Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Cbi/5/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou JUDr. Dominikou Rejdovianovou, v právnej veci žalobcu Slovenská republika - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Šumperská 1, 971 01 Prievidza, IČO: 30 794 536, v zastúpení Mgr. Marianou Žáčikovou, nar. XX. XX. XXXX, bytom W. X/X, 971 01 M., proti žalovanému JUDr. Miloš Levrinc, PhD., so sídlom kancelárie J. Kozáčeka 13E, 960 01 Zvolen, značka správcu S1201, správca podstaty úpadcu Božena Tomíková, nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX J., 962 52 J., o určenie popretých pohľadávok, takto

rozhodol:

U r č u j e , že pohľadávka žalobcu uplatnená prihláškou pohľadávky poradové č. 1 zo dňa 19. 07. 2017 do konkurzného konania úpadcu Božena Tomíková, nar. XX. XX. XXXX, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4K/5/2017 vo výške 10 136,63 Eur z titulu nezaplateného úroku z omeškania, zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 16 je nesporná čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 07. 09. 2017 domáhal určenia popretej pohľadávky, ktorá bola uplatnená prihláškou pohľadávky por. č. 1 zo dňa 19. 07. 2017 do konkurzného konania úpadcu Boženy Tomíkovej, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4K/5/2017 vo výške 10 136,63 Eur /ďalej len „popretá pohľadávka“/ z titulu nezaplateného úroku z omeškania, zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 16, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky. Doplnením žaloby zo dňa 29. 09. 2017 si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania v prípade, že súd jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovie. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 4K/5/2017 zo dňa 27. 02. 2017 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Božena Tomíková, nar. XX. XX. XXXX /ďalej len „úpadca“/, otvoril ho ako malý konkurz a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Miloša Levrinca, PhD. /ďalej len „žalovaný“/. Uznesenie bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 44/2017 zo dňa 03. 03. 2017. Žalobca si v konkurze prihlásil nezabezpečenú pohľadávku štátu v jeho správe, ktorá bola doručená do kancelárie žalovaného dňa 24. 07. 2017. Pohľadávka žalobcu bola uplatnená z titulu nezaplateného úroku z omeškania, ktorý bol priznaný rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 6C/171/1996 - 26 zo dňa 24. 01. 1997, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. 02. 1997. Pohľadávka uplatnená žalobcom je vedená v zozname pohľadávok pod č. 16. Žalovaný ako správca úpadcu dňa 25. 08. 2017 písomne oznámil žalobcovi, že pri skúmaní uplatnenej pohľadávky zistil, že pohľadávka je sporná, preto ju dňa 23. 08. 2017 poprel v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky a ako jediný dôvod popretia žalovaný uviedol, že prihlásená pohľadávka je premlčaná a osobitne namieta, že právo plniť a vymáhať uplatnenú pohľadávku sa premlčalo. Žalobca s názorom žalovaného nesúhlasí, pretože v prihláške pohľadávky por. č. 1 zo dňa 19. 07. 2017 žalobca uplatnil pohľadávku z titulu nezaplateného úroku z omeškania po zaplatení istiny, ktorý bol priznaný právoplatným rozhodnutím súdu a to rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 6C/171/1996 - 26 zo dňa 24. 01. 1997, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. 02. 1997. Z dôvodu, že úpadca dobrovoľne nesplnil, čo mu ukladalo vykonateľné rozhodnutie súdu,

