Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/41/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Zuzanou Krivdovou, v sporovej veci žalobkyne: C. T., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX X., právne zastúpenej: JUDr. František Kurnota, advokát so sídlom Petra Straku 5891/5, 901 01 Malacky, proti žalovanému: C. J., nar. X.X.XXXX, bytom M. G. XXX, XXX XX M. G., právne zastúpenému: JUDr. Peter Bartoš, advokát so sídlom Kollárovo námestie 9, 811 06 Bratislava, v konaní o zaplatenie 8.500 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 8.500,- Eur spolu s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 8.500,- Eur od 20.5.2018 do zaplatenia, a to všetko do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou postúpenou dňa 31.8.2018 Okresným súdom Banská Bystrica žiadala tunajšiemu súdu, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť jej sumu 8.500,- Eur spolu s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 8.500,- Eur od 20.5.2018 do zaplatenia.

2. Podanie žaloby odôvodnila v podstate existenciou záväzkovo-právneho vzťahu medzi sporovými stranami založeného písomnou Zmluvou o pôžičke. Žalobkyňa dňa 26.1.2018 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytla v hotovosti pri podpise predmetnej zmluvy žalovanému pôžičku vo výške 8.500,- Eur. Žalovaný podľa čl. II. bod 2. Zmluvy o pôžičke svojim podpisom na Zmluve o pôžičke potvrdil prijatie a prevzatie sumy 8.500,- Eur od žalobkyne v hotovosti. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobkyni poskytnutú pôžičku v mesačných splátkach vo výške 250,- Eur mesačne s tým, že prvá splátka bola splatná do 10.4.2018. Žalovaný sa dostal do omeškania, keď jej nezaplatil ani prvú splátku. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou pôžičky, v zmysle čl. III. bod 3 Zmluvy o pôžičke sa omeškaním žalovaného so splátkou stal splatným celý dlh. Z toho dôvodu žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu vyzvala žalovaného výzvou zo dňa 25.4.2018 na zaplatenie celého dlhu vo výške 8.500,- Eur, a to najneskôr do 10 dní od doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému doručená dňa 9.5.2018 čo vyplýva z priloženej doručenky. Žalovaný nesplnil svoj dlh ani na základe výzvy.

3. K žalobe priložili kópie nasledovných listín:

- Zmluva o pôžičke uzatvorená 26.1.2018 medzi sporovými stranami (č.l. 5),

- predžalobnú výzvu na zaplatenie z 25.4.2018 (č.l. 8)

4. Vo veci bolo na návrh žalobkyne rozhodované v upomínacom konaní a Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz sp. zn. 26Up/442/2018 zo dňa 25.7.2018, ktorým žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel. Vzhľadom k tomu, že proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor a žalobkyňa

navrhla pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“), t.j. na tunajšom súde, Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec na prejednanie a rozhodnutie tunajšiemu súdu.

5. Žalovaný podanie odporu (č.l. 25 p.v.) prostredníctvom právneho zástupcu odôvodnil v podstate tým, že napriek tomu, že „papierovo“ existuje akýsi putatívny právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným, tento reálne nikdy naplnený nebol. Medzi žalobkyňou a žalovaným nikdy nedošlo ku skutočnému odovzdaniu sumy pôžičky. Z podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu nie je zrejmé, za akým účelom mala byť údajná pôžička poskytnutá, taktiež nie je zrejmé kedy a kde boli peniaze reálne vyplatené. Žalovaný kategoricky popiera, že by si bol kedykoľvek a na akýkoľvek účel požičal akékoľvek finančné prostriedky od žalobkyne. Žalobkyňa reálne z údajnej pôžičky nevyplatila žalovanému žiadnu sumu. Je síce pravdou, že žalovaný na základe naliehania žalobkyne podpísal Zmluvu o pôžičke napriek tomu, že reálne takýto právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným neexistoval. Žalobkyňa predmetnú sumu pôžičky žalovanému nikdy neodovzdala, pretože jej cieľom bolo, aby si predmetnou Zmluvou o pôžičke zabezpečila svoju neoprávnenú kompenzáciu nákladov zo spoločného podnikania žalobkyne a žalovaného. Pri spoločnom podnikaní žalobkyne a žalovaného investoval žalovaný finančné prostriedky do zariadenia prevádzky baru, najmä do barového pultu a jeho vybavenia, skladu, sociálnych zariadení, sklenenej steny, terasy, elektroinštalácie, maľovania a pod. Žalobkyňa ako spoločníčka žalovaného vykonávala určitú prácu v rámci prevádzky, zaplatila nejaký nájom, pričom veľakrát chcela podnik predať, voči čomu sa žalovaný ohradil. Pri ukončení spoločného podnikania si žalobkyňa zobrala z prevádzky všetky veci a celé vybavenie, ktoré prevádzke podniku poskytla a žalovanému predložila spornú Zmluvu o pôžičke. Zmluvou o pôžičke si žalobkyňa chcela zabezpečiť, aby jej žalovaný takouto formou vyplatil jej údajné náklady v rámci účasti na podnikaní, konkrétne čas, ktorý investovala do podnikania a veci a vybavenie poskytnuté prevádzke, ktoré ako je vyššie uvedené, si všetky zobrala. Žalovaný dodnes nemá žiadne peniaze v rámci zisku z predmetného podnikania, pričom žalobkyňa takýto zisk požaduje formou Zmluvy o pôžičke, aj napriek tomu, že vygenerovaný nebol. Podľa žalovaného sa jedná o maximálne nekalé konanie zo strany žalobkyne.

