Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/366/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovaným. 1. H. A., nar. XX.X.XXXX, bytom U. X, O., 2. M. A., nar. X.X.XXXX s hláseným trvalým pobytom v obci O. a 3. G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., A..M. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach, kpt. Nálepku č. 8, o zaplatenie 4.692,05 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 19.6.2017 č.k. 20C 95/2014-293 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2.rade.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, konanie voči žalovanej v 3.rade zastavil a žalovanej v 3.rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade a žalovaní v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 4.692,05 eur, ktorého sa domáhal na základe tvrdenia, že od svojho právneho predchodcu nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012 pohľadávku Slovenskej sporiteľne a.s. zo zmluvy uzavretej dňa 20.9.2004 na základe ktorej Slovenská sporiteľňa a.s. poskytla žalovaným v 1. a 2.rade úver vo výške 6.639,-eur, ktorý mali títo splácať v mesačných splátkach po 85,31 eur. Žalovaní si svoju zmluvnú povinnosť splácať úver neplnili a ku dňu postúpenia pohľadávky mala predstavovať sumu 6.908,91 eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 5:816,58 eur, zmluvného úroku vo výške 571,36 eur, úroku z omeškania vo výške 482,10 eur a príslušenstva v sume 38,87 eur. Konštatoval, že v konaní si uplatňuje neuhradené splátky úveru splatné od 20.3.2010 do 20.9.2014 v počte 55 v celkovej výške 4.692,05 eur s tým, že splátky pôvodne splatné za obdobie od 20.11.2012 do 20.9.2014 sa stali splatnými dňa 4.11.2012 kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovanými v 1. a 2. rade bola uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX dňa 20.9.2004 v zmysle ktorej bol zo strany veriteľa Slovenskej sporiteľne poskytnutý dlžníkovi - žalovaným v 1. a 2. rade úver vo výške 200.000,- Sk (6.638,79 EUR), ktorý sa dlžníci zaviazali uhrádzať v splátkach vo výške 2.570,-

Sk (85,31 EUR) mesačne vždy k 20-tému dňu v mesiaci s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.9.2014. Keďže žalovaný neuhrádzal splátky riadne a čas pristúpil žalobca k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ktorá nastala dňa 24.9.2012 a nasledujúcim dňom sa dostali žalovaní do omeškania so splatením celého zostatku úveru. Zároveň Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20.9.2004, súd mal za preukázané, že účelom poskytnutia úveru bola rekonštrukcia bytu. Z článku I predmetnej zmluvy označenom Základné podmienky zistil, že úver bol poskytnutý vo výške 200.000,- Sk (6.638,79 EUR), s druhom úveru spotrebný, s výškou úrokovej sadzby 8,80% p.a. v deň podpisu Zmluvy, s poplatkom za poskytnutie Úveru: 2% z výšky Úveru splatného v deň podpisu Zmluvy, s výškou splátky 2.570,-Sk (85,31 EUR) so splatnosťou splátky k 20-tému dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky k 20.10.2004 a konečnou splatnosťou úveru k 20.9.2014. Z Dohody o ručení zo dňa 20.9.2004 súd mal za preukázané, že medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalovanou v 3. rade ako ručiteľom bola uzatvorená dohoda v zmysle ktorej žalovaná v 3. rade zobrala na vedomie, že veriteľ uzavrel dňa 20.9.2004 s dlžníkmi - žalovanými v 1. a 2. rade Zmluvu o splátkovom/kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20.9.2004 v sume 200.000,-Sk. V zmysle čl. II. Dohody ručiteľ vyhlásil, že podľa ustanovenia § 303 a nasl. Obchodného zákonníka uspokojí pohľadávky veriteľa špecifikované v danom článku najmä pohľadávku veriteľa, ktorá vznikla z Úverovej zmluvy v znení jej neskorších zmien, na základe ktorej veriteľ poskytol Dlžníkovi úver a ktorú tvorí istina vo výške 20.000,-Sk, úroky, úroky z omeškania a všetky poplatky a náklady spojené s Úverovou zmluvou.

4. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok SLSP č. 1175/2012/CE zo dňa 27.09.2012 (čl. 14 spisu) mal súd za preukázané, že dňa 27.09.2012 došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s. a postupníkom EOS KSI Slovensko s.r.o. Z výzvy k úhrade a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 16.10.2012 mal súd za preukázané, že žalobca ako právny nástupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 31.10.2012. Túto skutočnosť potvrdil aj samotný žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 25.05.2017 na strane 5 (čl. 233),teda že právny predchodca žalobcu nevyužil svoje oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a toto právo využil až žalobca, pričom tento mimoriadnu splatnosť vyhlásil podaním zo dňa 16.10.2012 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo ku dňu 04.11.2012 žalobcom. Z uvedeného dôvodu odpadla spornosť tej skutočnosti, kedy došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu.

