Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/22/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci žalobkyne: P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Y. XXX, L., v konaní zastúpená: MALICH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Dunajská 25, Bratislava, IČO: 47 256 991, proti žalovanej: H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, X., v konaní zastúpená JUDr. Darina Alžbeta Michalková, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom Škultétyho 1, Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosti patria do BSM, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 10.02.2017, sa žalobkyňa domáhala určenia, že stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele číslo XXX/X, zapísaný na LV číslo XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava III, obec Bratislava - m. č. Rača, k. ú. Rača, ku dňu smrti poručiteľa, patril do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a žalobkyne. Ďalej žiadala určiť, že 1/2 pozemku parcely číslo XXX/X, o veľkosti 91 m2, druh pozemku Záhrady, zapísané na LV číslo XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava III, obec Bratislava - m. č. Rača, k. ú. Rača, patrila ku dňu smrti poručiteľa do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a žalobkyne a žiadala zaviazať žalovanú náhradou trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa bola manželkou poručiteľa C. B., narodeného XX.XX.XXXX, zomrelého dňa XX.XX.XXXX, a teda je aj zákonnou dedičkou v prvej dedičskej skupine a účastníčkou dedičského konania po poručiteľovi, vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 31D/241/2007. Predmetné dedičské konanie nie je právoplatne skončené, bolo v ňom vydané dňa 25.10.2016 uznesenie o dedičstve, ale bolo proti nemu oboma stranami sporu podané odvolanie, o ktorom zatiaľ nebolo odvolacím súdom rozhodnuté. Súd sa v dedičskom konaní po poručiteľovi nezaoberal námietkou žalobkyne, že nehnuteľnosť - rodinný dom nadobudli spoločne s poručiteľom a patrí preto do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto aj mali byť tieto nehnuteľnosti podľa žalobkyne ako sporné nehnuteľnosti vylúčené z dedičského konania. Pozemok nadobudol poručiteľ na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní Nz 56/2000 zo dňa 19.05.2000. Žalobkyňa presvedčená, že keďže boli manželmi od v roku 1993 a poručiteľ vydržal pozemok v roku 2000, časť vydržacej doby potrebnej na nadobudnutie vlastníckeho práva k tomuto pozemku uplynula poručiteľovi pred uzavretím manželstva a časť počas manželstva poručiteľa so žalobkyňou. Ak teda vlastnícke právo k pozemku nadobudol poručiteľ počas trvania manželstva, patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Svoj nárok právne odvodzuje z ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka, keď v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. V prípade rodinného domu, ktorý poručiteľ nadobudol na základe

osvedčenia o dedičstve zo dňa 02.02.1996, sp. zn. 10D 1021/93, Dnot 156/93, po svojom otcovi Y. B., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, tak, že sa dohodol so svojimi súrodencami O. B. a H. R., že im vyplatí zákonný dedičský podiel. Tieto dedičské podiely ostatných spoludedičov boli vyplatené z peňažných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a poručiteľa.

3. Žalobkyňa svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle ustanovenia § 137 písmeno c) odvodzuje od právnej skutočnosti, že poručiteľ je zapísaný na liste vlastníctva ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností, a tak žalobkyňa nemôže sama disponovať so svojím spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam. Okrem toho poukazuje na rozpor medzi faktickým stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, keď zmenu tohto zápisu môže žalobkyňa dosiahnuť jedine pozitívnym určovacím výrokom súdu v tomto konaní.

4. Súd uznesením na pojednávaní dňa 17.05.2018 pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení: Súd určuje, že podiel 2/3 stavby - rodinného domu so súp. č. XXXX, postavený na parcele č. XXX/X, zapís. na LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava III, obec Bratislava - m.č. Rača, kat. úz. Rača ku dňu smrti poručiteľa C. B., nar. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/ XXX, naposledy bytom J. Y. XXX, XXX XX L., zomrelého dňa XX.XX.XXXX, patril do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa C. B., nar. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom J. Y. 140, XXXXX L., zomrelého dňa XX.XX.XXXX a žalobkyne, eventuálne, súd určuje, že peňažné prostriedky vo výške 2.465,00 EUR ku dňu smrti poručiteľa C. B., nar. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom J. Y. XXX, XXX XX L., zomrelého dňa XX.XX.XXXX, patrili do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa C. B., nar. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom J. Y. XXX, XXXXX L., zomrelého dňa XX.XX.XXXX a žalobkyne.

