Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Co-81-2018.pdf
PDF · 97.87 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/81/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobkyne C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., I. Y. XXXX/X proti žalovanému S., s.r.o. so sídlom X., Y. XXX, W. XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. C. J., advokátom so sídlom X., E. 1, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.augusta 2017, č. k. 11C/239/2013-33 takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyni n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že kúpna zmluva, uzatvorená dňa 31.10.2013 medzi žalobkyňou ako kupujúcou a žalovaným ako predávajúcim, ktorej predmetom je kúpa filtra AQUATIP 5000 M - E - ECO je neplatná. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistení, že dňa 31.10.2013 bola uzavretá zmluva medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcou, predmetom ktorej bol vodný filter za kúpnu cenu 1.455 Eur. Za predávajúceho konala a zmluvu podpísala C. Y.. Dňa 31.10.2013 bola uzavretá Zmluva o pôžičke č. XXXXXXXXXX, medzi spoločnosťou Y. Q. D., a.s. ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou. Pôžička bola poskytnutá na kúpu vodného filtra za kúpnu cenu 1.455 Eur. Z dodacieho listu datovaného 04.11.2013 bolo zistené, že žalobkyňa prevzala tovar, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, čo potvrdila vlastnoručným podpisom. Zo Zmluvy o zastúpení zo dňa 31.10.2013 vyplýva, že C. Y. ako zástupkyňa žalovaného uzavrela zmluvu so žalobkyňou, na základe ktorej žalobkyňa ako zástupca môže príležitostne uzatvárať obchody v mene a na účet zastúpeného, teda žalovaného. Z výpovede zo dňa 06.11.2013 bolo zistené, že uvedený deň žalobkyňa dala výpoveď (v súlade s čl. VI. ods.2) zo Zmluvy o zastúpení uzavretej dňa 31.10.2013 medzi žalobkyňou na strane zástupcu a žalovaným na strane zastúpeného, a to bez uvedenia dôvodu. Listom zo dňa 13.11.2013 adresovaným Y. Q. D., a.s. žalobkyňa odstúpila od Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 31.10.2013 z dôvodu, že nemala v úmysle podpísať zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Listom zo dňa 02.12.2013 žalobkyňa vyzvala žalovaného na uzatvorenie Dohody o zrušení kúpnej zmluvy zo dňa 31.10.2013 a zaslala mu návrhu tejto dohody s tým, aby v lehote 5 dní odo dňa jej doručenia návrh podpísal a jedno vyhotovenie jej zaslal. Z listu žalovaného zo dňa 13.11.2013 označeného ako pokus o mimosúdne urovnanie veci vyplynulo, že akceptuje, že žalobkyňa od zmluvy o úvere uzavretej so spoločnosťou Y. Q. D., a.s. platne odstúpila a z uvedeného dôvodu došlo medzi žalovaným a touto spoločnosťou k vysporiadaniu finančných záležitostí týkajúcich sa žalobkyni poskytnutého úveru za účelom financovania kúpy v zmysle uzavretej kúpnej zmluvy. Zároveň keďže kúpna zmluva bola riadne uzavretá a stále je v platnosti vyzval žalobkyňu na úhradu dojednanej kúpnej ceny vo výške 1.455 Eur s tým, že v prípade jej neuhradenia žalovaný bude nútený postupovať podaním návrhu príslušnému súdu na určenie jej povinnosti rozhodnutím súdu a
následným exekučným vymáhaním. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že je daný naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, pretože takýto určovací výrok je žiaduci pre jej právnu istotu. Z napadnutej kúpnej zmluvy žalovaný by sa mohol domáhať od žalobkyne zaplatenia kúpnej ceny vo výške 1.455 Eur ako to vlastne uvádza aj vo svojom pokuse o mimosúdne urovnanie v liste zo dňa 13.11.2013, v ktorom žiada žalobkyňu o úhradu dojednanej kúpnej ceny vo výške 1.455 Eur v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom priamo na účet s tým, že ďalej v liste uvádza, že splnením si svojej povinnosti a uhradením pohľadávky v stanovenej lehote predíde povinnosti ďalej úhrady trov konania, ako aj prípadnej následnej úhrady exekučných trov. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že návrh žalobkyne na určenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy je dôvodný. Kúpna zmluva, ktorú uzatvorila žalobkyňa so žalovaným je vlastne vopred pripravovaná formulárovo, keď do dopredu predtlačenej formy sú vpisované údaje o kupujúcom, ako aj predmete kúpy, kúpna cena a dodanie, z čoho je zrejmé, že obsah tejto kúpnej zmluvy nemala žalobkyňa možnosť vôbec ovplyvniť. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa nemala záujem so žalovaným 1/ uzatvoriť predmetnú kúpnu zmluvu, ale mala záujem pracovať pre žalovaného pri predaji vodných filtrov. Žalovaný uzavretie pracovnej zmluvy podmieňoval uzavretím kúpnej zmluvy na filter, a to napriek tomu, že si musel byť vedomý toho, že žalobkyňa si filtračné zariadenie sama dovoliť nemôže. Z ustanovení zmluvy o pôžičke totiž jasne vyplýva, že žalovaný si bol vedomý toho, že žalobkyňa má čistý mesačný príjem cca 400 Eur, a teda filtračné zariadenie za 1.455 Eur je nad rámec jej majetkových pomerov a nemôže si toto dovoliť. Zrejme z tohto dôvodu jej žalovaný zároveň sprostredkoval na úhradu kúpnej ceny vodného filtra úver. Ponuka práce zo strany žalovaného tak mala len zastrieť skutočný záujem žalovaného, a to získať od žalobkyne finančné prostriedky za odpredaný filter a to aj za cenu uzavretia pre žalobkyňu nevýhodnej úverovej zmluvy. Z vyššie uvedených skutočností tak vyplýva, že žalobkyňa ako starobná dôchodkyňa nemala záujem o vodný filter, mala záujem získať prácu, ktorú však žalovaný 1/ podmieňoval kúpou filtračného zariadenia. Z citovaných právnych ustanovení občianskeho zákonníka vyplýva, že jednou z podstatných náležitostí právneho úkonu je náležitosť vôle, ktorá musí byť vážna, slobodná a bez omylu a tiesne. V danom prípade táto základná zložka právneho úkonu absentuje. Žalobkyňa nemala vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu, ale získať pracovnú pozíciu. Na základe uvedeného je tak uzavretá kúpna zmluva absolútne neplatná pre nedostatok vôle. Žalovaný si ani nepreveril či žalobkyňa spĺňa kvalifikačné predpoklady na túto pracovnú pozíciu. Na základe uvedeného je súd toho názoru, že žalovaný nemal nikdy záujem žalobkyňu zamestnať, jeho jediným cieľom bolo pod zámienkou prísľubu zamestnania predať žalobkyni filtračné zariadenie, hoci žalobkyňa preukázateľne nemala prostriedky na jeho kúpu a o filtračné zariadenie záujem ani nemala. Jednou z podstatných náležitostí platného právneho úkonu je náležitosť z vôle, ktorá musí byť vážna, slobodná, bez omylu a tiesne. Absencia tejto základnej zložky právneho úkonu má za následok jeho neplatnosť v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, je absolútne neplatným právnym úkonom práve pre nedostatok vôle na strane žalobkyne, takúto kúpnu zmluvu uzatvoriť, keďže vôľa žalobkyne nesmerovala k zakúpeniu vodného filtra, ale k získaniu pracovnej pozície pri predaji vodných filtrov, s cieľom zlepšiť si tak svoje finančné pomery, keďže je starobnou dôchodkyňou a jej príjem, ktorý tvorí starobný dôchodok, nie je vysoký. Jej vôľou bolo teda získať pracovnú pozíciu, ktorej ponuku žalovaný inzeroval, na ktorú ona reflektovala, ktorú však v konečnom dôsledku žalovaný podmieňoval uzavretím kúpnej zmluvy na vodný filter. Dôvodom, ktorý viedol žalobkyňu k podpisu kúpnej zmluvy bolo jej očakávanie, že jej predmetná činnosť (teda výkon sľubovanej pracovnej pozície) bude vynášať, čo však logicky nebolo možné z jej strany legitímne očakávať v dôsledku toho, že si ako starobná dôchodkyňa pri výške svojho starobného dôchodku (cca 400,- Eur) zakúpi vodný filter, pre ňu naviac v domácnosti nevyužiteľný, ktorého kúpna cena v porovnaní s výškou jej starobného dôchodku je výrazne nad jej možnosti a z hľadiska zabezpečenia jej odôvodnených potrieb, so zreteľom na vývoj cien, by výrazne znížila jej životnú úroveň napriek tomu, že vodný filter nemožno považovať za vec nevyhnutne potrebnú k zabezpečeniu jej potrieb, nehovoriac o tom, že tento nemožno vzhľadom na jeho využitie a cenu, považovať ani za štandardné vybavenie domácnosti. Naplnenie takýchto legitímnych očakávaní, mohlo byť na strane žalobkyne spojené len s výkonom pracovnej pozície, ktorej ponuku žalovaný inzeroval, a na ktorú ona reflektovala, podmienky výkonu ktorej žalovaný však zneprehľadnil podmienením kúpy filtračného zariadenia z jej strany, s čím súvisel tiež pre ňu za nevýhodných podmienok poskytnutý jej úver na úhradu kúpnej ceny, ale jej "benefitom" poskytnutým jej zo strany žalovaného, bolo získanie pre ňu nevyužiteľnej veci a výrazné zníženie si svojho životného štandardu v dôsledku mesačných splátok pôžičky. Je v rozpore so základnými princípmi logiky, aby si žalobkyňa pri svojom mesačnom príjme, ktorý si chcela vylepšiť v zmysle legitímnych očakávaní práve prácou pre žalovaného, vedome svoju životnú úroveň takýmto spôsobom naopak výrazne zhoršovala. