Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43CoE-216-2018.pdf
PDF · 85.58 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoE/216/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členov senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a JUDr. Mariána Blahu v exekučnej veci oprávneného Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava proti povinnému Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. X. Z. X, XXX XX C., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 22589/17 o vymoženie 50,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 7Er/517/2017-23 zo dňa 29. júna 2018 takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Brezno č. k. 7Er/517/2017-23 zo dňa 29. júna 2018 v prvej výrokovej vete potvrdzuje.
II. Odvolanie povinného proti druhej výrokovej vete odmieta.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím okresný súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie, v druhej výrokovej vete zamietol námietky povinného proti exekúcii, v tretej výrokovej vete zamietol námietky povinného proti trovám exekúcie a v štvrtej výrokovej vete zamietol návrh povinného na odklad exekúcie.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 26.06.2017 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie sumy 50,50 Eur na podklade exekučného titulu, ktorý je platobný rozkaz Okresného súdu Brezno, sp. zn. 2Ro/274/2010 zo dňa 28.07.2010. Dňa 09.04.2018 mu bolo doručené podanie povinného označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie“, v ktorom povinný namieta, že súdny exekútor nepostupuje podľa nového Exekučného poriadku. Podľa názoru povinného súdny exekútor svojvoľne vykladá zákon a za vymoženie pohľadávky si účtuje ako sa mu chce 300% istiny. Povinný ďalej uvádza, že ak súd námietky proti exekúcii zamietne, žiada, aby rozhodol podľa § 56 Exekučného poriadku. Poukázal, že k právnym prostriedkom obrany povinného proti exekúcii patria nielen námietky podľa § 50 Exekučného poriadku, ale aj návrh na odklad exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku a návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Účel týchto právnych prostriedkov obrany v exekučnom konaní je rovnaký a spravidla spočíva v tom, že absolútne alebo relatívne neprípustnej exekúcii sa nesmie pokračovať a musí sa zastaviť, v prípadne pred rozhodnutím o zastavení sa musí exekúcia aj odložiť. Hoci námietky proti exekúcii sú jedným z prostriedkov obrany povinného v exekučnom konaní, nejde o najúčinnejší prostriedok ochrany práv povinného, pretože nevyhovenie námietkam nemožno napádať riadnym opravným prostriedkom. Za účinnejší prostriedok obrany povinný považoval návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý možno podať kedykoľvek po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, ak je spojený s návrhom na zastavenie exekúcie. Okresný súd podľa obsahu toto podanie povinného posúdil ako námietky proti exekúcii, námietky proti trovám exekúcie, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.
3. Oprávnený vo vyjadrení k podaniu povinného uviedol, že v zmysle ustanovenia § 243h ods. 1 Exekučného poriadku sa na exekučné konanie vedené voči povinnému vzťahujú predpisy účinné do 31.03.2017. Z tohto dôvodu možno považovať argument povinného týkajúci sa toho, že súdny exekútor JUDr. Krutý nepostupuje podľa novelizovaného exekučného poriadku za bezpredmetný. Oprávnený ďalej uviedol, že právny poriadok Slovenskej republiky prísne stanovuje podmienky núteného výkonu rozhodnutia nielen v súvislosti s jeho začatím a priebehom, ale i s možnosťou jeho zastavenia. Skutočnosti, na základe ktorých je súd oprávnený vykonať tento procesný úkon, sú taxatívne vymedzené v ustanovení § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Povinný svoje tvrdenia o tom, že by malo dôjsť k zastaveniu exekúcie nedokladá žiadnym preukázateľným dôvodom. Oprávnený tiež poukázal na skutočnosť, že voči povinnému eviduje celkovo osem neuhradených pohľadávok, z ktorým všetky sú predmetom prebiehajúcich exekučných konaní. Povinný teda sústavne vedome a úmyselne porušuje prepravné a tarifné podmienky oprávneného. Oprávnený považoval konanie zo strany povinného o snahu vyhnúť sa povinnosti uhradenia celkovej dlžnej sumy.