Súd určuje, že podiel 1 pozemku parcela č. XXX/X, o veľkosti 91 m2, druh pozemku záhrady, zapís. na LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava III, obec Bratislava - m.č. Rača, kat. úz. Rača, patrila ku dňu smrti Poručiteľa do bezpodielového spoluvlastníctva J. a žalobkyne.

Súd určuje, že hnuteľné veci: 1 ks jedálenský stôl 71 x 80 x 180 cm, nadobudnutý v roku 1996, 4 ks čalúnených stoličiek 105 x 42 x 45 cm, nadobudnuté v roku 1996, 1 ks pohovka 1-lôžková HIFI, 42(76) x 85 x 205 cm, rok nadobudnutá v roku 1998, 1 ks 2-lôžkovej postele DONA, 45 (90) x 180 x 210 cm, nadobudnutá v roku 1998, 1 ks koberec uzlíkový so vzorom, 280 x 200 cm, nadobudnutý v roku 1999, 1 ks skrinky 2-DV spodná, 137 x 90 x 61 cm, nadobudnutá v roku 1995, 1 ks skrinky 2-DV horná, 60 x 90 x 61 cm, nadobudnutá v roku 1995, 1 ks skrinky 1-DV SD, 1-Z, 2-DV a nika spodná, 137 x 90 x 41 cm, nadobudnutá v roku 1995, 1 ks skrinky 2-DV horná, 60 x 90 x 41 cm , nadobudnutá v roku 1995, 1 ks skrinky 2-DV a 2-DV sklo spodná, 137 x 90 x 57 cm, nadobudnutá v roku 1995, 1 ks skrinky 2-DV sklo horná, 60 x 90 x 57 cm, nadobudnutá v roku 1995, 1 ks skrinky 2-DV a nika spodná, 137 x 90 x 41 cm, nadobudnutá v roku 1995, 1 ks skrinky 2-DV horná, 60 x 90 x 41 cm, nadobudnutá v roku 1995, 1 ks skrinky 2-DV a nika na topánky, 100 x 110 x 345 cm, nadobudnutý v roku 2003, 1 ks skrinky 2-DV s drezom, 86 x 100 x 60 cm, nadobudnutá v roku 2003, 1 ks koberec kombinovaný zo syntetického vlákna, 370 x 400 cm, nadobudnutý v roku 1995, 1 ks jedálenský rozkladací stôl, 98 x 77 cm, nadobudnutý v roku 2003, 4 ks čalúnených stoličiek, 110 x 44 x 48 cm, nadobudnutých v roku 2003, 6 ks keramických pohárov na víno, 8 x 12 cm, nadobudnutých v roku 1995, 6 ks hrnčekov na čaj s čínskym dekórom, 8 x 9, 5 cm, nadobudnutých v roku 1995, 4 ks čiernych hranatých plastových nádrží na víno, objem 590 l, nadobudnuté v roku 1995, 1 ks čiernej hranatej plastovej nádrže na víno, objem 320 l, nadobudnutá v roku 1995, 5 ks sklenených nádob na víno (demižón s košom), objem 50 l, nadobudnuté v roku 1997, 2 ks plastových nádrží - IBC kontajner, 620 l, nadobudnuté v roku 1999, 2 ks plastových nádrží - IBC kontajner, 620 l, nadobudnuté v roku 2001, 1 ks plastových nádrží - IBC kontajner, 620 l, nadobudnuté v roku 2003, 2 ks modrých plastových sudov, objem 150 l, nadobudnuté v roku 1993,

4 ks modrých plastových sudov, objem 200 l, nadobudnuté v roku 1997, 1 ks mlyn na odzrnkovanie hrozna, typ DIRASPATRICE ART 34, s výkonom 1,5 kW, s hmotnosťou 90kg, nadobudnutý v roku 2000, 2 ks nerezová kaďa, objem 400 l, nadobudnuté v roku cca 1999-2003, patrili ku dňu smrti Poručiteľa do bezpodielového spoluvlastníctva Poručiteľa a žalobkyne.

5. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne dňa 14.03.2018 a žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Predmetný rodinný dom otec žalovanej, poručiteľ, nadobudol v 1 po svojom otcovi Y. B., v dedičskom konaní 10D 1021/93, Dnot 156/93 12D 326/95, Dnot 68/95, druhú polovicu po svojej matke U. B. v dedičskom konaní 12D 326/95, Dnot 68/95. Namietala, že žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz, že dedičské podiely spoludedičov O. B. a H. R. boli vyplatené z peňažných prostriedkov patriacich do BSM. Vo veci vydržania parcely číslo XXX/X žalovaná uviedla, že táto parcela, záhrada vo výmere 79 m2, mala byť predmetom dedičstva po matke poručiteľa U. B., ale kvôli chybe v písaní vo verejnej listine

- identifikácii parciel, z ktorého predmetné dedičské rozhodnutie vychádzalo, bol pozemok zapísaný nesprávne ako pozemok číslo XXX/X, preto poručiteľ nadobudol v dedičskom konaní vlastníctvo k neexistujúcej parcele. Pretože nebola vykonaná oprava, keďže tento pozemok už raz bol evidovaný na liste vlastníctva XXXX, bolo vlastnícke právo k predmetnej parcele nahradené titulom vydržania, hoci sa táto parcela mala stať predmetom dedenia už v roku XXXX. Z tohto dôvodu je žalovaná presvedčená, že táto parcela nemôže byť ani teoreticky zahrnutá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov poručiteľa a žalobkyne. Žalobkyňa nemá podľa žalovanej naliehavý právny záujem na určení, aby nábytok nachádzajúci sa v rodinnom dome, súpisné číslo XXXX, ktorý užíva výlučne ona sama už 11 rokov, súd určil ako jej vlastníctvo. Zdôraznila, že vlastnícke právo žalobkyne k hnuteľným veciam, ktoré výlučne sama užíva, nikto neohrozuje.

6. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil so žalobou, vypočul žalobkyňu, žalovanú, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu: Sobášny list poručiteľa a žalobkyne, úmrtný list poručiteľa, osvedčenie vyhlásenia o vydržaní Nz 56/2000zo dňa 19.05.2000, osvedčenie o dedičstve zo dňa 02.02.1996, sp. zn. 10D 1021/93, Dnot 156/1993, osvedčenie o dedičstve 12D 326/95, Dnot 68/1995, a dospel k zisteniu nasledovného skutkového a právneho stavu veci:

7. Z výpovede žalobkyne súd zistil, že žalobu na súd o určenie vlastníckeho práva k domu podala na súd až po 10 rokoch po smrti manžela preto, že mu dôverovala a verila, že dom, ktorý nadobudli z prostriedkov BSM je ich spoločný. Vtedy nebola možnosť preveriť si vlastníctvo na katastri nehnuteľností tak jednoducho ako teraz. Notárka, ktorá viedla dedičské konanie po manželovi, urobila veľa chýb a nevyporiadavala ich spoločný majetok, preto na ňu v roku 2013 podala sťažnosť a svoje záležitosti si chcela riešiť následnou žalobou. K hnuteľným veciam uvedeným v bode 3 petitu žaloby uviedla, že všetky tieto hnuteľné veci riadne užíva a žalovaná jej v ich užívaní nebráni. Sumu vo výške 2.465,- Eur požadovanú v bode 2 petitu žaloby považuje za sumu, ktorá bola z prostriedkov BSM vyplatená na dedičské podiely brata a sestry poručiteľa. Na podporu svojich tvrdení predložila aj čestné prehlásenie jej priateľky L. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorým preukazuje, že prostriedky z prenájmu jej bytu boli použité na odkúpenie rodičovského domu v roku 1995. V roku júli 1993 po uzavretí manželstva s poručiteľom od roku 1993 do roku 1995 pracoval poručiteľ ako živnostník v odbore maliar natierač, mal nízky príjem, žalobkyňa zabezpečovala vedenie domácnosti, lebo mala slušný príjem z práce aj z prenájmu bytu, od roku 1995 už vôbec nepracoval, občas išiel vymaľovať nejaký byt, niečo predal z vinohradov. Súdu predložila ako dôkaz potvrdenie jeho daňového priznania z roku 1993 a 1994 a rozhodnutie o tom, že jeho živnostenské oprávnenie na základe jeho písomnej žiadosti zaniklo dňa 28.02.1995. Keď v dedičskom konaní namietala, že dom patrí do BSM, obe notárky vykonávajúce úkony v rámci BSM jej odpovedali, že dom je napísaný len na poručiteľa. Manžel jej o tom, že vyplatil súrodencov, nevystavil žiaden účet, podľa nej je to v normálnej rodine takto funguje, že je automatické, že sa veci vyplácajú zo spoločných prostriedkov. Mzdy dostávali v hotovosti, účet mala prvýkrát až v roku 1996, manžel nevedel narábať s elektronickými účtami, dôveroval jej, vedel, že všetky financie odovzdáva do rodiny. Poručiteľ nikdy nepodnikal s bratom O., ktorý mal od roku 1994 svoju vinársku viechu, víno mali pre seba a pre známych.

