Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/405/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu Z. T., nar. XX.X.XXXX, I., O. X, zast. JUDr. Michalom Treščákom, ml., advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Thurzova 6, proti žalovanému R. J.-K., nar. X.X.XXXX, P. X, zast. JUDr. Jozefom Vaškom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Szakkayho 1, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku 14C/214/2008-335 z 3.5.2017 Okresného súdu Košice-okolie

rozhodol:

O d m i e t a odvolanie žalobcu.

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. P., obec T. V. B., okr. Košice-okolie, zapísaných na LV č.XXX, ako rodinný dom súp. č. XXX, na parc. č. XXX a nehnuteľnostiam zapísaných na LV č.1284 ako parc. č. XXX - záhrady vo výmere 124 m2, parc. č. XXX - zast. plochy a nádvoria vo výmere 502 m2 a parc. č. XXX - orná pôda vo výmere 3983 m2, vedené na Okresnom úrade Košice-okolie, katastrálny odbor a tieto nehnuteľnosti sa v celosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, pričom žalovanému uložil povinnosť vyplatiť ustupujúceho spoluvlastníka - žalobcu, v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku sumou 17 800,00 eur, stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal a rozhodol, že štát má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi a žalovanému.

2. V odôvodnení, o. i., uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat.úz. P., zapísaných na LV č.XXX a LV č.XXXX, vedených na Okresnom úrade Košice-okolie, katastrálny odbor (na žalobcu v podiele 1/10 a žalovaného 9/10) tak, ako sú sporné nehnuteľnosti označené vo výroku tohto rozsudku, na tom skutkovom a právnom základe, že sporné nehnuteľnosti nemožno reálne rozdeliť a pretože medzi stranami vznikli problémy ohľadne ich užívania - žalovaný ako väčšinový spoluvlastník bráni žalobcovi nehnuteľnosti užívať ani nemá záujem dohodnúť sa na spôsobe ich užívania a keďže k mimosúdnej dohode strán vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nedošlo, požiadal o rozhodnutie súd. Vyporiadanie spočiatku navrhol tak, že do svojho výlučného vlastníctva navrhol prikázať novovytvorenú parcelu, ktorá by vznikla odčlenením časti z parc. č.XXX a ostatné nehnuteľnosti ako rodinný dom a pozemky by pripadli do výlučného vlastníctva žalovaného. V priebehu konania zmenil žalobu tak, že žiadal, aby všetky nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva

žalovaného a žalovaný aby bol zaviazaný vyplatiť ho ako ustupujúceho spoluvlastníka. Žalovaný so zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasil, avšak nesúhlasil s návrhom žalobcu na vyporiadanie týchto nehnuteľnosti a navrhol, aby do výlučného vlastníctva žalobcu bol prikázaný pozemok parc. č. XXX/X - orná pôda vo výmere 666 m2 a do jeho výlučného vlastníctva aby boli prikázané nehnuteľnosti, a to rodinný dom zapísaný na LV č.XXX a pozemky zapísané na LV č.XXXX ako parc. č. XXX a parc. č. XXX a aby bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi finančnú náhradu v sume 5 197,20 eur. Súd poukázal na to, že strany konania navzájom nespochybňovali existenciu spoločného podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku rozsudku a v podieloch vedených na Okresnom úrade Košice-okolie, katastrálny odbor pre kat. úz. P. na LV č.XXX a LV č.XXXX na základe tam uvedeného nadobúdacieho titulu v podiele 1/10 pre žalobcu a 9/10 pre žalovaného. Konštatoval, že v priebehu konania žalovaný návrh na vysporiadanie podielového spoluvlastníctva v tom zmysle, že do výlučného vlastníctva žalobcu sa prikáže novovytvorená parcela vo výmere 460,99 m2 na základe geometrického plánu vyhotoveného firmou Montana Košice s.r.o., resp. jeho grafický návrh a že do výlučného vlastníctva žalovaného sa prikáže novovytvorená parcela vo výmere 3532,01 m2 a taktiež parc. č. XXX, parc. č. XXX a rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXX s tým, že mu bude uložená povinnosť vyplatiť žalobcovi pomernú časť hodnoty domu podľa znaleckého posudku vypracovaného Ing. Jánom Hrabinským. Žalobca s takýmto návrhom nesúhlasil a uviedol, že takýto návrh žalovaného je nespravodlivý, keďže výmera, ktorá je určená v tomto návrhu podľa žalovaného, nezodpovedá spoluvlastníckemu podielu žalobcu a ďalej, že parcely č. XXX a XXX vôbec nie sú vyporiadané. Na návrh strán súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti Ing. Vladimírom Závackým na určenie trhovej hodnoty nehnuteľnosti zapísaných na LV č.XXX a LV č.XXXX a taktiež znalcom z odboru Geodézia a kartografia, odvetvie geodézia a kartografia a fotogrametria Ing. Jozefom Bujňákom za účelom vypracovania geometrického plánu na rozdelenie parciel č. XXX, XXX D. XXX. Znalec Ing. Vladimír Závacký v závere svojho znaleckého posudku určil všeobecnú hodnotu - trhovú hodnotu nehnuteľnosti v celkovej sume 178.000,00 eur. Znalec Ing. Bujňák v znaleckom posudku vypracoval návrh geometrického plánu na reálne rozdelenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parc. č. XXX, XXX D. XXX, ako aj rodinného domu súp. č.XXX. Podľa tohto návrhu by žalobcovi do výlučného vlastníctva pripadla parc. č. XXX/X vo výmere 666 m2 a žalovanému by pripadli do výlučného vlastníctva parc. č. XXX, XXX a parc. č. XXX/X, ako aj rodinný dom súp. č. XXX. Zároveň v tomto znaleckom posudku uviedol, že rozdelenie nehnuteľnosti tak, ako žiadal žalobca, neumožňuje plnohodnotné využitie oddelených pozemkov a podľa jeho návrhu rozdelenie nie je funkčne opodstatnené, pretože rozdelením nevzniknú samostatne veci, ktoré vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu. Taktiež ani návrh žalovaného nepredstavuje návrh na dobré reálne rozdelenie spoločnej nehnuteľnosti, pretože odčlenená plocha o šírke 12,40 m má obmedzené využitie do budúcnosti. Taktiež považoval za nevhodný návrh podaný žalovaným, ktorý vytvoril na podklade návrhu geometrického plánu spoločnosti Montana Košice s.r.o., pretože tento návrh geometrického plánu je spracovaný bez hodnotenia všetkých okolnosti súvisiacich s reálnym a nerušeným užívaním nových pozemkov. Týmto návrhom by došlo k rozdeleniu jedného funkčného celku na dva nefunkčné, resp. by vznikol jeden nevyužiteľný, mimoriadne úzky a dlhý pozemok. Na návrh žalovaného súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti Ing. Ľubomírom Vincom a uložil mu určiť trhovú hodnotu nehnuteľnosti zapísaných na LV č.XXX a LV č.XXXX a zároveň porovnať výsledky svojho znaleckého dokazovania so znaleckým posudkom Ing. Vladimíra Závackého. Znalec Ing. Ľubomír Vinca v závere svojho znaleckého posudku určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti v sume 146.000,00 eur. Súd, vychádzajúc z § 137 ods. 1, § 141 ods. 1, § 142 Obč. zák., § 215 ods. 1,2, § 132 ods. 1, § 185 ods. 1, 2 C.s.p. (ich znenie citoval) urobil záver, že strany konania sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľnosti, a pretože sa o zrušení spoluvlastníctva nedohodli, boli splnené podmienky podľa § 142 ods. 1 Obč.zák., aby o návrhu jedného z podielových spoluvlastníkov na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozhodol súd. Poukázal na to, že § 142 ods. 1 Obč. zák., okrem určenia základných zákonných hľadísk, rozhodujúcich pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (veľkosť podielov a účelné využitie veci) upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania, ktoré musí (z úradnej povinnosti) súd skúmať v takom zákonom určenom poradí, pričom v tomto prípade návrhmi strán na spôsob vyporiadania nie je viazaný. Bolo preto povinnosťou súdu, nehľadiac na žalobcom navrhovaný spôsob vyporiadania, zaoberať sa otázkou reálnej deľby sporných nehnuteľnosti, ako s prvou možnosťou v zákonom určenom poradí. O nemožnosti reálnej deľby stavby (rodinného domu) podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov strán súd nemal pochybnosti. V prípade pozemkov parc. č. XXX, XXX D. XXX, vzhľadom na druh, výmeru a umiestnenie pozemku, ich prípadnej reálnej deľby popri absencií účelnosti takéhoto riešenia, sa

