Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-454-2017.pdf
PDF · 113 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/454/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členov senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu v 1. H. Ľ.S. J., A.. XX. XX. XXXX, W. M. XXXX/X, W., Q. X. H. G.. U.A. J., I.., A.. XX. XX. XXXX, W. M.Y. XXXX/X, XXX XX W. proti žalovaným v 1. rade B. X., A.. XX. XX. XXXX, W. D. XXX/XX, H., v 2. rade Y. A., A.. XX. XX. XXXX, W. Č. T. Č.. XX, H., oboch právne zastúpených JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom, so sídlom Čučmianska Dlhá 21, 048 01 Rožňava, o určenie neplatnosti zmluvy, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 6C/15/2016 z 18. 05. 2017
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zamietol žalobu a žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov tohto konania vo výške 100 %.
2. Rozhodol tak o nároku, ktorým sa žalobcovia domáhali určenia, že darovacia zmluva o prevode práv k nehnuteľnostiam, predmetom ktorej je darovanie spoluvlastníckeho podielu v 1/2 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území obce H., N. A. D. Č.. XXX, Y. F. H. „. F.. Č.. XXX/X - N. F. Y. A. E. Q. XXX P.X, F.. Č.. XXX/X - N. F. Y. A. o výmere 13 m2, je neplatná.
3. Vychádzal zo zistenia, že na LV č. XXX O..Ú.. H. je žalovaný v 2. rade zapísaný ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti parc. reg. „C“, parc. č. XXX/X - N. F. Y. A. E. Q. XXX P., F.. Č.. XXX/X - N. F. Y. A. E. Q. XXmX, v podiele zapísanom pod W. vo veľkosti 1/2. Titulom nadobudnutia vlastníctva bola darovacia zmluva registrovaná pod č. Q.-XX/XXXX-XXX/XX. Na tomto liste vlastníctva sú zapísaní žalobcovia v 1. a 2. rade ako podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností zapísaní pod B3 vo veľkosti 2/4. Titulom nadobudnutia vlastníctva bol Protokol o prechode vlastníckeho práva z XX. XX. XXXX - N.-XXX/XX-XXX/XX a kúpna zmluva registrovaná pod č. Q. -XXXX/XX-XXXX/XX. Darovacia zmluva, na základe ktorej žalovaný v 2. rade nadobudol spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/2 k celku na uvedených nehnuteľnostiach bola uzavretá XX. XX. XXXX medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade, na základe návrhu z 12. 01. 2016 rozhodnutím Okresného úradu H., katastrálny odbor, č. vkladu: Q. XX/XX zo dňa 25. 01. 2016 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k uvedeným nehnuteľnostiam.
4. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalovaná v 1. rade písomnou ponukou na využitie predkupného práva z 09. 09. 2014 žalobcom predložila písomnú ponuku na využitie predkupného práva na sumu 35.000 eur. Vyzvala ich, aby do 2 mesiacov od doručenia ponuky uzavreli kúpnu zmluvu, resp. vyplatili vyššie uvedenú sumu. Na uvedenú ponuku žalobca v 1. rade reagoval listom z 25. 09. 2014, ktorý je bez podpisu tým, že má záujem o kúpu nehnuteľnosti, poukázal však na to, že pôvodnou (neplatnou) kúpnou zmluvou predmetnú nehnuteľnosť predala za sumu 16.000 eur, preto nemôže uvedené nehnuteľnosti ponúkať za cenu vyššiu, ako ju predávala. Z listu z 01. 08. 2014 žalovanou v 1. rade adresovanou žalobcovi v 1. rade
a žalobkyni v 2. rade zistil, že išlo o písomnú ponuku na využitie predkupného práva za sumu 37.200 eur. Z listu zo 16. 11. 2015, adresovanou žalovanou v 1. rade žalobcovi v 1 rade a žalobkyni v 1. rade (správne v 2. rade - poznámka odvolacieho súdu) vyplynulo, že opätovne žalobcom predložila písomnú ponuku na využitie predkupného práva za sumu 37.200 eur. Na uvedený list reagoval žalobca v 1. rade listom z 15. 12. 2015. Opätovne oznámil žalovanej v 1. rade, že predávala súbor nehnuteľností rodinný dom, záhradu za celkovú sumu 16.000 eur, pričom dvor s dielňou a dreváreň, teda sporné nehnuteľnosti prevádzala až dodatkom za nulovú hodnotu bez navýšenia pôvodnej ceny. Zároveň opakoval, že má záujem o odkúpenie podielu.