5. Na základe toho súd prvej inštancie konštatoval, že z priebehu konania vyplývalo medzi stranami ako nesporné, že dňa 27.9.2012 došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s. a postupníkom EOS KSI Slovensko, s.r.o. a následne prostredníctvom oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 16.10.2012 žalobca ako právny nástupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 31.10.2012.

6. Na základe toho súd prvej inštancie s poukazom na znenie ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. vyvodil, že zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že prvá obligatórna podmienka pre platnú cesiu bankovej pohľadávky je písomná výzva banky, ktorá má byť klientovi banky doručená a napriek tejto písomnej výzve je klient banky v kvalifikovanom omeškaní (nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní). Až po preukázaní, že klientovi banky bola takáto výzva zo strany banky doručená, prichádza do úvahy postúpenie bankovej pohľadávky, zodpovedajúcej omeškanému záväzku inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Písomná výzva, ktorá spĺňa vymedzené kritériá je základným a prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu. Žalobca však takýto dôkaz v konaní nepredložil, preto je možné uzavrieť, že žalobca nepreukázal už prvú obligatórnu podmienku uvedenú v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z. Po splnení tejto podmienky môže banka pristúpiť k postúpeniu „spôsobilej pohľadávky“, teda pohľadávky, s ktorou je dlžník v omeškaní. Z ust.§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. totiž vyplýva, že ak je klient banky napriek písomnej výzve v kvalifikovanom omeškaní „čo len s časťou svojho peňažného záväzku“ voči banke môže banka svoju„ pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku“ postúpiť písomnou zmluvou inej osobe. Súd nespochybňuje oprávnenie banky postúpiť pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak to by musela Slovenská sporiteľňa a. s. pristúpiť k ukončeniu úverového vzťahu, teda k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Takýmto spôsobom postupujú ostatné bankové subjekty na finančnom trhu.

7. Keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver, keď nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti, nebola banka oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 je preto neplatným právnym úkonom. Žalobca v zmysle vyššie uvedeného ani nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného úveru.

8. Súd prvej inštancie teda konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu písomnej výzvy banky potom, čo bol žalovaný ako klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním jednotlivých už splatných splátok. Splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok nebolo v tomto konaní žalobcom ani preukázané. Aktívna legitimácia žalobcu nie je preto ani čiastočne daná.

9. S poukazom na tieto dôvody žalobu voči žalovaným v 1. a 2.rade zamietol .

10. Výrok o zastavení konania vo vzťahu k žalovanej v 3.rade odôvodnil tým, že žalobca svojím písomným podaním doručeným súdu dňa 15.6.2017 zobral žalobu voči žalovanej v 3.rade v celom rozsahu späť a konanie voči nej žiadal zastaviť. Konkrétne dôvody toho späťvzatia neuviedol. Na základe toho súd prvej inštancie s poukazom na znenie § 144, 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 konanie voči žalovanej v 3.rade zastavil. Rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2.rade založil na ust. § 255 ods. 1 C.s.p., keď konštatoval, že úspešným žalovaným v 1. a 2.rade náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že týmto trovy konania nevznikli.

11. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Jeho odvolanie smeruje proti zamietavému výroku vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2.rade, ako aj vo výroku o trovách konania. V tejto časti žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov konania. Svoje odvolanie zakladal na tvrdení, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nepovažuje za správny záver súdu prvej inštancie, ktorý zo znenia ust. §92 ods. 8 zákona o bankách vyvodil záver o nedostatku jeho aktívnej legitimácie v konaní. Uviedol, že považuje za nesporné, že peňažný záväzok žalovaných v 1. a 2.rade vznikol už splnením záväzku postupcu, t.j. peňažný záväzok žalovaných vznikol už poskytnutím dohodnutej sumy peňažných prostriedkov. Dohoda zmluvných strán o vrátení poskytnutých peňažných prostriedkov s úrokmi nemá žiadny vplyv na výšku alebo existenciu záväzku dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho záväzku a závisí výlučne od vôle veriteľa. Považuje preto za absurdné, ak súd pod pojmom „pohľadávka zodpovedajúca peňažnému záväzku“ rozumie v prípade vracania poskytnutých peňažných prostriedkov zo zmluvy o úvere v splátkach, len tie mesačné splátky úveru, ktoré sa už stali splatnými. Podľa názoru žalobcu pohľadávka zodpovedajúca peňažnému záväzku predstavuje zostatok dlhu žalovaných, ktorý vznikol poskytnutím peňažných prostriedkov a takúto pohľadávku tvoria nielen nezaplatené a splatné splátky úveru, ale aj nezaplatené a doposiaľ nesplatné splátky úveru. Je preto toho názoru, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Zo samotného znenia ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorý je už splatná. Z gramatického výkladu tohto ustanovenia považuje za zrejmé, že zákonodarca rozlišuje dva pojmy a to pojem peňažný záväzok ako celok a pojem časť peňažného záväzku. Ak sa v prvej vete súvetia použil pojem peňažný záväzok ako celok s tým, že zákonodarca jednoznačne identifikoval súčasne aj pojem časť peňažného záväzku je potom zrejmé, že ak v druhej vete súvetia použije pojem z prvej vety, bude ho chápať v tom istom význame. Správnosť záveru o tom, že banka môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku možno tiež potvrdiť posúdením prvej vety citovaného ustanovenia. Má za to, že predpokladom postúpenia pohľadávky nie je splatnosť pohľadávky, nakoľko aj v prípade, že pohľadávka veriteľa nie je splatná, nepochybne existuje a preto môže byť predmetom postúpenia. Postúpením pohľadávky sa stal žalobca veriteľom a jeho základným právom je v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splnenie svojej pohľadávky. Na základe toho považuje za nesporné, že spolu s postúpenou pohľadávkou na neho prešli všetky práva s touto pohľadávkou spojené, teda aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.

