Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/183/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu: RTD, spol. s r.o., so sídlom Závodského 49, 010 04 Žilina, IČO: 31 320 473, zast. POLÁČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava, IČO: 50 568 124, proti žalovanému: 1/ Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, zast. CONSULTA v.o.s., so sídlom Šafárikovo námestie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 318 495, 2/ Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008, o plnenie a o nahradenie prejavu vôle, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta v celom rozsahu.

Žalovanému v rade 1/ sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Žalovanému v rade 2/ sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Dňa 22.12.2015 bol Okresnému súdu Žilina doručený žalobný návrh, ktorý bol následne zmenený a v časti žalobca zobral žalobu späť. Uznesením zo dňa 17.06.2016 súd konanie v časti žaloby o nahradenie prejavu vôle, uloženie povinnosti oznámiť číslo zmluvy,... žalobcovi, zastavil a zároveň súd pripustil zmenu žaloby v znení doplnenia žaloby zo dňa 15.03.2016 a 25.05.2016, v zmysle čoho žalobca žiadal zaviazať žalovaného 1/ na sumu 8.685,98 Eur a žalovaných spoločne a nerozdielne na sumu 289,52 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 24.04.2015. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca mal v roku 2015 právo na podporu výkupom elektriny tzv. cenu elektriny na straty. Žalovaní však odmietli vyplatiť za elektrinu cenu elektriny na straty a žalobcovi zaplatili len trhovú cenu elektriny, ktorá je nižšia. Suma 289,52 eur je rozdielom medzi tým, za koľko mala byť elektriny žalobcu vykúpená a za koľko ju žalovaný reálne vykúpil, pričom uplatňujú si danú sumu len za január 2015, keďže za mesiac január mala byť vyplatená suma 1.354,94 Eur, ale bola vyplatená o žalovanú sumu 289,52 Eur menej. Voči žalovanému 1/ si uplatnil sumu 8.685,98 Eur ako neposkytnutá podpora doplatkom za 01/2015.

2. Súd po vykonaní procesných úkonov v zmysle nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie. Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:

3. Súd mal zistené, že žalobca je výrobcom elektriny prevádzkujúcim zariadenie - Fotovoltaickú elektráreň na výrobu elektriny zo slnečnej energie nachádzajúcom sa v O.. Žalobcovi ako regulovanému subjektu URSO vydal cenové rozhodnutie pre roky 2014-2018.

4. Výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie podlieha v zmysle zák.č. 250/2012 Z.z. a je podporovaná doplatkom, ktorý bol stanovený na roky 2014 až 2026 vo výške 338,595 Eur na megawatthodine v zmysle § 8 Vyhlášky č. 221/2013 Z.z. Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa ustanovuje cena regulácie v elektroenergetike. Tento doplatok si regulovaný subjekt, teda v danom prípade žalobca, musí uplatniť u prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, t.j. u žalovaného 1/ a u URSO.

5. Žalobca uviedol, že si uplatňoval danú podporu u žalovaného 1/.

6. Žalovaný 1/ listom zo dňa 17.12.2014 oznámil žalobcovi, že stratil právo na uplatnenie podpory pre rok 2015 z dôvodu nesplnenia povinností výrobcu elektriny a teda elektrina ním vyrobená sa bude považovať za elektrinu, na ktorú nie je možné uplatniť si právo na podporu. Žalobca trval na tom, že si všetky povinnosti splnil riadne a včas. Následne žalovanému 1/ listom zo dňa 08.01.2015 zaslal žiadosť o uzavretie zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát na rok 2015 a zmluvy o doplatku na rok 2015, avšak zmluvy boli vrátené späť bez uzavretia zmlúv.

7. Žalobca na svoju obranu uviedol, že oznamovacia povinnosť zavedená § 4 ods.2 zákona o podpore OZE je zbytočná, nezmyselná a šikanózna a informácia o predpokladanom ročnom množstve vyrobenej elektriny je uvedená vo viacerých dokumentoch, ktorým žalovaný 1/ disponuje. Rovnako nezmyselná je aj požiadavka na zaslanie oznámenia o uplatnení podpory, nakoľko zákon garantuje právo na podporu na 15 rokov, preto je zrejmé, že výrobca - žalobca má úmysel a vôľu túto podporu aj reálne čerpať v období 15 rokov. Poukázal na to, že sankcia bola zavedená až od 01.01.2014, dovtedy prípadné neoznámenie nebolo sankcionované. Má za to, že aplikáciu sankcie v podobe straty nároku na uplatnenie podpory na rok 2015 vylučujú prechodné ustanovenia zákona, keďže zariadenie žalobcu bolo dané do prevádzky pred 01.01.2014, preto nemožno sankciu aplikovať na žalobcu. Taktiež má za to, že nemožno odňať podporu obyčajným listom žalovaného 1/ a bez zákonného rozhodnutia. Mal za to, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ nemajú právo rozhodovať o strate podpory. Žalobca zotrval na tom, že splnil si všetky povinnosti, keďže dňa 16.05.2014 odoslal URSO-u vyplnený formulár - povinnosť výrobcov predložiť údaje do 30.05.2014. skutočnosť, že si povinnosť splnil, vraj svedčí aj Zoznam výrobcov elektriny, ktorý bol zverejnený na stránke URSO a v ktorom je uvedené, že žalobca si splnil povinnosť voči URSO. URSO vydal dňa 19.12.2011 žalobcovi potvrdenie o pôvode elektriny z OZE, v ktorom je uvedené predpokladané množstvo vyrobenej elektriny za rok 2012-2026. URSO-u oznámil predpokladané množstvo a že si plánuje uplatniť podporu doplatkom. Má za to, že si splnil povinnosť aj voči žalovanému 1/, keďže 17.01.2014 doručil žalovanému 1/ žiadosť o uzatvorenie zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát a zmluvy o doplatku, cenové rozhodnutie pre roky 2014-2018, potvrdenie o pôvode elektriny a plán dodávky na doplatok a straty. Teda z uvedeného je zrejmá informácia o predpokladanom, množstve, ako aj uplatnenie podpory pre rok 2015. Z uvedeného teda vyplýva podľa jeho názoru uplatnenie podpory formou doplatku a odberom elektriny.

