, a to 15. deň v mesiaci nasledujúcom po poskytnutí úveru, t. j. 15. 03. 2014, pričom súčasne na tom istom mieste zmluvy je uvedený počet mesačných splátok číslom 36 a splatnosť mesačných splátok určená na 15. deň v mesiaci. Uviedol, že v konaní predložil plán amortizácie - splátkový kalendár, z ktorého je zrejmé aká časť mesačnej splátky bola použitá na istinu (stĺpec Amor), aká časť bola použitá na úroky (stĺpec Úroky) a aká časť na poplatok za poistenie (stĺpec Poist.) a zároveň je uvedený rozklad mesačných splátok zrejmý aj z výpisu z úverového účtu žalovaného, ktorý už v konaní taktiež predložil. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného ďalej uviedol, že výška zmluvných úrokov dohodnutá so žalovaným vo výške 12,39 % ročne bola v čase uzavretia úverovej zmluvy primeraná, nakoľko podľa štatistiky Národnej banky Slovenska dostupnej na jej webovej stránke, bola priemerná výška úrokov pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami v čase uzatvorenia zmluvy so žalovaným vo výške 11,16 % ročne a zároveň poukázal na skutočnosť, že v prípade spotrebiteľských úverov nie je možné priamo porovnávať úrokové sadzby komerčných bánk s úrokovými sadzbami nebankových subjektov, ktoré tieto úvery poskytujú z dôvodu rozdielneho zabezpečenia pohľadávok z takýchto úverov a teda aj rozdielneho rizika nesplatenia úveru, ktoré sa v cene úveru prejavuje. Uviedol, že úroková sadzba vo výške 12,39 % ročne bola v danom čase a mieste uzatvárania úverového vzťahu s prihliadnutím na druh úveru, jeho výšku, dobu splatnosti a neexistujúce zabezpečenie obvyklá a primeraná, pričom podľa konštantnej judikatúry je v rozpore s dobrými mravmi výška úrokov prevyšujúca viac ako dvojnásobne priemerný úrok poskytovaný bankami. Žalobca k tvrdeniam žalovaného ohľadom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a poplatkov poukázal na bod 4.2. časti 3. Úverovej zmluvy, podľa ktorého je CETELEM SLOVENSKO a.s. oprávnený v prípade porušenia povinnosti splácať poskytnutý úver riadne a včas, požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním úveru a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a klient je povinný úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť, a preto si v súlade s vyššie uvedeným zákonným ustanovením uplatňoval náklady spojené s uplatnením pohľadávky ako poštovné, administratívne, personálne náklady, náklady vynaložené na telefonický kontakt s klientom, náklady spojené so zasielaním SMS správ, keďže ide o náklady, ktoré vynakladal na to, aby žalovaného upozornil na omeškanie so splácaním pred podaním samotnej žaloby a súdu predložil generálny výpočet nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré musí vynaložiť v prepočte na jedného klienta na poštovné, administratívne, personálne náklady, náklady vynaložené na telefonický kontakt s klientom, náklady spojené so zasielaním SMS správ. Poukázal na skutočnosť, že podľa bodu 5. časti 3. Úverovej zmluvy v prípade, že ak má klient problémy so splácaním Úveru/Revolvingového úveru, môže požiadať veriteľa o odklad jednej alebo viacerých mesačných splátok alebo časti splátky s tým, že ak dá klientovi súhlas na odklad, je klient povinný zaplatiť poplatok za odklad mesačnej splátky/ splátok vo výške stanovenej aktuálnym Sadzobníkom poplatkov, ktorý je splatný ku dňu povolenia odkladu mesačnej splátky/splátok alebo časti splátky s tým, že odklad splátok je vo výpise z úverového účtu žalovaného nazvaný anulácia omeškania, pričom odkladom, resp. anuláciou povinnosť žalovaného zaplatiť splátky nezaniká, dochádza len k odkladu ich splatnosti a doba, na akú je odložená splatnosť jednotlivých splátok nie je v zmluve bližšie špecifikovaná, keď odložené splátky účtuje klientovi vždy po splatnosti tej dohodnutej splátky, ktorá mala byť poslednou splátkou, keby žalovaný nepožiadal o odklad splatnosti a nakoľko z výpisu z úverového účtu žalovaného je zrejmé, že k anulácii omeškania došlo dňa 22. 07. 2014 vo výške 167,84 eur, bol žalovanému v súlade s bodom 5. časti 3. Úverovej zmluvy účtovaný poplatok za odklad splatnosti mesačných splátok dňa 22. 07. 2014 vo výške 4 % z výšky odloženej sumy, t. j. 4 % zo sumy 167,84 eur = 6,71 eur. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že aktuálny sadzobník poplatkov, ktoré účtoval žalovanému bol v čase jeho účinnosti zverejnený na jeho webovej stránke a oznámil, že si úroky z omeškania zo sumy nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 39,90 eur a zo sumy poplatkov za odklad splatnosti mesačných splátok úveru vo výške 6,71 eur neuplatnil.