5. Po právnom posúdení veci podľa § 137 písm. c/ C.s.p., § 39, § 40a, § 140, § 116, § 606 OZ s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná, preto ju v celom rozsahu zamietol.
6. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobcovia osvedčili existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti darovacej zmluvy. Mal za to, že medzi stranami sporu nie je sporné, že žalobcovia v 1. a v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území H., E. H., N. A. D. Č.. XXX, ako parcela registra „I., F.. Č.. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX P., F.. Č.. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 13m2, v podiele 2/4 z celku, ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Žalovaný v 2. rade je podielovým spoluvlastníkom rovnakých nehnuteľností v podiele 1/2 z celku. Žalovaný v 2. rade svoj podiel nadobudol od žalovanej v 1. rade, a to darovacou zmluvou zo dňa XX. XX. XXXX, ktorej vklad do katastra bol povolený 25. 01. 2016. Ku dňu prevodu vlastníckeho práva darovacou zmluvou boli žalobcovia v 1. a v 2. rade vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach vo veľkosti 2/4 z celku. Žalovaná v 1. rade podľa žaloby pred prevodom spoluvlastníckeho podielu na žalovaného v 2. rade neponúkla prevádzaný podiel žalobcom v 1. a v 2. rade ako podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, v priebehu dokazovania bolo preukázané, že hoci prevádzaný podiel bol žalobcom ponúknutý, nebolo tak učinené s úmyslom im ho odpredať, nakoľko bola nadhodnotená cena nehnuteľnosti a predkupné právo nebolo adresované aj žalobkyni v 2 rade. Sporné medzi stranami sporu, či došlo k porušeniu predkupného práva žalobcov, či žalobcom v 1. a v 2. rade vôbec patrilo predkupné právo k podielu darovanému žalovanému v 2. rade, pretože nedošlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu na základe kúpnej zmluvy, ale na základe zmluvy darovacej, ďalej je sporné to, či im patrilo predkupné právo, pretože žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade boli podľa tvrdenia oboch žalovaných blízke osoby.
7. Vychádzal zo stanoviska, že zákonný pojem "prevod spoluvlastníckeho podielu" (§ 140 Občianskeho zákonníka) zahŕňa nielen odplatný prevod, ale aj prevod bezodplatný, teda všetky formy scudzenia spoluvlastníckeho podielu. Toto ustanovenie zákona nehovorí o odplatnom prevode spoluvlastníckeho podielu, ale o prevode vo všeobecnosti. Predkupné právo preto musí pôsobiť aj v prípade iného ako odplatného prevodu vlastníckeho práva. Cenu, ktorú je povinný zaplatiť spoluvlastník, ktorý využije predkupné právo, nie je v takom prípade možné určiť ako cenu ponúknutú niekým iným, avšak je možné určiť reálnu trhovú cenu prevádzaného spoluvlastníckeho podielu, ktorá