Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-143-2017.pdf
PDF · 85.77 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/143/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zn. 1390/380341/2015, proti žalovanej: E. P., nar. XX.X.XXXX, J. XXX/X, J., občan SR, o zaplatenie 92,93 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 23.augusta č. k. 8C/66/2016-65, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 23.augusta č. k. 8C/66/2016-65 zamietol žalobu žalobcu a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.2.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 92,93 Eur spolu s obchodným úrokom vo výške 28 % ročne z nezaplatenej istiny a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 6.7.2005 zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie účtu, vydanie a používanie karty. Žalovaná sa dostala na účte do nedovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnala.
3. Poukázal na čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
4. Zo zmluvy o vkladovom účte (právny predchodca žalobcu Dexia banka Slovensko a.s.) zo dňa 6.7.2005 vyplynulo, že banka zriadila vkladový účet žalovanej. Ku dňu 31.12.2014 mala žalovaná zostatok na účte nepovolený 17,44 Eur (ako rozdiel medzi sumou 110,37 Eur a 92,93 Eur). Žalovaná suma bola žalobcom zdôvodnená úrokom pri nepovolenom čerpaní účtu 20% ročne, resp. od 1.7.2012 vo výške 28% ročne, ktoré sú účtované vždy zo sumy aktuálne v debete za celé obdobie až po jeho vyrovnanie a pripísané sú vždy mesačne, poplatky sú za upomienku: nepovolený debet 30 Eur, výzvu nepovolený debet 30 Eur, vedenie účtu postihnutého exekúciou 45 Eur. Podľa bodu 3.8.Všeobecných obchodných podmienok bol žalovaný povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov, postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií. Podľa bodu 3.12 VOP ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby. Úrok môže banka znížiť alebo zvýšiť.
5. Žalovaná poprela tvrdenia žalobcu a predložila výpis z účtu so zostatkom ku dňu 31.12.2012 v sume 67,29 Eur. Uviedla, že nedostala ročný výpis a preto nevie ako môže byť v takomto debete. Žalobca predložil výpis len za rok 2015, pričom za rok 2013,2014 nepredložil a súdu nebolo zrejmé ako dospel k výpočtu žalovanej sumy. Predloženými výpismi z účtu nemal súd prvej inštancie preukázané realizované finančné operácie na účte žalovanej. Taktiež nebolo zrejmé, prečo v takom počte žiada príplatok za vedenie účtu postihnutie exekúciou/výkonom rozhodnutia, nebolo preukázané, že upomienky boli zaslané žalovanej (žiadny doklad sa v spise nenachádza).
6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 488, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že dňa 1.4.2015 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa mal použiť normy obchodného práva.
7. Uviedol, že vychádzajúc zo záujmu spoločnosti na ochrane spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch, v ktorých spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou ako aj vychádzajúc zo zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (predovšetkým ustanovenie § 5b predmetného zákona), v ktorom je súdu uložené ex offo prihliadať na skutočnosti oslabujúce nárok dodávateľa voči spotrebiteľovi mal za to, že bol predložený len jeden výpis z účtu zo strany žalobcu, bola účtovaná neprimeraná suma ako príplatok za vedenie účtu postihnu. exek.- súdu tieto úkony nejasné a aj neprimerane často vykonávané, bez ďalšieho upozornenia žalovanej, taktiež sumy účtované za upomienky sú neprimerane vysoké a taktiež ničím nepreukázané a dôkaz o zaslaní upomienok nepreukázaný.
8. Súd prvej inštancie konštatoval, že nemal dostatočným spôsobom podľa čl. 8 CSP (strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi) za preukázané, že žalovaná sa dostala do nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov vo výške žalovanej sumy 92,93 Eura a preto žalobu ako nepreukázanú zamietol. To sa týka aj v časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku vo výške 28 % ročne , ktorý žalobca odôvodnil úrokovou sadzbou pre nepovolené prečerpanie platnej od 1.7.2012, avšak k žalobe pripojil sadzobník poplatkov platný od 1.11.2015, súd prvej inštancie mal za to, že svoje tvrdenia o výške úrokovej sadzby nepreukázal a tak s poukazom na uvedené žalobu v časti uplatneného úroku, ktorý žiadal žalobca ako nepreukázaný zamietol.
9. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a keďže žalovaná mala vo veci úspech, priznal jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania nemusí rozhodnúť súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, pretože žalovanej žiadne trovy nevznikli.
10. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca, žiadal rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Uviedol, že ak súd prvej inštancie považoval návrh za neúplný, mal ho vyzvať na jeho doplnenie (opravu v zmysle § 129 ods. 1 CSP). Súd nemá fakultatívnu možnosť uvedené vykonať podľa vlastného uváženia, ale zákon mu výslovne prikazuje pokúsiť sa odstrániť uvedené vady konania v § 129 CSP uvedeným postupom. Súd prvej inštancie ho na doplnenie žaloby nevyzval, avšak napriek tomu vo veci meritórne
rozhodol, pričom uvedený postup je procesne vadný a bola mu ním odňatá možnosť uplatňovať si procesné práva sa účelom účinnej ochrany jeho práv.
11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c), § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením vo výroku, pretože súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými, správne aplikovanými zákonnými ustanoveniami, na ktoré aj odvolací súd poukazuje. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:
12. Teória procesného práva podmieňuje sporové strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Sporové strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Civilný sporový poriadok stanovuje dôkaznú povinnosť sporových strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na sporových stranách. Sporová strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú sporovú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení sporových strán. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie sporovej strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé), ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre sporovú stranu nepriaznivé rozhodnutie.
13. Aby sporová strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť, označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočnosti sporovou stranou tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak sporová strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia má za následok, že skutočnosť, ktorú sporová strana vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť, o ktorej treba rozhodnúť podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon sporovým stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer sporových strán. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočnosti, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Bremeno tvrdenia nemožno nahradiť iba pripojením listín k žalobe, nenahrádza to popísanie skutkových okolností, listiny majú charakter dôkazu o tvrdených skutkových okolnostiach.
14. V danom prípade nešlo o vady návrhu ako to prezentuje v odvolaní žalobca. Bremeno tvrdenia si žalobca splnil, žaloba spĺňala náležitosti žaloby v zmysle Civilného sporového poriadku, nešlo o neúplnú žalobu, preto ani nebolo potrebné vyzvať žalobcu na doplnenie žaloby (odstránenie vád žaloby). Napriek tomu súd prvej inštancie vyzval žalobcu na doplnenie žaloby, resp. na objasnenie určitých skutkových okolností.
15. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 92,93 eura, avšak zo žiadnych predložených dokladov takáto suma nevyplýva. Vo výzve na vysporiadanie nepovoleného debetného zostatku zo dňa 14.07.2015 sa uvádza suma 72,56 eura, v liste žalobcu zo dňa 04.09.2015 sa uvádza suma 82,56 eura. Z vyjadrenia žalobcu adresovaného súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaná mala pôvodne na účte kladný zostatok vo výške 17,44 eura ku dňu 31.12.2014. Do nepovoleného debetu sa dostala účtovaním poplatkov, ktoré spočívali v úrokoch 5,37 eura a poplatkov za upomienku 30 eur, za výzvu 30
eur, za vedenie účtu postihnutého exekúciou 45 eur. Teda žalovaná sa do debetu dostala nie vlastnými transakciami, ale účtovaním poplatkov zo strany žalobcu. Žalobca pripojil sadzobník poplatkov aktuálny od 01.11.2015, ktorý sa nevzťahuje na vec, pretože žalobca účtoval poplatky do 18.09.2015. Žiadnym spôsobom nepreukázal uplatňovanú výšku žalovanej sumy.
16. S poukazom na uvedené odvolací súd taktiež dospel k záveru, že žalobca v danej veci neuniesol bremeno dôkazu. V konaní pred súdom prvej inštancie sa na pojednávanie nedostavil, nevyjadril sa náležite ku skutkovým okolnostiam, nepreukázal tvrdené skutkové okolnosti a nevyjadril sa k ním ani v odvolaní. V odvolaní sa vôbec nevyjadril k meritu veci.
17. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 255, § 262 ods. 1 CSP. V tomto štádiu konania bola úspešná žalovaná, ktorej však žiadne odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd vyslovil, že sa jej nárok na náhradu týchto trov nepriznal.
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).