12. Žalovaní v 1. a 2.rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

13. Odvolací súd na základe odvolania žalobcu preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietavom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2.rade podľa ust. § 380 C.s.p. ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

14. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci dôkazmi, ktoré účastníci na preukázanie svojich tvrdení označili, vykonané dôkazy vyhodnotil postupom zodpovedajúcim úprave § 191 ods. 1 C.s.p., vec aj správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol, pokiaľ žalobu voči žalovaným v 1. a 2.rade zamietol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozsudku a preto sa s poukazom na ust. § 387 ods. 2 C.s.p. obmedzuje na konštatovanie tejto správnosti a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalobcu, považuje za potrebné k týmto dôvodom dodať:

15. Odvolací súd už v svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení zaujal právny názor pri výklade ust. § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z.z. a na tomto právnom právnom závere nemá dôvod nič meniť. Zamietavý výrok rozsudku súdu prvej inštancie je v súlade s týmto právnym názorom a preto ho odvolací súd považuje za správny. Na zdôraznenie správnosti tohto právneho názoru odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že výkladom uvedeného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách sa zaoberal aj Najvyšší súd SR v svojom rozsudku zo dňa 24.4.2018 sp.zn. 1Cdo 147/2017. V tomto rozsudku uviedol, že vo všeobecnosti platí, že postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena sa nedotýka práv, ani povinnosti dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku a preto sa na platnosť o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je zabrániť tomu, aby postúpením došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za tým účelom sa mu zachovávajú všetky námietky proti postúpenej pohľadávke a rovnako aj možnosť namietať voči tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v právnom postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami s ňou spojenými. Postupník sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú zmenu v osobe veriteľa ustanovuje Občiansky zákonník pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a zároveň ustanovuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné. Vo vzťahu k zneniu § 92 ods. 8 uviedol, že v zmysle dôvodovej správy k zákonu o bankách mal zákonodarca úpravou tohto § na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie malo banku motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky a úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou, táto kedykoľvek počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napr. nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úveroch a ich správa je špecifickou osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou. Podľa názoru dovolacieho súdu v danej veci kardinálnym právnym problémom je otázka platnosti či neplatnosti právneho úkonu, postúpenia pohľadávky podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Teda, či podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaného na tretiu osobu, ktorá nie je bankou podľa § 92 ods.8 prvej vety zákona o bankách musia byť splnené, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanému na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok, alebo v prípade ich nedodržania prichádza sankcia v podobe absolútnej neplatnosti právneho úkonu postúpenia. Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade v prvom rade je vo všeobecnosti fakt, ktorý nemožno opomínať, že sa jedná o spotrebiteľský spor. Zároveň ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami (podmienkami) je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia, čo i len časti pohľadávky banky na tretiu

(nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Tieto isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva (porovnaj § 92 ods. 8 tretia veta zákona o bankách), aby nedošlo k jeho porušeniu. Uvedené spolu úzko súvisí, avšak vzájomne sa nevylučuje. Podľa § 525 ods. 2 Obč. zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Dovolací súd preto konštatuje, že v prípade ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvej vety zákona o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Obč. zákonníka vylúčené/ zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

16. Právne posúdenie tak odvolacím súdom ako aj súdom prvej inštancie na základe ktorého tento žalobu zamietol je takto v súlade s právnymi závermi Najvyššieho súdu SR v uvedenej veci a na základe toho odvolací súd zamietavý výrok rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. vrátane správneho výrok o trovách konania medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2.rade.

17. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255ods. 1 C.s.p.. Neúspešnému žalobcovi v odvolacom konaní náhrada trov nepatrí a úspešným žalovaným v 1. a 2.rade odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).