8. Z výpovede žalovanej, dcéry poručiteľa, súd zistil, že sa pridržiava písomných vyjadrení, tvrdenia žalobkyne nepovažuje za pravdivé, keď mala informáciu od otca - poručiteľa, že po smrti matky vyplatil svojich súrodencov, v čase, keď ešte nebol manželom žalobkyne. Babička zomrela v roku 1985, v roku 1986 sa rozviedol s jej mamou E. L., vtedy B., a v rovnakom čase súrodencov vyplácal. Keď dňa 14.02.1993 zomrel jeho otec Y. B., v dedičskom konaní došlo medzi súrodencami k dohode, ale

žalovaná nevedela, či vtedy vyplácal niečo svojim súrodencom. Keď sa vyporiadavalo novoobjavené dedičstvo po dedkovi Y. v roku 1995, vtedy bol už otec ženatý so žalobkyňou. K zamestnaniu svojho otca uviedla, že otec od roku 1989 do roku 1995 podnikal ako živnostník v oblasti maliar - natierač, ale potom od roku 1995 podnikal so svojím bratom O. vo vinárstve, kde dosahoval veľké úspechy, o čom predložila súdu viacero písomných dôkazov s jeho oceneniami, úryvkami z novín, bol poslancom Miestneho zastupiteľstva Rača, vinárstvu sa venoval stále oficiálne spolu s bratom O. od roku 1994, kedy si brat zriadil živnosť. Vínnu pivnicu a viechu pod rodinným domom, kde mali sudy a vyrábali víno, zriadil už starý otec Y. B., ktorý mal vinohrady a vzťah k vinárstvu a pestoval štepy viniča. Najprv mohla chodiť do domu otca a žalobkyne, ale odkedy sa zobrali, mala to zakázané, otec dokonca neprišiel ani na jej svadbu, ale napriek tomu sa s otcom stretávali potajomky.

9. Z čestného vyhlásenia L. O., nar. XX.XX.XXXX, predloženej žalobkyňou, súd zistil, že poručiteľ bol bratrancom matky p. O. a žalobkyňu pozná od roku 1991 ako priateľku poručiteľa, ktorá sa v roku 1993 stala jeho manželkou. Z obsahu tohto čestného vyhlásenia je pre predmet sporu dôležité, že si p. O. pamätá, že bývali i po svadbe v roku 1993 všetci traja v jednej izbe (poručiteľ, žalobkyňa, ich dcéra) a na otázku, prečo nejdú do bytu žalobkyne, jej táto odpovedala, že jej manžel tam pre svoj odpor k sídliskám nikdy nepôjde. Uviedla, že byt je v prenájme asi od mája 1993, za nájom dostávala sumu okolo 4.500,- Sk mesačne, pretože sa jej pýtala, či by neprenajala byt jej bratovi s rodinou a čo by chcela za prenájom a táto suma bola pre brata privysoká. Otázku väčšieho bývania riešili od začiatku ich spoločného života, pretože žili v jednej izbe s malým dieťaťom, z rozhovoru s poručiteľom a žalobkyňou si pamätá, že našetrené peniaze získané prenájmom bytu žalobkyne chceli použiť na odkúpenie rodičovského domu, prípadne na zakúpenie nejakej väčšej nehnuteľnosti, čo sa im v roku 1995 aj podarilo. Čestné vyhlásenie bolo urobené za účelom objasnenia kúpy rodičovského domu, kde boli použité finančné prostriedky vyplatené súrodencom z našetrených spoločných peňazí.

10. Z čestného vyhlásenia A. O. zo dňa 04.03.2018, ktorý bol poručiteľovým kamarátom z detstva, súd zistil, že v jeho rodinnom dome realizoval kompletnú výmenu elektroinštalácie niekedy okolo roku 1995. Ďalej uviedol, že v roku 1994 sa začalo vo väčšom venovať vinárstvo, keď mu boli vrátené vinohrady a začal ich vysádzať a pracovať na nich spolu so svojou rodinou, manželkou a jej dcérou R.. Postupne si kupoval rôzne nádoby, napríklad čierne plastové nádrže na víno, spolu s bratom si kúpili mlyn na odstopkovanie hrozna z Moravy, rekonštruovali lis, ktorý zabezpečil jeho brat z Rakúska, ako aj ďalšie nerezové a ostatné kade na výrobu a uskladňovanie vína.