6. K odporu žalovaného sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila žalobkyňa tak, že pokiaľ žalovaný namieta právny vzťah medzi ním a žalobkyňou, ktorý označuje ako putatívny, je to v rozpore s realitou. V žiadnom prípade nemôže ísť o domnelý právny úkon. Zmluva o pôžičke spĺňa všetky zákonom stanovená náležitosti, iba naviac pre vyššiu právnu silu, podpisy na nej sú úradne overené. To nasvedčuje skutočnosti, že obe sporové strany konania pri uzatváraní Zmluvy o pôžičke v presvedčení, že konajú správne a uvedomovali si podstatu svojho konania. Žalovaný klame vo všetkých skutočnostiach uvedených v odpore. Vzhľadom na konanie žalovaného je presvedčená, že v prípade, ak by jeho podpis na zmluve overený nebol, poprel by pravosť jeho podpisu. To, že v zmluve nie je uvedený účel na aký majú byť poskytnuté peňažné prostriedky použité, nemá a ani nemôže mať za následok rozpor so zákonom. Nie je pravda čo tvrdí žalovaný, že zo zmluvy nie je zrejmé kedy a kde boli finančné prostriedky vyplatené. V článku II. je jasne uvedené, že finančné prostriedky boli vydané v hotovosti do rúk dlžníka, a to pri podpise zmluvy s tým, že dlžník potvrdzuje prijatie a prevzatie finančných prostriedkov. Reálny sled skutočností bol taký, že žalobca odovzdal dlžníkovi finančné prostriedky pred notárskym úradom bezprostredne pred samotným podpísaním Zmluvy o pôžičke. Preto žalovaný nemal absolútne žiaden problém predmetnú zmluvu podpísať čo aj urobil. Je až zarážajúce, ako sa chce teraz svojej povinnosti vrátiť požičané peňažné prostriedky zbaviť. Podľa jej názoru žalovaný nárok preukázala hodnovernými dôkazmi, ktoré sú vyhotovené v súlade so zákonom, na rozdiel od žalovaného, ktorý bez akýchkoľvek dôkazov popiera jej nárok.

7. Súd vykonal dňa 25.10.2018 pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie prednesmi sporových strán i ich právnych zástupcov, pričom aplikujúc ustanovenie § 204 súd upustil od čítania i oznámenia tých listín, ktorých odpisy boli sporovým stranám v priebehu konania doručené a listiny alebo ich obsah neboli žiadnou zo sporových strán spochybnené a s ktorými sa súd oboznámil v rámci prípravy pojednávania.

