Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Csp-104-2018.pdf
PDF · 93.6 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/104/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobkyne: E. právne zastúpenej JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Sov. Hrdinov 163/33, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava , IČO: 35 807 598, o zaplatenie 1.400 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.400 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na tunajší súd 31.5.2018 sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu vo výške 1.400 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal plnú náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 14C/133/2014 o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, bola v postavení spotrebiteľky úspešná. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel rozsudkom zo dňa 6.5.2015 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 14.9.2016, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 21Co/260/2016 zo dňa 31.8.2017, právoplatný 9.10.2017. Keďže si žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie práva na súde a bola splnená hypotéza citovanej právnej normy v ustanovení § 3 ods. 5 v spojení s ustanovením § 4 ods. 2 písm.b) zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, domáha sa primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.400 eur, čo predstavuje poplatok zo zmluvy o úvere č. 806300838 a zároveň výšku ujmy, ktorá reálne žalobkyni hrozila, nakoľko v prípade vykonávania zrážok zo mzdy na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy by žalovaný ako dodávateľ získal plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky vo výške 1.400 eur. 2. Žalovaný v písomnom stanovisku súdu doručenom dňa 10.7.2018 uviedol, že so žalobkyňou skutočne uzavrel dňa 24.5.2012 Zmluvu o úvere č. 806300838 , na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 1.600 eur, ktorý sa zaviazala vrátiť spolu s poplatkom vo výške 1.400 eur, teda celkom sumu 3.000 eur v 12 pravidelných mesačných splátkach po 250 eur. Vo vzťahu k ustanoveniu § 3 ods. 5 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa síce priznáva spotrebiteľovi právo domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia , avšak je potrebné ustanovenie vykladať reštriktívne. Priznanie požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné napraviť inak. Aj keď žalovaný rešpektuje súdne rozhodnutie, domnieva sa, že žalobca uplatňuje svoje domnelé právo svojvoľne a zjavne bezúspešne, nakoľko sám neoznačil podstatné skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a sám je dlhodobo v omeškaní s úhradou dlžnej sumy a dobrovoľne neuhradil ani len istinu poskytnutého úveru. Primerané finančné zadosťučinenie predstavuje peňažnú protihodnotu nemajetkovej ujmy, no nepredstavuje náhradu za uplatnené finančné plnenie, alebo prípadnú náhradu škody. Priznanie požadovaných finančných prostriedkov pre žalobkyňu by prichádzalo
do úvahy iba v prípade porušenia práva, ktoré nie je možné napraviť inak. Žalovaný tiež poukázal, že žalobkyňa konala v rámci kontraktačného postupu ľahostajne a s obsahom zmlúv bola oboznámená, s týmito súhlasila. Pred podpisom si zmluvu mohla prečítať, keďže v období rokov 2010-2012 uzavrela so žalovaným celkom 3 zmluvy. Aj keď má primerané finančné zadosťučinenie nesporne sankčnú funkciu , jeho cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale potrestať žalovaného. Určenie konkrétnej výšky primeraného zadosťučinenia je v kompetencii súdu , avšak priznanú výšku je potrebné riadne odôvodniť s poukázaním na nemateriálnu ujmu, ktorá spotrebiteľovi vznikla. Ďalej žalovaný vo vyjadrení cituje viaceré súdne rozhodnutia, tak súdov SR ako aj rozhodnutie NS ČR , sp.zn. 29Odo/652/2001. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne rozsudkom OS Prešov, sp.zn. 14C/133/2014 v spojení s dopĺňacím rozsudkom , rozsudkom KS Prešov, sp.zn. 21Co/260/2016 , ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil : Okresný súd Prešov rozhodol rozsudkom sp.zn. 14C/133/2014-57 zo dňa 6.5.2015 tak, že určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretá účastníkmi dňa 24.5.2012 je neplatná a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania (žalobkyňou v konaní bola Helena Adamčíková a žalovaným Pohotovosť s.r.o., so sídlom v Bratislave. Okresný súd rozsudok dňa 14.9.2016 sp.zn . 