Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10Co-69-2018.pdf
PDF · 99.75 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/69/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Viery Zoľákovej, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: L. Z., S.. XX.X.XXXX, M. C. XXX, o zaplatenie 3.432,49 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 4Csp/387/2017-59 z 22.2.2018, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania.
Žalovaná m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „I. Súd konanie v časti istiny 526,25 € s prísl. zastavuje. II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.044,03 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.044,03 € od 21.11.2017 do zaplatenia, a to všetko jej povoľuje uhradiť v mesačných splátkach po 30,- € splatných vždy každého 30-teho dňa toho ktorého mesiaca, začínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok. III. Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamieta. IV. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.“
2. Vychádzal zo zistenia, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanej bol poskytnutý osobitný druh revolvingového úveru s úverovým rámcom 1800 eur a s dohodnutou mesačnou splátkou úveru 60 eur. Jednotlivými výbermi žalovaná vyčerpala finančné prostriedky vo výške 1800 eur a v prospech žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu) žalovaná uhradila sumu 755,97 eur. Úverová zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z., musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. Súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Zmluva takisto neobsahuje povinnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Okrem toho zmluva neobsahuje ani ďalší povinný údaj, a to podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských - úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. Výška úrokovej sadzby je uvedená iba v cenníku pôvodného veriteľa a podľa názoru súdu nie je takéto určenie úrokovej sadzby dojednaním v súlade s uvedeným zákonom. Zmluva tiež neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Je zrejmé, že údaj o RPMN sa dá určiť na začiatku revolvingového vzťahu, pretože v tomto období výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádza z počtu splátok, ktoré sú vlastne v tomto čase zistiteľné. Iná je situácia v priebehu tohto úverového vzťahu v podobe revolvingového úveru, na napriek tomu nemožno pripustiť situáciu, že uvedenie jednotlivých čiastok úveru by bolo svojvoľné, pretože musí obsahovať prehľadné vymedzenie povinnosti dlžníka tak, aby sa vedel už na začiatku úverového vzťahu zorientovať, aké nároky vo vzťahu k nemu môže žalobca uplatniť. V žalobcom predloženom formulári absentuje aj údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov v zmysle § 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch. Ministerstvo financií SR zverejnilo po prvýkrát priemernú hodnotu RPMN 29.4.2008, všetci veritelia boli podľa zákona povinní uvádzať tento údaj až od 29. júna 2008. Keďže úverová zmluva bola so žalovanou uzavretá 8.4.2014, bolo povinnosťou žalobcu tento údaj v zmluve uviesť. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná v prospech žalobcu uhradila sumu 755,97 eur, reálne jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1800 eur. Žalobcovi vzniklo iba právo na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých súm žalovanej a teda je povinná žalobcovi uhradiť ešte sumu 1044,03 eur. Súd preto uplatnený nárok v tejto časti považoval za dôvodný a žalovanú zaviazal na zaplatenie tejto sumy. Vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v splátkach. Súd bol toho názoru, že je zrejmé, že žalovaná si je vedomá existencie svojho dlhu, vyvíja úsilie o jeho vyrovnanie v čo najkratšej dobe, snaží sa eliminovať svoje výdavky tak, aby pohľadávka žalobcu mohla byť uspokojená. Žalobca voči oddialeniu, resp. postupnému splateniu dlhu namietal, no neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli spôsobiť zmenu posúdenia veci zo strany súdu. Z pôvodne uplatnenej sumy 3.432,49 eur s príslušenstvom žalobcovi bolo priznaných 1044,03 eur spolu s príslušenstvom. Žalobcov úspech tak predstavoval 30,56 % a neúspech 69,44 %. Žalovaná má po odrátaní úspechu žalobcu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38,88 %. Nakoľko žalovaná si trovy konania neuplatnila a zo spisu jej ani žiadne nevyplývajú, súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
3. Proti tomuto rozsudku, proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
4. Odvolanie odôvodnil tým, že okresný súd rozhodol v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania a ust. § 282 CSP. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1044,03 € s prísl., vo zvyšku žalobu zamietol z dôvodu, že uzavretú zmluvu posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov, pričom pri rozhodovaní neprihliadol na uznávací prejav žalovaného a návrh žalobcu na rozhodnutie sporu rozsudkom pre uznanie nároku. Žalovaná uplatnený nárok nerozporovala. Z vyjadrenia žalovanej a ňou prejavenej vôle dlžnú sumu zaplatiť nie je možné dospieť k inému záveru ako k tomu, že nárok, ktorého zaplatenie je predmetom tohto sporu žalovaná uznáva. Požiadavka určitosti uznávacieho prejavu je v zmysle súdnej judikatúry splnená aj bez výslovného použitia výrazu uznanie dlhu, ak je z okolností prípadu nepochybné, že išlo o uznávací prejav (R 25/1993). Nakoľko boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku, súd prvej inštancie mal na základe uznávacieho prejavu žalovaného o tomto spore rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa ust. § 282 CSP. CSP v ust. § 282 jednoznačne stanovuje, že v prípade uznania nároku súd na návrh žalobcu rozhodne rozsudkom pre uznanie. Pre spotrebiteľské spory žiadna výnimka v tomto smere neplatí, žiadnu výnimku neuvádza ani CSP. Len pre úplnosť žalobca uviedol, že právny názor súdu prvej inštancie, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia RPMN nie je správny. V priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN pre celú dobu trvania úverového vzťahu, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa tak
menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Vzhľadom na objektívnu nemožnosť určenia výšky RPMN pre celú dobu trvania úverového vzťahu obsahuje úverová zmluva v čl. V s označením „Vyhlásenie Klienta“, bod 2. indikatívny výpočet RPMN vo výške 28,57% pre poskytnutý úver s úverovým rámcom 1.800,- €, štandardnou splátkou 60 € mesačne a výškou ročnej úrokovej sadzby 22,80 % p.a. Indikatívny výpočet RPMN obsahuje aj celkovú čiastku úveru 2046,35 €, ktorú by bol žalovaný povinný zaplatiť za danej modelovej situácie, vrátane celkových nákladov spojených s úverom vo výške 246,35 €. S výškou úrokovej sadzby, ako aj výškou RPMN bol tak žalovaný preukázateľne oboznámený v úverovej zmluve. Indikatívny výpočet výšky nákladov spojených s úverom vyčíslený na základe výpočtu podľa prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. je splnením zákonnej povinnosti veriteľa oboznámiť spotrebiteľa s nákladmi na úver. Správnym procesným postupom by súd prvej inštancie žalobe vyhovel a vo veci by rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku podľa ust. § 282 CSP.
5. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2901,24 €, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 2906,24 € od 21.9.2017 do 14.1.2018, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 2901,24 € od 15.1.2018 do zaplatenia a prizná žalobcovi náhradu trov konania.
6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie oprávnenou osobou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
8. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok rozsudku, ktorým bolo konanie čiastočne zastavené, ani výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ktoré výroky odvolaním napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli, a ako také nadobudli právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).
9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaním nesprávnym právnym posúdením, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky IIUS/78/05). Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu na základe, ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia ma podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
10. Podľa § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
11. Odvolací súd uvádza, že podanie žalovanej zo dňa 19.2.2018 doručené súdu prvej inštancie dňa 20.2.2018 nemožno považovať za taký prejav jej vôle, ktorý by vyvolával právne účinky predpokladané v ust. § 282 CSP. Žalovaná v predmetnom podaní neuviedla, že nárok uplatnený žalobou uznáva. Ako je v podaní uvedené, žalovaná v prípade neúspechu v konaní, požiadala o možnosť splatiť dlh v splátkach. Z podania žalovanej síce vyplýva, že si je vedomá existencie dlhu, no nevyplýva z neho, že by súhlasila s tým, aby bola zaviazaná na úhradu dlhu v celom rozsahu tak, ako bol uplatnený žalobou, a zároveň žiada o možnosť jeho postupného splatenia.
12. Všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že žalovaná existenciu dlhu nespochybňovala a podanie zo dňa 19.2.2018 formulovala pod tlakom okolností - prebiehajúce súdne konanie, nepriaznivá finančná situácia žalovanej a jej rodiny, snaha o docielenie možnosti úhrady dlhu v splátkach.
13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nepostupoval v rozpore s ust. § 282 CSP, keď vo veci nerozhodol rozsudkom pre uznanie.
14. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že predmetná vec sa týka sporu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vzhľadom na čas vzniku zmluvy (8.4.2014). Túto skutočnosť nenamietal ani žalobca v odvolaní.
15. Nie je sporné ani to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Tou sa rozumie každá zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
16. Pre všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka či má zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov alebo nie, ako aj otázka kedy sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť, že smernica zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu a Slovenská republika pri implementácii smernice zo zákona povinnosť tzv. úplnej harmonizácie porušila. To, že Súdny dvor EÚ vo veci C-42/2015 potvrdil, že smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice je bezvýznamné, pretože v tomto konkrétnom prípade išlo o vnútroštátne právo nad rámec smernice. Z tohto teda vyplýva, že Slovenská republika nesprávne transformovala do svojho právneho poriadku smernicu 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady potrebné na výpočet RPMN, resp. výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov.
17. Niet žiadnych pochybností, že Slovenský zákon ide nad rámec smernice a celkom jednoznačne požaduje, aby v samotnej zmluve boli uvedené predpoklady na výpočet RPMN, resp. vyjadrenie, tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica, ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu ,,splátky“ pridal slová ,,istiny úrokov a iných poplatkov“. K výkladu tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov.
18. Tak explicitne presné ustanovenie akým je ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch cez prizmu eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte a termíne splátok istiny a úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom ustanovení jasne deklaroval aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených pod písm. k) § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úverov a odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase vydania napadnutého rozsudku platný a účinný.
19. Z uvedených dôvodov je podľa odvolacieho súdu plne legitímny záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého žalovanej, a to v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods.1. Keďže pre záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru postačuje absencia čo i len jednej z náležitostí vymedzených v ustanovení § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že z dôvodu absencie údajov o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa termínu ich splatnosti je predmetná úverová zmluva bezúročná a bez poplatkov.
20. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca resp. jeho právny predchodca poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 1.800,- Eur a žalovaná uhradila sumu 755,97 Eur. Žalobcovi tak správne priznal súd prvej inštancie právo na zaplatenie sumy 1.044,03 Eur s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
21. Vychádzajúc z uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP), vrátane
výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalovanej, aj keď existujú pochybnosti o správnosti tohto rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože jeho úlohou bolo rozhodnúť len o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) a nezaoberať sa ich výškou, pretože to je predmetom konania podľa § 262 ods. 2 CSP. Žalovaná však odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodala, a preto pri rešpektovaní zákazu zmeny k horšiemu v neprospech žalobcu ako odvolateľa (zákaz reformatio in peius), odvolací súd potvrdil aj tento výrok napadnutého rozsudku.
22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu 100 %.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 2 : 1.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).