8. Na pojednávaní právny zástupca žalujúcej strany zotrvávajúc na podanej žalobe poukázal na to, že gro tohto sporu vyplýva z nevrátenej pôžičky žalovaným, ktorú si požičal od žalobkyne, čo písomne potvrdil z úradne osvedčeným podpisom pred notárom v Zmluve o pôžičke. Zmluva o pôžičke bola uzatvorená 26.1.2018. Nakoľko žalovaný nedodržal splátkový kalendár, stal sa v zmysle zmluvy splatný celý dlh o čom bol žalovaný upovedomený a vyzvaný na zaplatenie celej sumy 8.500,- Eur výzvou zo

dňa 25.4.2018. Žalovaný odmietol dobrovoľne uhradiť svoj dlh z toho dôvodu sme boli nútený podať túto žalobu. Žalovaný v žiadnom svojom písomnom podaní neuviedol akýkoľvek dôkaz, ktorý by vyvracal nárok žalobkyne. Žalobkyňa komunikovala celú túto situáciu s ním a on ako advokát jej povedal, že v žiadnom prípade netreba nič iné ako zmluvu a keď žalovaný bol ešte ochotný overiť podpis, tak je to absolútne nepopierateľným dôkazom toho, že tá pôžička bola poskytnutá. Nepopiera ani reálnu povahu Zmluvy o pôžičke, musí dôjsť k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov, aby bola naplnená podstata, ale k tomu došlo a zo samotnej Zmluvy o pôžičke vyplýva potvrdenie žalovaného, že prebral tú hotovosť. To je nepochybne jasný fakt. Čo sa týka prevádzky žalobkyňa povedala, že prevádzka bola úplne niečo iné a so žalovaným mali spoločné podnikanie, dobre sa poznali, nebol dôvod neveriť mu. Žalovaný potreboval finančné prostriedky a žalobkyňa mu ich požičala. Prevádzkovali ďalej prevádzku a túto ukončili viac ako mesiac na to.

9. V konaní pred súdom žalobkyňa uviedla, že žalovanému peniaze požičala, kvôli tomu, že bol v tiesni a potreboval tie peniaze. Vôbec to nesúviselo so žiadnou prevádzkou. Podpísali zmluvu niekedy v januári a ona odchádzala z prevádzky na konci februára nevie, či to bol 27. alebo tak nejako. Takže s týmto to nemá žiaden súvis. Žiaden iný dôkaz, ktorým by preukázala reálne odovzdanie predmetu pôžičky - peňazí nemá. Pri odovzdávaní peňazí nebol ani žiaden svedok, žalovanému dala peniaze pred notárskym úradom a potom išli overiť podpisy na zmluve. Nevie na aký účel požičiavala peniaze žalovanému, nevyjadril sa jej k tomu a ona mu verila. Finančné prostriedky neposlala žalovanému na bankový účet, hoci sa jedná o dosť významnú sumu, pretože mala so žalovaným nejaký milenecký pomer, tak to brala tak, že mu môže veriť. Čiže nebol problém, aby mu to mala posielať na bankový účet, vlastne to mala dať v hotovosti s tým, že to overili pred notárom. Nevie presne kedy došlo k ukončeniu jej intímneho vzťahu so žalovaným, ale bolo to až po uzavretí Zmluvy o pôžičke. Skutočnosti, ktoré chce dokázať žalovaná strana nie sú sporné - čiže nie je ich potrebné dokazovať, lebo reálne majetok, ktorý vlastnila žalobkyňa si z tých prevádzok odniesla po skončení spoločného podnikania, ale Zmluva o pôžičke s týmto nesúvisela. Medzi sporovými stranami nebola žiadna dohoda ako uvádza žalovaný, tvrdenia žalovanej strany sú len vykonštruované súvislosti v snahe zbaviť sa dlhov. Pri podpise Zmluvy o pôžičke nebol prítomný nikto, čiže nikto nevie popísať okolnosti uzavretia Zmluvy o pôžičke.

