Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-4C/24/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v spore žalobkyne: Q. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. M. XXX, XXX XX B. N. A., zast.: JUDr. Mária Gbelská, advokátka so sídlom Janka Jesenského 70/2, 957 01 Bánovce nad Bebravou, proti žalovanej: Q. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. S. XXX, XXX XX D., zast.: Pavol Trnka, advokát so sídlom Novomeského 1322/16, 957 04 Bánovce nad Bebravou, o určenie vlastníctva, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa (pôvodne) domáhala žalobou (označenou ako žaloba o určenie vlastníckeho práva, vrátenie daru) doručenou súdu dňa 25.5.2018 určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pozemkom, ktoré sú vedené Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálnym odborom, zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie K. M., ako parcela reg. "C" č. 781, záhrady, vo výmere 882 m2 a parcela reg. "C" č. 782, trvalé trávnaté porasty, vo výmere 1271 m2 (ďalej aj ako nehnuteľnosti) z titulu vrátenia daru, nadobudnutého žalovanou na základe simulovanej kúpnej zmluvy, ktorou bola zastretá zmluva darovacia. Predmetná simulovaná kúpna zmluva bola zavkladovaná pod č. 1634/15 zo dňa 6.11.2015. Pôvodne v žalobe tvrdila, že žalobkyňa mala jednoznačne za to, že predmetné nehnuteľnosti daruje a nie predáva. Previedla pozemky na žalovanú v roku 2015 za účelom, že na týchto pozemkoch postaví dom, a poskytne žalobkyni potrebnú starostlivosť a opateru do smrti. Zámer neuskutočnila, vzťahy sa značne narušili, žalovaná žalobkyňu aj slovne urážala, stalo sa že aj udrela do tváre, pri ktorom incidente rozbila dvere. Žalobkyňa viackrát žiadala žalovanú o vrátenie daru. Žalobkyňa so synom zistila, že žalovaná ponúka darované pozemky na predaj prostredníctvom realitnej kancelárie Realiss-reality s.r.o. O tejto skutočnosti sa dozvedela až potom, čo žalovaná amorálne od žalobkyne žiada zaplatenie za nehnuteľnosť sumu 33000,- eur, ktoré od žalobkyne dostala zdarma. Až potom ako vyhľadala právnu pomoc sa dozvedela, že ju vlastná dcéra oklamala pri darovaní pozemkov. Správanie žalovanej jednoznačne napĺňa predpoklady pre vrátenie daru, pretože tým že žiada od matky, ktorá jej všetko dávala bezodplatne, aby je za vrátenie daru, ktorý si oprávnene pýta naspäť uhradila 33000,- eur je možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Bola jednoznačne presvedčená, že so žalovanou, dcérou žalobkyne uzatvára darovaciu zmluvu, žalovaná jej nikdy za pozemky nezaplatila ani jedno euro, a žalobkyňa od žalovanej ani nič nežiadala, pretože bola presvedčená, že pozemky súd darované. V žalobe označila a predložila listiny: prepis textovej správy zo dňa 2.5.2018, výpis realitnej kancelárie, ponuky zo dňa 23.5.2018, výzva-predžalobná upomienka zo dňa 09.05.2018, výpis z LV č.

XXXX. Zároveň uviedla, že ak súd uzná za vhodné je možné vypočuť svedka, označeného zamestnanca realitnej kancelária, ktorý môže osvedčiť, že žalovaná má vedomosť o výzve na vrátenie daru.

2. Po obdržaní vyjadrenia žalovanej (repliky) žalobkyňa uviedla, že sa domáha určenia vlastníckeho práva z dôvodu neplatnosti tak kúpnej zmluvy ako simulovaného právneho úkonu i darovacej zmluvy ako disimulovaného úkonu. Žalobkyňa považuje kúpnu zmluvu za neplatnú z dôvodu absencie vôle takúto zmluvu uzavrieť, pretože vôli účastníkov zodpovedalo uzavretie darovacej zmluvy a darovacia zmluva je tiež neplatná z dôvodu nedostatku formy, a z jej znenie nie je zrejmé že šlo o darovanie. V zmene žaloby zo dňa 23.7.2018 ako dôkaz označila ako ďalší rozhodnutie NS SR6Cdo/179/2010.