9. Zhrnutím možno konštatovať, že žalobca svoju obranu postavil na 3 argumentáciách, a to - A: tvrdí, že žalovaný 1/ odmieta poskytnúť doplatok a žalovaný 2/ odmieta odoberať elektrinu za cenu elektriny za straty pre rok 2015, hoci podľa jeho názoru v zmysle § 18e zák.č. 309/2009 Z.z. sa sankcie za prípadné nesplnenie povinnosti v § 4 cit.zák. nevzťahujú na žalobcu, nakoľko jeho zariadenie bolo dané do prevádzky pred 01.01.2014. Argumentoval, že žalovaní odmietajú uhradiť podporu vo forme, pokiaľ ide o žalovaného v rade 1/ vo forme doplatku, pokiaľ ide o žalovaného v rade 2/, jedná sa o rozdiel medzi cenou elektriny na straty a trhovou cenou, ktorú uhrádzal za dodanú elektrickú energiu v roku 2015 žalobcovi. Odmietajú uhrádzať podporu s argumentáciou v zmysle § 4 ods. 3 zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, v zmysle ktorého si nemôže výrobca elektriny uplatniť právo na podporu na nasledujúci kalendárny rok v prípade, ak nesplní povinnosti podľa odseku 2. Žalobca však trval na tom, že táto sankcia za nesplnenie oznamovacej povinnosti k 15.08. toho ktorého roka bola doplnená do predmetného zákona až novelou zákona, pričom v zmysle § 18e ods. 1 tejto novely zákona č. 382/2013 Z.z. je podľa neho uvedené, že podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny s vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktoré bolo uvedené pri zariadení, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 01.01.2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.

Zariadenie žalobcu bolo uvedené do prevádzky pred 01.01.2014, z tohto dôvodu sa na neho vzťahuje toto prechodné ustanovenie, ktoré upravuje explicitne situáciu a prikazuje, že podmienky podpory musia zostať pre takýto subjekt, to znamená aj pre žalobcu, zachované. Danú sankciu považuje za pridanie novej podmienky podpory, ktorá sa však nemá vzťahovať na žalobcu. B: - čo sa týka nesplnenia povinnosti, žalobca má za to, že žalovanému 1/ doručil rozhodnutie URSOa a potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vydané URSO-m, z ktorých je možné vyvodiť predpoklad, že žalobca má vôľu si uplatniť dané právo. C: - žalobca má za to, že nie je možné uložiť sankciu bez rozhodnutia vo veci samej príslušného orgánu, to znamená žalovaný v rade 1/ nemôže strohým oznámením oznámiť túto skutočnosť

10. Žalovaný 1/ trval na tom, že žalobca nesplnil notifikačnú povinnosť v zmysle § 4 cit.zák. pokiaľ ide o listiny, ktoré boli prílohou zmluvy o podpore na rok 2014 uzavretej so žalovaným 1/ a boli obsiahnuté aj v rozhodnutí URSO, nebola splnená žiadna notifikačná povinnosť, cenové rozhodnutie URSO je cenovým konaním medzi žalobcomn a URSO-m a žalovaný 1/ v tomto konaní nevystupuje a toto rozhodnutie nemožno zamieňať s oznamovacou povinnosťou podľa § 4 ods.2 písm.c) cit.zák. (ktorá sleduje iný účel).

11. Žalovaný v rade 2/ poukázal na to, on je subjektom poverným výkupom elektriny na straty za cenu na stratu určenú rozhodnutím URSO. Táto podpora pre žalobcu spočíva v tom, že za elektrinu, ktorú reálne dodá žalovanému 1/ do distribučnej sústavy, mu prináleží pevná cena, ktorú určuje rozhodutím URSO. Žalovaný 1/ je povinný túto elektrinu vyrobenú a dodanú zo strany výrobcu s právom na podporu vykúpiť, a to bez ohľadu na to, či ju na straty v sústave potrebuje alebo nie. Na zákalde poverenia, žalovaný 2/ s výrobcami za súčasného splnenia všetkých zákonných podmienok uzatvára zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát za cenu na straty. URSO zverejnilo zoznam výrobcov, ktorí si nesplnili oznamovaciu povinnosť a medzi nimi bola aj žalobca, v dôsledku čoho žalovaný 1/ oznámil žalobcovi stratu práva na podporu pre rok 2015. Žalovaný 1/ v súlade s § 4 ods.1 písm. b) zák. OZE poveril výkupom elektrickej energie žalovaného 2/, v dôsledku čoho žalovaný 2/ môže výkup elektriny (za cenu elektriny na straty) realizovať len u tých subjektov, ktorí na to majú nárok a ktorí dodržiavajú a dodržali podmienky určené zákonom OZE. Zo zákona a ani z iných právnych predpisov nevyplýva žiadna povinnosť poskytovať podporu a podľa zákona o OZE je faktom, že pre daný rok bol poverený zo strany žalovaného 1/ vykonávaním výkupu. Faktom však je, že nemôže ten výkup realizovať tam, kde nie sú splnené, kde nie je možné podporu poskytnúť

12. Čo sa týka tvrdenia žalobcu o šikanóznosti a nepotrebnosti oznamovacej povinnosti, súd sa s týmto nestotožňuje, nemožno s tým súhlasiť, nakoľko oznamovacia povinnosť je jednoznačne a zrozumiteľne stanovená v § 4 ods.2 psm.c) cit.zákona a výrobcovia sú povinní ju plniť. Dané ustanovenie nebolo Ústavným súdom SR posúdené za neústavné,.. a žalobca je povinný plniť to, čo mu zákon prikazuje.