žalobca na podklade označeného exekučného titulu navrhol súdnemu exekútorovi dňa 15. 04. 1998 vykonanie exekúcie voči úpadcovi. Exekučné konanie bolo začaté dňa 15. 04. 1998 a bolo vedené na Okresnom súde v Topoľčanoch a u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 103/1998 až do vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Všetky uvedené skutočnosti žalobca uviedol v prihláške pohľadávky, v časti právny dôvod vzniku pohľadávky. S poukazom na § 110 a § 112 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník /ďalej len „ObZ“/ má žalobca zato, že právo na plnenie z exekučného titulu voči úpadcovi bolo žalobcom riadne uplatnené u súdneho exekútora ešte pred uplynutím premlčacej doby. K prihláške pohľadávky žalobca pripojil dôkazy, ktorými podľa jeho názoru preukázal, že právo plniť a vymáhať prihlásenú pohľadávku sa nepremlčalo. Prílohy žaloby tvorili prihláška pohľadávky žalobcu por. č. 1 zo dňa 19. 07. 2017; rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 6C/171/1996 - 26 zo dňa 24. 01. 1997; dohoda medzi Okresným úradom Prievidza a P. T. G. Pekáreň Oslany, v zastúpení úpadcom, o vytvorení spoločensky účelného pracovného miesta a poskytnutí návratného finančného príspevku z prostriedkov Fondu zamestnanosti SR na podporu vytvorenia nového pracovného miesta zo dňa 06. 10. 1994; návrh žalobcu na vykonanie exekúcie na zaplatenie sumy 179 800,- Sk voči povinnému úpadcovi doručený súdnemu exekútorovi Mgr. Jurajovi Meliškovi dňa 15. 04. 1998; opravený návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému úpadcovi zo dňa 18. 06. 1998; oznámenie o ustanovení náhradníka súdneho exekútora Mgr. Juraja Meliška; potvrdenie žalovaného zo dňa 26. 07. 2017 o zapísaní prihlášky žalobcu po základnej prihlasovacej lehote do zoznamu pohľadávok a oznámenie žalovaného o popretí pohľadávky žalobcu ako veriteľa, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 25. 08. 2017.

2. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 06. 11. 2017 (§ 167 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/) žalovaný uviedol, že uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu a súdu navrhuje, aby žalobu zamietol ako nedôvodnú. Prihlásenú pohľadávku naďalej neuznáva v celom rozsahu, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky a trvá na tom, že prihlásená pohľadávka žalobcu je premlčaná a právo plniť a vymáhať uplatnenú pohľadávku sa premlčalo. V rámci dokazovania navrhol predložiť a vykonať exekučný spis vedený na Okresnom súde v Topoľčanoch a u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, so sídlom Exekútorského úradu Šaľa, P. Pázmana 49/3, 927 01 Šaľa, pod sp. zn. EX 103/1998, nakoľko z doteraz predložených dôkazov nie je jasné, kedy predmetná exekúcia začala a dokedy trvala.

3. Podaním zo dňa 13. 12. 2017 (§ 167 ods. 3 žalobca uviedol, že má za to, že žaloba je dôvodná a popretie uskutočnené žalovaným je neopodstatnené. Žalobca v premlčacej dobe právoplatne priznané právo uplatnil na podklade exekučného titulu u súdneho exekútora Mgr. Juraja Meliška, exekútora so sídlom v Prievidzi, návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 24. 03. 1998. Exekučné konanie začalo podaním tohto návrhu dňa 15. 04. 1998 a je vedené pod sp. zn. EX 103/1998. Žalobca nárok uplatnil po tom, čo úpadca nesplnil dobrovoľne, čo mu ukladalo vykonateľné rozhodnutie súdu. V začatom exekučnom konaní žalobca riadne pokračoval, preto premlčacia doba od uplatnenia práva u súdneho exekútora po dobu konania exekúcie neplynula, čím nemohlo dôjsť k premlčaniu práva plniť a vymáhať uplatnenú pohľadávku. Žalobca nemá vedomosť o tom, že by bola exekúcia do vyhlásenia konkurzu zastavená. Žalobca v rámci svojho vyjadrenia predložil súdu upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. EX 103/1998 zo dňa 18. 08. 1998 z ktorého vyplýva, že exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie i na príslušenstvo pohľadávky (priznaný úrok z omeškania), pre vymoženie ktorého sa vedie exekúcia u povereného súdneho exekútora - náhradníka JUDr. Ľubomíra Pekára, Exekútorský úrad Šaľa, P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa 1. Naposledy sa v spise žalobcu nachádza založený exekučný príkaz EX 103/98 zo dňa 03. 09. 2012 na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov pre vymoženie pohľadávky žalobcu na úroku z omeškania vo výške 10 136,63 Eur a predbežných trov exekúcie s DPH, na základe ktorého platiteľ príjmov úpadcu oznámil dňa 18. 09. 2012, že na úhradu vymáhanej pohľadávky bude vykonávať zrážky z dôchodku po úhrade pohľadávok so skorším poradím. Žalobca k svojmu vyjadreniu predložil podanie žalobcu ako oprávneného v exekučnom konaní zo dňa 18. 06. 1998, ktorým opravil návrh na vykonanie exekúcie; späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia ObÚP Prievidza č. 352/96/Ko zo dňa 03. 09. 1996 a upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 18. 08. 1998 na istinu vo výške 179 800,- Sk spolu s príslušenstvom a to úrokmi vo výške 274 256,74,- Sk. Žalobca žiadal súd, aby v rámci dokazovania prihliadal na všetky predložené prílohy žaloby vrátane príloh podaného vyjadrenia.