4. Okresný súd v súvislosti s námietkou povinného o tom, že súdny exekútor nepostupuje podľa novelizovaného Exekučného poriadku poukázal na ustanovenie § 243h Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017, ktoré je prechodným ustanovením k úpravám účinným od 01.04.2017, pričom stanovuje, že konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017. Exekučné konanie v prospech oprávneného proti povinnému bolo začaté spísaním návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 31.03.2017. Vzhľadom na uvedené okresný súd konštatoval, že súd ako aj súdny exekútor pri rozhodovaní postupuje podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Zákon súdnemu exekútorovi neumožňuje postupovať podľa Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017.
5. Preskúmaním návrhu na zastavenie exekúcie okresný súd dospel k záveru, že povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie neodôvodnil, keďže v ňom neuviedol žiadne skutočnosti, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená. Súd preskúmal prípustnosť vedenej exekúcie a zároveň zistil, že nedošlo k naplneniu žiadneho z taxatívne vymenovaných dôvodov, ktoré uvádza § 57 ods. 1 Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.
6. Okresný súd ďalej preskúmal námietky povinného proti exekúcii a zistil, že povinný nepreukázal, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného návrhu alebo že sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, a preto námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietol. Okresný súdu v tejto súvislosti uviedol, že v danom prípade sú splnené obidva procesné predpoklady oprávňujúce oprávneného na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul) ako aj tá skutočnosť, že si povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
7. Okresný súd preskúmal aj námietky povinného proti trovám exekúcie a dospel k záveru, že ani tu nie sú splnené podmienky na ich vyhovenie, nakoľko dôvody uvedené povinným nie sú vo vzťahu k vyčísleniu predbežných trov exekúcie súdnym exekútorom relevantné. Súdny exekútor postupoval pri vyčísľovaní predbežných trov exekúcie podľa predpisov účinných do 31.03.2017, preto námietky povinného zamietol.
8. Na záver okresný súd prejednal návrh povinného na odklad exekúcie, pričom zistil, že návrhu povinného na odklad exekúcie nemožno vyhovieť. Povinný v jeho podanie vecne neodôvodnil, obmedzil sa len na konštatovanie, že návrh na odklad exekúcie možno podať kedykoľvek počas exekúcie, ak je spojený s návrhom na zastavenie exekúcie. Neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by súdu umožnili povoliť odklad exekúcie. V konaní povinný nepreukázal, že sa bez svojej viny ocitol len prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho zvlášť nepriaznivé následky. Okresný súd tak nezistil žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by bolo možné povoliť odklad exekúcie, a preto návrh povinného zamietol.
9. Proti prvej a druhej výrokovej vete tohto uznesenia podal v zákonom stanovenej lehote povinný odvolanie. Uviedol n ňom, že námietky proti exekúcii sú dôvodné, pretože exekučný titul mu nebol doručený. Súd v pôvodnom konaní uplatnil fikciu doručenia nesprávne, teda exekučný titul, na podklade ktorého sa vedie dané exekučné konanie, nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Povinný preto
navrhol, aby súd exekúciu zastavil postupom podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.
10. Povinný zároveň poukázal na ust. § 108 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa práva s prepravy premlčujú za jeden rok a v tejto súvislosti aj na rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 9C/338/2013 zo dňa 12.02.2016. Povinný v odvolaní tiež poukázal na bližšie nešpecifikované rozhodnutie krajského súdu, ktorý v zrušujúcom uznesení uviedol, „že navrhovateľ si v konaní uplatňoval cestovné a úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v zmysle § 9 písm. b/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. d) a § 14 ods. 2 zákona o cestnej doprave a podľa Prepravného poriadku MHD v Bratislave. Okresný súd rozhodol vo veci platobným rozkazom dňa 30.9.2013 č.k. 30Ro/2018/2013-7, kedy na premlčanie nároku navrhovateľa ex offo neprihliadol. Odporkyňu zaviazal na zaplatenie 50,50 Eur a trov konania. Vzhľadom na to, že sa súdu prvého stupňa nepodarilo doručiť tento platobný rozkaz na adresu odporkyne uvedenú navrhovateľom, bolo potrebné platobný rozkaz zrušiť v zmysle § 173 ods. 1, 2 O.s.p., keďže pre platobný rozkaz je náhradné doručenie vylúčené. Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom ktorým sa konanie končí.“ Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal povinný exekúciu zastaviť.