stotožnil s právnym názorom žalobcu, že parcely č. XXX a č. XXX aj podľa znaleckého posudku Ing. Bujňáka nie sú reálne deliteľné. Taktiež sa stotožnil s názorom žalobcu, že aj parc. č. XXX je možné považovať za reálne nedeliteľnú, keďže ako aj žalobca, tak aj samotný žalovaný (žalovaný v písomnom podaní na č.l. 159) uviedli, že táto parc. č. XXX vedená ako orná pôda vo výmere 3983 m2 je neustále podmáčaná, čo sťažuje jej obhospodarovanie s tým, že v posledných rokoch bola predmetná parcela niekoľkokrát zaplavená z dôvodu vybreženia priľahlej rieky Torysa. Dospel k záveru, že vzhľadom na všetky uvedené zistené skutočnosti, reálne rozdelenie sporných nehnuteľnosti podľa spoluvlastníckych podielov strán nie je dobré možné. Konštatoval, že vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam, nezistil v priebehu konania žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, brániace zrušeniu spoluvlastníctva a jeho vyporiadaniu prikázaním veci (spoluvlastníckeho podielu žalobcu) žalovanému do jeho výlučného vlastníctva za náhradu. Rozhodol tak v súlade so žalobcom navrhovaným spôsobom vyporiadania, prihliadajúc najmä na zákonom ustanovené hľadisko veľkosti spoluvlastníckych podielov oboch strán. Výšku finančnej náhrady určil na základe všeobecnej hodnoty sporných nehnuteľnosti zistenej v znaleckom posudku znalca Ing. Závackého spolu v sume 178.000,00 eur, tak ako to navrhol žalobca a keďže aj žalovaný akceptoval vyplatenie náhrady pre žalobcu, vychádzajúc z tohto znaleckého posudku, zaviazal žalovaného aj na zaplatenie finančnej náhrady žalobcovi za pozemky parc. č. XXX, XXX D. XXX z hodnoty určenej Ing. Závackým. Z takto zistenej sumy na spoluvlastnícky podiel žalobcu 1/10 k sporným nehnuteľnostiam pripadá z tejto sumy suma 17.800,00 eur. Pri určení výšky finančnej náhrady neprihliadol na žalovaným deklarované nároky z titulu vynaložených investícií (výstavba prístrešku, vodovodná a plynová prípojka, betónové plochy), pretože žalovaný nepreukázal žiadne investície do týchto nehnuteľnosti výlučne zo svojich finančných prostriedkov. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že uvedené veci financoval výlučne sám, v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie vlastných tvrdení práve žalovaného a keďže súdu žiadne doklady ani potvrdenia o investíciách žalovaného preukázané neboli, tieto tvrdenia žalovaného nezohľadnil. Zdôraznil, že posúdenie medzi stranami spornej otázky výšky primeranej náhrady pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu jednému zo spoluvlastníkov, je vecou úvahy súdu založenej na výsledkoch vykonaného dokazovania