4. Dňa 01. 02. 2018 súd žalovanému doručoval vyjadrenie žalobcu zo dňa 13. 12. 2017 a umožnil mu, aby sa v lehote 15 dní od doručenia písomne vyjadril a uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na svoju obranu (§ 167 ods. 4 . Podaním zo dňa 16. 02. 2018 žalovaný uviedol,

že z doteraz predložených dôkazov nie je jasné dokedy exekúcia trvala. Žalovaný zároveň uviedol, že celá pohľadávka s príslušenstvom, tak ako bola žalobcom prihlásená do konkurzu na majetok úpadcu, bola úpadcom uhradená súdnemu exekútorovi Mgr. Jurajovi Meliškovi. Náhradník JUDr. Ľubomír Pekár prisľúbil úpadcovi vo svojej kancelárii, že „dá veci do poriadku.“ Vzhľadom na nové skutočnosti, žiadal žalovaný súd o vypočutie úpadcu a súdnych exekútorov Mgr. Juraja Meliška a jeho náhradníka JUDr. Ľubomíra Pekára.

5. Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 11. 10. 2018, ktoré bolo z dôvodu kolízie termínov pojednávaní žalovaného odročené (zmenené) na deň 25. 10. 2018. Na termín pojednávania určený na deň 25. 10. 2018 sa žalobca (poverený zamestnanec s vysokoškolským právnickým vzdelaním II. stupňa) a žalovaný (správca konkurznej podstaty úpadcu) dostavili.

6. Z údajov zverejnených v Obchodnom vestníku č. 44/2017 zo dňa 03. 03. 2017, súd považoval za zistené, že Okresný súd Banská Bystrica ako konkurzný súd uznesením sp. zn. 4K/5/2017 zo dňa 27. 02. 2017, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka (úpadcu) a ustanovil žalovaného za správcu konkurznej podstaty.

7. Z údajov zverejnených v Obchodnom vestníku č. 143/2017 zo dňa 27. 07. 2017, mal súd za preukázané, že žalovaný zverejnil oznámenie, že zapísal do zoznamu pohľadávok pod číslom 16, pohľadávku žalobcu v celkovej výške 10 136,63 Eur, ktorá bola žalovanému doručená po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty na prihlasovanie pohľadávok veriteľov (§ 28 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len „ZoKR“/).