je cenou, za ktorú môže spoluvlastník prevádzaný podiel kúpiť (§ 606 Občianskeho zákonníka hovorí o „odhadnej cene"). Preto bolo povinnosťou žalovanej v 1. rade ponúknuť žalobcom spoluvlastnícky podiel na predaj za trhovú (odhadnú) cenu. Aj podľa súdnej praxe (rozsudok NS SR zverejnený pod č. R 58/2005) predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy. Následne sa zaoberal tým, či v danom prípade medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade išlo o prevod medzi blízkymi osobami a konštatoval, že v predmetnej veci takýto prípad nešlo, preto ostalo predkupné právo ostatných spoluvlastníkov vo vzťahu k tomuto podielu zachované. Uzavrel, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaná v 1. rade nie raz, ale opakovane (minimálne dvakrát, a to 09. 09. 2014 a 16. 11. 2015) ponúkla svoj spoluvlastnícky podiel žalobcom, pričom ponuka bola písomná, preukázateľne adresovaná obom žalobcom, ktorí majú spoluvlastnícky podiel v bezpodielovom spoluvlastníctve, žijú v spoločnej domácnosti, preto považoval za irelevantné, že táto ponuka bola žalovanou v 1. rade odosielaná iba raz. Nespochybnil tvrdenie žalobcu, že žalovaná v 1. rade nemôže ponúkať nehnuteľnosti s predkupným právom za vyššiu cenu, ako ju ponúka iným potencionálnym nadobúdateľom. Bol však toho názoru, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná v 1. rade ponúkala spornú nehnuteľnosť za akúkoľvek cenu, cena ktorú vo svojich vyjadreniach uvádzal žalobca v 1. rade (16.000 eur) bola stanovená za rodinný dom so záhradou, nie za predmetné sporné nehnuteľnosti, ktoré mali byť prevedené až Dodatkom ku kúpnej zmluve, preto žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že by žalovaná svoj spoluvlastnícky podiel ponúkla inému subjektu
za akúkoľvek cenu, nie ešte cenu nižšiu, navyše tento následne previedla na žalovaného v 2. rade darovacou zmluvou. Poukazujúc na ust. § 606 OZ konštatoval, že z písomnej ponuky vyplýva, že žalovaná v nej uviedla tak odhadnú cenu podielu, ako aj čas na prijatie ponuky, pričom v konaní bolo preukázané, že žalobcovia v lehote dvoch mesiacov, ktorá je stanovená pre nehnuteľnosti a ktorá spoluvlastníkom ukladá nielen oznámiť, že majú záujem o spoluvlastnícky podiel, ale majú povinnosť v tejto lehote kúpnu cenu vyplatiť, kúpnu cenu nezaplatili a napriek svojmu stanovisku, že majú záujem odkúpiť podiel k nehnuteľnosti, žalobca v 1. rade v stanovenej lehote nevyvinul žiadnu aktivitu smerujúcu k využitiu svojho predkupného práva, resp. k dosiahnutiu inej dohody ohľadom kúpnej ceny. Na základe uvedeného mal za preukázané, že predkupné právo žalobcov zaniklo a po uplynutí lehoty (2 mesiacov) mala potom žalovaná v 1. rade ako prevodca právo previesť svoj podiel na tretiu osobu.
8. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p. Žalovaným v 1. a 2. rade priznal náhradu trov konania vo výške 100 % podľa pomeru úspechu vo veci s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
9. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia z dôvodov, že rozhodnutie súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, keďže súd nedostatočne objasnil skutkový stav, nevykonal komplexnú analýzu prípadu a nežiadal predloženie dôkazov na potvrdenie svojho rozhodnutia. Navrhli zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie, rozhodnúť, že darovacia zmluva je neplatná a priznať im náhradu trov konania konania. Nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že ponuka žalovanej v 1. rade na odkúpenie nehnuteľnosti bola adresovaná a ponúkaná obom žalobcom, poukazujúc na kópiu obálky, v ktorej žalobcovi v 1. rade bola adresovaná a doručená doporučeným listom ponuka žalovanej v 1. rade spísaná 09. 09. 2014. Text uvedený v liste považovali za oslovenie, nie uvedenie adresáta, adresát bol určený na obálke a bol ním iba žalobca v 1. rade. Boli toho názoru, že nie je podstatné domnievať sa, že ak majú dve osoby uvedené totožné trvalé bydlisko, potom stačí v prípade takto závažného dokumentu, ako je preukázanie predloženia ponuky na využitie zákonného predkupného práva poslať ponuku len jednej z nich spôsobom, ako sa to bežne robí len pri súkromnej rodine. Vždy sa doručuje každému účastníkovi konania samostatne. Aj súd komunikoval s každým z nich (žalobcov) osobitne, aj keď majú identické trvalé bydlisko. Trvali na svojom stanovisku, že žalovaná v 1. rade darovala žalovanému v 2. rade predmetné nehnuteľnosti bez toho, aby ich najprv ponúkla žalobkyni v 2. rade, čím porušila jej zákonné predkupné právo. Aj ponuka zo 16. 11. 2015 bola doručená iba žalobcovi v 1. rade. Žalobkyni v 2. rade táto ponuka nebola zaslaná ani doručená. Žalobcovi v 1. rade bola doručená ponuka žalovanej v 1. rade 01. 12. 2015, od uvedeného dňa začala plynúť dvojmesačná lehota na uplatnenie zákonného predkupného práva, ktorá končí 01. 02. 2016. Žalovaná v 1. rade dňa 12. 01. 2016 darovala žalovanému v 2. rade predmetné nehnuteľnosti pred uplynutím zákonom vymedzenej doby, čím porušila ich predkupné právo. V tejto súvislosti poukazovali na to, že účastníci darovacej zmluvy spoločne podali návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností 12. 01. 2016, teda pred uplynutím zákonom vymedzenej doby, z čoho vyplýva, že porušili ich predkupné právo. Takisto povolenie vkladu a vklad do katastra nehnuteľností sa uskutočnili pred uplynutím zákonom vymedzenej doby. Poukázali na výpoveď žalovanej v 1. rade, z obsahu ktorej vyplýva, že v roku 2012 predala rodinný dom so záhradou p. F., ktorej druhom je žalovaný v 2. rade, následne rozšírili kúpnu zmluvu dodatkom ku kúpnej zmluve o nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, všetko spolu za sumu 16.000 eur, zmena vlastníckych práv bola zaregistrovaná v katastri nehnuteľností. Rozhodnutím súdu z dôvodu porušenia predkupného práva bol dodatok ku kúpnej zmluve zrušený, pričom p. F. nikdy nevrátila alikvotnú časť z kúpnej ceny, ktorá prislúcha nehnuteľnostiam na LV č. XXX, ktoré sú predmetom tohto konania, takže zostala naďalej dlžníčkou p. F. žijúcej v spoločnej domácnosti so žalovaným v 2. rade. Mali za preukázané, že žalovaná vo svojich ponukách, ktoré žalobcovi v 1. rade predložila uviedla rôzne ceny. Ďalej poukazovali na okolnosti, za ktorých nadobudli spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam, a to kúpnou zmluvou od mesta H.Ž. za kúpnu cenu 2.481,10 eur, z čoho vyplýva, že kúpna cena, za ktorú v rámci predkupného práva im predmetný podiel k nehnuteľnostiam ponúkala nie je reálna, ani trhová cena vyjadrujúca približnú cenu nehnuteľnosti.