11. Podľa ustanovenia § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Podľa ustanovenia § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.

12. Súd mal z listinných dôkazov, dedičských rozhodnutí po rodičoch poručiteľa za preukázané, že prvú polovicu poručiteľ zdedil po svojom otcovi Y.i B. v dedičskom konaní 10D 1021/93, Dnot 156/93, druhú polovicu po svojej matke U. B. v dedičskom konaní 12D 226/95, Dnot 68/95. Z dedičského rozhodnutia o schválení dohody dedičov po otcovi poručiteľa Y. B. v dedičskom konaní 10D 1021/93, Dnot 156/93 vyplýva, že poručil C. B. dedičstvo po svojom otcovi v celosti nadobudol s tým, že sa zaviazal ustupujúcim spoludedičom O. B. a H. R. (súrodencom) hneď po podpísaní zápisnice vyplatiť každému sumu 23.074,- Sk. Je preto nesporné, že vlastnícke právo k rodinnému domu poručiteľ C. B. nadobudol v 1 na základe osvedčenia o dedičstve v dedičskom konaní po svojej matke U. B., sp. zn. XXD 226/95, Dnot 68/95, zo dňa 02.02.1996, právoplatnom dňa 19.02.1996 a v zostávajúcej 1 po svojom otcovi Y. B. v dedičskom konaní 10D 1021/93, Dnot 156/93, zo dňa 11.05.1995.

13. Súd konštatuje, že námietka žalovanej, že žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz, že dedičské podiely spoludedičov O. B. a H. R. boli vyplatené z peňažných prostriedkov patriacich do BSM, je v plnom rozsahu dôvodná. Princíp formálnej pravdy, zakotvený v ustanovení § 185 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd nevykoná iné dôkazy bez návrhu v sporových veciach a vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy a môže si urobiť svoj obraz o spore iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú aktivitu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer výhradne na strany sporu.

Žalobkyňa okrem čestného vyhlásenia L. O. nenavrhla na podporu svojich skutkových tvrdení žiaden dôkaz. Samotné písomné vyjadrenie súd hodnotí ako nedôveryhodné, pretože obsahuje detaily a súvislosti, ktoré sú až zarážajúco podrobné a svedčiace v prospech tvrdení žalobkyne prehľadným spôsobom. Je veľmi nepravdepodobné, aby si vzhľadom na časový odstup 25 rokov p. O. pamätala sumu získanú z nájmu a zámer manželov, ako s ňou chcú naložiť. Rovnako sa súdu javí ako nepravdepodobné, že by sa poručiteľ rozprával s p. O. o detailoch vyplácania súrodencov z dedičstva. Toto vyjadrenie, predložené súdu len ako dôkaz listinou, s dôrazom na to, že nešlo ani o svedeckú výpoveď, súd na námietku žalovanej, ako i vlastným posúdením, hodnotí ako nedôveryhodný.

14. Ďalšie dôkazy produkované žalobkyňou v rámci procesného útoku, ktorými preukazovala, že poručiteľ ako jej manžel v rozhodnom období nezarábal, nemal žiadne príjmy, keď pracovný pomer skončil výpoveďou ku dňu 01.06.1990, bolo mu zrušené živnostenské oprávnenie na maliarske, natieračské a tapetárske práce ku dňu 06.03.1995, súd nevyhodnotil ako preukazujúce tvrdenie žalobkyne, že na vyplatenie súrodencov O. B. a H. R. ako ustupujúcich spoludedičov boli použité prostriedky pochádzajúce z BSM žalobkyne a poručiteľa. Naopak, prostriedky procesnej obrany produkované žalovanou - výstrižky z novín, súťaží vinárov (č.l. 204 - 221) a jej výpoveď preukazujú, že v rozhodnom období výplaty spoludedičov bol poručiteľ aktívnym výrobcom vína, ktoré nielen produkoval, ale aj predával a živil sa tým. I keby bol v rozhodnom období poručiteľ nezamestnaný, nie je vylúčené, že mohol disponovať úsporami z obdobia pred uzavretím manželstva.