- vrátane znaleckého dokazovania. Preto pre potreby určenia primeranej peňažnej náhrady vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Závackého, pretože je toho názoru, že obe strany konania akceptovali všeobecnú hodnotu sporných nehnuteľnosti, tak, ako to určil znalec Ing. Závacký. Pri rozhodovaní o trovách konania prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 C.s.p.), najmä na to, že konanie podľa § 142 ods. 1 Obč. zák., hoci je konaním sporovým, je súčasne konaním, v ktorom súd v otázke vyporiadania nie je viazaný návrhmi strán - spoluvlastníkov, ale postupuje podľa cit. právnej normy, z ktorej vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi stranami. Nie je rozhodujúce, ktorý zo spoluvlastníkov podal návrh vo veci podľa § 142 ods. 1 Obč. zák. na súd a zaujal tak procesné postavenie žalobcu v konaní proti druhému, nevyhnutne v postavení žalovaného. Rozhodujúcou je skutočnosť, že spoluvlastníci (to znamená obe strany) sa o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní spolu nedokázali dohodnúť (§ 141 ods. 1 Obč. zák.), a preto jeden z nich využil právo požiadať o rozhodnutie súd. Svojím špecifickým charakterom preto ide o konanie, v ktorom i súdna prax aplikuje pri rozhodovaní o trovách ust. § 257 C.s.p. (predtým ust. § 150 O.s.p.) pravidelne. Podľa názoru súdu preto nemožno hovoriť o úspechu, či neúspechu niektorej zo strán sporu v porovnaní s druhou, nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie o trovách podľa ust. § 255 C.s.p. a preto vzhľadom na uvedené dôvody náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán.

3. Proti rozsudku podali odvolanie žalobca a žalovaný.

4. Žalobca napadol rozsudok vo výroku II. o nepriznaní náhrady trov konania a výroku III. Vytýkal súdu, že vec nesprávne právne posúdil, keď o trovách konania rozhodol podľa § 257 C.s.p. a v nadväznosti aj v III. výroku, keď štátu priznal náhradu trov tak voči žalobcovi aj voči žalovanému. Navrhol rozsudok v II. a III. výroku zmeniť a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100% a štátu priznať náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

5. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., t.j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň poukázal na to, že súd prvej inštancie zásadným spôsobom porušil § 220 ods. 2 C.s.p., nakoľko v odôvodnení rozsudku sa nenachádzajú tvrdenia, resp. návrhy, ktoré on, resp. jeho právny zástupca