10. Žalovaní v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. K odvolacím námietkam žalobcov uviedli, že žalobcovia svoje odvolanie opierajú o odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci, avšak z obsahu odvolania je zrejmé, že nesprávne právne posúdenie vidia v nedostatočnom objasnení skutkového stavu, čím je daný odvolací dôvod, v
medziach ktorého sa odvolací dôvod bude odvolaním zaoberať. V tejto súvislosti poukázali na zákonnú koncentráciu konania podľa § 154 C.s.p. Ďalej poukazovali na to, že žalobcovia podali odvolanie len čo do výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, nenapadli odvolaním rozsudok vo výroku o trovách konania. V tejto časti teda rozsudok nadobudol právoplatnosť, čo má výpovednú hodnotu k postoju žalobcov k rozsudku samotnému. Ohľadne skutočnosti, že žalovaní s odvolaním predkladali dôkazy, opätovne poukazovali na koncentráciu konania a pokiaľ dôkazy neboli predložené do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, nemožno na ne prihliadať. Preto je právne irelevantná kópia obálky majúca preukazovať, že písomnú ponuku na uplatnenie predkupného práva mala byť doručovaná len žalobcovi. Súd sa správne vyporiadal so skutočnosťou, prečo písomné ponuky boli adresované obom žalobcom označeným v hlavičke písomnej ponuky, keď títo žijú v spoločnej domácnosti, navyše spoluvlastnícky podiel majú v bezpodielovom spoluvlastníctve. Pokiaľ sa písomné ponuky dostali do dispozičnej sféry žalobcu, je scestné tvrdiť, že žalobkyňa o nich nevedela. O to viac, že obaja sa žalobou domáhali vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy. Domnievali sa, že súd pri výklade predkupného práva v prípade bezodplatného prevodu nesprávne vyložil § 606 OZ o odhadnej cene, že žalobcom mal byť ponúknutý spoluvlastnícky podiel na predaj za cenu odhadnú, ktorá má zodpovedať reálnej trhovej cene, keďže podľa nich zákonodarca používa pojem odhadná cena len v prípade, ak s ponukou na predkupné právo sú spojené podmienky ponúknuté popri cene a tieto podmienky ponúknuté popri cene nemožno vyrovnať ani odhadnou cenou. Poukazovali na to, že samotný žalobca ponúkol predaj svojho spoluvlastníckeho podielu k dvoru, ktorý tvorí predmet tohto konania, za sumu 40.000 eur a dom za cenu 20.000 eur. Trvali na tom, že predkupné právo nie je spojené s bezodplatným prevodom vlastníckeho práva podielového spoluvlastníka k nehnuteľnosti. V tejto súvislosti poukazovali na uznesenie Ústavného súdu ÚS 186/2012, v ktorom bol vyslovený názor, že „slovenská judikatúra môže vyvolať výkladové problémy v súvislosti s realizáciou zákonného predkupného práva podľa § 140 OZ v prípade, keď spoluvlastník chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť bezodplatne“. Citovali časť komentára k ust. § 140 OZ, časť odôvodnenia rozhodnutia NS SR sp. zn. 22Cdo 2408/2007, z ktorých podľa nich vyplýva záver, že predkupné právo náleží spoluvlastníkovi iba v prípade predaja podielu. Žalobcami uvádzané teórie o dlžníckych vzťahoch medzi p. F. a žalovanou v 1. rade sú len špekuláciami a nie sú predmetom tohto konania. Žalovaná v 1. rade zásadne odmietala, že by nemala právo ponúknuť akúkoľvek cenu v rámci ponuky predkupného práva, zákon túto ponuku nijako neobmedzuje a v prípade, že táto nie je akceptovaná, spoluvlastnícky podiel sa stáva voľným. Hoci súd rozhodol v ich prospech, poukázali na to, že sa cítia byť blízkymi osobami, tak ako to má na mysli § 116 OZ. Podrobne popísali svoje vzájomné vzťahy, podľa ktorých je žalovaná bezdetná a so žalovaným v 2. rade sa navštevovali, pomáhali si od detstva, žalovaný žalovanú považuje a oslovuje ako svoju krstnú mamu. Uviedli, že považujú odvolanie žalobcov za nedôvodné, napadnutý rozsudok za vecne správny, keď bolo preukázané, že žalovaná v 1. rade písomne ponúkla spoluvlastnícky podiel na predaj obom žalobcom niekoľkokrát.