8. Z prihlášky pohľadávky žalobcu por. č. 1 zo dňa 19. 07. 2017, mal súd za preukázané, že žalobca si do konkurzu úpadcu prihlásil úrok z omeškania vo výške 10 136,63 Eur. Právnym titulom pohľadávky bol rozsudok Okresného súdu Topoľčany č.k. 6C/171/1996 - 26 zo dňa 24. 01. 1997, právoplatný dňa 19. 02. 1997, ktorým súd zaviazal úpadcu voči žalobcovi okrem iného aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 22 % ročne od 01. 07. 1995 zo sumy 174 800,- Sk (5 802,30 Eur) do 05. 10. 1995, vo výške 19,5 % ročne od 06. 10. 1995 zo sumy 174 800,- Sk (5 802,30 Eur) do 12. 01. 1996 a vo výške 17,6% ročne od 13. 01. 1996 zo sumy 174 800,- Sk (5 802,30 Eur) do zaplatenia istiny. Na podklade exekučného titulu a návrhu žalobcu zo dňa 24. 03. 1998 začalo voči úpadcovi exekučné konanie sp. zn. EX 103/1998 u súdneho exekútora Mgr. Juraja Meliška a neskôr pokračovalo u jeho náhradníka JUDr. Ľubomíra Pekára. V priebehu exekučného konania úpadca dňa 25. 06. 2004 čiastkovými plneniami uhradil istinu vo výške 174 800,- Sk (5 802,30 Eur) a v exekučnom konaní zostal neuhradený úrok z omeškania vo výške 10 136,63 Eur, ktorý si prihláškou prihlásil žalobca do konkurzu na úpadcu. Prílohy prihlášky tvorili: rozsudok Okresného súdu Topoľčany č.k. 6C/171/1996 - 26 zo dňa 24. 01. 1997, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. 02. 1997; dohoda medzi žalobcom a úpadcom zo dňa 06. 10. 1994, ktorej predmetom bolo poskytnutie návratného finančného príspevku vo výške 184 000,- Sk na vytvorenie nových spoločensky účelných pracovných miest; návrh žalobcu na vykonanie exekúcie na majetok úpadcu zo dňa 24. 03. 1998, oprava návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie zo dňa 18. 06. 1998 a oznámenie adresované žalobcovi o ustanovení náhradníka súdneho exekútora Mgr. Juraja Meliška zo dňa 02. 05. 2008.

9. Súd v ďalšom považoval za zistené, že žalovaný písomným oznámením, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 25. 08. 2017 (prezenčná pečiatka žalobcu, č.l. 22 obsahu spisu) oznámil, že prihlásenú pohľadávku poprel v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky s odôvodnením, že prihlásená pohľadávka je premlčaná a právo plniť a vymáhať uplatnenú pohľadávku sa premlčalo.

10. Žalovaný požadoval vykonanie dôkazu predložením exekučného spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 4Er/707/1998 a exekučného spisu súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára sp. zn. EX 103/1998 a výsluch úpadcu a súdnych exekútorov Mgr. Juraja Meliška a JUDr. Ľubomíra Pekára.

Podľa § 32 ods. 9 ZoKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

Podľa § 32 ods. 14 ZoKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac tohto, čo uviedol v prihláške.

Podľa § 110 ods. 1 OZ, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

11. V danom prípade, mal súd za preukázané, že žalobca disponoval v tomto spore aktívnou legitimáciou v zmysle § 32 ods. 9 ZoKR, nakoľko jeho riadne prihlásená pohľadávka ako veriteľa úpadcu, bola popretá žalovaným ako správcom konkurznej podstaty úpadcu v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky. Žaloba bola žalobcom na tunajší súd podaná dňa 07. 09. 2017 (elektronická doručenka, č.l. 26), t.j. včas v prekluzívnej lehote 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky (§ 32 ods. 9 ZoKR), nakoľko podľa prezenčnej pečiatky žalobcu, bolo oznámenie o popretí pohľadávky žalobcovi doručené dňa 25. 08. 2017, preto lehota na podanie určovacej lehoty plynula do 25. 09. 2017. Súd považoval za splnenú aj podmienku podľa § 32 ods. 14 posledná veta ZoKR, v zmysle ktorého sa žalobca môže domáhať žalobou najviac toho, čo uviedol v prihláške pohľadávky. Žalobca sa v danom spore domáha určenia, že jeho pohľadávka vo výške 10 136,63 Eur z titulu nezaplateného úroku z omeškania je nesporná čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky. Súd má z predloženej prihlášky pohľadávky za preukázané, že žalobca sa v spore nedomáha viac práv ako uviedol v prihláške pohľadávky.