Namietol, že k ukončeniu zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy nedošlo, a preto nemožno brať do úvahy tvrdenia žalovaného o účinkoch odstúpenia od zmluvy, ktoré sú v danom prípade bezpredmetné. Uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie dostatočne preukázal oprávnenosť žalovaného nároku a v priebehu konania riadne označil a založil do súdneho spisu všetky relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím splnil nielen svoju dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 79 ods. 1 O. s. p. a ust. § 120 ods. 1 O. s. p., ale aj povinnosť tvrdenia vyplývajúcu z ust. § 79 ods. 1 O. s. p. Žalobca vo svojom vyjadrení ďalej poukázal na skutočnosť, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere, plán amortizácie, mimoriadna splatnosť úverovej zmluvy s dokladom o doručení, výpis z úverového účtu, z ktorého je zrejmá história úverového prípadu a všetky pohyby na úverovom účte a potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov a o prijatých platbách, ktoré založil do súdneho spisu počas konania na súde prvej inštancie, sú plnohodnotnými dôkazmi, ktoré podporujú jeho tvrdenia uvedené v žalobe, a preto považoval odvolanie žalovaného za účelové, v snahe oddialiť splatenie dlžnej sumy.

4.

Žalobca podaním doručeným odvolaciemu súdu 02. 07. 2018 vzal žalobu podľa § 144 C. s. p. a § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka v časti istiny vo výške 3.410,44 eur a úroku z omeškania vo výške 295,03 eur späť z dôvodu platby žalovaného zo dňa 30. 09. 2016 v celkovej výške 3.705,47 eur.

5.

Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlasil a poukázal na skutočnosť, že mu bol dňa 19. 02. 2014 poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb, poskytnutý úver Č.. XXXXXXXXXXXXXX vo výške 4.000 eur, ktorého mimoriadnu splatnosť vyhlásil CETELEM SLOVENSKO a.s. k 05. 01. 2015, keď v podanom odvolaní už uviedol, že nepopiera právo veriteľa uplatňovať nesplatenú istinu a platné úroky z omeškania 5,05 %, čo CETELEM SLOVENSKO a.s. všetko k 30. 09. 2016 vyrovnal, avšak naďalej zotrval na tom, že v predmetnej Zmluve sú neprijateľné podmienky, nakoľko chýbajú alebo sú nesprávne uvedené podstatné náležitosti, ktoré zo zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľská zmluva musí obsahovať, inak sa posudzujú ako neprijateľné podmienky pre spotrebiteľa, ako napr. nesprávne uvedená RPMN vo výške 13,12 % (správne vo výške 18,58 %), rozšírené poistenie vo výške 6,99 %, ktoré bolo podľa ponukového listu CETELEM SLOVENSKO a.s. povinné a spotrebiteľ nemal alternatívu, absencia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. i), písm. k), písm. l) zákona, zároveň nedostatočne overená bonita, malý print Zmluvy, ktorá je predtlačená bez možnosti úpravy. Poukázal na skutočnosť, že podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., ak sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere neprijateľné podmienky a RPMN je uvedená v neprospech spotrebiteľa, má to za následok stratu práva žalobcu na zmluvné úroky a poplatky z poskytnutého úveru, pričom Zmluvu treba považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú, preto je poskytnutý úver bezúročný a bezpoplatkový s tým, že uhradené platby pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti sa započítavajú do istiny, v dôsledku čoho bol poskytnutý úver vo výške 4.000 eur k 30. 09. 2016 splatený (v 4 splátkach), t. j. 6 mesiacov pred termínom konečnej splatnosti úveru. Uviedol, že žalobca pri čiastočnom späťvzatí žaloby navrhuje zmeniť rozsudok na zaplatenie sumy 551,56 eur spolu s úverovým úrokom vo výške 12,39 % ročne, t. j. v sume 795,57 eur a pokračovanie zákonného úročenia poplatkov, hoci trvanie na tejto požiadavke stratilo právne opodstatnenie, nakoľko v prípade, že spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, sa zmluvný úrok a ďalšie tzv. príslušenstvo úveru neuplatňuje. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že súdu prvej inštancie bolo predložené Tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, v ktorom navrhuje oslobodenie od súdnych poplatkov, preto aj z týchto dôvodoch hodných osobitného zreteľa a ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je spotrebiteľ od nich oslobodený a žiadal ich prehodnotiť a upustiť od vymáhania s tým, že pri požiadavke úhrad za právne služby pre právneho zástupcu žalobcu, si bude v rovnakej výške ako protihodnotu nárokovať ekonomicko-právne služby súvisiace s odvolaniami na všetkých stupňoch, keďže vo všetkých etapách tohto spotrebiteľského úverového sporu so žalobcom spolupracoval. Poukázal na skutočnosť, že sústavné neodôvodnené navyšovanie splátok, telefonické obťažovanie rodičov cez susedov, dôvodné podozrenie ich tzv. monitorovania - fakticky sledovania bytu rodičov, ďalšie ponuky na nové úvery s následkom reťazenia, bolo zo strany právneho predchodcu žalobcu neférové a nekalé, pričom na pojednávaní vzniesol túto námietku, ale v rozsudku to uvedené nie je s tým, že na všetko má pripravené dôkazy k prípadnému uplatňovaniu nemajetkovej ujmy. Uviedol, že po splatení úveru a zákonných úrokov, požadovať ešte úhradu odhadom ďalších približne 2.400 eur na príslušenstvo, s mesačnou splátkou 150 eur je od právneho zástupcu žalobcu nehoráznosť, preto zotrval na podanom odvolaní s tým, že na portáli Ministerstva spravodlivosti SR prešiel rozhodnutia okresných a krajských súdov v sporoch o spotrebiteľských úveroch CETELEM SLOVENSKO a.s., v ktorých mala exkluzívne zastúpenie Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., pričom Ministerstvo spravodlivosti vydalo dňa 25. 11. 2016 Stanovisko k posúdeniu zmlúv CETELEM SLOVENSKO a.s, Č.. XXXXX K. XXXXX/XXX/ XX, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy spôsobujú značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa a obsahujú ďalšie neprijateľné podmienky (poplatky, požiadavky podpisu, že sa oboznámil so zmluvou, rozhodcovská doložka), čo je aj jeho prípad, preto je Zmluva podľa § 457 Občianskeho zákonníka neplatná a každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému to, čo podľa nej dostal. Poukázal na skutočnosť, že prvoinštančné, ako aj odvolacie súdu naprieč celým Slovenskom žaloby CETELEM SLOVENSKO a.s. na priznanie takých požiadaviek, aké sú predmetom tohto súdneho sporu zamietajú, čo mu dodalo presvedčenie, aby sa bránil, avšak žalobca skúša spor vyhrať, pretože nie všetci postihnutí klienti sa vedia brániť, pričom jeho požiadavky sú vo všetkých podaniach rovnaké, neberú do úvahy argumenty predchádzajúcich rozhodnutí a stále opisuje a opakuje to, čo bolo v prvotnom spise od CETELEM SLOVENSKO a.s., ktorého managment BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA po vstupe na Slovensko celý vymenil. Uviedol, že toľko sporov nie je náhodných, spotrebiteľské zmluvy sú predtlačené, obsahujú neprijateľné podmienky, bez možnosti úpravy na potreby a požiadavky od klienta, pričom spôsoby, akými pristupujú pri vymáhaní sú neľudské, nakoľko vyhlásiť mimoriadnu splatnosť 05. januára, t. j. prvý pracovný deň po Novom roku 2015 je úžera ako vyšitá z literatúry s tým, že aj pri platobnom rozkaze vydanom Okresným súdom Bratislava V bolo potrebné doručiť odvolanie do 15 dní, čo pripadlo na 23. 12. 2015, preto bol v takomto termíne nútený podať odvolanie bez advokáta, ale ako podstatne slabšia strana sporu a požadoval právnu ochranu s tým, že preberaním pošty a splatením dlžnej sumy v čo najkratšom možnom termíne preukázal, že súdne prieťahy nevytvára, ale chce spor čo najskôr ukončiť.