10. V konaní pred súdom právny zástupca žalovanej strany žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zmluva o pôžičke sa považuje za reálnu zmluvu a z reálnej povahy Zmluvy o pôžičke vyplýva, že pokiaľ nedôjde k odovzdaniu peňazí alebo k bezhotovostnému prevodu dojednanej sumy na účet dlžníka nevznikne medzi stranami právny vzťah z pôžičky. K vzniku právneho vzťahu je potrebné odovzdanie veci v tomto prípade peňazí dlžníkovi. Žalovaný popiera, že by kedykoľvek a na akýkoľvek účel prevzal od žalobkyne žalovanú sumu z titulu pôžičky. Strany v minulosti spoločne prevádzkovali podnik. Túto spoločnú prevádzku spoločne ukončili a žalobkyňa žiadala od žalobcu finančnú kompenzáciu za svoj nejaký prínos do tohto podnikania. Z tohto dôvodu predložila žalovanému spornú Zmluvu o pôžičke, ktorú jej žalovaný podpísal výmenou za určité zariadenie, ktoré malo v prevádzke ostať. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že žalobkyňa prevádzkovala prevádzku na adrese Mláka 3/4. Následne po ukončení spoločného podnikania si žalovaný založil spoločnosť Timecoffeebar, s.r.o. s IČO: 51439891, kde je zapísaná takisto prevádzka Mláka 3/4 odo dňa 28.2.2018. Pred pár dňami sa žalovaný dozvedel nejaké nové skutočnosti ohľadne žalobkyne, že obdobná situácia sa nestala len jemu a preto by chcel navrhnúť svedkov do tohto konania, ktorí by jednak potvrdili skutočnosti ohľadne prevádzky a ohľadne podpisu Zmluvy o pôžičke. Svedkov, ktorí dosvedčia, že si žalobkyňa vysťahovala veci z prevádzky a takisto chcel predložiť faktúry za nábytok, ktorý do prevádzky vložil. Je len jeden svedok, ktorý by vedel popísať okolnosti uzavretia Zmluvy o pôžičke a to je pán P. Brnčík. 11. Z výsluchu žalovaného na pojednávaní vyplynulo, že žiadne peniaze od žalobkyne nedostal. Keby ich dostal tak by ich prevzal a uhrádzal po splátkach. Zmluvu podpísal s tým, že mu niečo v prevádzke ostane, pritom v prevádzke ostali holé steny. Čo tam vybudoval to mu tam ostalo, a ostatné veci pošli preč. Zmluvu o pôžičke podpísal preto, že žalobkyňa chcela prevádzku ukončiť tak, že ju predá, na čo jej on povedal, že to predať nechce. Žalobkyňa stále hovorila, že to predajú a aspoň niečo z toho budú mať. Tak jej povedal, že „zober si svoje veci a choď“. A tak sa aj stalo. Zmluvu o pôžičke si prečítal. Do spoločného podniku zainvestoval dosť veľa peňazí. Žalobkyňa robila v tom podniku, ktorý bol ich spoločný. On odtiaľ nedostal ani euro, a žalobkyňa chce odo neho peniaze, ktoré on v živote odtiaľ nedostal. Spoločný podnik - prevádzka sa nachádza na nástupišti, obchodné centrum MAJA, Mláka 3/4. Túto prevádzku oficiálne prevádzkovala žalobkyňa. On do spoločného podniku vložil zariadenie, bar sa vyrábal nový, sociálne zariadenia sa oddeľovali, schodisko na terasu - komplet všetko, keďže tam boli holé steny. Všetko to financoval zo svojich peňazí. Žalobkyňa bola kedysi majiteľka jednej prevádzky,

ktorá sa nachádzala na amfiteátri, prevádzka to bola RETRO CAFE, tam skončila prevádzku a odtiaľ si to previedla do ich prevádzky. Pri skočení podnikania žalobkyňa povedala, že odstúpi z prevádzky, keď jej zaplatí 8.500,- Eur. Dohodli sa, že žalobkyne odtiaľ odíde a nechá mu tam zariadenie. Lenže tak to nedopadlo, pretože žalobkyňa odišla aj zo zariadením. Musel si kúpiť nové zariadenie. To zariadenie, ktoré malo byť výmenou za Zmluvu o pôžičke sa v prevádzke nenachádza. On ďalej prevádzkuje podnik, ktorý si zariadil sám nanovo. Zmluvu o pôžičke podpísal preto, aby si nemusel to zariadenie nakupovať, aby mu tam ostalo, aby to mal bez čakania. Keď prevádzku zariaďoval, musel ju mať 2 týždne zavretú. Pri podpise zmluvy to malo byť tak, že mu v prevádzke niečo ostane, a on si iba prepíše nejaké papiere a funguje ďalej. Najskôr podpísal Zmluvu o pôžičke a potom na druhý deň v prevádzke nebolo nič - žalobkyňa odniesla zariadenie z prevádzky. Keby tie peniaze od žalobkyne dostal, nemá problém ich zaplatiť. Len z čoho jej bude platiť, keď ich nedostal. Nie je hlúpy, aby platil niečo čo v živote nemal. Pri podpise zmluvy myslel na to, že mu v prevádzke ten majetok - vybavenie, ostane.