13. Je pravdou, že výrobcovia si tieto povinnosti neplnili, ignorovali ich a z toho dôvodu bola k tejto povinnosti doplnená sankcia alebo ako to nazval Ústavný súd SR: „sankčný mechanizmus pre neplnenie tejto povinnosti“, ktorý rovnako bol Ústavným súdom SR vyhodnotený ako prípustný a správny a nebol v tomto vyslovený nesúlad zákona s Ústavou SR. Pokiaľ žalobca tvrdí, že splnil si oznamovaciu povinnosť tým, že predložil dokumenty vydané orgánom verejnej moci, tak to je absurdné, nakoľko ak žalobca má prejaviť vôľu tým, že pošle dokument, ktorý vydal regulačný úrad - potvrdenie o pôvode alebo cenové rozhodnutie, predsa takýto dokument, ktorý si vie každý pozrieť aj na stránke úradu, nemôže byť niečím, čím sa prejavuje vôľa alebo povinnosť zákona výrobcu. Aj Ústavný súd SR povedal jednoznačne, že v tomto spore vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/ je súkromno-právny, je to nepochybné, je to obchodno-právny vzťah a rovnako je nepochybné, že žalovaný 1/ ako prevádzkovateľ sústavy distribučnej nevystupuje, ani nevystupoval nikdy ako správny orgán. Poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, aj Krajského súdu v Žiline, kde bolo toto konštatované jednoznačne, že pri plnení zákona o podpore nevystupuje prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy ako správny orgán.

14. Žalovaní v rade 1/ a 2/ k argumentácii žalobcu zhodne uviedli, že s aplikáciou § 18e ods. 1 cit.zák. sa vysporiadal Ústavný súd SR nálezom, ktorý bol zverejnený a jednoznačne uviedol, že zavedenie nepravej retroaktivity prostredníctvom nového znenia § 4 ods. 3 z ústavného hľadiska je nielen akceptovateľné, ale aj žiaduce. Čo sa týka argumentácie žalobcu, že sankciu možno uložiť len na základe individuálneho správneho aktu, tak aj s touto otázkou sa vysporiadal Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí, v náleze, kde uviedol, že mechanizmus tejto sankcie sa uplatní ex lege a nie sú potrebné nejaké ďalšie rozhodnutia a okrem toho je tu súkromno-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v

rade 1/, resp. žalovaným v rade 2/. Pripustením argumentácie žalobcu v podstate žalovaný v rade 1/, resp. URSO by už vôbec nemal požadovať alebo resp. žalobca by si vôbec nemusel plniť povinnosti každý rok, ako to ustanovuje zákon, nakoľko zákon ustanovuje, že to urobí vždy do 15.08. Čiže takáto argumentácia žalobcu, že si to splnil na rok 2015, je úplne v rozpore so zákonom.

15. Podľa § 4 ods.1, 2 zák.č. 309/2009 Z.z. (1) Výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na podporu"), má právo na a) prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny, prednostnú distribúciu elektriny a prednostnú dodávku elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny spĺňa technické podmienky prevádzkovateľa sústavy podľa osobitného predpisu a neohrozí bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy; prednostný prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny spojovacím vedením, b) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny, c) doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje, d) odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené, za cenu elektriny na straty v období 1. odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky do konca kalendárneho roka, ak toto zariadenie uviedol do prevádzky v danom kalendárnom roku alebo 2. do 31. marca, ak od roku uvedenia zariadenia na kombinovanú výrobu do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti takéhoto zariadenia uplynulo najviac 15 rokov. (2) Výrobca elektriny s právom na podporu je povinný a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok, b) oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon zariadenia je väčší ako 1 MW, c) oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona.

16. Podľa § 4 ods. 3 zák.č. 309/2009 Z.z. v znení do 31.12.2013 právo podľa odseku 1 písm. b) nemá výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosť podľa odseku 2 písm. a) a b).

17. Podľa § 4 ods. 3 zák.č. 309/2009 Z.z. v znení od 01.01.2014 výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok.

18. Teda od 01.01.2014 bola sankcia rozšírená na nesplnenie ktorejkoľvek povinnosti v ods.2 a sankcia nielen vo forme straty práva na odber, ale aj na doplatok. Účelom novej právnej úpravy bolo prijať ustanovenie, obsahom ktorého by bola strata podpory na jeden rok v prípade nesplnenia si povinnosti výrobcu elektriny a to tak, že keď nepredloží potvrdenie o pôvode elektriny, neoznámi charakteristiky svojej dodávky alebo neoznámi uplatnenie si podpory v ustanovenom termíne.

19. Ustanovenie § 3 zák.č. 309/2009 Z.z. upravuje spôsob a podmienky podpory výroby elektriny, teda upravuje, aké podmienky podpory výroby musia byť splnené. Ustanovenie § 3 nemožno zamieňať s ust. § 4 cit.zák., ktorý stanovuje práva a povinnosti výrobcu elektriny. Teda výrobca musí splniť určité

podmienky, aby mal zabezpečenú podporu výroby. Zároveň výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky podľa § 3, následne má určité práva a povinnosti uložené v § 4 cit. zák. a pokiaľ ich nesplní, je zákonom daná sankcia, a to od 01.01.2014 strata práva na podporu na nasledujúci kalendárny rok.

20. Súd opakovane zdôrazňuje na logický a gramatický výklad, podľa ktorého ustanovenie § 3 cit. zák. upravuje podmienky, ktoré treba splniť, aby výrobca sa vôbec stal subjektom s právom na podporu. Pokiaľ podmienky splní, musí následne plniť povinnosti v zmysle § 4 cit. zák. a v prípade porušenia niektorej z povinností uloženej subjektu s právom na podporu,je zákonom daná sankcia, o ktorej nie je potrebné osobitne rozhodovať, sankcia je daná zákonom. Nemožno súhlasiť s názorom, že § 18e cit.zák. sa týka aj § 4 cit. zák. a že ustanov. § 4 cit.zák. sú tiež podmienky. Ustanovenie § 4 stanovuje povinnosti, ktoré musí plniť výrobca, pokiaľ splnil podmienky v zmysle § 3. Dané znenie iba upravuje, že podmienky podpory výroby elektriny, v prípade zmeny podmienok, zostávajú pre žalobcu zachované. Teda ak sa zmenia podmienky podpory, teda podmienky pre výrobcu, aby sa stal subjektom s právom na podporu, a to po tom, ako žalobca už sa takým subjektom stal, prípadné nové podmienky sa netýkajú žalobcu v zmysle § 18e, ale už len nových subjektov. To však neznamená, že žalobca nemusí plniť povinnosti v zmysle § 4 pod hrozbou sankcie. Dané povinnosti boli stanovené aj pred predmetnou novelou, avšak bez sankčného mechanizmu a mnohí výrobcovia spĺňajúci podmienky podľa § 3 tieto povinnosti neplnili. Preto bol zavedený sankčný mechanizmus od 01.01.2014. S uvedeným sa totožne vysporiadal aj Ústavný súd SR, ktorý považoval zavedenie sankčného mechanizmu za vyžadujúce a platí pre všetky subjekty bez rozdielu, pričom poukázal na prípustnosť nepravej retroaktivity. (nálezom PL. ÚS 50/2015-148)