predniesol na pojednávaní konanom 6.4.2017. V rámci tohto odvolania a s prihliadnutím na odvolacie dôvody mal za to, že zo strany súdu došlo k porušeniu, resp. nesprávnej aplikácii § 142 ods. 1 Obč. zák. (jeho znenie citoval). Poukázal na to, že súd v zásade rozhodol v intenciách návrhu žalobcu, t.j. že nehnuteľnosti, ktoré boli v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného s tým, že ho zaviazal zaplatiť finančnú náhradu vo výške 17.800,00 eur, ktorá vychádzala zo znaleckého posudku súdneho znalca Ing. Vladimíra Závackého. Poukázal na svoj procesný návrh z 9.3.2017, ktorý obsahoval v prílohe geometrický plán predpokladajúci rozdelenie parcely CKN č. XXX/ X na základe geometrického plánu s tým, že časť parcely o výmere 666 m2 by pripadla do výlučného vlastníctva žalobcu a zostávajúca časť tejto parcely by ostala vo výlučnom vlastníctve žalovaného, že jeho právny zást. upravil písomné podanie, na základe ktorého by mu vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi hodnotu odstupujúceho spoluvlastníckeho podielu , nie vo výške 5.197,20 eur, ale vo výške 6.589,80 eur, čo predstavuje 1/10-inu hodnoty pozemkov CKN č. XXX, XXX D. XXX/X, že tento jeho verbálny prejav sa v odôvodnení rozsudku nenachádza. Mal za to a trval aj naďalej na tom, že parc. č. 299 je reálne deliteľná a jej využívanie ako ornej pôdy je možné a strany sporu môžu túto parcelu využívať na jej účel, ktorému je orná pôda, resp. záhrada určená, t.j. pozemok na poľnohospodárske využitie. Zdôraznil, že k danej parcele existuje prístupová cesta a na poľnohospodárske účely sa využívajú všetky susediace pozemky v blízkosti parcely CKN č. XXX, kat. úz. P., že súd k reálnemu rozdeleniu parcely počas celého konania sa v žiadnom prípade neprikláňal, v zásade sa postavil do pozície obhajcu tvrdení, ktoré uviedol žalobca. Uviedol, že súd, ak by postupoval mimo návrhov účastníkov, mal zvážiť skutočnosti, ktoré boli poukázané z jeho strany, t.j. že je osobou, ktorá má 72 rokov a jeho finančné možnosti nedovoľujú uhradiť takú vysokú cenu, ktorá v žiadnom prípade, ak pripustí argumenty, ktoré uvádza súd, t.j. že parc. č. XXX je často zaplavovaná, teda ide o parcelu, ktorá má oveľa nižšiu hodnotu. Mal za to, že náhrada, resp. primeranosť ceny musí predstavovať objektívnu cenu, t.j. cenu, za ktorú danú nehnuteľnosť možno predať, že primeranosť ceny určuje súd, pričom nevychádza len zo znaleckého posudku, ale aj z informácií príslušného orgánu miestnej štátnej správy a podobne. Tvrdil, že v žiadnom prípade neobstojí cena, ktorú určil znalec Ing. Závacký, t.j. vo výške 26,70 eur/m2, nakoľko za takúto cenu a nižšiu sa v obci Sady nad Torysou - Byster predávajú pozemky, ktoré sú podľa územného plánu určené na zastavanie, že parc. č. XXX v žiadnom prípade takéto podmienky nespĺňa a preto v tejto otázke vidí zásadné pochybenie zo strany súdu. Vytýkal súdu, že pochybil v tom, že nevykonanie dôkazov bolo dôsledkom právneho posúdenia, ktoré podľa jeho názoru je nesprávne, že nesprávne interpretoval § 142 ods. 1 Obč. zák. Bol toho názoru, že súd sa dopustil omylu v právnom posúdení pre chybnú interpretáciu právnej normy a z toho dôvodu nedostatočne zistil skutkový stav, nesplnil si teda ústavnú a zákonnú povinnosť, čo do garancie základného ústavného práva na súdnu ochranu. Navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, o.i. uviedol, že nemožno dospieť k záveru, že žalobca má vo veci plný úspech a preto skutočne prichádza do úvahy rozhodnutie podľa § 257 C.s.p.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného sa s jeho odvolaním nestotožnil a považoval ho len za účelové konanie s cieľom oddialiť jeho plnenie povinností, nakoľko žalovaný vo svojom odvolaní neuvádza žiadne relevantné skutočnosti potvrdzujúce existenciu, čo i len jedného odvolacieho dôvodu. Mal za to, že napádané rozhodnutie časti týkajúcej sa samotného zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je správne a dostatočne odôvodnené, pričom odôvodnenie obsahuje všetky úvahy súdu prvej inštancie, ktoré ho viedli k jeho rozhodnutie ako k jedinému možnému v zmysle zákonných podmienok podľa § 142 Obč. zák. Ďalej poukázal na to, že pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd nie je viazaný návrhom strán a je povinný postupovať v súlade s § 142 Obč. zák. ustanovujúceho jednotlivé spôsoby vyporiadania a ich záväzné poradie, pričom súd napriek tomu rozhodol v intenciách návrhu žalobcu. Zároveň žalovaný zdôraznil, že on sám zotrvával na svojich návrhoch vychádzajúcich z reálnej deliteľnosti parc. č. XXX, kat. úz. P., ktoré však súd nezohľadnil. Žalobcovi nie je vôbec zrejmé, v akom zmysle by tieto skutočnosti mali spochybňovať správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Z odôvodnenia napádaného rozhodnutia mal za zrejmé, že na rozdiel od iracionálneho tvrdenia žalobcu o údajnej pozícii súdu ako tzv. „obhajcu tvrdení uvádzaných žalobcom“, súd v súlade so zákonom, odhliadnuc od návrhov strán posúdil všetky možné spôsoby vyporiadania podľa § 142 Obč. zák. Konajúci súd však nemohol na základe vykonaného dokazovania dospieť k iným záverom ako tým, na ktoré poukazoval samotný žalobca a z ktorých pri svojom návrhu vychádzal a to, že žiadna z nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. P. nie je reálne deliteľnou vecou a preto je nutné pristúpiť k ich prikázaniu do vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov v celosti za náhradu. Na základe vykonaného dokazovania a to najmä znaleckého posudku č. 22/2013

