Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-211-2018.pdf
PDF · 72.64 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/211/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkyne: N. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. P. XXXX/XX, E. E., zastúpenej AK JUDr. Repáň a partneri s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 25, Martin, IČO: 50 711 766, proti žalovanému: J. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. P. XX/X, E. E., zastúpenému Mgr. Miroslavom Golianom, advokátom so sídlom K. XX, K., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 8C/76/2011-581 zo dňa 19. apríla 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin po tom, čo vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov po rozvode manželstva, zaviazal žalovaného vyplatiť žalobkyni na úplné vyporiadanie BSM sumu 2 556,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Obidvoch účastníkov zaviazal uhradiť na účet Okresného súdu Martin súdny poplatok v sume 377,40 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznal Slovenskej republike voči účastníkom nárok na náhradu nákladov spojených so znaleckým dokazovaním v rozsahu 100 %. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 150 Občianskeho zákonníka, keď ustálil hodnotu majetku patriaceho do BSM na sumu 25 159,02 eur a pri zohľadnení vyporiadania jednotlivých položiek medzi účastníkov, tak ako to zdôvodnil v bode 14 a 15 dôvodov rozsudku ustálil sumu 2 556,50 eur ako rozdiel na strane žalovaného, ktorú potom následne tohto účastníka zaviazal vyplatiť žalobkyni na úplné vyporiadanie BSM. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania medzi účastníkmi vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania, pretože bolo v záujme obidvoch účastníkov vyporiadať si majetkové vzťahy.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho zástupcu podal odvolanie žalovaný. Mal za to, že súd prvej inštancie, i keď vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, nevyvodil z neho správny záver, keď ustálil hodnotu majetku patriaceho do BSM na sumu 25 159,02 eur. Nesprávne zahrnul do masy BSM ako aktívum sumu 8 000,- eur ako časť kúpnej ceny za odpredaj bytu, ktorá bola vyplatená žalovanému. Toto tzv. aktívum, resp. pohľadávka sporových strán voči kupujúcim vznikla takmer 6 rokov po zániku ich manželstva, t. j. nevznikla predsa počas trvania manželstva a v danom prípade sa nemohlo jednať ani o dohodu o vyporiadaní BSM, ktorú účastníci ani uzatvoriť nemohli, nakoľko v čase vydania konečného súhlasu žalobkyne na predaj ich spoločného bytu od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva ubehli viac ako 3 roky. Okrem toho kúpna cena nebola vyplatená žalovanému, nakoľko účet uvedený v kúpnej zmluve, na ktorý bola vyplatená časť kúpnej ceny 8 000,- eur, nepatrí žalovanému, ale celkom inej osobe. Hodnota majetku patriaceho do BSM podľa jeho názoru predstavuje sumu vo výške 12 093,02 eur, ktoré hodnoty nadobudla žalobkyňa veci v hodnote 10 024,98 eur žalovaným v hodnote 2 070,04 eur. Na základe toho potom žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a zaviazať žalobkyňu uhradiť mu na úplné vyporiadanie BSM sumu 3 976,47 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Podľa jej názoru súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a napokon i správne rozhodol. V priebehu konania bola medzi stranami sporu ustálená masa BSM, ktorú tvoril okrem iného aj trojizbový byt č. 3 s podielom na spoločných častiach. K odpredaju bytu došlo za určitých podmienok, ktoré potom boli rozporované a nedošlo k uzavretiu súdneho zmieru. Za takéhoto stavu nemohol súd ani nič iné urobiť, ako vyporiadať v rámci konania BSM i sumu, ktorá bola vyplatená za odpredaj bytu nad čiastku 38 000,- eur, ktorú si účastníci rozdelili rovným dielom. Súd naviac pri započítaní sumy 8 000,- eur v prospech žalovaného zohľadnil sumu 1 934,- eur, pretože v čase predaja bytu mali manželia nedoplatok voči spoločenstvu vlastníkov bytov. Vyporiadanie BSM je podľa jej názoru čisto matematickou záležitosťou, kedy súd jednoznačne uviedol, čo tvorí masu BSM, kto z nej koľko nadobudol a kto je povinný komu vyplatiť určitú sumu na úplné vyporiadanie nárokov. Súd v dôvodoch neuvádzal a podľa názoru žalobkyne sa ani nepriklonil na jednu alebo druhú stranu, použil vyslovene zákonné dôvody a masu BSM vyporiadal zákonne a správne. V prípade úspechu uplatňovala si nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať, keďže ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
6. Tak, ako to napokon správne konštatuje i súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, v priebehu konania došlo k odpredaju nehnuteľnosti účastníkov (bytu) patriacej do BSM, a preto prvostupňový súd správne pri vyporiadaní zohľadnil sumu, ktorá bola za odpredaj bytu účastníkom vyplatená a prihliadol i na výšku plnenia, ktorú obdržali účastníci za tento odpredaj. Takýto postup je i podľa názoru odvolacieho súdu v súlade so zákonom, lebo sa jednalo o plnenie, ktoré účastníci získali odpredajom spoločnej veci patriacej do BSM v priebehu konania o vyporiadanie BSM, a preto odvolací súd na túto námietku zo strany žalovaného neprihliadol.
7. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia je zrejmé, z ktorých skutočností súd pri rozhodovaní vychádzal, i to, akými úvahami sa riadil a keďže, tak ako je už vyššie uvedené, zo strany odvolateľa neboli uvedené žiadne skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie, neprislúchalo ani odvolaciemu súdu vyhodnotiť vykonané dokazovanie inak, než ho vyhodnotil okresný súd, a preto rozhodnutie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.
8. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP s použitím ust. § 396 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).