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Z dokazovania mal súd prvej inštancie ďalej za preukázané, že konanie žalovaného má prvky nekalej obchodnej praktiky a konanie je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, výraznú nerovnosť zmluvných strán, ale tiež porušovanie zmluvnej slobody. Z ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona č. 250/2007 je zrejmé, že nekalé obchodné praktiky sú zakázané. S poukazom na ustanovenie § 7 ods. 2 písm. b/ podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho, pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásady dobrej viery. Z dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa prejavila záujem si privyrobiť a to vykonávaním činnosti pre žalovaného. Po podpísaní zmluvy o zastúpení, čo bolo v jej prvoradom záujem, bolo jej podsunuté podpísať aj ďalšie dva právne úkony a to kúpnu zmluvu a zmluvu o úvere. Vzhľadom na celkovú situáciu, došlo k využitiu obchodnej praktiky, ktorá nemôže byť obchodnou praktikou požívajúcou zákonnú ochranu. Konanie žalovaného, ktorý vylákal uzavretie kúpnej zmluvy pod prísľubom zamestnania je konaním v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Obč. zákonníka. Na základe toho je takto uzavretý právny úkon absolútne neplatný i podľa § 39 Obč. zákonníka. Súd na základe uvedených skutočností žalobe vyhovel a určil, že predmetná kúpna zmluva je neplatná. Nakoľko všeobecný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam (II.ÚS 251/04, III. ÚS 209/04) súd nevyhovel návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom svedka, nakoľko mali ním byť preukázané skutočnosti, ktoré sa právne irelevantné vo vzťahu k predmetnej veci. Vec právne posudzoval aj podľa § 137 písm. c/ CSP, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 - 5 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 písm. a/, b/, § 3 ods. 5, § 7 ods. 1, 2, 4, § 8 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 1, 2 § 37 ods. 1 - 3, § 39 Občianskeho zákonníka. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a úspešnej žalobkyni, ktorá si náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú právo na náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP. Nestotožnil sa s odôvodnením rozsudku, v zmysle ktorého žalobkyňa nemala záujem uzatvoriť predmetnú kúpnu zmluvu, v dôsledku čoho nie je splnená jedna z podstatných náležitostí platného právneho úkonu, a to náležitosť vôle, ktorá musí byť slobodná, vážna, bez omylu a tiesne. Dôvodil, že za účelom kúpy filtračného zariadenia sa žalobkyňa dostavila sama, z vlastnej iniciatívy, do prevádzkarne predávajúceho na adrese X., kde prejavila záujem o kúpu filtračného zariadenia, preto sa so žalovaným rozhodla uzatvoriť predmetnú kúpnu zmluvu. Žalobkyni bol daný na výber spôsob úhrady kúpnej ceny, nakoľko nedisponovala s hotovosťou, rozhodla sa pre úhradu kúpnej ceny prostredníctvom úveru od spoločnosti Y. Q. D., a.s. so sídlom G., P. XXXX/XXX. Žalobkyňa podpísala zmluvu až potom, ako bola s jej obsahom oboznámená. Pri kontakte so žalovaným jej boli vysvetlené všetky podmienky kúpy, bola oboznámená s výrobkom, s jeho vlastnosťami a všetkými dôležitými informáciami, ktorí by mohli mať vplyv na jej rozhodnutie, a až následne kúpnu zmluvu vlastnoručne podpísala, čím vyjadrila svoj súhlas s obsahom záväzku a spôsobom financovania záväzku. Predmetné filtračné zariadenie si žalobkyňa slobodne prevzala v mieste svojho trvalého bydliska, o čom svedčí aj jej vlastnoručný podpis na dodacom liste č. XXXXXX z 04.11.2013. Poukázal aj na stanovisko ústavného sudcu C. P., podľa ktorého všeobecné súdy vrátane ústavného súdu ochranu spotrebiteľov pustili už tak ďaleko, že títo nemusia riešiť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu, a to sa už dotýka samej podstaty primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozhodol o zmene rozsudku súdu prvej inštancie, prípadne vec inak právne posúdil.
3. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení nesúhlasila s obvineniami žalovaného uvedenými v odvolaní. Všetky okolnosti sa odohrali presne tak, ako bolo správne opísané v odôvodnení napadnutého rozsudku. Zastávala názor, že odvolanie žalovaného obsahuje nepravdivé tvrdenia, a to najmä, že do prevádzkarne žalovaného sa nedostavila za účelom kúpy žiadneho tovaru, ale za účelom získania práce, o filtračné zariadenie záujem nemala, bolo je nanútené ako podmienka pre ďalšiu spoluprácu
so žalovaným, hoci ho nemala ako využiť, a filtračné zariadenie si neprevzala v mieste svojho trvalého bydliska, ale na inom mieste v Trenčíne /pri OC Južanka/. Na stretnutí so žalovaným len podpísala dodací list, na základe ktorého bolo filtračné zariadenie zástupcom žalovaného odvezené a uskladnené v prevádzkarni. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 /keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem/v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 5. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie i odvolanie žalovaného bolo podané po 01.07.2016, aj odvolací súd postupoval v zmysle vyššie uvedeného prechodného ustanovenia CSP.
6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom názore, že kúpna zmluva zo dňa 31.10.2013 uzavretá medzi stranami sporu zakladá spotrebiteľský vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným. Potom ako žalobkyňa prejavila záujem si privyrobiť, a to vykonávaním činnosti pre žalovaného, po podpísaní zmluvy o zastúpení, bolo jej podsunuté podpísať aj ďalšie dva právne úkony, a to kúpnu zmluvu a zmluvu o úvere. Vzhľadom na celkovú situáciu došlo k využitiu obchodnej praktiky, ktorá nemôže byť obchodnou praktikou požívajúcou zákonnú ochranu. Konanie žalovaného, ktorý vylákal uzavretie kúpnej zmluvy pod prísľubom zamestnania je konaním v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Obč. zákonníka. Na základe toho je takto uzavretý právny úkon absolútne neplatný i podľa § 39 Obč. zákonníka. Súd na základe uvedených skutočností žalobe vyhovel a určil, že predmetná kúpna zmluva je neplatná.
7. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení zodpovedal otázky, ktoré majú pre daný spor podstatný význam, dostatočne objasnil skutkový stav veci a správne vec aj po právnej stránke posúdil. K odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:
8. Spotrebiteľský vzťah je jedným z príkladov nerovných vzťahov, v ktorých sa stretáva dodávateľ
- profesionál ako silnejšia strana so zákazníkom - spotrebiteľom ako slabšou stranou. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktu, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a konečne zo zreteľom na možnosť stanoviť zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému dojednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednanie pripravený, pri kontrakte je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa má vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle.
9. Preto po zistení v danej veci, že je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, a že medzi stranami sporu vznikol uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy spotrebiteľský vzťah, správne súd prvej inštancie skúmal predmetnú kúpnu zmluvu z hľadiska zvýšenej ochrany slabšej strany tohto záväzkového vzťahu, a to žalobkyne, ktorá je v postavení spotrebiteľa. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná kúpna zmluva je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi, nakoľko žalovaný dosiahol uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy použitím nekalej obchodnej praktiky, ktorá bola v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, a ktorá podstatným spôsobom narušila ekonomické správanie žalobkyne ako priemerného spotrebiteľa podľa § 7 ods. 1 - 4 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Spôsob a okolnosti za akých uzavrel žalovaný so žalobkyňou predmetnú kúpnu zmluvu, jednoznačne smerovali k tomu, že žalobkyňa ako spotrebiteľ, urobila rozhodnutie o obchodnej transakcii, týkajúcej sa predmetnej kúpnej zmluvy, o ktorú nemala záujem, a ktorú by nebola uzavrela so žalovaným, keďže jej úmyslom nebolo kúpa filtračného zariadenia, ale výkon práce pre žalovaného podľa zmluvy o zastúpení (predaj tovaru žalobcu), teda zadováženie si príjmu. O týchto skutočnostiach
svedčia listinné dôkazy - kúpna zmluva, zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o zastúpení, všetky uzavreté v ten istý deň, dňa 31.10.2013
10. Odvolací súd napokon dodáva, že u žalovaného takéto nekalé obchodné praktiky boli preukázané aj v ďalších súdnych konaniach / napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/418/2015, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 5Co/677/2014, rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 8Co/1098/2015/.
11. Odvolacie námietky žalovaného boli preto neopodstatnené.
12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. Úspešnej žalobkyni odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP z dôvodu, že žalobkyňa si takéto trovy neuplatnila a z obsahu spisu vyplýva, že jej preukázateľne žiadne nevznikli.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).