12. Žalovaným je v danej veci správca konkurznej podstaty úpadcu, ktorý poprel riadne prihlásenú pohľadávku žalobcu, v lehote 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom registri, nakoľko sa jednalo o oneskorene prihlásenú pohľadávku. Z údajov zverejnených v Obchodnom vestníku č. 143/2017 zo dňa 27. 07. 2017 súd považoval za zistené, že žalovaný zverejnil oznam, že zapísal do zoznamu pohľadávok úpadcu pohľadávku žalobcu ako veriteľa, ktorého prihláška bola žalovanému doručená po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty v celkovej sumy 10 136,63 Eur, zapísaná v zozname pohľadávok pod číslom 16. V danej veci tak lehota na popretie pohľadávky žalobcu uplynula dňa 27. 08. 2017, t.j. do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku (§ 32 ods. 3 písm. b) ZoKR) a nakoľko žalovaný v oznámení o popretí pohľadávky uviedol dátum popretia dňa 23. 08. 2017, považoval súd za preukázané, že pohľadávka žalobcu bola zo strany žalovaného popretá včas.

13. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu, bolo dôvod popretia, ktorý uviedol žalovaný v písomnom oznámení o popretí pohľadávky. Žalovaný mal zato, že celá prihlásená pohľadávka vo výške 10 136,63 Eur je premlčaná a právo plniť a vymáhať prihlásenú pohľadávku sa premlčalo. Podľa jeho vyjadrenia nie je známe, kedy exekúcia začala a dokedy trvala. Na preukázanie tohto tvrdenia žiadal žalovaný predložiť a vykonať exekučný spis Okresného súdu Topoľčany a súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára. Žalobca argumentoval tým, že prihlásený úrok z omeškania vo výške 10 136,63 Eur mu bol priznaný rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. 6C/171/1996 - 26 zo dňa 24. 01. 1997, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19. 02. 1997. Následne vzhľadom k tomu, že úpadca si povinnosť uloženú rozhodnutím súdu dobrovoľne neplnil, požiadal žalobca návrhom zo dňa zo dňa 24. 03. 1998, súdnemu exekútorovi Mgr. Jurajovi Meliškovi doručeným dňa 15. 04. 1998, o začatie exekúcie na majetok úpadcu. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, ktoré žalobca aj hodnoverným spôsobom prostredníctvom listinných dôkazov preukázal mal zato, že jeho pohľadávka nie je premlčaná, pretože v priebehu premlčacej doby požiadal súdneho exekútora o výkon rozhodnutia a právo na plnenie sa nepremlčalo, pretože žalobca v začatom exekučnom konaní riadne pokračoval a exekučné konanie trvalo až do vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu.

14. V danom spore súd považoval za potrebné vykonať navrhovaný dôkaz (§ 185 ods. 1 predložením a oboznámením sa s obsahom exekučného spisu Mgr. Juraja Meliška a neskôr jeho