Ing. Jozefa Bujňáka bolo nesporné, že parc. č. XXX, XXX, kat. úz. P., ako aj rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. XXX sú nedeliteľnými vecami. V uvedenom znaleckom posudku znalec jednoznačne konštatoval, že „rozdelenie nie je funkčne opodstatnené, pretože rozdelením nevzniknú samostatné veci, ktoré vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu“, na čo poukázal vo svojom rozhodnutí aj súd prvej inštancie. Zároveň pokiaľ ide o parc. č. XXX, kat. úz. P. súd v bode 30. napádaného rozhodnutia správne vyhodnotil, že ani v tomto prípade nie je možné jej reálne rozdelenie, keďže táto parcela vedená ako orná pôda je neustále podmáčaná, čo sťažuje jej obhospodarovanie s tým, že v posledných rokoch bola niekoľkokrát zaplavená z dôvodu vybreženia priľahlej rieky Torysa. V dôsledku toho po jej rozdelení by nevznikli dve samostatné nové veci, ktoré by boli spôsobilé slúžiť doterajšiemu účelu. V tejto súvislosti zdôraznil, že pri svojich záveroch súd, ako vyplýva z odôvodnenia vychádzal nielen z tvrdení žalobcu, ale aj z písomného vyjadrenia žalovaného, ktorý túto skutočnosť potvrdil (podanie nachádzajúce sa na č.l. 159 spisu). Vzhľadom na okolnosti zistené z vykonaného dokazovania súd mal za to, že vyporiadanie je možné iba prikázaním vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam v celosti za finančnú náhradu. V nadväznosti na to je irelevantná aj odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa absencie poslednej úpravy jeho návrhu v napádanom rozhodnutí, ktorú vykonal počas záverečnej reči prednesenej na pojednávaní dňa 5.4.2017 a ktorou navrhol finančnú náhradu vo výške 6.859,80 eur, t.j. aj za parc. č. XXX D. XXX, kat. úz. P., avšak naďalej zotrvával na reálnom rozdelení parcely č. XXX, kat. úz. P.. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti jeho zmena návrhu počas prednesu záverečnej reči nebola relevantná a na rozhodnutie súdu nemala vplyv, preto neuvedenie tejto skutočnosti v odôvodnení napádaného rozhodnutia nezakladá jeho vadnosť a nemalo by vplyv na zmenu rozhodnutia. V ďalšom žalobca považuje za nevyhnutné vyjadriť sa aj k žalovaným namietanej hodnote nehnuteľností určenej znaleckým posudkom č. 15/2012 vypracovaným znalcom Ing. Závackým. Pre žalobcu je zarážajúce, že žalobca v podanom odvolaní zrazu vyjadruje nesúhlas s hodnotou určenou znaleckým posudkom č. 15/2012 vo výške 26,70 eur/m2, nakoľko žalovaný jasne vyjadril svoj súhlas s touto stanovenou hodnotou tak vo svojom podaní zo dňa 9.3.2017, ako aj na pojednávaní dňa 6.4.2017. Aj v samotnom odvolaní poukazuje práve na ním navrhovanú úpravu petitu, kde navrhol vyplatenie finančnej náhrady vo výške 6.859,80 eur vychádzajúce práve zo znaleckého posudku č. 15/2012 znalca Ing. Závackého. Preto jeho odvolaciu námietku týkajúcu sa stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti rozhodujúcej pre určenie finančnej náhrady za spoluvlastnícky podiel považoval za irelevantnú. Súd aj v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi titulom náhrady sumu 17.800,00 eur rozhodol správne, pričom svoje rozhodnutie v bode 32. napádaného rozhodnutia riadne zdôvodnil poukazom na akceptáciu výšky hodnoty oboma sporovými stranami. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca považuje napádané rozhodnutie vo výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva, prikázaní daných nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného a povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 17.800,00 eur za správne. Zároveň žalobca trvá na svojom odvolaní z 18.5.2017 proti zvyšným výrokom napádaného rozhodnutia o trovách konania a žiada odvolací súd, aby zmenil rozsudok sp.zn. 14C/214/2008 v jeho II. a III. výroku tak, že žalobcovi prizná náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania v rozsahu 100% a štátu prizná náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolanie nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolania strán sporu v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a odvolanie žalobcu voči výrokov rozsudku, ktoré sa týkajú trov konania odmietol podľa § 386 písm. a) C.s.p., lebo bolo podané oneskorene, rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny, lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklady v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje na jeho dôvody v celom rozsahu odkazuje, lebo dôvody rozsudku sú správne, na čom nemení nič ani podané odvolanie žalovaným. Žalovaný vo svojom odvolaní uvádza skutočnosti a tvrdenia uvádzané už pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd riadne a presvedčivo vysporiadal.