3. V replike žalovaná uviedla, že z podanej žaloby nie je jednoznačne zrejmé z akého dôvodu sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva. Žalovaná vylučuje, žeby žalobkyňa konala v omyle, žalobkyňa zmluvu číta a presne vedela, čo podpisuje. Uzatvorenie zmluvy žalobkyňa nepodmieňovala, že sa o ňu žalovaná postará, takýto záväzok nevyplýva ani z kúpnej zmluvy. Neexistuje dôvod aby neplatnosti zmluvy podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka. K tvrdeniam ako konfliktom pri ktorých došlo k rozbitiu dverí uviedla, že sú čiastočne pravdivé, žalovaná sa len bránila, ale podstatné je to že k nim došlo ešte v roku 2013, teda pred uzatvorením zmluvy. Tvrdenia o urážkach a klamstvách považuje za nepravdivé. Žalovaná nemá právnu povinnosť nehnuteľnosti žalovanej ponúknuť, k ponuke došlo pretože nehnuteľnosti žalobkyňa dlhodobo užíva a pokladala za prejav slušnosti ich najskôr ponúknuť žalobkyni. O tom, že mala v úmysle na nehnuteľnostiach stavať rodinný dom preukazuje listina- Stavebné povolenie vydané Obcou K. M., sp. zn. 175/2016 zo dňa 05.04.2016.

4. Potom ako žalobkyňa doručila súdu podanie zo dňa 23.7.2018, v ktorom uviedla že sa domáha určenia vlastníckeho práva z titulu neplatnosti zmluvy (ktorú zmenu žaloby súd uznesením zo dňa 24.10.2018 pripustil) žalovaná prostredníctvom zástupcu uviedla, že vôľa predávajúcej bola vyjadrená v písomnej kúpnej zmluve, z hľadiska poskytnutého plnenia korešponduje so skutočnou vôľou žalobkyne a žalovanej ako predávajúcej a kupujúcej previesť nehnuteľnosti za symbolickú kúpnu cenu 1 euro. Pri uzavieraní kúpnej zmluvy žalobkyňu do omylu neuviedla, žalobkyňa presne vedela akú zmluvu s akým obsahom podpisuje.

5. Na pojednávaní dňa 24.10.2018, potom ako súd pripustil zmenu žaloby, zástupca žalovanej uviedol, že ak by sa mohlo jednať o prípad obojstrannej simulácie keď teda obidve strany prejavili vôľu ktorú v skutočnosti nemali, teda uzavreli kúpnu zmluvu, hoci chceli uzavrieť zmluvu darovaciu, ktorú možnosť ale žalovaná namieta, pretože prejav žalovanej uzavrieť kúpnu zmluvu sa presne zhodoval s jej vôľou. Na druhej strane by mohlo ísť o prípad jednostrannej simulácie keď prejav vôle len z jedného účastníkov zmluvy sa nezhoduje s jej skutočnou vôľou, čiže prichádza tu do úvahy prípad, že žalobkyňa chcela predmet zmluvy darovať, ale svoju vôľu prejavila tak, ako by ho predala. Takýto prípad podľa prichádza do úvahy ale vtedy, keď takýto rozpor v prejavení vôle a v skutočnej vôli je z jej strany vedomý. Nie keď koná v omyle. Pokiaľ by jednostranná simulácia spočívala v konaní žalovanej, teda že v skutočnosti chcela byť obdarovaná, ale prejavila vôľu akoby vec kupovala, v takomto prípade by musela žalobkyňa uniesť dôkazné bremeno, že to takto v skutočnosti bolo a takéto dôkazné bremeno sa podľa môjho názoru ani nepokúsila uniesť. Žalobkyňa dokonca ani nepredložila dotknutú kúpnu zmluvu z ktorej neplatnosti by žaloba mala vychádzať, pričom nesporne ide o jej dôkazné bremeno a žalovaná v tejto chvíli nevidí dôvod aby unášala toto dôkazné bremeno za žalobkyňu.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa strana žalobkyne nezúčastnila, svoju neúčasť neospravedlnila, súd postupom podľa ust. § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") konal pojednávanie v neprítomnosti tejto strany.

7. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktoré označila a predložila strana žalobkyne a zistil, že na základe rozhodnutia katastrálneho úradu, Okresného úradu katastrálny odbor Bánovce nad Bebravou pod č. V 1634/2015 žalovaná nadobudla nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy. Listom z 9.5.2018 žalobkyňa prostredníctvom advokátky žiada žalovanú o prevod vlastníckeho práva, pretože kúpnou zmluvou uviedla žalovaná žalobkyňu do omylu, pretože žalobkyňa bola presvedčená, že len takouto zmluvou získa úver. V liste zo dňa 9.5.2018 zástupca žalobkyne uvádza, že pozemok tak žalovaná nadobudla špekulatívne za účelom získania neoprávneného zisku. Žalovaná zaslala žalobkyni správu na telefón v znení: ahoj predávam rolu, na budúci týždeň v pondelok, idem do realitiek, ak máte záujem, daj mi vedieť do pondelka. Cena je 33500,- eur, pokiaľ by sa neplatila daň, dá sa dohodnúť na 29500,- eur. Taktiež

zástupca žalobkyne v liste zo dňa 9.5.2018 uvádza, že z obsahu zmluvy však jednoznačne vyplýva, že sa malo jednať o dar, ktorý vzhľadom na správanie žalovanej k žalobkyni, žiada žalobkyňa naspäť.

8. Súd vykonané dôkazy hodnotil v súlade so znením ust. § 191 C.s.p., podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a dospel k názoru, že žaloba je nedôvodná.

9. Predmetom sporu bolo určenie, že veci, nehnuteľnosti, pozemky patria do výlučného vlastníctva žalobkyne v dôsledku podľa názoru žalobkyne neplatného právneho úkonu, na základe ktorého žalobkyňa previedla do vlastníctva žalovanej, ktorej vklad bolo povolený príslušným katastrálnym úradom dňa 6.11.2015 pod V 1634/2015.

10. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. V zmysle tohto ustanovenia žalobou možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu (žalobkyňu). Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi nedostatkami odstrániť, pričom nie je dôležité ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie tých pomerov, ktoré sú ohrozené neistotou, a teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem pretože jej postavenie je neisté, pretože nehnuteľnosti, o ktorých tvrdí že sú jej vlastníctvom sú toho času vedené vo vlastníctve žalovanej. Za takého stavu vynesenie ňou navrhovaného rozhodnutia o určení práva by sa stav jej právnej neistoty odstránil. Určovacia žaloba je tak prípustná pretože v tomto konkrétnom prípade je sporný vzťah evidovaný na katastri nehnuteľností a rozsudok vo veci bude slúžiť ako podklad pre účely katastrálneho konania.

11. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Podľa ust. § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

13. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

14. Podľa Čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Povinnosťou strán je označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.06.2010 sp. zn. 5Obo/52/2010).

15. Podľa ust. 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

16. Podľa ust. 181 ods. 3 C.s.p. V konaní sa postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesného útoku a prostriedkoch procesnej obrany a v súlade s ustanoveniami o dokazovaní.