6.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. l C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. októbra 2018 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a ich zástupcovia upovedomené zákonným spôsobom.

7.

Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8.

Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

9.

Z obsahu žaloby, ktorú na súd prvej inštancie podal právny predchodca žalobcu dňa 13. 08. 2015 vyplýva, že sa domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.962 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 12,39 % ročne zo sumy 3.696,68 eur od 06. 01. 2015 až do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.915,39 eur od 06. 01. 2015 do zaplatenia z dôvodu, že žalovaný si nesplnil záväzok splácať poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 4.000 eur vyplývajúci zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú dňa 19. 02. 2014 so žalovaným uzavrel, keď napriek zmluvne dohodnutým 36 mesačným splátkam vo výške 142,94 eur , uhradil iba sumu 589,56 eur.

10.

Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu CETELEM SLOVENSKO a.s. ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 19. 02. 2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 4.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 36 mesačných splátkach po 142,94 eur, vrátane úrokov vo výške 12,39 % ročne a poplatku za poskytnutie úveru vo výške 6,99 % s tým, že konečná splatnosť úveru bolo dohodnutá k 15. 03. 2017, pričom podľa bodu 1.6, Časť 1. Zmluvy mal žalovaný právo kedykoľvek počas doby trvania Zmluvy si bezplatne vyžiadať výpis z úverového účtu vo forme amortizačnej tabuľky.

11.

Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb uzavretá dňa 19. 02. 2014 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným má povahu spotrebiteľskej zmluvy a keďže jej predmetom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru poskytnutého veriteľom spotrebiteľovi, právny vzťah účastníkov zmluvy sa spravuje zákonom č. 129/2010 Z. z. a zmluva o spotrebiteľskom úvere musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti uvedené v ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré regulujú formálnu aj obsahovú stránku zmluvy a vzhľadom na zvýšený záujem na ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, je nedodržanie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere sankcionované ust. § 11 zákona č. 129/2010 Z. z.

12.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 19. 02. 2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

13.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 19. 02. 2014, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

14.

Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 19. 02. 2014, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

15.

Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 19. 02. 2014, amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

16.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch jednoznačne vyjadreného v dôvodovej správe k zákonu č. 129/2010 Z. z. bolo prebrať do právneho poriadku Slovenskej republiky Smernicu 2008/48/ES. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h), písm. i) Smernice 2008/48/ES zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru pre účely splatenia a v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou, právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. Z obsahu dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z. z. nemožno vyvodiť, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici 2008/48/ES, pričom účel zákona vyjadrený v dôvodovej správe vo vzťahu k § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ES.

