Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26S-20-2017.pdf
PDF · 82.96 KB
No categories available
26S/20/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: JUNIOR GAME spol. s r.o., so sídlom Kálov 356, 010 01 Žilina, IČO: 31 399 878, zastúpený: JUDr. Sabína Hodoňová, PhD., advokátka vykonávajúca advokáciu v združení ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA BEDNÁŘOVÁ & HODOŇOVÁ so sídlom Mariánske námestie 31, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného číslo 102160449/2017 zo dňa 12.10.2017 a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa - Daňový úrad Nitra, číslo 101584424/2017 zo dňa 18.07.2017 vo veci správneho trestania, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou vo veci správneho trestania zo dňa 15.12.2017, odoslanou a doručenou správnemu súdu dňa 18.12.2017, domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného číslo 102160449/2017 zo dňa 12.10.2017 a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa - Daňový úrad Nitra, číslo 101584424/2017 zo dňa 18.07.2017 a zrušenia týchto rozhodnutí.
2. Žalobca v správnej žalobe súčasne navrhol, aby správny súd podľa § 185 písm. a) SSP priznal správnej žalobe odkladný účinok.
3. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že keďže predmetom napadnutého rozhodnutia je potvrdenie rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa o uložení povinnosti na peňažné plnenie - pokuty vo výške 500,-- eur, v prípade napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy nižšieho stupňa ide o exekučný titul podľa § 89 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. Daňového poriadku, žalobca je priamo ohrozený exekučným konaním vedeným na podklade napadnutého rozhodnutia za účelom vymoženia peňažnej sumy. V dôsledku exekučného konania môže dôjsť k nezvratnému zásahu do žalobcových majetkových práv, a to napriek zjavnej protizákonnosti napadnutého rozhodnutia (v dôsledku skutočností uvedených v správnej žalobe), nakoľko podľa ustanovenia § 75 ods. 2 Daňového poriadku obnova daňového exekučného konania nie je prípustná. Žalobca ďalej poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 481/2012 - 27 zo dňa 14.02.2013, podľa ktorého účelom inštitútu odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia dovolacím súdom (§ 243 OSP) je iba ochrana dovolateľa pred exekúciou vedenou (alebo hroziacou) na podklade napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu; Ústavný súd preto zastáva názor, podľa ktorého prichádza do úvahy, aby dovolací súd podľa § 243 OSP povolil odklad vykonateľnosti iba takého rozhodnutia odvolacieho súdu, na podklade ktorého možno nariadiť exekúciu.“
4. Správny súd uznesením č. k. 26S/20/2017 - 51 zo dňa 22. augusta 2018 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 30 dní od doručenia uznesenia inter alia písomne vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
5. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril v písomnom podaní zo dňa 24.09.2018, doručenom správnemu súdu dňa 24.09.2018. Dňa 28.09.2018 súčasne žalovaný predložil správnemu súdu administratívny spis spolu s administratívnym spisom orgánu verejnej správy prvého stupňa.
6. Žalovaný vo vyjadrení vo vzťahu k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu uviedol len to, že navrhuje, aby správny súd správnej žalobe odkladný účinok nepriznal.
7. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
8. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
9. Podľa § 186 ods. 1 a 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
10. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
11. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
12. Znenie § 184 SSP ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, keď ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Z uvedených dôvodov Správny súdny poriadok normatívne (§ 184 SSP) konštituuje nastúpenie odkladného účinku ako výnimku a nie ako pravidlo. Výnimočnosť procesného úkonu správneho súdu spočívajúceho v priznaní odkladného účinku správnej žalobe spočíva v tom, že takýmto pôsobením súdnej moci sa paralyzujú účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa až do jeho zrušenia v správnom súdnom konaní považuje za zákonné v dôsledku prezumpcie zákonnosti správnych rozhodnutí.
13. Správny súd konštatuje, že Správny súdny poriadok ani žiadny osobitný predpis neustanovuje, že podanie správnej žaloby vo veci správneho trestania, o akú ide aj v prejednávanej veci, má (zo zákona) odkladný účinok. Za týchto okolností môže takejto správnej žalobe priznať odkladný účinok len správny súd, a to len za splnenia Správnym súdnym poriadkom ustanovených procesných podmienok.
14. Správny súdny poriadok v ustanovení § 185 a § 187 ods. 3 taxatívne vymedzuje procesné podmienky, za splnenia ktorých môže správny súd svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak táto nemá odkladný účinok zo zákona. Týmito procesnými podmienkami sú: (i) návrh žalobcu, (ii) vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, (iii) naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku.
15. Ako správny súd už uviedol v bode 2. a 5. odôvodnenia tohto rozhodnutia, prvé dve procesné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, teda návrh žalobcu ako aj vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, sú v prejednávanej veci naplnené.
16. Čo sa týka splnenia tretej procesnej podmienky - naplnenia dôvodov pre priznanie odkladného účinku, správny súd najskôr uvádza, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby musí obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia totiž nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.