21. Podľa § 18e ods.1 zák.č. 309/2009 Z.z. podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1.januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.

22. Citované zákonné ustanovenie je prechodným ustanovením k úpravám účinným od 01.01.2014. Je však nutné ho vykladať podľa výkladových pravidiel a preto je nutné konštatovať, že dané ustanovenie sa týka podmienok podpory, ktoré sú zakotvené v § 3 cit.zák. Pokiaľ žalobca vykladá, že v zmysle tohto ustanovenia sa sankčné ustanovenie § 4 ods.3 nevzťahuje na zariadenia uvedené do prevádzky pred 1.januárom 2014, takýto názor je nesprávny, nakoľko § 4 stanovuje práva a povinnosti so sankčným mechanizmom v prípade ich porušenia, avšak samotné podmienky výroby elektriny sú stanovené v § 3 a pre zariadenia uvedené do prevádzky pred 1.januárom 2014 platí úprava podmienok podpory stanovených pred 01.01.2014 v zmysle § 18e. S týmto sa totožne vysporiadal aj Ústavný súd SR vo svojom náleze PL. ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.03.2017 tak, že ustanovenie zákona o podpore v § 4 ods. 2 sú relevantné pre všetky subjekty, ktoré majú nárok na podporu bez ohľadu na to, kedy boli uvedené do prevádzky a kedy môžu podporu uplatňovať a zároveň povedal aj to, že tento postih a sankčný mechanizmus na stratu podpory je oprávnený, je dôvodný a je žiaduci.

23. Ústavný súd SR nálezom PL. ÚS 50/2015-148 skonštatoval, že dané ustanovenie nie je v rozpore s Ústavou SR a Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

24. Predmet a účel zákona o podpore OZE je koncentrovane vyjadrený v § 1 cit.zák., podľa ktorého zákon predovšetkým stanovuje 1. Spôsob podpory a podmienky výroby a 2. Práva a povinnosti výrobcov. V zmysle § 3 cit.zák. podpora sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od času uvedenia do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny. Stanovené sú práva výrobcov, na ktoré nadväzujú ich povinnosti uvedené v § 4 ods.2 cit.zák. Na ustanovenie § 4 ods.2 cit.zák. je sankčný mechanizmus pre prípadné porušenie tam uvedených povinností (na rozdiel od porušenia povinností stanovených v § 4 ods.4 až 7) Je nutné zdôrazniť, že ide o povinnosti, ktoré zákon o podpore OZE ukladal výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie už podľa pôvodného znenia (tieto ustanovenia sú účinné od 01.01.2010) a povinnosť ustanovenú v § 4 ods.2 písm.d) majú výrobcovia od 01.03.2013. Účelom § 4 ods.3 cit.zák. už podľa jeho pôvodného znenia bolo ustanoviť právne dôsledky nesplnenia niektorých povinností, ktoré tento zákon výrobcom elektriny ukladá. Novelizáciou zákona o podpore OZE vykonanou zákonom č. 382/2013 Z.z. došlo s účinnosťou od 01.01.2014 „len“ k zmene, resp. rozšíreniu týchto právnych dôsledkov a to nielen strata práva na odber elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, ale aj práva na tzv. doplatok. ÚS SR vo svojom náleze vyslovil, že ide o špecifickú

sankciu, ktorá má súkromnoprávny charakter. ÚS SR zdôraznil, že nesplnenie zákonom ustanovených povinností nemôže v právnom štáte požívať právnu ochranu. Ústavný súd SR v prvom rade poukázal na právny názor, podľa ktorého je princíp právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov. S princípom právnej istoty je v podmienkach materiálneho právneho štátu nerozlučne spätý aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou zárukou ochrany práv fyzických osôb a právnických osôb a ich právnej istoty as treba ho považovať za jeden z definičných znakov právneho štátu.

25. K problematike retroaktívneho pôsobenia noriem sa ústavný súd už mnohokrát vyjadroval vo svojej doterajšej judikatúre, pričom usiluje sa o dôsledné rozlišovanie medzi pravou a nepravou retroaktivitou, a to predovšetkým z toho dôvodu, že nepravú retroaktivitu v prípadoch, ak existujú „závažné dôvody všeobecného záujmu, ktoré si môže vyžiadať alebo odôvodniť prelomenie zákazu spätnej pôsobnosti v prospech slobodnej tvorby právnej úpravy zo strany zákonodarcu“ (PL. ÚS 3/00), považuje z ústavného hľadiska za prípustnú, a to aj s poukazom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, napr. Mellacher v. Rakúsko, rozsudok z 19.12.1989, bod 51. Za nepravú retroaktivitu Ústavný súd SR v zmysle svojej ustálenej judikatúry považuje stav, v ktorom nová právna úprava nevytvára žiadne právne účinky smerujúce pred deň nadobudnutia účinnosti, avšak kvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo ešte pred nadobudnutím jej účinnosti, v dôsledku čoho môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu tých právnych účinkov, ktoré boli predtým späté s ich uzavretím. (PL. ÚS 38/99, PL. ÚS 28/00). O nepravú retroaktivitu ide aj v prípade, ak zákon uzná skutkové podstaty alebo právne skutočnosti, ktoré vznikli počas účinnosti skoršieho zákona, súčasne však prináša určité zmeny právnych následkov, ktoré s nimi súvisia, pokiaľ tieto právne následky v čase nadobudnutia tohto nového zákona ešte nenastali (PL. ÚS 3/00). Ústavný súd sa vyjadril, že je celkom prirodzené a legitímne, ak zákonodarca viaže poskytnutie tejto podpory na dôsledné dodržiavanie povinností ustanovených zákonom o podpore OZE výrobcami elektriny. Ústavný súd zastáva zároveň názor, že zavedenie nepravej retroaktivity prostredníctvom nového znenia § 4 ods.3 cit.zák. je z hľadiska požiadaviek vyvoditeľných z čl. 1 ods.1 ústavy z ústavného hľadiska nielen akceptovateľné, ale aj žiaduce.