17.

Odvolací súd sa preto nestotožnil s námietkou žalovaného v odvolaní, že z bodu 1.1 úverovej zmluvy je preukázané len to, že žalobca určil výšku mesačnej splátky jednou sumou 142,94 eur, avšak bez jasnej a určitej špecifikácie, aká suma z tohto pripadá na istinu, úroky a iné poplatky, resp. výška dlhu je neprehľadná, nakoľko vychádzajúc z účelu a zmyslu § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej - ktorej anuitnej splátky, keďže pokiaľ § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne interpretovať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

18.

V zmysle eurokonformnej interpretácie ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. možno preto dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky, nakoľko účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej - ktorej anuitnej splátke (ktorej výška je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby, čo napokon vyplýva aj z ust. § 9 ods. 3, 5 zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých túto informáciu môže získať kedykoľvek v priebehu trvania zmluvy, bezplatne a v podobe akej amortizačnú tabuľku (č. l. 10 spisu) predložil žalobca spolu so žalobou.

19.

Z obsahu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 19. 02. 2014, ktorú žalovaný vlastnoručne podpísal vyplýva, že podľa Časti 3., bod 8., ods. 16., svojim podpisom potvrdil, že jeho požiadavky a potreby, skúsenosti a znalosti týkajúce sa poskytovaných finančných služieb a jeho finančnej situácii oznámil veriteľovi a boli zaznamenané do žiadosti o úver v súlade s tým, ako ich uviedol, ako aj podľa bodu bodu 8., ods. 16 citovanej časti zmluvy, svojim podpisom potvrdil, že sa v dostatočnom časovom predstihu pred poskytnutím finančných služieb, oboznámil s ich obsahom a súvisiacimi dokumentmi, že mu boli na základe ním poskytnutých informácií, skúseností a znalostí poskytnuté dostatočné odborné rady, informácie a odporúčania o sprostredkovaných finančných službách a že porozumel charakteru a rizikám ponúkaných finančných služieb a je si plne vedomý svojho rozhodnutia uzavrieť príslušnú zmluvu o poskytnutí finančnej služby a tiež, že bol dostatočne, vyčerpávajúco a zrozumiteľne oboznámený s podmienkami a charakterom sprostredkovaných finančných služieb a o prípadných rizikách z nich vyplývajúcich.

20.

V spotrebiteľskom práve sa uplatňuje koncepcia priemerného spotrebiteľa, t. j. spotrebiteľa, ktorý má dostatok informácií a je v rozumnej miere pozorný a opatrný s ohľadom na sociálne, kultúrne a jazykové faktory, a preto sa odvolací súd nestotožnil s námietkami žalovaného v odvolaní, že zmluva bola žalobcom vopred pripravená a pri jej podpise nemal možnosť predpísané podmienky ovplyvniť, predmetné dojednanie nebolo jasné a zrozumiteľné, jeho písomný súhlas, že bol vyčerpávajúco a zrozumiteľne oboznámený so všetkými podmienkami upravenými v Časti 3., bodoch 16 až 19 Zmluvy, je v rozpore s dobrými mravmi a zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach spotrebiteľa, či s námietkou, že poplatkom za pohľadávku nerozumel, nakoľko žalovaný má stredoškolské odborné vzdelanie maturitou a v čase uzavretia zmluvy mal 43 rokov, teda mal všetky predpoklady, od ktorých možno legitímne očakávať, že pred uzavretím zmluvy konal rozumne a zodpovedne, t. j. zmluvu si pred podpisom dôkladne prečítal, vyžiadal si všetky potrebné informácie a jeho vlastnoručný podpis potvrdzuje prejav jeho slobodnej a vážnej vôle nielen nadobudnúť práva zo zmluvy, ale byť aj viazaný povinnosťami, ktoré zo zmluvy jednoznačne a nezameniteľne vyplývajú.

