Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/109/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobkyne: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpená: JUDr. Pavel Novák, usadený euroadvokát, so sídlom Mostová 2, Bratislava, proti žalovanému: V., bytom B. štátny občan Slovenskej republiky, zastúpený: JUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD., advokát, so sídlom Piaristická 2, Nitra, o zaplatenie 2.207,34 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 23. marca 2018 pod č.k. 11RO/187/2014-148 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti II. výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovanému priznáva voči žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.

II. Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania, ako aj o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalobkyni vrátil súdny poplatok vo výške 125,30 eura cestou spoločnosti Slovenská pošta, a.s. Svoje rozhodnutie v časti náhrady trov konania právne odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 256 ods. 1, § 257 a § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP). Dňa 20.03.2018 mu žalobkyňa doručila podanie, ktorým vzala svoj návrh na začatie konania späť v celom rozsahu. Žiadala konanie zastaviť, vrátiť súdny poplatok a nežiadala priznať náhradu trov konania. Keďže žalobkyňa náhradu trov konania nežiadala, nepriznal jej ich náhradu s odvolaním sa na ustanovenie o dôvodoch hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania.

2. Žalovaný napadol uznesenie súdu prvej inštancie v časti II. výroku o náhrade trov konania odvolaním podaným v zákonnej lehote. Ako odvolací dôvod uviedol, že napadnuté uznesenie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ . Z napadnutého uznesenia nevyplývalo odôvodnenie nepriznania náhrady trov konania žalovanému a taktiež žiadne odôvodnenie aplikácie ustanovenia § 257 a s ním súvisiaca existencia dôvodov osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého uznesenia vôbec nezaoberal existenciou jeho právneho zastúpenia, jeho podaním prostredníctvom právneho zástupcu a s ním súvisiacu náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastúpením v konaní. Súd prvej inštancie nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, ktorým malo byť ustanovenie § 256 ods. 1, 2 CSP. Mal za to, že mu mal súd priznať voči žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko sám procesne nezavinil zastavenie konania. Na základe uvedeného navrhol, aby súd prvej inštancie odvolaniu vyhovel a v rámci autoremedúry svoje uznesenie v napadnutej časti zrušil alebo, aby odvolanie predložil odvolaciemu súdu, a ten, aby uznesenie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, alebo, aby napadnuté uznesenie zmenil a priznal žalovanému voči žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Žalobkyňa sa písomne vyjadrila k odvolaniu žalovaného. Uviedla, že žalobou zo dňa 28.04.2014 sa domáhala zaplatenia pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX voči Q., ktorá po začatí súdneho konania dňa XX.XX.XXXX . zomrela. Na základe výzvy súdu prvej inštancie zo dňa 10.05.2017 navrhla, aby v konaní pokračoval s právnymi nástupcami pôvodnej žalovanej. Na základe predmetnej výzvy mala za to, že existujú právny nástupcovia žalovanej a že v dôsledku univerzálnej sukcesie došlo k prechodu práv a povinností žalovanej na dediča V. B.. Ak nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného existoval už v čase jej vyjadrenia na postup v zmysle § 64 a v prípade, že neboli splnené podmienky predpokladané týmto ustanovením, mal súd prvej inštancie možnosť jej návrhu na pokračovanie v konaní nevyhovieť. V tomto čase dedičské konanie nebolo ešte právoplatne skončené, a teda nebola ustálená zodpovednosť konkrétneho dediča. Došlo k právoplatnému skončeniu dedičského konania vydaním uznesenia dňa 19.04.2017 sp. zn. 15D/1348/2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.05.2017 a v zmysle ktorého nešlo o rozhodnutie o dedičstve, ale o rozhodnutie o vydaní majetku nepatrnej hodnoty a zastavení konania o dedičstve. Vzhľadom na to vo vyjadrení (resp. späťvzatí) k výzve súdu prvej inštancie zo dňa 21.02.2018 netrvala na pokračovaní súdneho sporu a súhlasila so zastavením konania. K zastaveniu konania nedošlo z dôvodu jej zavinenia, ale z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie V. ako žalovaného pre rozhodnutie v dedičskom konaní, ktorým bolo zo zákona určené nezodpovedanie za dlhy pôvodnej žalovanej. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhla, aby odvolací súd odvolanie zamietol a napadnutý výrok II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 vec prejednal a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 388 zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 , ani na jeho zrušenie (§ 389 .