12. Súd odmietol vykonať dôkaz navrhnutý žalovanou stranou a to výsluch svedkov konkrétne - P. J., nakoľko nepovažoval vykonanie tohto dôkazu za relevantné pre meritórne rozhodnutie súdenej veci, a to najmä s poukazom na to, že svedok mal vypočutý k okolnostiam uzavretia predmetnej Zmluvy o pôžičke, ktoré mu mali byť známe len z verzie žalovaného, čo by nevnieslo viac svetla do skutkových tvrdení sporových strán.

13. Po vykonanom dokazovaní a oboznámení sa z listinnými dôkazmi súd zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 26.1.2018 žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka Zmluvu o pôžičke (č.l. 5), predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky - peňažných prostriedkov veriteľom dlžníkovi, ktorý sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby a stanoveným spôsobom vrátiť. Podľa článku II. označenej zmluvy: „Veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi pôžičku v nominálnej hodnote 8.500,- Eur (slovom osemtisícpäťsto euro), ktorú vydá v hotovosti do rúk dlžníka pri podpise tejto zmluvy. Dlžník svojim podpisom na tejto Zmluve potvrdzuje prijatie a prevzatie sumy uvedenej v bode 1. tohto článku zmluvy od veriteľa v hotovosti.“ Podľa článku III. označenej zmluvy: „1. Dlžník sa zaväzuje poskytnutú pôžičku vrátiť veriteľovi v mesačných splátkach bezhotovostným prevodom na účet veriteľa uvedený v záhlaví tejto zmluvy. Výška mesačnej splátky je 250,- Eur a každý splátka je splatná do 10. dňa mesiaca. Prvá splátka je splatná do 10.4.2018. 2. Zmluvné strany sa dohodli, že každá mesačná splátka v zmysle bodu 1. tohto článku musí byť najneskôr do dátumu splatnosti pripísaná na účte veriteľa. V opačnom prípade sa dlžník dostane do omeškania. 3. Zmluvné strany sa dohodli, že ak sa dlžník omešká čo i len s jednou splátkou, stáva sa splatný celý dlh. 4. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania so zaplatením dlhu, dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi zákonný úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu až do úplného zaplatenia. 5. Zmluvné strany sa dohodli, že pôžička je poskytnutá bezúročne.“ V záverečných ustanoveniach zmluvné strany konštatovali, zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami, pričom zmluvné strany zároveň vyhlásili, že zmluva bola uzatvorená slobodne, vážne, nie v tiesni a nie za nápadne nevýhodných podmienok, zmluvné strany jej obsahu porozumeli na dôkaz čoho túto zmluvu vlastnoručne podpísali.

14. Pravosť podpisov obidvoch zmluvných strán (sporových strán) na predmetnej Zmluve o pôžičke bola toho istého dňa 26.1.2018 osvedčená Notárskym úradom JUDr. Branislava Švacha v Námestove, konkrétne Bc. S. K. ako zamestnancom povereným notárom.

XX. V zmysle predmetnej Zmluvy o pôžičke sa žalovaný zaviazal prvú splátku vo výške 250,- Eur uhradiť do 10.4.2018, čo žalovaný preukázateľne neurobil, v dôsledku čoho sa v zmysle Čl. III. bod 3. označenej zmluvy nastala splatnosť celého dlhu. Dňa 9.5.2018 bola žalovanému doručená predžalobná výzva na zaplatenie (prevzatie ktorej žalovaný potvrdil vlastnoručným podpisom - č.l. 8 p.v.), ktorou žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného tiež vyzvala, aby najneskôr do 10 dní od doručenia výzvy zaplatil pohľadávku vo výške 8.500,-Eur (t.j. celú žalovanú sumu). Keďže žalovaný prevzal túto výzvy 9.5.2018, posledný deň lehoty na zaplatenie uplatňovanej pohľadávky uplynul dňa 19.5.2018.

16. V tomto konaní bolo nesporné, že sporové strany v minulosti spolu prevádzkovali spoločný podnik a toto spoločné podnikanie ukončili, keď žalobkyňa odišla z tejto prevádzky (ukončila tam činnosť) a z

tejto prevádzky si zobrala aj zariadenie. Sporové strany naviac medzi sebou pred intímny vzťah, ktorí ukončili po podpise predmetnej Zmluve o pôžičke. Sporným nebolo v tomto konaní ani to, že žalovaný Zmluvu o pôžičke vlastnoručne podpísal a bol oboznámený s jej obsahom. Z prednesov sporových strán bolo evidentné, že ich medziľudské vzťahy sú narušené.

17. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

18. Podstatnými náležitosťami Zmluvy o pôžičke je dohoda o a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), b) druhovom určení veci, c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, d) určení času vrátenia.

19. Zmluva o pôžičke je reálnou asynalagmatickou zmluvou, v dôsledku čoho je okrem konsenzu zmluvných strán potrebné, aby došlo k reálnemu úkonu odovzdaniu druhovo určených vecí veriteľom dlžníkovi k čomu môže dôjsť aj prostredníctvom tretej osoby alebo sprostredkovane. Je nepochybné, že pokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne, ato aj keby všetky náležitosti tohto právneho úkonu (vrátane náležitosti vole) boli dané (rozsudok Najvyššieho súdu slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 325/2009 z 30.6.2010). Čo sa týka formy Zmluvy o pôžičke kvôli reálnej povahe pretrváva jej neformálnosť (teda môže byť uzatvorená aj len ústne) a závisí od vôle zmluvných strán, či si zvolia písomnú formu, prípadne, či spíšu len dôkaz o jej existencii. Na platnosť Zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje, aby bol v rámci jej dojednaní uvedený aj účel pskytnutia pôžičky.

20. V predmetnom konaní boli produkované dve skupiny navzájom antagonistických tvrdení, a to tvrdenie žalobkyne, že žalovanému reálne odovzdala sumu 8.500,- Eur, ktorú si od nej žalovaný prevzal a tvrdenie žalovaného, že od žalobkyne sumu 8.500,- Eur ako pôžičku neprevzal.

21. V spore ako je i tento, kedy evidentne jedna strana sporu porušila svoju povinnosť tvrdiť „úplne a pravdivo” (§ 150 ods. 1 je úlohou súdu zistiť, ktorá strana sporu klame a uvádza subjektívne (alebo objektívne) nepravdivé tvrdenia. V tomto smere musí súd nevyhnutne prihliadnuť na to, ktorá strana sporu uniesla dôkazné bremeno. V sporovom konaní totiž majú strany sporu dôkaznú povinnosť t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení sporovej strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

22. Po zvážení všetkých v konaní produkovaných tvrdení súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Tento záver opiera súd primárne o vyhlásenie žalovaného obsiahnuté v Čl. II. bod 2. predmetnej Zmluvy o pôžičke, v zmysle ktorého žalovaný podpisom na označenej zmluve potvrdzuje prijatie a prevzatie sumy 8.500,- Eur od žalobkyne v hotovosti. Pri hodnotení vyhlásenia dlžníka v Zmluve o pôžičke o tom, že peniaze prevzal súd opierajúc sa o judikatúru (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Cdo 2547/2011) vychádzal z toho, že nemožno prehliadať, že zmluva obsahuje prehlásenie žalovaného, že prevzatie pôžičky od žalobkyne potvrdzuje svojim podpisom na zmluve, pričom o pravosti podpisov zmluvných strán nie je namieste pochybovať (nespochybnili ich ani sporové strany), pretože boli úradne overené. Skutočnosť, že žalovaný Zmluvu o pôžičke 26.1.2018 podpísal, svedčí pre záver, že predmet pôžičky od žalobkyne prevzal. Pokiaľ by totiž predmet pôžičky od žalobkyne neobdržal, bolo by celkom nelogické, aby podpísal zmluvu obsahujúcu jeho prehlásenie o prevzatí peňazí. Zmluvné strany zmluvu uzavreli v rámci zmluvnej voľnosti, pričom im text zmluvného dojednania musel byť (a bol) v čase jej podpisu známy a zmluvu ako prejav svojej vážnej a slobodnej vole následne opatrili overenými podpismi. Za daného stavu odporuje pravidlám logického