11. Vyjadrenie žalovaných k odvolaniu žalobcov bolo žalobcom doručené 26. 10. 2017, resp. 07. 11. 2017.
12. Žalovaná v 1. rade odvolaciemu súdu dodatočne písomným podaním z 09. 03. 2018, doručeným odvolaciemu súdu 18. 04. 2018 predložila kópiu písomného podania žalobcov v 1. a 2. rade z 26. 11. 2013, ktorým jej zaslali ponuku na využitie predkupného práva.
13. Žalovaný v 2. rade písomným podaním zo 04. 05. 2018, doručeným odvolaciemu súdu 16. 05. 2018 zaslal ďalšie vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom vyjadroval svoje stanovisko k písomnej komunikácii medzi žalobcom v 1. rade a p. F., opakoval časť vyjadrení doručených súdu prvej inštancie vo veci samej z 29. 03. a 09. 04. 2016, 18. 11. 2016, citoval časť výpovedí na pojednávaní dňa 11. 04. 2017. Ďalej opisoval problémy v spolužití medzi žalobcami a nimi (žalovanými), vyjadril svoje stanovisko k otázke naliehavého právneho záujmu žalobcov na predmetnej žalobe, uvádzal dôvody pre ktoré postoj žalobcov hodnotil ako pomstu voči ním (žalovaným), pripojil list žalobcu v 1. rade zaslaný p. Y. F. vo veci zriadenia vlastnej vodovodnej prípojky na pôvodnom mieste.
14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.
15. Rozsudok súdu je nepreskúmateľný pre nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov, pričom týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, čím je naplnený dôvod pre zrušenie rozsudku v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.
16. Podľa ust. § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
17. Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovaným ust. § 220 ods. 2 C.s.p., pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami strany sporu. V odôvodnení sa súd, rozhodujúci o uplatnenom nároku, musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.
18. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vyporiada so všetkými otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom.
19. Rozsudok súdu nemá vyššie uvedené náležitosti, preto nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu.
20. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k porušeniu predkupného práva žalobcov, lebo v konaní nebolo preukázané, aby žalovaná v 1. rade ponúkala spornú nehnuteľnosť za akúkoľvek cenu, cena, ktorú vo svojich vyjadreniach uvádza žalobca v 1. rade (16.000 eur) bola stanovená za rodinný dm so záhradou, nie za predmetné sporné nehnuteľnosti, ktoré mali byť prevedené až dodatkom ku kúpnej zmluve, preto neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že by žalovaná svoj spoluvlastnícky podiel ponúkla inému subjektu za akúkoľvek cenu, nie ešte cenu nižšiu, navyše, tento následne previedla na žalovaného v 2. rade darovacou zmluvou. Uvedený záver nekorešpoduje s predchádzajúcou časťou odôvodnenia rozhodnutia (bod 30), v ktorej súd prvej inštancie konštatoval, že aj v prípade darovania platí, že predkupné právo musí pôsobiť aj v takom prípade, že bolo povinnosťou žalovanej v prvom rade ponúknuť žalobcom spoluvlastnícky podiel na predaj za trhovú cenu. V tomto smere tiež chýba akákoľvek úvaha súdu, z akého dôvodu bolo povinnosťou žalobcov preukázať, že ponuková povinnosť v súvislosti s výškou kúpnej ceny zo strany žalovanej v 1. rade bola cenou ako ju núkala iným potenciálnym nadobúdateľom, t.j. z akého dôvodu bolo dôkazné bremeno na žalobcoch, že žalovanou určená cena nie je cenou trhovou, cenou za ktorú by bolo možné podiel k nehnuteľnosti odpredať.
21. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, ako sa súd vyporiadal s uplynutím dvojmesačnej lehoty stanovenej pre ponuku, resp. pre prijatie ponuky v rámci predkupného práva. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že žalovaná v 1. rade spoluvlastnícky podiel darovala žalovanému v 2. rade pred uplynutím dvojmesačnej lehoty počítanej odo dňa vyhotovenia ponuky na využitie predkupného práva adresovanej žalobcom (16. 11. 2015) a uzavretím darovacej zmluvy (12. 01. 2016) v zmysle § 605 OZ.