náhradníka JUDr. Ľubomíra Pekára, sp. zn. EX 103/1998 (§ 204 . Na pojednávaní dňa 25. 10. 2018 súd oboznámil strany sporu s obsahom vyžiadaného exekučného spisu, z ktorého mal za preukázané, že dňa 15. 04. 1998 začalo exekučné konanie na majetok úpadcu na základe exekučného titulu, ktorým bol právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Topoľčany č.k. 6C/171/1996 - 26 zo dňa 24. 01. 1997 (§ 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení účinnom od 01. 01. 1998 do 30. 06. 1998). Vykonaním exekúcie bol Okresným súdom Topoľčany poverený súdny exekútor Juraj Meliško na vymoženie povinnosti zaplatiť istinu vo výške 174 800,- Sk s 22 % úrokom z omeškania od 01. 07. 1995 do 05. 10. 1995; s 19,5 % úrokom z omeškania od 06. 10. 1995 do 12. 01. 1996; s 17,6 % úrokom z omeškania od 13. 01. 1996 do zaplatenia a trovami exekučného konania. Oprávneným vo veci návrhu na vykonanie exekúcie bol žalobca a povinným úpadca. Od právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Topoľčany začala žalobcovi v zmysle § 110 ods. 1 plynúť nová objektívna 10 ročná premlčacia doba, počas plynutia ktorej, mohol žalobca požiadať o výkon daného rozhodnutia. Žalobca tak urobil po uplynutí jedného roka odkedy rozhodnutie Okresného súdu Topoľčany nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, t.j. návrh na výkon rozhodnutia podal včas, preto nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že pohľadávka žalobcu je premlčaná. Podaním návrhu na začatie exekúcie nastalo spočívanie premlčacej doby, tak ako to predpokladá § 112 OZ, samozrejme za podmienky, že v začatom konaní o výkon rozhodnutia sa riadne pokračuje. Z obsahu exekučného spisu ako aj z dôkazov predložených žalobcom, mal súd nepochybne za preukázané, že v začatom exekučnom konaní sa riadne pokračovalo, žalobca vystupoval v exekučnom konaní aktívne a exekučné konanie trvalo až do vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, t.j. do 04. 03. 2017 (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 v spojení s § 48 ZoKR v znení účinnom do 31. 12. 2017). Od úpadcu sa súdnemu exekútorovi Mgr. Jurajovi Meliškovi podarilo vymôcť istinu vo výške 174 800,- Sk a trovy exekúcie vo výške 45 003,50,- Sk, čo potvrdzuje aj vyjadrenie súdneho exekútora Mgr. Juraja Meliška zo dňa 23. 06. 2004 adresované žalobcovi a predložené žalobcom na pojednávaní dňa 25. 10. 2018. To znamená, že neuhradené zostali v exekučnom konaní aj naďalej úroky z omeškania vo výške 10 136,63 Eur. Skutočnosť, že náhradník súdneho exekútora Mgr. Juraja Meliška, JUDr. Ľubomír Pekár vymáhal aj naďalej v exekučnom konaní žalobcom uplatnené úroky z omeškania, mal súd za preukázané jednak z dôkazov predložených žalobcom (exekučný príkaz z č.l. 61 obsahu spisu a vyjadrenie súdneho exekútora zo dňa 22. 10. 2018 predložené súdu na pojednávaní) ako aj z obsahu exekučného spisu, konkrétne aj z oznámenia Sociálnej poisťovne, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, adresovaného súdnemu exekútori, ktorým bolo oznámené, že od 10. 03. 2018 sa začne s vymáhaním pohľadávky žalobcu vo výške 10 136,63 Eur zrážkami z dôchodku úpadcu. Na základe uvedeného a vykonaného dokazovania možno konštatovať, že nedošlo k premlčaniu pohľadávky žalobcu a rovnako právo plniť a vymáhať pohľadávku sa nepremlčalo.

15. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. 01. 2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016, konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných, správcom v incidenčnom konaní uvádzaných dôvodov, než je uvedené v popieracom prejave. Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je potom preskúmanie opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje.

16. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11. 12. 2017 rozšíril obsah svojho pôvodného popretia zo dňa 23. 08. 2017, keď uviedol, že úpadca mal celú pohľadávku, tak ako bola žalobcom prihlásená, uhradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Jurajovi Meliškovi a náhradník JUDr. Ľubomír Pekár, prisľúbil úpadcovi, že „dá veci do poriadku“. Vzhľadom na vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nebol súd povinný preskúmavať, toto tvrdenie žalovaného, ktorým podľa názoru súdu, rozšíril svoje pôvodné popretie. Avšak vzhľadom k tomu, že zo strany žalobcu nebola táto skutočnosť žiadnym spôsobom namietaná a dokonca sa sám žalobca bránil voči tvrdeniu žalovaného predkladaním dôkazov na pojednávaní, má súd zato, že aj s týmto tvrdením žalovaného, bol povinný sa vysporiadať.

17. Súd je názoru, že žalovaný svoje tvrdenie ohľadom úhrady pohľadávky, ktorá bola prihlásená žalobcom do konkurzu vedeným na majetok úpadcu, žiadnym spôsobom nepreukázal. Na podporu svojho tvrdenia nedoložil súdu žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval ním tvrdenú skutočnosť. Naopak žalobca, predložil súdu na pojednávaní dňa 25. 10. 2018 oznámenie od súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára zo dňa 22. 10. 2018, z ktorého považuje súd za zistené, že úpadca v postavení povinného nevyplatil v exekučnom konaní žiadne príslušenstvo pohľadávky. Žalobca sa

bránil tvrdením, že v prípade ak by bolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že zo strany úpadcu došlo k úhrade úroku z omeškania, nie je jasné, prečo sa úpadca nebránil námietkami, resp. žiadosťou o zastavenie exekučného konania, ktoré aj po údajnej úhrade pohľadávky pokračovalo ďalej až do vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Súd konštatuje, že žalovaným tvrdená skutočnosť, nevyplýva ani z obsahu exekučného spisu, ktorý súd v danom spore vykonal ako dôkaz listinou, preto aj v tomto smere považuje nárok žalobcu za odôvodnený.

18. Súd na základe návrhu žalovaného nevykonal dokazovanie výsluchom úpadcu a súdnych exekútorov Mgr. Juraja Meliška a JUDr. Ľubomíra Pekára z dôvodu, že skutočnosti potrebné na rozhodnutie v prejednávanej veci mal dostatočným spôsobom za preukázané z žalobcom predložených dôkazov a z exekučného spisu súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára sp. zn. EX 103/1998. Vykonaním tohto dôkazu - oboznámením sa s exekučným spisom, mal súd hodnoverným spôsobom za preukázané, že nárok žalobcu v konaní je daný. Prípadné výpovede svedkov Mgr. Juraja Meliška alebo JUDr. Ľubomíra Pekára, by podľa názoru súdu nepreukázali nič iné ako skutočnosti, ktoré sú obsahom tohto exekučného spisu, ktorý viedol najprv Mgr. Juraj Meliško a neskôr od 05. 03. 2008 ako náhradník JUDr. Ľubomír Pekár. Výsluch úpadcu súd nepovažoval za účelný, pretože z žalobcom predložených listinných dôkazov vyplynulo, že úpadca v priebehu exekučného spisu uhradil istinu pohľadávky a úrok z omeškania zostal aj naďalej neuhradený. Na preukázanie tvrdenia, že úpadca uhradil celú vymáhanú sumu do rúk súdneho exekútora Mgr. Juraja Meliška, nepredložil žalovaný ani do vyhlásenia uznesenia o ukončení dokazovania žiaden dôkaz a ani neuviedol odôvodnené prekážky, ktoré by mu znemožňovali takýto dôkaz predložiť.

19. Na základe vyššie uvedeného, mal súd v danom spore za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne, žalobca jednak povinnosťou tvrdenia ako aj dôkaznou povinnosťou (§ 149 dostatočným spôsobom preukázal opodstatnenosť podanej žaloby, preto jej súd vyhovel spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

20. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 1 CSP, súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP, poverený vyšší súdny úradník, voči rozhodnutiu ktorého je prípustná sťažnosť.

Poučenie:

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo (2).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.