Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/17/2018

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, vo veci starostlivosti o R. I.-R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y., kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov R.. E. P., nar. X.XX.XXXX, bytom K.. T. XXXX/XX, XXX XX Y., právne zastúpená JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou so sídlom Zimná 62, 052 01 Spišská Nová Ves a S.. Y. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX Y., právne zastúpený JUDr. Janou Murárovou, advokátkou so sídlom Ul. 1. mája 220/19, 058 01 Poprad, o návrhu matky o zmenu výchovného prostredia, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 14P 259/2017-28 zo dňa 9.3.2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh matky, ktorým sa domáhala zmeny výchovného prostredia R. I. R., ako aj určenia výživného otcovi zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení poukázal na dôvody návrhu, stanovisko otca maloletého dieťaťa, kolízneho opatrovníka, ako aj výsledky vykonaného dokazovania, najmä výpoveď mal. I. R., citoval ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 5, § 62 ods. 1 až 5 a § 43 ods. 1 Zákona o rodine, čl. 3 ods. 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa a uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania, najmä z výpovede účastníkov konania, pripojených listinných dôkazov, obsahu spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 14P 13/2013, sp. zn. 10P 107/2011 súd zistil, že mal. I. R. bol rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 14P 13/2013-183 zo dňa 11.3.2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 18CoP 13/2016-219 zo dňa 12.10.2016, zverený do starostlivosti otca a matka bola zaviazaná platiť výživné. Od tejto úpravy síce v lete roku 2017 maloleté dieťa sa zdržiavalo v domácnosti u matky, avšak len na prechodnú dobu, keďže došlo k určitým konfrontáciám medzi ním a otcom. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie mal. I. R. jasne vyjadril, že je manipulovaný matkou, uviedol, že je u otca spokojný, že s ním chce aj naďalej ostať. Súd prvej inštancie zohľadnil záujem mal. dieťaťa, skonštatoval, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala iný záver a za daného stavu návrh matky v celom rozsahu zamietol, lebo je to v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. K výroku o trovách konania poukázal na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku.

2. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie matka maloletého dieťaťa. Namietala nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie, nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Poukázala na skutkové okolnosti týkajúce sa právnej úpravy rodičov k maloletému I. R., úpravu výšky výživného, ako aj vzájomné vzťahy v priebehu roku 2017 s tým, že trvala na tom, že došlo k zmene pomerov, lebo maloletý I. R. sa zdržiaval v jej domácnosti, s čím ona

mala zvýšené výdavky, ktoré náklady na domácnosť, ako aj na maloleté dieťa špecifikovala. Zároveň poukázala na nezhody, ktoré boli medzi otcom maloletého dieťaťa a maloletým dieťaťom. Navrhla zmeniť napadnutý rozsudok a návrhu matky v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V prípade, že odvolací súd nezruší napadnutý rozsudok, navrhla z dôvodu právnej istoty, aby súd určil, že za obdobie od 1.7.2017 do 28.2.2018 nie je matka povinná zaplatiť spätne výživné k rukám otca z dôvodu, že sa R. T. u nej zdržiaval. Súčasťou podaného odvolania sú vyčíslené výdavky matky na domácnosť, na R. T., ako aj výpisy z účtu o platení výživného otcom maloletého dieťaťa za obdobie október - december 2012, ako aj platenie výživného matkou za obdobie od januára - mája 2017, júl 2017 a marec 2018.

3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, v konaní vypočul maloleté dieťa, ktoré je už vo veku blízkom dospelosti, a preto jeho prejavenému názoru treba venovať náležitú pozornosť. Mal. I. R. na pojednávaní dňa 9.3.2018 sa vyjadril, že chce ostať u otca a aby mu žiaden z rodičov nebránil stretávať sa s druhým rodičom. Vzhľadom na rešpektovanie prejaveného názoru u maloletého dieťaťa, kolízny opatrovník rozhodnutie vo veci ponechal na úvahu súdu.