22. Preto záver o splnení ponukovej povinnosti je nepreskúmateľný. Úlohou odvolacieho súdu pritom nie je nahrádzať tieto chýbajúce úvahy, keďže ako vyplýva z ust. § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové zistenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a ako vec správne posúdil.
23. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že o porušenie predkupného práva sa nejedná len v prípade, že ponuka nebola urobená vôbec, ale aj vtedy, ak bola kúpa oprávnenému ponúknutá za cenu podstatne vyššiu, než za akú bola potom vec prevedená na nového nadobúdateľa alebo ak bola prevedená za podmienok výhodnejších proti ponuke alebo bola prevedená skôr, než uplynula dohodnutá doba na predaj. Pri posúdení, či predajom inému bola porušené predkupné právo oprávnenému, ktorý ponuku k výkupu nevyužil, rozhodujúce je tiež porovnanie ceny, prípadne ďalších podmienok, za ktorých bola vec predaná.
24. Ponuka (pri plnení povinnosti vyplývajúcich z predkupného práva - poznámka odvolacieho súdu) sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná. Ponuka urobená v rámci predkupného práva nie je klasickým návrhom na uzavretie zmluvy vychádzajúcim zo všeobecnej občianskoprávnej zásady zmluvnej voľnosti, v ktorom môže navrhovateľ svojím prejavom vôle vymedziť lehotu pre prijatie návrhu. Ak spoluvlastník nevyčká uplynutie zákonnej dvojmesačnej lehoty a prevedie ponúkaný spoluvlastnícky podiel, porušuje predkupné právo ostatných spoluvlastníkov ( viď uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo115/2011 z 23.5.2012).
25. V súvislosti s riešením otázky dôkazného bremena odvolací súd poukazuje na to, že v rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Neplatí však, že dokazovať skutočnosti v spore je len povinnosťou žalobcu. Posúdenie dôkazného bremena je súčasťou zisťovania skutkového stavu a hodnotenia dôkazov, avšak zahŕňa aj aplikáciu a interpretáciu hypotézy hmotnoprávnej normy, od ktorej sa odvíja rozloženie dôkazného bremena. Uplatnený nárok v danom prípade je potrebné posudzovať podľa § 140 OZ, § 603, § 605 a § 606 OZ, z ktorého síce vyplýva, že oprávnený musí zaplatiť cenu ponúkanú niekým iným, to však neznamená, že v dobe, kedy bola urobená ponuka oprávnenému by musel existovať konkrétny kupec. Ide tu o spôsob určenia ceny, za ktorú je vec ponúknutá niekým iným, t.zn. má vystihnúť cenu, za ktorú kupec v danom mieste a čase je ochotný vec kúpiť, teda cenu reálne dosiahnuteľnú, inak povedané, cenu trhovú. Preto splnenie ponukovej povinnosti v sebe zahŕňa aj preukázanie, že cena, za ktorú vec bola ponúknutá, reálne zodpovedá cene, za ktorú by kupec v danom mieste a čase bol ochotný vec kúpiť, teda že išlo o trhovú cenu. Uvedený záver sa vzťahuje aj pre prípad darovania nehnuteľnosti, keďže predkupné právo podielového vlastníka sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 202/2005 z 25. 10. 2005).
26. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu opätovne posúdiť (ne)dôvodnosť uplatneného nároku a to na základe doposiaľ zisteného skutkového stavu, prípadne na základe dokazovania doplneného po vrátení veci, rozhodnutie odôvodniť tak, aby malo náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p., aby tak mohlo byť predmetom odvolacieho prieskumu. V rozhodnutí sa súd vyporiada aj s odvolacími námietkami žalobcov.
27. V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách celého konania vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).