myslenia uveriť bez ďalšieho obrane žalovaného, že predmet pôžičky od žalobkyne neprevzal, resp. odvodzovať, že Zmluva o pôžičke opatrená overenými podpismi zmluvných (sporových) strán nie je dostatočným dôkazom na preukázanie opaku. Účastníkom občianskoprávnych zmluvných vzťahov by malo byť naopak umožnené spoľahnúť sa na to, že celkom zrejmý obsah ich zmluvných dojednaní nemôže byť vyvrátený na základe prostého popretia zo strany zmluvnej strany, ktorá nechce niesť následky porušenia povinnosti zo zmluvného vzťahu (resp. nechce byť nositeľom povinností založeným zmluvným vzťahom). Tento záver v súdenej veci nedokáže zvrátiť ani zistený skutkový stav. Tvrdenia žalovaného, v zmysle ktorých predmetná Zmluva o pôžičke mala v podstate simulovať akúsi inú dohodu, podľa ktorej suma 8.500,- Eur mala byť protihodnotou za ponechania zariadenia v prevádzke (v spoločnom podniku so žalobkyňou), ktorú žalobkyňa ukončila, resp. byť kompenzáciou nákladov spoločného podnikania, súd vyhodnotil ako nevierohodné. Žalovaný ako osoba spôsobilá na právne úkony, ktorá bola preukázateľne s obsahom predmetnej Zmluvy o pôžičke, oboznámená a ktorú dobrovoľne podpísala, nevedel pred súdom nijako a už vôbec nie vierohodne a s potrebnou dávkou racionálnosti, zdôvodniť prečo teda neuzavrel taký druh zmluvy (resp. neurobil právny úkon), v ktorom by bol jednoznačne obsiahnutý ním uvádzaný zámer a z ktorého by výslovne vyplývalo, že finančné prostriedky sú kompenzáciou nákladov zo spoločného podnikania sporových strán ako pôvodne tvrdil žalovaný vo svojom odpore, resp. že ide o odplatu za ponechanie zariadenia v prevádzke ako to žalovaný tvrdil na pojednávaní. Obranu žalovaného súd vyhodnotil ako účelovú. Vzhľadom na nepreukázanie spojitosti predmetného záväzkové vzťahu so spoločným podnikaním sporových strán, súd považoval za nadbytočné a nehospodárne dokazovať za akých okolností a s akým výsledkom došlo k ukončeniu ich spoločného podnikania, teda ako si sporové strany pri ukončení spoločného podnikania vzájomne vyrovnali svoje záväzky z podnikania, resp. kto zostal vo vzťahu k tomu druhému z titulu spoločného podnikania dlžníkom, nakoľko to so súdenou vecou nesúvisí a nemá vo vzťahu k jej posúdeniu žiadnu relevanciu.

23. V tomto smere súd poukazuje na to, že výsledky hodnotenia dôkazov umožňujú súdu prijať záver o pravdivosti skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania, ak je na ich základe možné nadobudnúť istotu (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala, bez toho, aby o tom mohli byť rozumné pochybnosti. V súdenej veci žalovaný súdu neuviedol žiadnu takú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá rozumne spochybniť existenciu záväzkovoprávneho vzťahu (uzavretie Zmluvy o pôžičke) medzi ním a žalobkyňou.

24. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Vzhľadom na omeškanie žalovaného so splnením peňažného záväzku žalobkyni vznikol aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa Občianskeho zákonníka, ktorého výška k prvému dňu omeškania s plnením dlhu k 20.5.2018 predstavovala zákonný ročný úrok v občianskoprávnych vzťahoch z omeškania vo výške 5,00%. Žalobkyňa si v žalobe uplatnila úrok z omeškania od 20.5.2018, nakoľko výzvou na zaplatenie preukázateľne doručenou žalovanému 9.5.2018 (č.l. 12) žiadala na základe dohodnutej straty výhody splátok zaplatenie celého peňažného záväzku do 10 dní od doručenia výzvy, t.j. do 19.5.2018, v dôsledku čoho nastal nasledujúci deň, t.j. 20.5.2018 prvý deň omeškania žalovaného so splnením dlhu, preto súd rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok na úroky z omeškania od tohto ňou požadovaného dňa.

26. Na splnenie uloženej povinnosti súd žalovanému poskytol dlhšiu paričnú lehotu - t.j. lehotu na plnenie, a to 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (a nie lehotu 3 dni ako bežne určuje v ostatných prípadoch).

27. O trovách konania rozhodol súd (§ 262 ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom, vychádzal z toho, že žalujúca strana bola v predmetnom konaní úspešná v celom rozsahu, preto jej v tomto

rozsahu priznal voči žalovanému aj nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - t.j. na Okresnom súde Námestovo (§ 362 ods. 1,2 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak povinný (t.j. žalovaná strana) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený (t.j. žalujúca strana) podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.