4. Právna zástupkyňa otca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Nesúhlasila s dôvodmi uvedenými v odvolaní, ani s návrhom, aby bolo rozhodnuté, že matka za obdobie od 1.7.2017 do 28.2.2018 nie je povinná zaplatiť spätne výživné. Poukázala na to, že v konaní bolo nesporne preukázané, že medzi otcom a maloletým dieťaťom došlo ku kolízii, avšak táto nemôže byť vzhľadom na vek dieťaťa - obdobie dospievania tak významná, aby súd mohol zmeniť u maloletého dieťaťa výchovné prostredie. Maloletý I. R. sa vrátil do domácnosti otca v polovici februára 2018. Maloletý vo svojej výpovedi uviedol, že matke ide len o peniaze, čo môže potvrdiť aj zvuková nahrávka z pojednávania. Súd prvej inštancie zamietol ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, lebo v konaní bol relevantným spôsobom preukázaný záujem maloletého dieťaťa, aby zotrvalo vo výchovnej starostlivosti otca. Súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality zostáva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v bezprostrednom kontakte so zúčastnenými osobami. Od februára roku 2018 maloletý I. R. začal navštevovať matku dvakrát na niekoľko hodín. Matka v súčasnosti neprejavuje mimoriadny záujem o maloletého, niekedy sa neozve telefonicky aj týždeň. Právna zástupkyňa otca vo vyjadrení poukázala aj na opätovne prejavený názor maloletého I. R., ktorý sa s odvolaním matky oboznámil a opätovne vyjadril, že k zmene jeho názoru vo vzťahu k zvereniu do výchovy otca nedošlo. K preukázaným výdavkom na domácnosť matkou, právna zástupkyňa otca uviedla, že i napriek tomu, že maloletý I. R. bol prechodne u matky, otec naďalej platil úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za 4 osoby, vrátane maloletého syna, taktiež i poplatok za komunálny odpad. Navyše poukázala na to, že od mája 2018 došlo k zmene na strane otca, a to z dôvodu narodenia sa Y. P. dňa XX.X.XXXX, ktorý pochádza z manželského zväzku otca maloletého dieťaťa. R. I. R. sa teší z narodenia súrodenca. V domácnosti otca má svoju izbu, ktorú sám užíva, v ktorej má vytvorené dobré podmienky pre štúdiu a svoj život. R. I. R. sa rozhodol pokračovať v športe - hrá hokej, od polovice mája 2018 absolvuje letnú prípravu a dvojfázové tréningy. Z týchto dôvodov navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Vo vzťahu k návrhu na určenie, že matka nie je povinná zaplatiť spätne výživné, v tejto časti navrhla návrh zamietnuť z dôvodu, že pre takéto rozhodnutie nemá dostatok relevantných dôkazov a potrebnú oporu procesného práva. Súčasťou podaného vyjadrenia k odvolaniu je aj rukou písané vyjadrenie maloletého I. R., z ktorého vyplýva, že naďalej má výborný vzťah s otcom, aj keď mali výmenu názorov, tak si to vydiskutovali. Ďalej, že nie je pravdou, že by od 1.7.2017 do 28.2.2018 trávil čas len u mamy. Otec mu nebránil stretávať sa s matkou. Právna zástupkyňa otca ďalej pripojila rodný list mal. Y. P., nar. XX.X.XXXX, ako aj mesačný predpis úhrad za plnenie a poskytovanie za užívanie bytu od mája 2018, ďalej od decembra 2016, ako aj rozhodnutie Mesta Poprad o vyrúbení miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na rok 2018, 2017.

5. Právna zástupkyňa matky v rámci odvolacej repliky k vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa písomne nevyjadrila, ani k vyjadreniu právnej zástupkyne otca. V rámci odvolacej repliky sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa, a to k vyjadreniu k odvolaniu právnej zástupkyne otca, v ktorom uviedla, že správanie sa otca maloletého dieťaťa, ktoré požaduje od nej spätne výživné, považuje za absurdné a nemorálne. Poukázala na to, že tvrdenie, že došlo ku kolízii medzi otcom a maloletým dieťaťom v súvislosti s jeho dospievajúcim obdobím, je nepravdivé. Od roku 2013 maloleté dieťa žije striedavo v jej

a otcovej domácnosti a pravidelne sa opakujú obdobia, keď sa otec o syna nestará dlhodobo niekoľko mesiacov po sebe. T. vyjadrenia na súde otec dokáže ovplyvňovať vo svoj vlastný prospech. Uviedla, že momentálne otec nechce komunikovať a taktiež bráni synovi v komunikácii a stretávaní sa s ňou aj jej rodinou. Medzi ňou a maloletým dieťaťom nedošlo k žiadnemu nedorozumeniu, ale od jeho účasti na súdnom pojednávaní zmenil voči nej svoje správanie, pričom sám syn bol iniciátorom, aby podala návrh na zmenu výchovného prostredia, čo taktiež potvrdil na pojednávaní. T. denne volá, píše, jeho komunikácia s ňou je veľmi zriedkavá a taktiež aj pri komunikácii a stretávaní sa s jej rodinou. Záujmom otca nie je výchova syna, nakoľko trávi väčšinu času mimo Popradu a s jeho novou rodinou. Žiadala v zmysle Zákona o rodine zhodnotiť váhu dôkazov a pravdivosť podložených tvrdení. Právna zástupkyňa otca sa v rámci odvolacej dupliky, ani kolízny opatrovník sa k vyjadreniu matky písomne nevyjadrili.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov, ďalej len , v spojení s § 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, účinného od 1.7.2016, ďalej len vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 4.10.2018 (§ 378 ods. 1, v spojení s § 219 ods. 1, 3 a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého dieťaťa nie je dôvodné. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením dôvodnosti uplatneného nároku odvolací súd konštatuje, že súd prvej inšťtancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Pri posudzovaní dôvodnosti podaného návrhu na zmenu výchovného prostredia, vrátane určenia výživného súd prvej inštancie správne zohľadnil skutkové okolnosti veci, ktoré boli v konaní preukázané a najmä prihliadal na prejavený názor maloletého I. R. (čl. 26 spisu), ktorý bol vypočutý na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 9.3.2018.