15. Okrem toho podstatným dôvodom, pre ktoré súd žalobu v prvých dvoch výrokoch bez ďalšieho zamietol, právne odôvodňuje ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných vecí je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovenia citovaného § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§40). V danej veci je nesporné, že poručiteľ sa stal vlastníkom predmetného rodinného domu najneskôr v roku 1996. Súd zdôrazňuje, že žalobkyňa nevyužila svoje právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu v zmysle citovaného ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, hoci z verejnej listiny - listu vlastníctva, jednoznačne vyplývalo, že vlastnícke právo k rodinnému domu, v ktorom spolu s poručiteľom - svojím manželom, bývala, je výlučne v jeho vlastníctve a nadobudol ho na základe dedenia po svojich rodičoch, preto je treba pozerať sa na právny úkon, na základe ktorého bolo zaznamenané výlučné vlastnícke právo poručiteľa 1/1 k predmetnému rodinnému domu v katastri nehnuteľností na základe dvoch listín (osvedčení o dedičstve sp. zn. 12D 226/95, Dnot 68/95; 10D 1021/93, Dnot 156/93) ako na platný.

16. Okrem toho v zmysle ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Predmetný rodinný dom poručiteľ nadobudol v celosti dedením, preto rodinný dom ani nemožno zahrnúť do BSM, je zákonnou výnimkou vylúčený. Do úvahy by pripadala len suma vyplatená ustupujúcim spoludedičom v čase trvania manželstva, ktorú žalobkyňa žalovala ako eventuálny petit, podľa súdu označený procesne nesprávne, každopádne súd posudzuje podanie podľa obsahu, preto žalobu zamietol v celom rozsahu, aj v časti, že žalované peňažné prostriedky vo výške 2.465,- Eur patrili do BSM ku dňu smrti poručiteľa C. B.. V tomto súd odkazuje na právnu argumentáciu uvedenú v ods. 15 odôvodnenia svojho rozsudku, keď sa žalobkyňa včas nedovolala neplatnosti relatívne neplatného právneho úkonu, preto je platný.

17. Rovnakým spôsobom sa súd vyporiadal s otázkou, či podiel 1 pozemku parcela č. XXX/X, o veľkosti 91 m2, druh pozemku záhrady, zapís. na LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava III, obec Bratislava - m.č. Rača, kat. úz. Rača, patrila ku dňu smrti poručiteľa do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a žalobkyne. Poručiteľ nadobudol 1 vyššie špecifikovaného pozemku na základe osvedčenia o vyhlásení o nadobudnutí vlastníctva k

nehnuteľnostiam na základe vydržania notárskou zápisnicou zo dňa 19.05.2000. Preto argumentácia žalobkyne, že časový úsek od roku 1993 plynula vydržacia doba počas ich manželstva, je právne ireleventná, keď žalobkyňa mala využiť svoje právo a napadnúť tento relatívne neplatný právny úkon v zmysle cit. ust. § 40a v spojení s ust. § 154 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobou na súde, v rámci ktorej by sa domáhala jeho neplatnosti. Ak tak neurobila, je i tento právny úkon platný.

18. Podľa ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

19. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné, ďalšie súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo, ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná prípadne iná žaloba. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha - žalobcu. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši a odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 06.12.2012, sp. zn. 5Cdo 31/2011. V 3. výroku žaloby, ktorým sa žalobkyňa domáhala, že hnuteľné veci špecifikované v ods. 4 odôvodnenia tohto rozsudku patrili ku dňu smrti poručiteľa do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a žalobkyne, podľa súdu absentuje naliehavý právny záujem na takomto určení. Manželstvo účastníkov zaniklo smrťou poručiteľa dňa 7. 2. 2007 (§ 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka), kedy zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a poručiteľa. Podľa výpovede žalobkyne jej žalovaná nijako nebráni v užívaní hnuteľných vecí špecifikovaných v bode 3 výroku rozsudku, tieto sú v rodinnom dome, ktorý nerušene užíva, preto súd túto skutočnosť považoval medzi stranami sporu za nespornú. Preto v tomto možno ustáliť záver, že podľa zásady uvedenej v ust. §149 ods. 3 Občianskeho zákonníka hnuteľné veci nachádzajúce sa v rodinnom dome, v ktorom žalobkyňa nerušene býva, sú jej výlučným vlastníctvom.

20. Súd preto považoval žalobu za nedôvodnú vo všetkých troch jej petitoch a v celom rozsahu ju zamietol.

21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania priznal žalovanej ako úspešnej strane sporu v rozsahu 100% podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.