26. Hoci v danom prípade je nepochybné, že žalobca sa domáha vyplatenia podpory, doplatku, odber za rok 2015, teda za obdobie, ktorému predchádzalo už nové znenie § 4 ods.3 cit.zák., podľa ktorého bol žalobca povinný splniť povinnosti, aby nestratil právo na podporu a odber na nasledujúci rok, čo znamená, že pri nesplnení povinnosti podľa § 4 ods.2 cit.zák. stratí právo na odber a na doplatok, ale iba na nasledujúci rok, súd považoval za potrebné sa vyjadriť k nálezu ÚS SR a ku konštatovaniu o prípustnosti nepravej retroaktivite.

27. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že žalobca bol povinný splniť povinnosti podľa § 4 ods.2 v roku 2014, aby nestratil právo na odber a doplatok pre nasledujúci rok, t.j. pre rok 2015. Žalovaný 1/ tvrdil, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 4 ods.2 písm. c) cit.zák.

28. Je potrebné zdôrazniť, že hoci žalobca má vydané rozhodnutie o cene na roky 2014 až 2026, teda má právo na podporu, tak bez splnenia ďalších zákonných povinností ho stráca na nasledujúci rok. Je treba povedať, že to samotné ustanovenie zákona, ktoré povinnosť oznamovať žalobcovi ukladá, tak toto je jednoznačné v tom, že žalobca je povinný robiť dva úkony, jednak oznámiť uplatnenie podpory a zároveň oznámiť a uviesť predpokladané množstvo.

29. Žalobca výslovne uviedol a opakovane aj pred súdom, že povinnosť v zmysle § 4 ods.2 písm. c) cit.zák. splnili predložením plánu výroby na rok 2015 a zároveň aj formulár, a to jednak osobne a jednak poštou. Zároveň tvrdil, že žalovaný 1/ v liste zaslanom URSOu potvrdil, že výrobca - žalobca si uplatňuje podporu na rok 2015.

30. Žalovaný 1/ poprel doručenie takých listín. Zároveň namietal, že dané listiny by preukazovali splnenie povinnosti oznámenia uplatnenia podpory do 15.08. Čo sa týka nejakého listu pre URSO, tak ten musí korešpondovať so zoznamom výrobcov, z ktorého vyplýva, že žalobca si nesplnil povinnosť voči žalovanému 1/.

31. Čo sa týka listu pre URSO zo strany žalovaného 1/, taký list nie je relevantným dôkazom pre posúdenie splnenia povinnosti žalobcom. Súd poznamenáva, že nepostačuje splnenie povinnosti žalobcu len voči URSOu, nakoľko povinnosť v zmysle § 4 cit.zák. musí splniť aj voči žalovanému 1/. Až keď sú tieto povinnosti splnené do 15.08. príslušného roka, až vtedy je žalovaný 1/, resp. žalovaný

2/ povinný poskytnúť - vyplatiť žalobcovi podporu. Žalobca pokiaľ tvrdí daný list, ktorým žalovaný 1/ mal údajne potvrdiť splnenie povinností žalobcom, tak tento list nebol súdu predložený, žalobca ho nepreukázal a žalovaný 1/ poprel taký list. Žalobca síce navrhoval vyžiadať spisy z URSOa spolu s listom z 28.11.2014 na preukázanie, že žalovaný 1/ oznámil splnenie povinnosti žalobcom. Súd vyžiadal z URSOa spisy, avšak následne posúdil, že je to nadbytočné, nakoľko nejaké údajné uvedenie v liste pre URSO nie je smerodajnou skutočnosťou, ani relevantným dôkazom, nakoľko je potrebné nepochybne preukázať splnenie povinnosti žalobcu voči žalovanému. Zároveň je nutné poznamenať, že podľa zoznamu výrobcov vyplýva, že žalobca nesplnil zákonné povinnosti voči žalovanému 1/. Pokiaľ žalobca tvrdí, že dané zoznamy sa viackrát menili, nepreukázal toto svoje tvrdenie, avšak súd opätovne poukazuje na to, že podstatné je, aby v danom konaní žalobca preukázal splnenie daných povinností, aby súd mohol posúdiť opodstatnenosť jeho nároku.

32. V tejto súvislosti však je nutné zdôrazniť, že vykonanie navrhovaných dôkazov zo strany žalobcu je neefektívne a nehospodárne a nemá vplyv pre rozhodnutie, keďže jednak nie sú dostatočným dôkazom pre posúdenie, či povinnosti boli splnené. V prípade, že by žalovaný 1/ uviedol, že žalobca splnil povinnosti, nebol dôvod mu neposkytnúť podporu na rok 2015 a jednak nebolo by v Zozname uvedené, že si povinnosť nesplnil a taktiež údajné také uvedenie neznamená automaticky, že povinnosti boli skutočne splnené a v opačnom prípade by tak došlo k bezdôvodnému obohateniu, keby došlo k plneniu bez splnenia povinnosti. Zo zoznamu však nepochybne vyplýva, že žalobca si nesplnil povinnosť voči žalovanému 1/ a z ničoho nevyplýva tvrdenie žalobcu, že zoznam bol menený. Žalobca nepreukázal iný zoznam. Taktiež žalobca hoci tvrdil nejaký list žalovaného voči URSOu, žiadny taký nepreukázal, len odkazoval na spisy URSOa, čo je pochybné, keďže tvrdí o liste, ktorý nemá k dispozícii a URSO napriek výzvam súdu, taký list nepredložil a žalovaný 1/ existenciu takého listu poprel.