7. Vo vzťahu k podanému odvolaniu, a to k namietaným skutkovým zisteniam, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie náležite v konaní postupoval a zisťoval skutočný stav veci. Náležite vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci s tým, že svoje rozhodnutie založil na ochrane najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa v súlade s čl. 5 základných zásad Zákona o rodine s tým, že vzhľadom na vek maloletého I. R. (nar. XX.XX.XXXX) prihliadal na ním prejavený názor vo vzťahu k navrhovanej zmene výchovného prostredia. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní o všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určení a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržuje, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity, ktorá je dieťaťu blízkou osobu, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, využitie prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností, ako aj názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny. Maloletý I. R. jasne vyjadril vzťah k obom rodičom, jeho záujem byť zverený v starostlivosti otca, ktorý mu nebráni v stretávaní sa s matkou. Práve naopak, poukázal na okolnosti na strane matky, ktorá ovplyvňuje jeho vzťah k otcovi, ako aj vzťah k blízkej rodine zo strany matky. Postup súdu prvej inštancie bol správny, pokiaľ v zmysle ust. § 35 v spojení s § 38 dôkaz výsluchom maloletého vykonal, čo je v súlade so zachovaním práva dieťaťa zaručeného čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý je jedným z medzinárodných právnych aktov identifikujúcich právny rámec spôsobu a rozsahu tejto ochrany práv dieťaťa, z ktorého vyplývajú základné princípy cez ktoré sa realizujú práva dieťaťa a to najmä právo formulovania vlastného názoru, právo slobodne sa vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú, vrátane práva byť vypočuté, právo na nediskrimináciu, práva na život a rozvoj a zohľadnenie jeho najlepšieho záujmu. Takéto právo je zaručené Ústavou Slovenskej republiky, ako aj základnými článkami Zákona o rodine, vrátane ust. § 43 ods. 1 a ďalších ustanovení Zákona o rodine, ktoré zabezpečujú ochranu práv dieťaťa v konaniach, ktoré sa ho týkajú, zohľadňujú jeho najlepší záujem. Tento najlepší záujem je potrebné vnímať komplexne s prihliadnutím na konkrétne a individuálne okolnosti danej veci, ako aj osobnosť maloletého dieťaťa. Podľa názoru odvolacieho súdu,

namietané skutkové zistenia, ktoré boli zistené neodôvodňujú prijať záver o dôvodnosti návrhu matky na zmenu výchovného prostredia, vrátane určenia výživného otcovi maloletého dieťaťa.

8. Za nedôvodné považoval odvolací súd aj namietané nesprávne právne posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku. Zákonné podmienky pre zmenu predchádzajúcej právnej úpravy v danom prípade preukázané neboli, i napriek preukázaným nezhodám v komunikácii medzi rodičmi, ako aj medzi rodičmi a maloletým dieťaťom.

9. Za nedôvodnú považoval odvolací súd i námietku týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie správne v odôvodnení rozhodnutia uviedol skutkové okolnosti uvádzané v návrhu matkou maloletého dieťaťa, následne výsledky vykonaného dokazovania, zhrnul skutkový stav veci, citoval právnu úpravu vyplývajúcu zo Zákona o rodine, Dohovoru o právach dieťaťa a následne zhodnotil zistený skutočný stav veci, vyhodnotil jednotlivé dôkazy a dospel k záveru, že najlepším záujmom dieťaťa nie je navrhovaná zmena výchovného prostredia. Takéto odôvodnenie rozhodnutia spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP, je preskúmateľné, jasné, zrozumiteľné a určité.

10. Za nedôvodný považoval odvolací súd aj návrh matky na určenie, že matka nie je povinná platiť výživné spätne za obdobie od 1.7.2017 do 28.2.2018. Zákonné podmienky pre vyhovenie takémuto návrhu neboli v odvolacom konaní preukázané. Výživné je osobným právom dieťaťa, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vzhľadom na zamietnutie návrhu na zmenu výchovného prostredia, otázka zmeny výživného vo vzťahu medzi rodičmi k maloletému dieťaťu nebola predmetom prejednania súdom prvej inštancie a zákonné podmienky pre rozhodnutie o tomto návrhu v odvolacom návrhu taktiež neboli splnené. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 49 v spojení s § 57 tak, že odvolací súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 52 CMP.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.