Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-5232-1999.pdf
PDF · 77.74 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/5232/1999
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: CTY GROUP, a.s., so sídlom Bellova 3, 040 01 Košice, IČO: 00 154 041, proti povinnému: P.G.G. & PARTNERS MEDIA & BUSINESS AGENCY, spoločnosť s ručením obmedzeným Košice, so sídlom Tyršovo nábrežie 1, 040 01 Košice, IČO: 31 734 332, o vymoženie 839,82 Eur s prísl. a trov exekúcie, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom W.. T. S., K. úrad I., I. XX, XXX XX I., pod sp. zn. EX XXXX/XXXX, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r i p u s t n ú.
II. Exekúciu z a s t a v u j e .
III. Súdnemu exekútorovi náhradu trov n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 06. 10. 1999 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. XXXX XXXXXX *, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 15. 11. 1999, bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor W.. W. S..
2. Dňa 19. 04. 2016 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z Obchodného registra a priznaní trov exekúcie vo výške 76,10 Eur. Súd šetrím zistil, že povinný bol dňa 24. 03. 2015 zrušený rozhodnutím súdu o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka, a následne dňa 25. 06. 2015 vymazaný z Obchodného registra na základe uznesenia Okresného súdu Košice I č. k. 33CbR/110/2013-29 zo dňa 27. 01. 2015. Nakoľko povinný zanikol bez právneho nástupcu a bez likvidácie, súd má za preukázané, že povinný v danom prípade zanikol ako nemajetný.
3. Podľa ust. § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v platnom znení ( ďalej len EP ), exekučné konania, ktoré sa začali do 01. 02. 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
4. Podľa EP v znení účinnom do 31. 01. 2002, teda v čase začatia exekúcie, nebolo možné danú exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného. Výmazom z Obchodného registra stratil povinný spôsobilosť byť účastníkom konania, čo robí exekúciu neprípustnou, a preto je v tomto prípade daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP a nie § 57 ods. 1 písm. h) EP.
5. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) EP účinného do 31. 01. 2002, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
6. Podľa ust. § 58 ods. 1 EP účinného do 31. 01. 2002, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Podľa ust. § 161 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok ( ďalej len C. s. p. ), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť ( ďalej len “procesné podmienky“).
8. Podľa ust. § 61 C. s. p. procesnú subjektivitu má ten , kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.
9. Podľa § 18 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len OZ ), zákon priznáva právnickej osobe spôsobilosť mať práva a povinnosti.
10. Podľa § 20a ods. 2 OZ právnická osoba zapísaná v Obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
11. Podľa § 161 ods. 2 C. s. p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
12. Spôsobilosť byť účastníkom konania (spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti) je procesnou podmienkou konania. Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame mať spôsobilosť na práva a povinnosti podľa hmotného práva a táto podmienka musí byť splnená v čase začatia konania až do jeho skončenia. Povinný bol počas exekučného konania vymazaný z Obchodného registra, teda nemá v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona spôsobilosť byť účastníkom konania. Splnenie podmienky procesnej subjektivity súd skúma aj bez návrhu po celý čas konania, pričom ide o neodstrániteľný nedostatok konania.
13. Strata spôsobilosti byť účastníkom konania u povinného je taký nedostatok podmienky konania, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, a preto súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) EP účinného do 31. 01. 2002, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil
14. Podľa ust. § 196 EP účinného do 31. 01. 2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
15. Podľa ust. § 200 ods. 1 EP účinného do 31. 01. 2002, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. 16. Podľa ust. § 203 EP účinného do 31. 01. 2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. 17. O trovách exekúcie súd rozhodol nasledovne: k zastaveniu exekúcie došlo na základe § 57 ods. 1 písm. g) EP účinného do 31. 01. 2002: povinný, ktorý hradí trovy exekúcie zanikol a preto ho súd nemôže zaviazať na náhradu trov exekúcie. Súd nemohol zaviazať ani oprávneného v zmysle ust. § 203 EP účinného do 31. 01. 2002, pretože nezavinil zastavenie exekúcie a EP v citovanom ustanovení presne stanovuje podmienky, za ktorých možno zaviazať oprávneného nahradiť trovy exekúcie, a pod tieto podmienky nemožno subsumovať skutočnosť zániku povinného, a túto automaticky pripísať nedostatočnej opatrnosti oprávneného pri vedení exekúcie. Súd mal za to, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie z dôvodu, že v čase jeho podania, nemohol automaticky predpokladať, že jeho podanie nie je dôvodné a povinný bude vymazaný dňa 25. 06. 2015 výmazom z Obchodného registra, čiže súd mal za to, že oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
18. Súd tiež uvádza, že má možnosť a nie povinnosť zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného. Predpokladom uloženia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému v zmysle ust. § 203 EP účinného do 31. 01. 2002, je úvaha o tom, či oprávnený svojim konaním zavinil dôvod, pre ktorý bola exekúcia zastavená, teda či spôsobil svojim konaním stratu právnej subjektivity povinného. Uvedené zákonné ustanovenie nie je možné vykladať tak extenzívne, , že oprávnený bude povinný hradiť trovy každej zastavenej exekúcie, ak ich nebude môcť hradiť povinný. Uvedenej problematike sa venoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky, a preto v tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu: uznesenie Ústavného súdu III. ÚS 432/08-16, v ktorom konštatoval, že samotná skutočnosť, že
v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. V uvedenom smere Ústavný súd poukázal na to, že riziko s výkonom profesie je vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. K rovnakým záverom Ústavný súd dospel tiež v uznesení sp. zn. III. ÚS 351/07-11 a v uznesení sp. zn. IV. ÚS 236/08-12.
19. V uznesení Ústavného súdu, sp. zn. I. ÚS 148/2010-11 zo dňa 22. 04. 2010 konštatuje, že § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúce sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. (rovnako pozri uznesenie sp. zn. I. ÚS 256/08-17 zo dňa 7. 8. 2008).
20. V uznesení Ústavného súdu, sp. zn. II. ÚS 142/08-14 zo dňa 02. 04. 2008 konštatoval, že „ani v prípade, ak by ústavný súd posudzoval tvrdené porušenie základného práva sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy bez zreteľa na to, či súčasne došlo aj k porušeniu ústavnoprocesných práv sťažovateľa, nemohol by dospieť k odlišnému záveru, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že sťažovateľovi nesvedčila legitímna nádej na nadobudnutie odmeny prv, než mu táto bola priznaná všeobecným súdom, ktorý jediný je povolaný o výške odmeny sťažovateľa rozhodnúť. Tento záver vyplýva z dikcie § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Zákon neukladá povinnosť súdu uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v každom prípade, ale iba vtedy, ak oprávnený zavinil dôvod zastavenia exekúcie. Sťažovateľ sa však mýli aj v tom, ak vo svojej sťažnosti tvrdí, že súdny exekútor má nárok na zaplatenie odmeny v každom prípade s poukazom na to, že zákon neustanovuje podľa názoru žiadnu výnimku z tohto pravidla. Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekučného konania takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.“
21. Z citovanej judikatúry a z ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že oprávnený nemôže byť zaviazaný na úhradu trov exekúcie. Rovnako súd nemohol zaviazať na úhradu trov exekúcie ani povinného, nakoľko tento už neexistuje.
22. Na základe uvedeného súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a teda exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti I. a II. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I., v troch písomných vyhotoveniach. V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 C. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C. s. p.).
V zmysle § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 C. s. p.).
Proti III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 357 C. s. p.).