14C/133/2014-84 doplnil tak, že rozhodol: „určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretá medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. Bratislava a žalovanou dňa 24.5.2012 je v bode II., ktorý znie: „Dlžník súhlasí s tým, aby sa uspokojene pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jeho zamestnávateľ/vyplácateľ dôchodku: M - TECH partner s.r.o., IČO: 31 728 251, Vodárenská 28/6006, Prešov, zrážal mesačne z jeho mzdy/dôchodku čiastku 250 EUR a uhrádzal danú sumu na účet veriteľa č. účtu: XXXXXXXX/XXXX Poštová banka, variabilný symbol 8806300838 (číslo zmluvy na zmenke) až do riadneho uhradenia pohľadávky dlžníka uvedenej v čl. I tejto dohody. V prípade, ak uvedené zrážky presiahnu zákonom stanovenú hranicu, zamestnávateľ/ vyplácateľ dôchodku postupuje v súlade s platnými právnymi predpismi, týkajúcimi sa výkonu zrážok zo mzdy. Dlžník súhlasí s tým, aby mu zamestnávateľ zrážal mesačne z jeho mzdy aj vyššiu čiastku ako je uvedená v čl. II tejto dohody, až do zákonom stanovenej hranice určenej pre výkon zrážok zo mzdy. Po ukončení poslednej zrážky zo mzdy zašle veriteľ zamestnávateľovi dlžníka/vyplácateľovi dôchodku výpočet zmenkových a zákonných úrokov, ktoré medzičasom pribudnú k istine do úplného uhradenia celej pohľadávky. Túto čiastku zamestnávateľ dlžníka/vyplácateľ dôchodku odvedie na vyššie uvedený účet veriteľa“, a v bode III., ktorý znie: „V prípade, že dlžník - zamestnanec ukončí pracovný pomer pred uplynutím splatenia celej pohľadávky so zamestnávateľom uvedeným na tejto dohode, bude táto dohoda o zrážkach zo mzdy podkladom na vykonávanie zrážok zo mzdy alebo nemocenských dávok u každého jeho ďalšieho zamestnávateľa. Dlžník sa zaväzuje upovedomiť bez meškania pri nástupe do nového zamestnania svojho zamestnávateľa o tejto dohode a veriteľovi oznámiť názov a adresu nového zamestnávateľa. Ustanovenie tohto článku sa nevzťahuje na poberateľov dôchodku“, n e p l a t n á .“ 4. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol: Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd žalobe vyhovel a určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretá medzi účastníkmi dňa 24.5.2012 je neplatná, pričom pokiaľ žalovaný poukazoval na nedostatok naliehavého právneho záujmu z dôvodu, že žalobkyni neboli vykonávané zrážky zo mzdy, súd poukazuje na to, že žalovaný listom zo dňa 2.9.2013 požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy a iba samotná skutočnosť, že k vykonaniu zrážok nedošlo, navyše z dôvodu, že už boli vykonávané zrážky v prospech iných subjektov, nesvedčí o tom, že by nebol daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody, a to aj s poukazom na to, že žalovaný na základe dohody o zrážkach zabezpečil sumu 1.600 eur (reálne poskytnutú sumu 980 eur), ktorú navýšil o „príslušný poplatok“ 1.400 eur, pričom v dohode o zrážkach zo mzdy síce uviedol ako variabilný symbol č. úverovej zmluvy, avšak žiadnym iným spôsobom nešpecifikoval záväzok žalobkyne, ktorý mal byť zabezpečený touto dohodou, navyše v dohode uvádza, že sa má jednať o zabezpečenie zmenky, ktorá však nie je konkrétne špecifikovaná v rámci tejto dohody a v tomto ohľade postráda aj náležitosť určitosti právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, čo má taktiež za následok neplatnosť právneho úkonu. 5. Krajský súd v Prešove prvoinštančný rozsudok potvrdil. Odvolací súd v odôvodnení uviedol: Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací sa stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie a v bode 24 odôvodnenia rozsudku na doplnenie uviedol: V zmysle zmluvy o úvere č. 806300838 zo dňa 24.5.2016 bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.600 eur, pričom žalobca sa zaviazal predmetný úver vrátiť spolu s poplatkom vo výške 1.400 eur v lehote 12 mesiacov v celkovej výške 3.000 eur. Odplata za úver tak predstavuje 87,5% sumy úveru ročne. Odplata v tejto výške 11-násobne prevyšuje priemer úrokových sadzieb obchodných bánk v rozhodnom čase (priemerná úroková sadzba pri spotrebiteľských úveroch s dobou splatnosti do 1 roka v zmysle štatistických údajov zverejnených Národnou bankou Slovenska predstavovala v čase uzavretia zmluvy 7,93 % ročne). Predmetnú odplatu teda nie je možné označiť inak ako úžernú, priečiacu sa dobrým mravom.
6. Rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť 9.10.2017. 7. V konaní vypočutá žalobkyňa uviedla, že s Pohotovosťou mala uzavretú zmluvu, na základe ktorej čerpala pôžičku z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie v rodine, ktorá nastala po tom, ako manžel ochorel v roku 2008 a zostal invalidný a syn ochorel na Crohnovu chorobu. Príjem manžela sa znížil na sumu 144 eur a hlavnou živiteľkou rodiny s príjmom 350 eur sa stala žalobkyňa. Nakoľko peniaze nevychádzali, bola nútená čerpať pôžičku. Keďže žalobkyňa čerpala finančné prostriedky aj od iných subjektov, prišli zrážky zo mzdy, ktoré však nebolo možné pre všetky subjekty realizovať z dôvodu nízkeho príjmu. Žalobkyňa bola nútená požiadať o pomoc Združenie na ochranu spotrebiteľa , a to je poradilo spôsob brániť sa. V konaní bola úspešná, žalobe o zdržanie sa dohody o zrážkach zo mzdy bolo vyhovené . 8. Podľa § 3 ods. 5 zák.č. 250/2007, účinného k dátumu 24.5.2012, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. 9. Podľa § 4 ods. 2 písm.b) zák.č. 250/2007, účinného k dátumu 24.5.2012, predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať práva podľa § 3. 10. Podľa § 52 OZ , účinného k dátumu 24.5.2012, (1)Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2)Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3)Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 11. Podľa § 53 ods.1 OZ , účinného k dátumu 24.5.2012, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 12. Podľa § 53 ods. 2 OZ, účinného k dátumu 24.5.2012, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 13. Podľa § 53 ods. 3 prvá veta OZ, účinného k dátumu 24.5.2012, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 14. V spotrebiteľských vzťahoch určité povinnosti vznikajú i dodávateľom. Jednou z týchto povinností je aj povinnosť upravená v ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vychádzajúc zo znenia zákonného ustanovenia proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon nevyžaduje pre vznik práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. 15. Žaloba, ktorou sa oprávnená osoba domáha primeraného finančného zadosťučinenia sa nazýva žalobou satisfakčnou, pretože primerané finančné zadosťučinenie je nástrojom satisfakcie, ktorej úlohou je vyrovnať narušenú rovnováhu v postavení toho, kto právo spotrebiteľa porušil a dotknutej osoby - spotrebiteľa. Okrem satisfakčnej funkcie má primerané finančné zadosťučinenie aj sankčnú povahu,
pretože predstavuje pre toho, kto právo spotrebiteľa porušil finančnú ujmu zodpovedajúcu sume, ktorú musí titulom primeraného finančného zadosťučinenia spotrebiteľovi zaplatiť. 16. V prejednávanej veci sp.zn. 14C/133/2014 samotný žalovaný si uplatňoval dohodou o zrážkach zo mzdy vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne ako spotrebiteľky napriek tomu, že bližším spôsobom nešpecifikoval záväzok žalobkyne, ktorý mal byť touto dohodou zabezpečený . Nárok pritom vyplýva zo zmluvy o úvere č. 806300838 zo dňa 24.5.2016 , na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.600 eur za odplatu 1.400 eur, ktorá predstavuje 87,5% sumy úveru, čím 11-násobne prevyšuje priemer úrokových sadzieb obchodných bánk. Žalobkyni tak reálne hrozila újma vo výške 1.400 eur , nakoľko v prípade vykonávania zrážok na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy by žalovaný získal sumu navyšujúcu istinu poskytnutého úveru o 1.400 eur. 17. Účelom a zmyslom ustanovenia § 3 ods. 5 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je odškodniť spotrebiteľa za diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti porušeniu práva a povinností zo strany dodávateľa na súde a v tomto konaní bol úspešný. Z hypotézy citovanej právnej normy jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ musí byť pri uplatňovaní práva úspešný. Iba za tohto predpokladu mu vznikne právo na priznanie finančného zadosťučinenia. V danom prípade je nesporné, že žalobkyňa v konaní 14C/133/2014 si úspešne uplatnila nárok z poškodenia spotrebiteľského práva o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov a v konaní bola úspešná. Súd sa stotožnil, že primerané finančné zadosťučinenie pre žalobkyňu vo výške 1.400 eur zodpovedá sume poplatku vo výške 1.400 eur, ktorý si žalovaný ako dodávateľ do zmluvy zakomponoval napriek tomu, že takáto odplata je neprimeraná až úžerná, keďže 11-násobne prevyšuje priemer úrokových sadzieb obchodných bánk v rozhodnom období. Výška priznaného primeraného finančného zadosťučinenia logicky a spravodlivo vychádza z ujmy, ktorá žalobkyni hrozila . 18. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 19. Podľa § 255 CSP, (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2)Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 20. Podľa § 262 CSP, (1)O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2)O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (3)Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku. 21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu, keď plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.