Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-112-2021.pdf
PDF · 98.45 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/112/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v právnej veci starostlivosti súdu o mal. X. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, dieťa rodičov: matky K. X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, K., právne zastúpenej JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom so sídlom Hlavná 111, Prešov, a otca F.. N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X/X, A., právne zastúpenému JUDr. Andrejom Molnárom, advokátom so sídlom Majlátha 14, Kráľovský Chlmec, o návrhu na začatie konania o zníženie výživného pre maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 28P/38/2021-91 zo dňa 16.06.2021, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Otec sa svojím návrhom domáhal zníženia výživného na mal. X. H..
2. Matka ani kolízny opatrovník s návrhom na zníženie výživného nesúhlasili.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
3. Súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
4. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 62 ods. 1 až 6, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 2, 3 zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o rodine“).
5. S poukazom na ust. § 78 zákona o rodine súd skúmal, či v predmetnom prípade nastala zmena pomerov na strane účastníkov konania, a či táto prípadná zmena smie mať za následok zmenu výšky vyživovacej povinnosti otca voči mal. X.
6. V porovnaní so stavom posledného súdneho rozhodovania v konaní pod sp. zn. 27P/338/2016 zo dňa 12.09.2017, ktorým bolo zvýšené výživné zo strany otca zo sumy 140,- eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne, pričom v tomto období mala matka mesačný príjem 600,- eur a otec pracujúci v zahraničí 1.500,- eur + diéty, ktoré mesačne boli priemerne 1.000,- eur a maloletá bola v materskej škôlke, súd
prvej inštancie zistil, že zmena pomerov nastala u maloletej X., ktorá v čase posledného rozhodnutia bola v materskej škôlke, v súčasnosti už je druháčkou na základnej škole. Poukázal na to, že mal. X. je dieťaťom s bezlepkovou diétou, čo preukázateľne znamená vyšší výdaj na jej stravu a životný štýl. Poznamenal, že táto okolnosť mu nebola známa pri predchádzajúcom rozhodnutí, avšak v súčasnej dobe považoval to, že maloletá je na bezlepkovej diéte, za výrazné zvýšenie jej nákladov.
7. Zmenili sa pomery aj na strane matky, keďže jej príjem vzrástol dvojnásobne, aj keď pracovný pomer z jej strany nie je trvalý. Súd prvej inštancie upriamil pozornosť aj na tú skutočnosť, že matka zabezpečila bývanie a nestotožnil sa s tvrdením otca, že matkine výdavky sú nadštandardné alebo že sa maloletej netýkajú, pretože matka (napr. na hypotéku) zabezpečovala bývanie nielen sebe, ale aj mal. X., ktorú má v starostlivosti. Poznamenal, že aj keď otec namietal neoprávnenosť niektorých výdavkov, nešpecifikoval v čom by konkrétne výdavky mali byť neoprávnené alebo nejakým spôsobom nadštandardné. Konštatoval, že sa oprávnenosť všetkých výdavkov javila ako relevantná.
8. Zmena pomerov nastala taktiež na strane otca, ktorý už nepracuje v zahraničí, a teda jeho príjem poklesol. Príjem otca bol do marca 2021 vo výške 750,- eur v čistom, teraz je to 1.100,- eur, a keďže návrh bol podaný 26.02.2021, teda dva dni pred koncom februára, považoval za príjem otca v rozhodnom období 1.100,- eur. Poukázal na to, že otec už síce nepracuje v zahraničí, ale na Slovensku, a preto mu klesli prirodzene aj výdavky na jeho živobytie. Nepovažoval výdavok na cestu autom do zamestnania za niečo nadštandardné, ale aj po odpočítaní týchto výdavkov, s poukazom na vlastníka jedného a polovice bytu, ako aj motorového vozidla v hodnote 13.000,- eur, sa súdu prvej inštancie nejavilo, aby otcova zmena príjmu znamenala aj výraznú zmenu jeho životných pomerov. Dospel k záveru, že nenastala na strane otca taká zmena pomerov, ktorá by v súvislosti so zmenou pomerov na strane matky, ale najmä na strane maloletej X. (rast životných nákladov v súvislosti s vekom a bezlepkovou diétou) odôvodňovali zmenu takéhoto rozhodnutia. Upriamil pozornosť otca na to, že sa nielenže nepodieľa na výžive nad rámec určeného výživného, ale s maloletou sa ani nestretáva a o maloletú neprejavuje nijaký záujem. Nemá teda žiadne zvýšené výdavky, ani na udržanie vzťahu s maloletou, nepodieľa sa na je výchove ani na starostlivosti, neprejavuje záujem o jej zvýšené výdavky alebo nepredvídateľné výdavky.