33. Podstatné však je, či žalobca skutočne splnil dané povinnosti voči žalovanému 1/ bez ohľadu na nejaký list žalovaného 1/ (ktorý nebol preukázaný), resp. na zoznam výrobcov (z ktorého vyplýva opak tvrdenia žalobcu a to, že žalobca nesplnil svoju povinnosť). Súd nemal preukázané ani tvrdenie žalobcu, že zoznam, bol viackrát menený. Žalobca bol presvedčený o splnení povinností voči žalovanému 1/ tým, že mu predložil plán výroby spolu s formulárom. Žalovaný poprel ich doručenie a zároveň namietol splnenie povinnosti podľa § 4 cit.zák. danými listinami. Žalobca nepreukázal, že dané listiny skutočne doručil žalovanému 1/, a to ani poštou ani osobne. Súd poznamenáva, že keby boli doručené osobne, boli by pravdepodobne opatrené pečiatkou žalovaného 1/. Predložený formulár (na l.č. 41) obsahuje uvedenie - doručené osobne 16.05.2014, avšak z toho nie je zrejmé, či ide o pravdivý údaj, pričom nejde o potvrdenie žalovaným 1/. Súd skonštatoval, že žalobca nepreukázal žiadne dourčenie, ani osobne, ani poštou.

34. Zároveň súd zdôrazňuje, že pokiaľ žalobca preukazoval splnenie svojej povinnosti predložením plánu výroby spolu s formulárom, súd posúdil, že tieto listiny nepreukazujú splnenie všetkých zákonom stanovených povinností - oznámenie predpokladaného množstva výroby a oznámenie uplatnenia podpory na rok 2015. Predložený plán výroby je plán žalobcu pre rok 2015. Predložený formulár obsahuje údaje ohľadom výroby, predpokladaného množstva pre rok 2015,..., ale z ničoho nevyplýva, že týmito listinami prejavil žalobca vôľu uplatniť si podporu pre rok 2015. Samotné oznámenie predpokladaného množstva neznamená, že výrobca si chce uplatniť podporu na rok 2015. Teda žalobca nesplnil jednu z daných povinností, a preto stratil právo na podporu pre rok 2015, a to ex lege, preto nebolo potrebné osobitné rozhodnutie. Žalovaný 1/ správne postupoval, pokiaľ neposkytol žalobcovi podporu. (l.č. 40, 41)

35. Je nepochybné, že v zmysle citovaných zákonných ustanovení žalobca má dané povinnosti splniť každý rok, čo vyplýva zo znenia § 4 ods.2 písm. c) cit.zák., podľa ktorého má dôjsť k splneniu povinnosti vždy k 15.augusu na nasledujúci kalendárny rok. Ide teda o opakovanú činnosť, o každoročne opakovanú povinnosť, pokiaľ si žalobca uplatňuje podporu. Ust. § 4 ods. 2 písm. c) jednoznačne hovorí, že ide o opakovanú činnosť oznamovania alebo opakovanú povinnosť oznamovania, z ktorej musí byť jednoznačná vôľa, komu smeruje tá vôľa a v akom rozsahu. To, že žalobca má právo na uplatnenie podpory, neznamená, že cenové rozhodnutie štátneho orgánu, v tomto prípade regulačného úradu, môže toto jeho konanie nejakým spôsobom nahradiť. Právny dopad nesplnenia právnej povinnosti je v § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z. jednoznačný, teda žalobca si nemôže na nasledujúci kalendárny rok uplatniť podporu. Táto nemožnosť uplatnenia podpory zaniká zo zákona, teda ex lege a je to len

na nasledujúci kalendárny rok, nie je to počas celej doby trvania podpory, počas ktorej platí aj toto cenové rozhodnutie. Treba zdôrazniť, že jedna vec je oznámenie o uplatnení podpory, čo je úkon voči žalovanému 1/ a voči regulačnému úradu a druhá vec je vydať rozhodnutie o cene, teda cenové rozhodnutie a potvrdenie o pôvode. Je treba povedať, že cenové rozhodnutie a potvrdenie o pôvode sú dokumenty, ktoré vydáva regulačný úrad pre výrobcu a preukazujú len to, že má právo si podporu uplatniť, nemusí, ale môže. Vzhľadom k tomu, že tieto dokumenty boli v minulosti vydávané s rôznou dobou platnosti, vždy sa zo strany žalovaného 1/ vyžadovali k samotnej zmluve ako k druhému kroku preukázania, či to právo je alebo nie je. Totiž zákon o podpore pripúšťa, že ak vydal regulačný úrad potvrdenie o pôvode, môže takéto potvrdenie o pôvode zrušiť. Rovnako zákon pripúšťa aj zrušenie rozhodnutia o cene. Zároveň dodal, že ak by vydal regulačný úrad rozhodnutie s platnosťou na jeden rok, tak každý rok by musel výrobca preukázať aj to, že má platné rozhodnutie.

36. Čo sa týka podpory na odber elektriny za cenu na straty, tak zákon č. 309/2009 Z.z. jednoznačne ustanovuje, že sa tak deje na základe zmluvy, lebo právo síce je, ale otázka je, či ho výrobca aj využije. A pokiaľ podmienky sú splnené, tak sa uzatvorí zmluva. Takže neznamená to, že by tu existovalo nejaké všeobecné právo a kedykoľvek bez zmluvy bude žalobcovi niekto vyplácať podporu.