9. Odvolanie žalobcu musel odvolací súd odmietnuť podľa § 386 písm. a) C.s.p., lebo bolo podané oneskorene.

10. Podľa § 362 ods. 1 prvá veta C.s.p. odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

11. Podľa § 121 ods. 4 C.s.p. ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

12. Podľa § 121 ods. 5 prvá veta C.s.p. lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok bol právnemu zást. žalobcu JUDr. Michalovi Treščákovi, Advokátska kancelária, Košice, Thurzova 6 doručený 3.5.2017 (doručenka súdneho doručovateľa pri č.l. 343), že lehota na podanie odvolania začala žalobcovi plynúť 4.5.2017, t.j. nasledujúci deň po doručení rozsudku a jej koniec pripadol na 18.5.2017 (štvrtok) a keďže žalobca podal odvolanie na pošte Košice 2 až 19.5.2017 (pečiatka pošty Košice 2 na obálke, v ktorom bolo odvolanie, zásielka RH074410714SK), až po uplynutí 15-dňovej zákonnej lehoty na podanie odvolania, muselo byť jeho odvolanie odmietnuté ako oneskorene podané, keďže lehota na jeho podanie nebola zachovaná.

14. Odvolanie žalovaného proti rozsudku je nedôvodné.

15. Žalovaný uplatnil v odvolaní odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p., t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

17. Odvolanie žalovaného, ktorý namieta porušenie práva na spravodlivý proces a že konanie má vady, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je neopodstatnené.

18. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorou odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.).

19. V prejednávanej veci odvolací súd nezistil, že zo strany súdu došlo voči žalovanému k porušeniu práva na spravodlivý proces.

20. V prípade výhrady žalovaného, že v odôvodnení rozsudku sa nenachádza jeho tvrdenie, resp. jeho návrhy, ktoré on, resp. jeho právny zást. predniesol na pojednávaní 6.4.2017 počas záverečnej reči a ktorou navrhol finančnú náhradu 6.859,80 eur, t.j. aj za parc. č. XXX D. XXX, kat. úz. P., avšak naďalej zotrvával na reálnom rozdelení parcely č. XXX, kat. úz. P., je potrebné uviesť, že tento návrh nemal vplyv na konečné rozhodnutie súdu z dôvodu nemožnosti reálneho delenia predmetných nehnuteľností a preto neuvedenie tejto skutočnosti v odôvodnení rozsudku nezakladá jeho vadnosť.

21. Odvolací dôvod týkajúci sa chyby v zisťovaní skutkového stavu veci, spočívajúci v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom,

ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

22. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p..

23. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu ).

24. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t.zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného.

25. Podstata odvolania žalovaného je v tom, že nesúhlasí so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu žalobcu a žalovaného tak, ako to rozhodol súd s tým, že trval na tom, že parc. č. XXX je reálne deliteľná, že jej využívanie ako ornej pôdy je možné a že strany sporu môžu túto parcelu využívať na jej účel, ktorému je orná pôda, resp. záhrada určená, t.j. pozemok na poľnohospodárske využitie, že k danej parcele existuje prístupová cesta a na poľnohospodárske účely sa využívajú všetky susediace pozemky v blízkosti parc. CKN č. XXX, kat. úz. P.. Rovnako namieta, že došlo k porušeniu a nesprávnej aplikácii § 142 ods. 1 Obč. zák.

26. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku, v ktorom sa súd s uvedenými výhradami vysporiadal, vychádzajúc z vykonaného dokazovania a z výsledkov znaleckého dokazovania. Je potrebné stotožniť sa so záverom súdu, ktorý mu vyplynul aj zo znaleckého posudku znalca Ing. Bujňáka, že rozdeliť nehnuteľnosti tak, ako to navrhol žalovaný nepredstavuje návrh na dobré reálne rozdelenie spoločnej nehnuteľnosti, pretože odčlenená plocha o šírke 12,40 m má obmedzené využitie do budúcnosti, že taktiež jeho návrh, ktorý žalovaný vytvoril na podklade návrhu geometrického plánu spoločnosti Montana Košice s.r.o. považoval za nevhodný, pretože tento návrh geometrického plánu je spracovaný bez zhodnotenia všetkých okolností súvisiacich s reálnym a nerušeným užívaním nových pozemkov, že týmto návrhom by došlo k rozdeleniu jedného funkčného celku na dva nefunkčné, resp. by vznikol len jeden nevyužiteľný mimoriadne úzky a dlhý pozemok. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku, že o nemožnosti reálnej deľby podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov strán súd nemal pochybnosti, že v prípade pozemkov parc. č. XXX, XXX D. XXX vzhľadom na druh výmeru a umiestnenie pozemku i prípadnej reálnej deľby pri absencii účelnosti takého riešenia sa súd stotožnil s názorom žalobcu, že parc. č. XXX D. XXX aj podľa znaleckého posudku Ing. Bujňáka nie sú reálne deliteľné a stotožnil sa aj s názorom, že parc. č. XXX je možné považovať za reálne nedeliteľnú, keďže ako aj žalobca, tak aj samotný žalovaný uviedli, že táto parc. č. XXX vedená ako orná pôda vo výmere 3983 m2 je neustále podmáčaná, čo sťažuje jej obhospodárovanie, že v posledných rokoch bola predmetná parcela niekoľkokrát zaplavená z dôvodu vybreženia priľahlej rieky Torysa.

27. K námietkam žalovaného uvádzaných v odvolaní ohľadom výšky súdom priznanej finančnej náhrady 17.800,00 eur, hodnoty pozemkov CKN č. XXX, XXX D. XXX/X, jeho veku 72 rokov a jeho

finančných možností, je potrebné uviesť, že znalec Ing. Vladimír Závacký, ktorý určil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností v znaleckom posudku, bol vypočutý súdom na podnet žalovaného na pojednávaní, tento zotrval v celom rozsahu na záveroch svojho znaleckého posudku, že žalovaný nespochybnil správnosť záverov znaleckého posudku.

28. Z obsahu spisu, o. i., vyplýva, že zást. žalovaného a žalovaný po zákonnom poučení podľa § 182 C.s.p. nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, nenavrhli kontrolné znalecké dokazovanie, resp. iné dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť záverov znaleckého posudku znalca Ing. Závackého, že súd napokon uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené (zápisnica z pojednávania zo 6.4.2017 na č.l. 327-330).

29. Z uvedeného dôvodu v zhode so zásadou kontradiktórnosti Civilného sporového poriadku, ktorým sa musí súd riadiť, aj toto konanie, žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Keďže žalovaný ako strana sporu neoznačil dôkaz potrebný na preukázanie svojho tvrdenia, musí niesť nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo zisteného skutkového stavu na základe vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie o cene predmetných nehnuteľností tak, ako to vyplynulo zo znaleckého dokazovania a s povinnosťou žalovaného vyplatiť ustupujúcemu spoluvlastníkovi - žalobcovi 17.800,00 eur.

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

31. Žalobca ani žalovaný nemali v odvolacom konaní plný úspech, preto im náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

32. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).