21.

Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu právnemu záveru, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb uzavretá dňa 19. 02. 2014 spĺňa všetky zákonné podmienky zákona č. 129/2010 Z. z., a preto je žalovaný povinný zaplatiť rozdiel medzi veriteľom poskytnutou výškou úveru 4.000 eur a splatenou sumou 589,56 eur, t. j. 3.696,68 eur, vyčíslený úrok z úveru v sume 172,01 eur, dlžné poistné v sume 46,70 eur, spolu s úrokom z nesplatenej istiny úveru vo výške 12,39 % ročne a úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 05. 01. 2015, keď sa prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúcim všetky požiadavky podľa ust. § 157 ods. 2 O. s. p. účinného do 30. 06. 2016, správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením veci.

22.

Pochybenia sa nedopustil súd prvej inštancie ani pri rozhodnutí o trovách konania, keď v súlade so zásadou zodpovednosti za výsledok sporového konania, ktorá je vyjadrená v ust. § 142 ods. 1 O. s. p. priznal úspešnému žalobcovi náhradu zaplateného súdneho poplatku v sume 237,50 eur a trov právneho zastúpenia v sume 717,96 eur, nakoľko výnimku z jeho aplikácie predstavujú iba dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 ods. 1 O. s. p., ktorých existencia na strane žalovaného však nebola v konaní preukázaná, pretože výlučne jeho sociálna situácia nie je dostatočným dôvodom na použitie tohto výnimočného zmierňovacieho ustanovenia, pričom súd prvej inštancie na túto okolnosť adekvátne prihliadol, keď povolil žalovanému zaplatiť dlh v splátkach po 150 eur mesačne.

23.

Podľa § 370 ods. 1, 2, 3 C. s. p., ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

24.

Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie sporu (tzv. dispozičný princíp sporového konania). Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania procesným úkonom, ktorým berie žalobu späť, je však limitovaná nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie žalovaný.

25.

Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, Civilný sporový poriadok túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu, ktoré však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi stranami sporu a dopad na ich postavenie, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov.

26.

V posudzovanej veci vzal žalobca po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, žalobu v časti o zaplatenie istiny 3.410,44 eur a úroku z omeškania vo výške 295,03 eur späť z dôvodu, že eviduje platby žalovaného zo dňa 30. 09. 2016, keď žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlasil z dôvodu, že nakoľko spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, zmluvný úrok a ďalšie tzv. príslušenstvo uplatniť možné nie je.

27.

Odvolací súd dospel k záveru, že dôvody nesúhlasu žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby nie je možné považovať za vážne, nakoľko v prípade čiastočného zastavenia konania jeho postavenie neisté nebude, nakoľko predmet sporu v späťvzatej časti odpadol, keďže žalovaný v priebehu konania čiastočne nárok žalobcu uplatnený žalobou uhradil, čím konanie v tejto časti stratilo opodstatnenie, pričom čiastočné zastavenie konania preskúmaniu odvolacích námietok žalovaného nebránilo.

28.

Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 370 ods. 1 C. s. p. pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie istiny vo výške 3.410,44 eur a úroku z omeškania v sume 295,03 eur, rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 11. apríla 2016, č. k. 24C/468/2015 - 57 v tejto časti zrušil a konanie zastavil, a podľa podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 551,56 eur spolu s úrokom z úveru vo výške 12,39 % ročne zo sumy 3.696,68 eur od 06. 01. 2015, zo sumy 286,24 eur od 01. 10. 2016 a úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.915,39 eur od 06. 01. 2015 do 30. 09. 2016 a zo sumy 504,95 eur od 01. 10. 2016 do zaplatenia, a vo výroku, ktorým rozhodol o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.

29.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 30.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).