37. Čo sa týka argumentácie žalobcu, že splnil svoju povinnosť v zmysle § 4 ods.2 cit.zák., toto ničím nepreukázal. Pokiaľ aj skutočne doručil žalovanému 1/ plán výroby s formulárom, čo však nepreukázal, nemožno tieto listiny považovať za splnenie povinnosti. Zákonné ustanovenia ukladajú žalobcovi splniť konkrétne povinnosti a to každoročne a z ktorých má jednoznačne vyplývať požadované. Žiadna taká listina s konkrétnym obsahom nebola predložená a to bez ohľadu na to, že taká listina by bola pre každý rok rovnaká. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno o tom, že povinnosť v zmysle § 4 ods.2 cit.zák. bola splnená. Je síce pravdou, že nie je stanovená žiadna forma - formulár, avšak je nepochybné, že pokiaľ žalobca niečo má predložiť/oznámiť, má to byť nezameniteľné, špecifikované, konkretizované a jednoznačné. Nič z toho však z predložených listín nevyplýva. Jednak nepreukázal skutočné doručenie požadovaných listín žalovanému 1/ a jednak sám výslovne potvrdil, že svoju povinnosť splnil predložením plánu výroby s formulárom. Avšak tieto listiny nepreukazujú aj oznámenie, že si uplatňuje podporu. Teda predložené listiny, pokiaľ boli skutočne doručené žalovanému 1/, čo nebolo preukázané, nepreukazujú splnenie všetkých povinnosti, a to - oznámenie o uplatnení podpory pre rok 2015. Plán výroby,..., nepreukazuje prejav vôle, že si uplatňuje podporu. Zákon presne stanovuje, čo je potrebné predložiť za účelom splnenia notifikačnej povinnosti. Pokiaľ nebol dodržaný postup podľa § 4 ods.2 písm.c) cit.zák., nemožno konštatovať splnenie notifikačnej povinnosti a nemožno takýto výklad považovať za šikanózny. Výrobca má určité zákonné povinnosti, ktoré musí akceptovať, pokiaľ si chce uplatniť podporu.

38. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme. Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, v zmysle ktorej strany v konaní sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno síce postihuje stranu v konaní, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané.

39. Súd posúdil, že predložené listiny žalobcom nemožno považovať za splnenie povinností podľa § 4 ods.2 písm. c) cit.zák. Keďže žalobca nesplnil požadovanú povinnosť v zmysle § 4 ods.2 písm. c)

cit.zák., žalovaný 1/ a žalovaný 2/ správne postupoval, keď postupoval v zmysle sankcie stanovenej § 4 ods.3 cit.zák. zavedenej od 01.01.2014. Daná sankcia je súkromnoprávnou sankciou v rámci súkromnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanými. S týmto sa vysporiadal aj ÚS SR v danom náleze. Mechanizmus tejto sankcie sa uplatní ex lege a nie sú potrebné nejaké ďalšie rozhodnutia a okrem toho je tu súkromno-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Tvrdenie o použití správneho práva a o vydaní nejakého individuálneho aktu, sú absurdné a je nutné ich posúdiť za nesprávne a nie sú v súlade jednak so znením zákona a ani s nálezom Ústavného súdu SR. Zákon ukladá danú sankciu vždy bez možnosti výberu, pokiaľ povinnosť nebude splnená. Pokiaľ sankcionovaný subjekt nesúhlasí so sankciou, má predsa viaceré inštitúty na svoju ochranu, ako napríklad súdnou cestou.

40. Je nepochybné, že žalobca si uplatňuje podporu tak, že žiada každý kalendárny rok o uplatnenie podpory. Na uplatnenie podpory musí preukázať, že je výrobcom, ktorý má právo na podporu, to je potvrdenie o pôvode, ktoré vydáva regulačný úrad podľa § 7 ods. 1 cit.zákona. Zároveň musí preukázať, že má vydané cenové rozhodnutie podľa zákona o cenovej regulácii, kde je určená cena, v akej sa podpora poskytuje. Taktiež musí žalobca preukázať aj to, že podmienky podpory podľa ostatných ustanovení zákona o podpore splnil. Čiže dokumenty, ktoré žalobca uvádza, sú vydané Úradom pre reguláciu sieťových odvetví jedenkrát a platia v zásade počas celej doby podpory, pokiaľ sa nezmenia nejaké závažné skutočnosti. A samotná notifikačná povinnosť, ktorú vykonáva a je povinný vykonávať žalobca voči regulačnému úradu a žalovanému 1/, musí vykonávať opakovane každoročne. Táto povinnosť je zavedená pre žalobcu od 01.01.2010, nejde o novú povinnosť. Z uvedného vyplýva, že v žiadnom prípade listiny - cenové rozhodnutie, potvrdenie o pôvode a ani potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti voči regulačnému úradu, ktoré sú len dokladom na výkon podnikania v energetike, ako ani plán výroby, nemôže byť zo strany žalobcu myslené ako jeho vôľa splniť si zákonom definované povinnosti, kde má žalobca povinnosť jednak oznámiť, či si právo na uplatnenie podpory uplatňuje, teda doplatkom alebo odber na straty môže, nemusí si také právo uplatniť a zároveň je povinný rovnako uviesť aj predpokladané množstvo v tom nasledujúcom kalendárnom roku elektriny, ktoré plánuje vyrobiť. Predpokladané množstvo vyrobenej elektriny nie je záväzné v tom rozhodnutí, v potvrdení o pôvode elektriny a môže sa meniť podľa správania výrobcu. Preto je teda potrebné oznamovať predpokladané množstvo pre každý nasledujúci kalendárny rok, pretože tento údaj na tom potvrdení o pôvodne elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vydané URSO-m je vlastne údaj, ktorý uviedol výrobca v čase predtým, ako ten zdroj začal plne prevádzkovať. Ten údaj má len informatívny charakter, je to iba odhad na tie roky, na kedy mu bolo vydané potvrdenie o pôvode elektriny pre roky, kedy mu bolo povolené fungovať. Zároveň je tu uvedené iba množstvo a výrobca sa môže rozhodnúť, že si podporu uplatní alebo neuplatní. Teda je potrebné, aby bolo oznámené prevádzkovateľovi, že či si tú podporu uplatní a v akom množstve. Žalobca si nesplnil svoje zákonné povinnosti a z toho dôvodu sa nemôže domáhať daného práva.

41. Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu o tom, že v zmysle § 18e cit.zák. nemožno na žalobcu aplikovať danú sankciu. Súd sa už vyššie vyslovil, že dané ustanovenie sa týka len samotných podmienok podpory výroby elektriny stanovené v § 3, čo nemožno zamieňať a vykladať spoločne s povinnosťami výrobcu stanovené v § 4 cit.zák., z ktorého citácie taktiež vyplýva, že právo na odber, ..., má ten výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3.

42. Keďže žalobca nesplnil svoje zákonné povinnosti, žalovaný 2/ taktiež nemohol poskytnúť podporu vzhľadom na nesplnenie notifikačnej povinnosti žalobcu voči žalovanému 1/.

43. ZÁVER: Z uvedených dôvodov súd má za to, že nárok žalobcu je v celom rozsahu neopodstatnený, nakoľko nebolo ničím relevantným preukázané v konaní, že splnil zákonom vyžadované povinnosti, a preto nemá nárok na plnenie za rok 2015 voči žalovaným. Žalobca nesplnil povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c), pričom žalobca výslovne uviedol, že svoju povinnosť splnil predložením plánu výroby s formulárom, avšak jednak nepreukázal doručenie žiadnej takej listiny žalovanému 1/ a jednak dané listiny nepreukazujú aj splnenie oznámenia o uplatnení podpory. Splnenie danej povinnosti nemožno nahrádzať ani predložením rozhodnutia URSO. Hoci u žalobcu ide o uvedenie do prevádzky pred 01.01.2014, súd opätovne uvádza, že prechodné ustanovenie § 18e cit.zák. sa týka pre ustanovenie § 3, teda pre podmienky podpory výroby elektriny, kedy sú doterajšie predpisy zachované, ale práva a povinnosti stanovené v § 4 sa týkajú každého subjektu bez ohľadu na to, kedy bolo zariadenie uvedené do prevádzky. Iný výklad by bol nelogický, nespravodlivý a diskriminačný, keby sa týkal iba zariadení uvedených do prevádzky po 01.01.2014. Treba aj v tomto prípade postupovať podľa výkladových

pravidiel. Aj z ust. § 4 cit. zákona je zrejmé, že výrobca najprv musí spĺňať podmienky na získanie podpory podľa § 3 (v čase uvedenia do prevádzky) a až potom má právo na podporu a v takom prípade musí plniť povinnosti podľa § 4, v opačnom prípade nastupuje sankčný mechanizmus ex lege, pričom nepochybne ide o súkromnoprávny vzťah, čo konštatoval aj Ústavný súd SR. Podmienky sú stanovené v § 3 a následne sú dané povinnosti. Nesplnením povinnosti nestráca výrobca spôsobilosť na právo na podporu, ale je daná sankcia straty na podporu za nasledujúci kalendárny rok. Nejde o žiadnu ďalšiu podmienku, ale len o sankčný mechnizmus, aby povinnosti boli plnené. Teda žalobca nič zo svojej argumentácie dostatočne neopodstatnil (ani preukázanie splnenia povinnosti, ani nemožnosť apikovať sankciu, ani aplikáciu § 18e cit.zák. pre daný prípad, ani nutnosť osobitného rozhodnutia o sankcii.) Keďže žalobca si zákonom stanovenú povinnosť nesplnil, stratil nárok na podporu, nemôže si uplatniť na rok 2015 právo na odber a doplatok.

44. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súd nevykonal navrhovaný dôkaz žalobcom - zabezpečenie spisov URSO, ktoré žalobca navrhol za účelom preukázania splnenia povinnosti žalobcu, nakoľko to následne nepovažoval za efektívne a hospodárne vzhľadom na nespornosť toho, že žalobca považuje za splnenie povinnosti predloženie plánu výroby s formulárom, o ktorých tvrdil, že ich predložil. Teda nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, keďže súd posúdil, že listiny (plán výroby a formulár), ktorými žalobca preukazuje splnenie povinnosti a výslovne uviedol, že týmito listinami splnil svoje povinnosti, sú nepostačujúce na splnenie všetkých zákonných povinností. Teda žalobca uviedol, čo údajne predložil za účelom splnenia povinnosti, žalovanému 1/, avšak podľa záveru súdu je to nepostačujúce, a to bez ohľadu na to, či žalovaný také listiny považoval niekedy za postačujúce. Jednoznačne nebola povinnosť oznámiť uplatnenie podpory pre rok 2015, splnená. Čo sa týka zoznamu, ten je verejne prístupný a podľa neho žalobca nesplnil povinnosti voči žalovanému 1/. Iný zoznam, či tvrdené zmeny, neboli preukázané. Pokiaľ žalovaný 1/ mal uviesť pred URSOm splnenie povinnosti, z ničoho to nevyplýva a je to irelevantné, nakoľko z listín nevyplýva splnenie povinností a žalobca uviedol listiny, ktoré sú však nepostačujúce. Je irelevantné, či žalovaný 1/ oznámil URSOu, že žalobca vraj splnil povinnosti, pričom z predložených listín URSOa uvedené tvrdenie nevyplýva a žalovaný 1/ poprel také vyjadrenie, pričom zo zoznamu výrobcov vyplýva, že žalobca si nesplnil povinnosti voči žalovanému 1/. V danom konaní bolo podstatou to, či žalobca splnil notifikačnú povinnosť, a to predovšetkým voči žalovanému 1/. Pokiaľ žalobca splnil danú povinnosť iba voči URSO, je to nepostačujúce na vyhovenie žaloby

45. Podľa § 255

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. Podľa § 256

(1) Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. (2) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

47. Podľa čl. 4

(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

48. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal náhradu trov žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100% voči žalobcovi, keďže boli v konaní plne úspešní, a to aj v zastavenej časti, ako aj vo zvyšnej časti, ktorá zostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí. Súd posúdil, že k zastaveniu konania v danej časti došlo procesným zavinením žalobcu. Zvyšnú časť žaloby súd posúdil za neopodstatnenú, preto súd ju zamietol a teda žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú v celom rozsahu konania úspešní. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

50. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 Podľa § 365 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).