5. V danom prípade bolo z obsahu súdneho spisu zistené, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 06.05.2014 domáhala vydania platobného rozkazu na zaplatenie 2.207,34 eura s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Ako žalovaných označila v žalobe: 1. Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, V. a 2. H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, V.. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel a dňa 22.09.2014 vydal platobný rozkaz č.k. 11RO/187/2014-97, ktorý bol doručený právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 10.10.2014. V rovnaký deň sa súdu vrátila nedoručená zásielka adresovaná žalovanému v 2. rade s oznámením, že zomrel. Následne súd prvej inštancie zistil, že žalovaný v 2. rade zomrel ešte pred začatím konania dňa 18.01.2008. V dôsledku toho súd prvej inštancie uznesením platobný rozkaz zrušil a žalobkyňa vzala podaním doručeným súdu dňa 26.01.2015 žalobu v časti žalovaného v 2. rade späť. Súd prvej inštancie vykonal dňa 13.10.2016 lustráciu žalovanej v 1. rade v registri obyvateľov Slovenskej republiky. Zistil, že žalovaná zomrela dňa 15.09.2016. V dôsledku toho vyzval dňa 10.05.2017 žalobkyňu na vyjadrenie sa, či trvá na podanej žalobe alebo či žiada pokračovať v konaní s právnymi nástupcami žalovanej v 1. rade. Žalobkyňa doručila dňa 24.05.2017 súdu prvej inštancie vyjadrenie, v zmysle ktorého žiadala, aby súd pokračoval v konaní s právnymi nástupcami žalovanej v 1. rade. Na základe toho súd uznesením zo dňa 18.01.2018 č.k. 11RO/187/2014-129 rozhodol, že konanie voči žalovanému v 2. rade zastavuje a v konaní pokračuje s právnym nástupcom žalovanej v 1. rade, a to s V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., S. XX, E. republika. T. nadobudlo právoplatnosť dňa 28.02.2018. Uznesenie bolo prevzaté právnym zástupcom žalobkyne a V. B. ako žalovaným. Súd prvej inštancie zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že uznesením o dedičstve zo dňa 19.04.2017 č.k. 16D/1348/2016-101, D not. 259/2016 vydaným notárkou Mgr. R. W., ako súdnou komisárkou so sídlom úradu v Nových Zámkoch, sa stal V. B. ako syn poručiteľky (pôvodnej žalovanej v 1. rade) a ako dedič v zmysle 1. skupiny právnym nástupcom žalovanej v 1. rade. Právny zástupca žalovaného doručil súdu dňa 27.02.2018 oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia žalovaného a vyjadrenie k jeho pasívnej vecnej legitimácii. Upozornil, že žalovaný nie je právnym nástupcom alebo dedičom pôvodnej žalovanej v 1. rade, nakoľko bolo dedičské konanie zastavené z dôvodu nemajetnosti žalovanej. Navrhol zamietnuť žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a priznať mu voči žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu. Oznámenie žalovaného doručil súd prvej inštancie žalobkyni. Tá na základe toho doručila súdu prvej inštancie dňa 20.03.2018 späťvzatie

žaloby v celom rozsahu. Odôvodnila ho tým, že žalovaná v 1. rade zomrela a súd dedičské konanie spomínaným uznesením zastavil z dôvodu, že zanechala majetok nepatrnej hodnoty. Navrhla konanie zastaviť a vrátiť jej súdny poplatok. Zároveň navrhla nepriznať ani jednej zo strán náhradu trov konania. Následne rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 13a ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, patrí advokátovi odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom.

8. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

9. Podľa § 256 ods. 1, 2 CSP, (1) Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. (2) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

10. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Odvolací súd sa okrem iného oboznámil s uznesením zo dňa 19.04.2017 č.k. 16D/1348/2016-101, D not. 259/2016 vydaným notárkou Mgr. R. W., ako súdnou komisárkou, so sídlom úradu v Nových Zámkoch. Dospel k záveru, že v danom prípade sa nejednalo o uznesenie o dedičstve v zmysle § 203 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP), ako ho označil súd prvej inštancie, ale o uznesenie, ktorým bolo dedičské konanie zastavené z dôvodu v zmysle § 188 ods. 1 CMP, keďže žalovaná v 1. rade zanechala po sebe len majetok nepatrnej hodnoty.