9. V súhrne všetkých týchto skutočností, súd prvej inštancie návrh na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.
10. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
III. Obsah odvolania otca
11. Proti výroku I. rozsudku podal odvolanie otec. Navrhol napadnuté rozhodnutie vo výroku I. zmeniť a vyhovieť návrhu na zníženie výživného zo sumy 300,- eur na sumu 180,- eur mesačne počnúc od 26.02.2021, alternatívne navrhol napadnutý výrok I. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci. Uviedol, že vzhľadom na jeho zárobkové pomery a na zásadnú zmenu pomerov, ktorá nastala poberaním mzdy skoro v rozsahu 50 % mzdy, ktorú poberal v zahraničí, konštatoval zníženie jeho doterajších možností naďalej platiť výživné 300,- eur pre mal. dcéru X.. Poukázal na výdavok 2.000,- eur na operáciu očí, aby splnil kritériá na prijatie do služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže, aby získal zamestnanie, kde má zodpovedajúci príjem a na sumu 10.000,- eur z úveru, ktoré boli dané matke maloletej, ktorú potrebovala na rekonštrukciu svojej nehnuteľnosť, preto nadobudnutie bytu na dražbe za 12.400,- eur nie je žiaden majetkový prírastok Poukázal na to, že matka maloletej dosahuje oveľa väčší zárobok ako v čase poslednej úpravy výživného, lebo vtedy mala príjem 600,- eur a toho času má čistý mesačný príjem vo výške 1.200,- eur a okrem toho na rekonštrukciu nehnuteľností vysokej hodnoty brala hypotekárny úver vo výške až 90.000,- eur, pričom trhová hodnota jej nehnuteľnosti je 200.000 - 300.000,- eur, preto jej výdavky na hypotéku nie je možné vyhodnotiť ako nutný výdavok na zabezpečenie bývania pre matku maloletej. Bol toho názoru, že výživné vo výške 300,- eur pre 8-ročnú dcéru je neprimeraná suma. Poznamenal, že maloletú nenavštevuje, lebo matka maloletej v minulosti vyvolávala rôzne nezhody a urobila všetko pre to, aby vzťahy neboli dobré, a preto túto skutočnosť nie je možné pripísať na jeho ťarchu.
12. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že nie je vlastníckou rodinného domu, ale je len spoluvlastníckou v podiele 1/2. Tento majetok, vzhľadom na zaťaženie záložnými právami z úverov zo strany všetkých spoluvlastníkov je nepredajný. Uviedla, že tento podiel na dome získala ešte v roku 2010 na základe kúpnej zmluvy, teda ešte pred narodením maloletej X. a dokonca ešte aj pred nadviazaním vzťahu otca s matkou. Považovala za klamstvo otca, že je príčinou jeho nestretávania sa s maloletou, keďže mu v styku nikdy nebránila, ale otec od narodenia maloletej neprejavil o ňu žiaden záujem. Dokonca ani v dňoch, keď boli pojednávania na ktorých sa zúčastnil, neprijal ponuku na stretnutie sa s maloletou X. priamo po súdnom pojednávaní s odôvodnením, že nie je nato pripravený. O jeho nezaujme svedčí aj fakt, že od jej narodenia okrem povinného výživného určeného súdom jej nekúpil žiaden darček, neprispel na žiadne mimoriadne výdavky, a to ani pri príležitosti jej menín, narodenín či Vianoc. Navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
13. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme maloletej, a preto navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
15. Preskúmavajúc obsah súdneho spisu, podaním návrhu na začatie konania reflektoval otec svoju súčasnú zárobkovú situáciu, nepriaznivo ovplyvnenú ukončením pracovného pomeru v zahraničí, teda poklesom jeho príjmu z 2.000,- eur mesačne na 1.100,- eur mesačne. Otec žije v byte svojich rodičov, ktorého je polovičným vlastníkom, pričom je vlastníkom aj ďalšieho bytu a motorového vozidla v hodnote 13.000,- eur. Mesačné výdavky otca sú: inkaso 170,- eur, elektrina 36,- eur, internet 20,- eur, telefón 25 eur, cestovné vo výške 150,- eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má len voči mal. X., s ňou sa ale nestretáva a neprispieva ani nad rámec výživného. V minulom roku mal výdavky na operáciu očí, ktorá ho vyšla 2.000,- eur.
