Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/174/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci odsúdeného F. W., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, zo dňa 04.07.2018, sp. zn. 3PP/55/2018-74, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25.10.2018 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného F. W., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Trestného zákona rozhodol tak, že návrh odsúdeného F. W. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestnými rozkazmi Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17.09.2016 sp. zn. 0T/362/2016, Okresného súdu Bratislava II zo dňa 01.08.2016 sp. zn. 1T/130/2016 a Bratislava III zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 3T/271/2014, zamietol. Okresný súd svoje zamietavé stanovisko odôvodnil tým, že posudzujúc žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zistil, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu, avšak pokiaľ ide o materiálne podmienky, splnená bola len prvá materiálna podmienka.

K prvej materiálnej podmienke okresný súd uviedol, že odsúdený preukázal polepšenie vo výkone trestu odňatia slobody plnením svojich povinností. V podrobnostiach poukázal na hodnotenie riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 11.05.2018, z ktorého vyplýva, že správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou je na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia príslušníkov plní a rešpektuje. V kolektíve odsúdených konfliktné situácie nevyvoláva. Z radov odsúdených nezastáva žiadnu funkciu. Doposiaľ nebol odsúdený disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný.

Odsúdený však nesplnil druhú z materiálnych podmienok - prognózu, že bude viesť riadny život, a to najmä s prihliadnutím na hodnotenie riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 11.05.2018 z ktorého vyplýva, resocializačná prognóza, je u odsúdeného menej priaznivá, s poukazom na recidívu, časté požívanie alkoholu, experimentovanie s drogami, ako aj skutočnosť, že odsúdený doposiaľ pracoval len brigádne a pred výkonom trestu bol nezamestnaný. Taktiež poukázal na odpis registra trestov odsúdeného, z ktorého je zrejmé, že odsúdený má celkovo 10 záznamov. Odsúdený bol už v minulosti aj podmienečne prepustený 2PP/186/2012 z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 0T/54/2011 a Okresným súdom Bratislava V sp. zn. 0T/86/2012, pričom dňa 02.01.2013 mu bol amnestiou odpustený výkon trestu podľa článku II. s účinkom zahladenia. Proti uzneseniu okresného súdu podal ihneď do zápisnice sťažnosť odsúdený F. W. (č. l. 72 spisu), ktorú do konania sťažnostného súdu bližšie neodôvodnil.

Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán na podklade včas a riadne podanej sťažnosti, podľa § 192 ods. 1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Z pripojeného spisu okresného súdu sťažnostný súd zistil, že:

- odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, v trvaní 3 rokov a 74 dní, ktorý mu bol uložený trestnými rozkazmi Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17.09.2016 sp. zn. 0T/362/2016, Okresného súdu Bratislava II zo dňa 01.08.2016 sp. zn. 1T/130/2016 a Bratislava III zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 3T/271/2014 so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

- predpokladaný koniec trestu má mať dňa 28.11.2019.

- lehotu podľa § 66 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona splnil dňa 22.04.2018.

- z registra trestov vyplýva, že odsúdený bol 10-krát súdne trestaný (vrátane aktuálneho odsúdenia) prevažne pre majetkovú trestnú činnosť.

- z predloženého spisového materiálu vyplýva, že odsúdený bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Martin zo dňa 06.12.2012 sp. zn. 2PP/186/2012 z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 0T/54/2011 a Okresným súdom Bratislava V sp. zn. 0T/86/2012, pričom dňa 02.01.2013 mu bol amnestiou prezidenta Slovenskej republiky odpustený výkon trestu s účinkom zahladenia (obe odsúdenia pre majetkovú trestnú činnosť). Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia preskúmal postup súdu I. stupňa pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie a dospel k záveru, že tento postupoval správne a v súlade so zákonom, keď zistil, všetky rozhodné skutočnosti pre svoje rozhodnutie, tieto vyhodnotil individuálne i vo vzájomných súvislostiach podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu záveru, že sťažnosti odsúdeného nie je možné vyhovieť. V napadnutom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku rozviedol všetky základné právne skutočnosti, na základe ktorých mal preukázané, že žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je možné vyhovieť. Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody je v zmysle § 66 ods. 1 Trestného zákona nevyhnutné, aby okrem formálnej podmienky, spočívajúcej vo vykonaní zákonom určenej dĺžky trestu, súčasne splnil aj dve materiálne podmienky, ktoré spočívajú v tom, že svojim správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie a zároveň možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Okresný súd správne zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku, splnil aj prvú materiálnu podmienku na podmienečné prepustenie a zároveň správne a v súlade so zákonom vyhodnotil nesplnenie druhej materiálnej podmienky. Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS možno zistiť, že správanie odsúdeného počas výkonu trestu bolo vždy na požadovanej úrovni a to aj v predchádzajúcom ÚVTOS. Neudelenie žiadnych odmien možno pripísať krátkosti pobytu odsúdeného v ústave kde aktuálne vykonáva výkon trestu. Na druhej strane však prejavil záujem o kurz „Právo na každý deň“, ktorý navštevuje. Odsúdený je pracovne zaradený od 02.11.2016 na pracovisku v ústave s dohľadom Euroobuv, pričom jeho pracovná morálka je na požadovanej úrovni. Rovnako možno konštatovať, že svojim zodpovedným prístupom k plneniu povinností preukazuje pozitívnu zmenu. Okresný súd správne a v súlade so zákonom vyhodnotil neexistenciu druhej materiálnej podmienky, pretože trestná minulosť odsúdeného odôvodňuje obavu, že v prípade podmienečného prepustenia, nebude viesť riadny život a opätovne sa dopustí trestnej činnosti. Aj krajský súd považuje žiadosť odsúdeného za nedôvodnú, už len pre tú skutočnosť, že jeho predchádzajúci spôsob života nesvedčí v prospech možnej prognózy, že by v prípade prepustenia na slobodu viedol riadny život. Krajský súd dodáva, že odsúdený počas pobytu na slobode neviedol riadny život, aj napriek tomu, že bol opakovane odsúdený na nepodmienečné tresty odňatia slobody, opakovane sa dopúšťal trestnej činnosti, teda je možné oprávnene konštatovať, že jeho trestná činnosť pokračovala aj napriek predchádzajúcim odsúdeniam. Naviac sa na odsúdeného sa hľadí ako na špeciálneho recidivistu vo vzťahu k majetkovej trestnej činnosti. Opakované odsúdenia z minulosti zohľadnil krajský súd pri hodnotení osoby odsúdeného, jeho sklonov k páchaniu trestnej činnosti a dospel k záveru, že ani predchádzajúce výchovné tresty nesplnili očakávaný prevýchovný účel. Uvedenú obavu z pokračovania v páchaní trestnej činnosti odsúdeným potvrdzuje aj skutočnosť, že odsúdený už bol v minulosti podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody (uznesenie Okresného súdu Martin, sp.zn. 2PP 186/2012, zo dňa 06.12.2013 so skúšobnou dobou 2 roky), kde sa neosvedčil a následne bol opäť 7-krát súdne trestaný prevažne pre majetkovú trestnú činnosť. Naviac je potrebné poukázať, že mu bol odpustený výkon trestu, z ktorého sa neosvedčil

amnestiou prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 02.01.2013 s účinkom zahladenia, a ani to ho neodradilo od páchania trestnej činnosti. Vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného sťažnostný súd má za to, že jeho náprava a celkové pozitívne pôsobenie na jeho osobu je možné len počas pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Krajský súd teda nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech odsúdeného, preto jeho sťažnosť zamietol ako nedôvodnú v zmysle § 193 ods. 1 písmeno c/ Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.