17. Podľa ust. 187 ods. 1, 2 C.s.p. (1) za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. (2) Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

18. Podľa ust. § 132 ods. 3 C.s.p. žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

19. Pokiaľ ide o hmotno-právne posúdenie, z tvrdení žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe toho, že právny úkon, ktorý so žalovanou uzatvorila a na základe ktorého žalovaná nadobudla vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam t.j. kúpna zmluva je neplatná, a to pre nedostatok vôle, t.j. pre rozpor s ust. § 37 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na ust. 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože vôli účastníkov zodpovedalo uzavretie darovacej zmluvy, a zastretá darovacia zmluva, je tiež neplatná pre rozpor so zákonom, pretože nebola uzatvorená písomne a z jej znenia nie je zrejmé, že išlo o darovanie. Vo vzťahu k tomuto jej tvrdeniu v spore, ktoré žalovaná s poukazom na uzatvorenú a zavkladovanú kúpnu zmluvu poprela, zaťažovalo dôkazné bremeno práve žalobkyňu. Povinnosťou strán sporu je riadne označiť a predložiť dôkazy. Strana žalovanej v spore navrhla dôkazy, ktoré súd však nevykonal, pretože za takéhoto procesného stavu, t.j. žalobkyňou nepreukázanie tvrdení žalobkyne to nebolo potrebné. Žiadny z riadne označených dôkazov v žalobe (prepis SMS Správy zo dňa 2.5.2018, výzva zo dňa 9.5.2018, výpis z ponuky realitnej kancelárie zo dňa 23.5.2018), však tvrdenia žalobkyne o nezhode medzi vôľou žalobkyne uzatvoriť darovaciu zmluvu a jej prejavom, spočívajúcom v podpísaní kúpnej zmluvy nepreukazuje. Žalobkyňa ako dôkaz neoznačila ani len samotný písomný simulovaný právny úkon, ktorý považuje za neplatný a z ktorého dôvodu sa domáha určenia vlastníckeho práva. Žalobkyni nielenže nič nebránilo takýto dôkaz označiť, pretože je jej známy, ale ani jej nič nebránilo ho predložiť. Žalobkyňa však ani iné, ďalšie dôkazy, ktoré by mali preukázať nezhodu jej vôle a prejavu vôle neoznačila a to ani v žalobe, ale ani v jej zmene, kedy už jednoznačne uviedla, že sa domáha určenia vlastníckeho práva z dôvodu neplatnosti právneho úkonu tak simulovanej kúpnej zmluvy a disimulovanej darovacej zmluvy (a nie titulom vrátenia daru ako to vyplývalo zo znenia žaloby, doručenej dňa 25.5.2018 ). Tieto jej tvrdenia o absencii vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu nepreukazuje žiadny iný žalobkyňou označený a predložený dôkaz.

20. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobnom návrhu ale tiež vo vyjadrení druhej strany. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na procesné postavenie. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v spore) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Žalovaná tvrdenia žalobkyne v replike poprela, z dôvodu že prejav žalovanej uzavrieť kúpnu zmluvu sa presne zhodoval s jej vôľou, ktorú zmluvu žalovaná aj podpísala. I z predloženej listiny žalobkyňou, list vlastníctva (č. XXXX, k.ú. K. M.) k nehnuteľnostiam, ktorých určenia vlastníckeho práva sa žalobkyňa domáha, vyplýva že vklad vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam bol povolený na základe písomného právneho úkonu, kúpnej zmluvy. Následne bolo povinnosťou žalobkyne, ak chcela v spore uspieť, svoje tvrdenia o simulácii kúpnej zmluvy, ktoré boli zo strany žalovanej popreté, preukázať dôkaznými prostriedkami (§187 C.s.p.), ktoré by hodnoverne preukázali jej tvrdenia o nezhode vôle a jej prejavu. Strana žalobkyne však zostala nečinná, žalobkyňa zastúpená advokátom, žiadne ďalšie dôkazné prostriedky v spore neuplatnila, nenavrhla, spornú zmluvu ako dôkaz neoznačila, nenavrhla vypočuť žiadne osoby, na

pojednávanie, ktoré súd určil sa nedostavila a preto súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

21. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalovaná bola úspešná, súd žalobu zamietol a preto jej patrí nárok na náhradu trov v plnom rozsahu, pričom podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Lehotu na plnenie určil súd podľa ust. § 232 ods. 3 C.s.p. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania...

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul možno vykonať exekúciu na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).