17. Žalobca navrhoval priznať jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) SSP. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd uvádza, že základnou a nevyhnutnou podmienkou toho, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, ak jeho priznanie žalobca v návrhu navrhuje pre existenciu dôvodov podľa § 185 písm. a) SSP, je stav, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
18. Z citovaných zákonných ustanovení Správneho súdneho poriadku je zrejmé, že pre naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby podľa § 185 písm. a) SSP sa vyžaduje, aby žalobca ako navrhovateľ priznania odkladného účinku správnej žalobe preukázal, že určitá reálna hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážne nenapraviteľného následku existuje.
19. Ako správny súd uviedol už vyššie, priznanie odkladného účinku správnej žalobe správnym súdom má mať vzhľadom na povahu dôsledkov, t. j. zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu len výnimočný charakter, a preto musí byť návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe aj dostatočne zdôvodnený osobitnými okolnosťami.
20. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, znamenajúca, že dôkazné bremeno nesie žalobca, ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom preukázať existenciu hrozby možnej ujmy, škody či iného nenapraviteľného následku, ktorá súčasne musí vyplývať z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom; nepostačuje v tomto smer len hypotetické tvrdenie o hroziacej ujme, škode či o hroziacom inom nenapraviteľnom následku.
21. Správny súd berie pri rozhodovaní do úvahy výnimočnosť zásahu do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, pričom zároveň posudzuje mieru, akou predmetné rozhodnutie zasahuje do práv žalobcu, teda hodnotí intenzitu preukázanej hrozby ujmy, škody či iného nenapraviteľného následku, ktorú by okamžité vykonanie napadnutého rozhodnutia alebo iné právne následky napadnutého rozhodnutia priniesli a súčasne posudzuje, či by priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebolo v rozpore s verejným záujmom.
22. Správny súd však predovšetkým prihliada na to, že hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí vyplývať nie zo všeobecných tvrdení žalobcu, ale z ním predložených, resp. označených konkrétnych dôkazov, ktoré by správny súd mohol zadovážiť, vykonať a vyhodnotiť na tento účel.
23. Správny súd v konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby z obsahu spisu (vrátane administratívneho spisu žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa) zistil, že žalobca vo svojom návrhu uvádza len tvrdenie, že nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa o uložení pokuty za správny delikt je exekučným titulom, je žalobca ohrozený exekučným konaním vedeným na podklade preskúmavaných rozhodnutí v tomto správnom súdnom konaní. Žalobca ale nepredložil a ani neoznačil žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by si správny súd mohol zadovážiť, vykonať a následne vyhodnotiť a z ktorých by predovšetkým skutočne
vyplývala existencia reálnej hrozby závažných následkov (konkrétne existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadnej iného vážneho nenapraviteľného následku) v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy.
24. Správny súd zástava názor, že pokiaľ by správny súd rozhodoval o návrhoch žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe paušálne tak, že by ho priznával vždy, pokiaľ by hrozila exekúcia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy, potom by tým poprel zmysel inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP. Základným zmyslom inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe totiž nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia správneho orgánu voči tým, ktorý sa domáhajú preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, ale ide o mimoriadny inštitút zabránenia stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho podnikateľského subjektu alebo ohrozená jeho samotná existencia, a to vo fázi pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy.
25. V intenciách prejednávanej veci, keď bola preskúmavaným rozhodnutím v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa uložená žalovanému pokuta vo výške 500,-- eur žalobca netvrdil, dôkazmi nepreukázal (a ani vykonanie žiadnych dôkazov v tomto smere nenavrhol) a ani správny súd nezistil, že by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti žalovaného alebo že by bola ohrozená jeho samotná existencia.
26. Správny súd z už uvedených dôvodov a vzhľadom na viazanosť dispozičnou zásadou, v zmysle ktorej je žalobca povinný v návrhu uviesť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a tento tvrdený dôvod aj dôkazmi preukázať (resp. za týmto účelom navrhnúť vykonanie konkrétnych, žalobcom označených dôkazov), nemohol správny súd pre nesplnenie podmienok, výlučne za splnenia ktorých môže správny súd priznať správnej žalobe odkladný účinok, návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho podľa § 188 SSP týmto uznesením zamietol.
27. Správny súd záverom k procesnej stránke tohto rozhodnutia uvádza, že o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe rozhodol podľa § 188 SSP s odkazom na § 19 ods. 2 SSP v zložení senátu, a to formou uznesenia. Napriek tomu, že toto rozhodnutie bolo prijaté senátom, písomné vyhotovenie tohto rozhodnutia podpisuje iba predseda senátu, a to s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sž 6/2016 z 27.07.2016, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky č. 7/2016 ako judikát R 65/2016, podľa ktorého ak v správnom súdnictve rozhoduje správny súd a nejde o uznesenie, ktorým sa rozhoduje vo veci samej, podpisovanie rozhodnutia - uznesenia všetkými členmi senátu za tejto procesnej situácie neprichádza do úvahy, pretože zákonodarca neustanovil pri tejto forme senátneho rozhodovania inú povinnosť, a preto sa na nemeritórne uznesenie použijú ustanovenia o rozsudku iba primerane (a to vrátane ustanovenia § 139 ods. 4 a § 141 SSP). V takomto prípade členovia senátu podpisujú spoločne iba zápisnicu o porade a hlasovaní senátu a nemeritórne uznesenie podpisuje iba predseda senátu.
28. Správny súd toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).