16. Súd prvej inštancie návrh na zníženie výživného zamietol a odvolací súd sa s napadnutým rozsudkom stotožnil, pričom svoje rozhodnutie odôvodňuje nasledovne.
17. Podľa § 62 ods. 2, 4 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
20. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 230 CSP i ust. § 78 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“). CSP v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka
res iudicata - veci rozhodnutej).CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).
21. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.
22. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
23. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na mal. dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.
24. Vyživovacia povinnosť voči mal. X. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 27P/338/2016-169 zo dňa 12.09.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 23CoP/25/2017-205 zo dňa 16.04.2018. Ak by v zmysle podaného návrhu otca malo dôjsť k zníženiu výživného, vo všeobecnosti sa považuje za potrebné preukázať zmenu pomerov na strane účastníkov konania, ktorá dôvodí odklon od predchádzajúceho rozhodnutia súdu.
25. V okolnostiach prejednávaného prípadu je zrejmé, že príjmová situácia otca sa od posledného obdobia podstatne nezmenila. Mesačný príjem otca, ktorý pracoval v zahraničí síce klesol zo sumy 2.000,- eur mesačne na sumu 1.100,- eur mesačne, avšak otcovi odpadli výdavky na ubytovanie, stravu a cestovné, ktoré mal v zahraničí. Zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otec býva so svojimi rodičmi v byte, ktorého je polovičným vlastníkom a navyše vlastní aj ďalší byt a motorové vozidlo.
26. Je potrebné uviesť, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí a každé zníženie výživného musí byť odôvodnené existenciou závažných dôvodov. Neobstoja odvolacie námietky otca, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho tvrdeniami a že vykonané dôkazy jednostranne vyhodnotil v prospech maloletej. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie sa naozaj zaoberal všetkými rozhodnými okolnosťami pre posúdenie dôvodnosti jeho návrhu. Nie je však možné prijať záver, že došlo na jeho strane k závažnej zmene pomerov.
27. Pomery na strane matky sú súdom zistené správne ako aj okolnosť, že jej príjem vzrástol dvojnásobne. Matka zároveň preukázala, že pri súčasnej situácii je pomer potrieb maloletej, ktorá má zvýšené potreby v oblasti výživy (bezlepková strava) a aj zdravotnej starostlivosti, k príjmovým pomerom jej rodičov taký, že aj napriek nízkemu veku maloletej je plne opodstatnené, aby otec na jej výživu prispieval sumou 300,- eur. Nie je pritom možné opomenúť ani to, že je to len matka, ktorá maloletej poskytuje osobnú starostlivosť. Otec sa na starostlivosti a výchove maloletej iným spôsobom ako zasielaním výživného stanoveného súdom nepodieľa, čo odvolací súd vyhodnotil vysoko negatívne.
28. Je povinnosťou súdu v konaní o zmenu výživného prihliadať na najlepší záujem dieťaťa. Výživné znamená, že dieťa dostáva prostriedky a aj príležitosti, aby sa mohlo rozvíjať fyzicky, mentálne, duchovne, sociálnym zdravým, normálnym spôsobom, teda potreby dieťaťa pri stanovení výživného sú vnímané v najširšom slova zmysle a čo v najlepšom jeho záujme.
29. Právo na výživné je osobným právom každého dieťaťa. Dieťa má zo zákona právo na výživu. Explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť si túto vyživovaciu povinnosť, pričom každá povinná osoba musí vždy, aj na úkor svojho minima, zabezpečiť výživu dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti má byť predovšetkým dobrovoľné, motivované skutočnosťou, že jej plnenie umožňuje zabezpečiť odkázanej osobe jej relevantne odôvodnené potreby.
30. K zamietnutiu návrhu otca na zníženie výživného možno teda zhrnúť, že od času posledného súdneho rozhodovania nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by dostatočne dôvodila tento postup. Po odpočítaní výdavkov na život v zahraničí sú súčasné príjmové pomery otca v podstate rovnaké, ak nie vyššie. Nielen príjmové pomery odzrkadľujú životnú úroveň otca, ale aj skutočnosť, že je vlastníkom jedného bytu a polovičným vlastníkom druhého bytu, ako aj vlastníkom motorového vozidla v hodnote 13.000,- eur.
31. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.
33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.