11. Oprávnený sa k odvolaniu nevyjadril.
12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie povinného proti prvej výrokovej vete nie je dôvodné a odvolanie proti druhej výrokovej vete podľa ust. § 386 písm. c) CSP odmietol ako podané proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
13. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
14. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
15. Podľa ust. § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
16. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
17. Exekučný poriadok v § 50 ods. 2 ukladá súdu povinnosť rozhodnúť o námietkach proti exekúcii do 60 dní od ich doručenia. V prípade, že námietkam vyhovie Exekučný poriadok ako osobitný predpis, na ktorý odkazovalo ust. § 202 ods. 2 O.s.p. pripúšťa proti takémuto rozhodnutiu odvolanie (ust. § 50 ods. 4 Exekučného poriadku). Exekučný poriadok však nepripúšťa možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým súd námietkam nevyhovie, preto je treba takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolanie povinného proti druhej výrokovej vete, ktorou okresný súd zamietol námietky povinného proti exekúcii, bez toho aby ho vecne prejednal podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, pretože smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
19. Predmetom preskúmania odvolacím súdom tak zostalo len povinným namietané neodôvodnené zamietnutie jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Z predloženého súdneho spisu zistil, že dňa 31.03.2017 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne bola okresnému súdu dňa 21.06.2017 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd vydal dňa 26.06.2017 poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle ust. § 45 ods. 1 Exekučného poriadku vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Brezno pod sp.
zn. 2Ro/274/2010 dňa 28.07.2010 na vymoženie uloženej povinnosti 50,50 Eur, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.08.2010.
20. Dňa 09.04.2018 bolo okresnému súdu doručené podanie povinného, ktoré okresný súd správne podľa obsahu posúdil ako podanie obsahujúce návrh povinného na zastavenie exekúcie, námietky povinného proti exekúcii a trovám exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Povinný v tomto podaní namietal, že súdny exekútor nepostupuje v súlade s novelou Exekučného poriadku účinnou od 1. apríla 2017. V podaní zároveň poukázal na rôzne prostriedky jeho obrany proti exekúcii. Zároveň namietal výšku trov exekúcie.
21. K návrhu povinného sa vyjadril oprávnený podaním zo dňa 25.04.2018, v ktorom s poukazom na ustanovenie § 243h ods. 1 Exekučného poriadku uviedol, že sa na exekučné konanie vedené voči povinnému vzťahuje Exekučný poriadok účinný do 31.03.2017.. Oprávnený ďalej uviedol, že povinný svoje tvrdenia o dôvodnosti zastavenia exekúcie nepreukázal žiadnym dôkazom.
22. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
23. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok..
24. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
25. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
26. Základným predpokladom pre úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné tak po stránke formálnej - z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané ako aj materiálnej z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať. Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia § 42 Exekučného poriadku je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti.
27. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z nich závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd zastaví napríklad, ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), pričom za explicitne nepomenovaný „iný dôvod" možno považovať aj zistenia týkajúce sa exekučného titulu. Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť vydania exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, avšak nie je oprávnený skúmať jeho vecnú správnosť.
28. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že predložený exekučný titul Platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Brezno pod sp. zn. 2Ro/274/2010 dňa 28.07.2010 spĺňa podmienky formálnej aj materiálnej vykonateľnosti v zmysle platných právnych predpisov. Na platobnom rozkaze je vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti s dátumom dňa 21.08.2010. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neopísal skutočnosti ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť takto vyznačenej doložky vykonateľnosti exekučného titulu. Urobil tak až v odvolaní, v ktorom namieta, že mu platobný rozkaz nebol doručený. Keďže ide o novú skutočnosť v odvolacom konaní, odvolací súd na ňu už nemôže odvolacom konaní § 366 CSP prihliadnuť.
29. Keďže exekúciu možno zastaviť len z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 Exekučného poriadku a povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol také skutočnosti, s ktorými citované zákonné
ustanovenie spája povinnosť exekučného súdu exekúciu zastaviť, odvolací súd konštatoval, že okresný súd jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietol dôvodne.
30. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný v odvolaní uvádza nové skutočnosti, pre ktoré žiada exekúciu zastaviť je potrebné toto podanie obsahujúce odvolanie podľa obsahu posúdiť aj ako návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom je okresný súd v ďalšom konaní povinný rozhodnúť.
31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).