12. Z ustanovenia § 256 ods. 1 vyplýva zásada, podľa ktorej ak dôjde k zastaveniu sporového konania, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobkyne, aj na strane žalovaného. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Kritérium procesného zavinenia je teda treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú bolo konanie zastavené. Ustanovenie § 257 predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za zavinenie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania, ktorý vytvára priestor pre voľnú úvahu súdu. Jeho aplikácia však musí zodpovedať osobitným okolnostiam a musí mať výnimočný charakter. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu vyplývať z charakteru konania či z procesnej situácie, a k ich aplikácii môže dôjsť aj z dôvodov sociálnych. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu. Výnimočný charakter uplatnenia moderačného práva súdu je daný tým, že ide o výnimku zo všeobecného procesného princípu zavinia.

13. Po preskúmaní napadnutého uznesenia a predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti. Súd prvej inštancie právoplatne uznesením rozhodol, že v konaní pokračuje so žalovaným Petrom Šátekom ako právnym nástupcom pôvodnej žalovanej v 1. rade v dôsledku dedenia. Je nepochybné, že žalovaný bol v čase pred vydaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie zastúpený v konaní právnym zástupcom. Bol to žalovaný, kto prostredníctvom právneho zástupcu písomne upozornil súd prvej inštancie, že mu v konaní nesvedčí vecná pasívna legitimácia, nakoľko nebol právoplatným dedičom žalovanej, ktorá zomrela ako nemajetná. Odvolací súd sa s týmto tvrdením žalovaného stotožnil. Toto tvrdenie potvrdzuje uznesenie, ktorým súdna komisárka zastavila dedičské konanie pre nemajetnosť žalovanej v 1. rade. Na druhej strane, ako už bolo spomenuté, súd prvej inštancie právoplatne rozhodol o pokračovaní v konaní so žalovaným, ktorý si zvolil právneho zástupcu. Žalobkyňa po tom, ako jej bolo doručené vyjadrenie žalovaného, zistila, že žalovanému napriek uzneseniu súdu prvej inštancie nesvedčí pasívna vecná legitimácia. Vzala preto žalobu späť a

žiadala konanie zastaviť. Tejto požiadavke súd prvej inštancie vyhovel a konanie právoplatne uznesením zastavil.

14. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že z dôvodu procesného zavinenia zastavenia konania žalobkyňou pre späťvzatie žaloby je potrebné výrok o náhrade trov konania zmeniť tak, že žalovaný má voči nej nárok na náhradu trov konania. Konanie vo veci samej bolo právoplatne zastavené uznesením, ktoré v časti výroku o náhrade trov konania napadol odvolaním žalovaný. K zastaveniu konania došlo v dôsledku späťvzatia žaloby žalobkyňou. V takýchto prípadoch je súd povinný skúmať procesné zavinenie zastavenie konania. Inak povedané, ak súd nezistí, že žalovaný svojim správaním procesne zavinil zastavenie konania, je povinný priznať mu voči žalujúcej strane nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolací súd nevzhliadol procesné zavinenie zastavenia konania v správaní sa žalovaného. Naopak, bol to práve žalovaný, ktorý bezodkladne upozornil súd prvej inštancie o tom, že mu nesvedčí pasívna vecná legitimácia. K tomu, aby žalovaný nemal nárok na náhradu trov konania, by bolo potrebné, aby v dôsledku jeho správania sa vznikli trovy žalobkyni, prípadne, aby dal svojim správaním sa žalobkyni dôvod na podanie žaloby. V danom konaní však nešlo o takýto prípad. Na danú vec nebolo možné aplikovať ani ustanovenie § 257 CSP, keďže sa nejednalo o vec výnimočného charakteru. Súd prvej inštancie pochybil, keď predmetné ustanovenie aplikoval na danú vec s odôvodnením, že keďže žalobkyňa nežiadala náhradu trov konania, nepriznal jej ich náhradu. Uvedený dôvod nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa. Naopak, súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzať z princípu procesného zavinenia zastavenia konania v zmysle § 256 ods. 1. Odvolací súd pripúšťa, že prišlo k vzniku trov konania v dôsledku pochybenia súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o pokračovaní v konaní so žalovaným. Táto skutočnosť však nemohla byť na ťarchu žalovaného, ktorý ako prvý upozornil súd prvej inštancie a žalobkyňu na nedostatok v jeho pasívnej vecnej legitimácii.

15. Pre uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 zmenil v napadnutej časti tak, že žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

16. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania, ako aj o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa konanie v napadnutej časti končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .