Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43CoPv-2-2018.pdf
PDF · 296.12 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoPv/2/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu Icopal s.r.o., Továrenská 1, 943 03 Štúrovo, IČO: 36 531 740, zast. JUDr. Tatianou Brichtovou, advokátkou BRICHTA&PARTNERS, Grosslingova 6 - 8, 811 09 Bratislava proti žalovanému 1/ JASONA s.r.o., Rokošská 5, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 46 266 224, zast. Advokátskou kanceláriou Patajová Pataj s.r.o., J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 519 a žalovanému 2/ E. H., nar. XX.XX.XXXX, M. X, XXX XX L. X. L., zast. JUDr. Máriom Keletim, advokátom, Hlavná 36, 981 01 Hnúšťa o ochranu pred nekalosúťažným konaním, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10CbPv/8/2014-359 zo dňa 21. novembra 2017 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10CbPv/8/2014-359 zo dňa 21. novembra 2017 v prvej výrokovej vete, ktorou bol zamietnutý návrh žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému 1/ zdržať sa používania označení „R., „R. J.“ a „R.“ z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
II. Rozhodnutie okresného súdu v prvej výrokovej vete, ktorou bol zamietnutý návrh žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému 2/ zdržať sa konania, ktorým porušuje obchodné tajomstvo žalobcu a dôverné informácie p o t v r d z u j e.
III. Rozhodnutie okresného súdu v prvej výrokovej vete, ktorou bol zamietnutý návrh žalobcu na uloženie povinnosti obom žalovaným zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 20.000,- Eur ako primerané zadosťučinenie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. IV. Rozhodnutie okresného súdu v druhej výrokovej vete o nároku na náhradu trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím zamietol súd žalobu, ktorou sa žalobca po zmene pôvodného petitu domáhal uloženia povinnosti žalovanému 1/ zdržať sa používania označení „R.“, „R. J. R. R.“ a „R. J.“ a žalovanému 2/ zdržať sa konania, ktorým porušuje obchodné tajomstvo žalobcu a dôverné informácie s tým, že žiadal obom žalovaným uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 20.000,- Eur ako primerané zadosťučinenie za to, že sa voči žalobcovi dopúšťajú nekalosúťažného konania. Žalobca v konaní tvrdil, že sa žalovaní dopustili voči nemu nekalosúťažného konania tým, že si žalovaný 1/ dal protiprávne zaregistrovať ochranné známky v znení označenia produktov, s ktorými obchodoval žalobca v snahe vytvoriť si voči nemu pozíciu, z ktorej by ťažil a súčasne sa snažil ovplyvňovať ekonomické správanie spoločnosti RAVEN a.s. ako hlavného odberateľa žalobcu a že žalovaný 2/ porušil obchodné tajomstvo žalobcu s poukazom na § 51 Obch. zák. tým, že blízkym osobám, ktoré ovládajú žalovaného 1/ poskytol informácie o výrobkoch, s ktorými obchoduje.
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca a žalovaný 1/ boli konkurenti v hospodárskej súťaži, keďže žalovaný 1/ plánoval dovážať na slovenský trh materiál, s ktorým obchoduje aj žalobca a ktorého oslovil s výzvou na upustenie od zasahovania do jeho práv vyplývajúcich žalovanému 1/ z ochrannej známky č. XXXXXX „R.“, ktorú si žalovaný dal zaregistrovať na ÚPV SR prihláškou zo dňa 04.03.2013 pre triedu XX medzinárodného triedenia tovarov a služieb spolu s ďalšími dvomi slovnými ochrannými známkami, a to „R. J. R. R.“ a „R. J.“, ktoré aj ÚPV SR dňa 10.09.2013 do registra ochranných známok pod č. OZ XXXXXX a OZ XXXXXX zapísal napriek tomu, že žalovaný 1/ ako majiteľ ochranných známok č. OZ XXXXXX a OZ XXXXXX pred ÚPV SR vyhlásil, že sa ochrany k týmto dvom ochranným známkam, čo preukazuje aj oznámenie ÚPV SR adresované právnemu zástupcovi žalovaného 1/ zo dňa 01.12.2014 vzdáva, ako aj napriek tomu, že všetky tri uvedené slovné ochranné známky registrované pre žalovaného vyhlásil ÚPV SR v priebehu tohto súdneho konania za neplatné. Rozhodnutie č. POZ 321-2013/OZ zo dňa 18.02.2015 o vyhlásení ochrannej známky XXXXXX „R.“ za neplatnú potvrdil predseda ÚPV SR rozhodnutím zo dňa 07.03.2016. Ďalšie dve ochranné známky boli na základe rozhodnutia ÚPV SR č. POZ 322-2013/OZ 235606/I-31 a č. POZ 323-2013/OZ 235607/I-32-2015 vyhlásené za neplatné dňa 21.05.2015.
3. Súd prvej inštancie však posúdil konanie žalovaného 1/ za také, ktoré neodporuje dobrým mravom, pretože príprava vlastného podnikania registráciou ochrannej známky, ktoré označenie v čase podania prihlášky žalovaným 1/ nebolo na území Slovenskej republiky používané a bolo voľné, ako aj následné uplatňovanie práv z riadne zapísanej ochrannej známky neposúdil u žalovaného ako konanie nekalosúťažné. Takéto konanie by bolo možné považovať za odporujúce dobrým mravom len vtedy, ak by bol dokázaný špekulatívny úmysel žalovaného 1/, ktorý preukázaný v konaní nebol. V konaní nebolo žalobcom preukázané ani to, že by v čase podania prihlášky ochrannej známky „R.“ žalovaným dňa 04.03.2013 bol žalobca s výrobkom takéhoto označenia obchodoval.
4. Žalobca tak nepreukázal, že by pred podaním prihlášky na registráciu ochranných známok žalovaným 1/ vzniklo žalobcovi právo na označenia prihlasované žalovaným 1/ ako ochranné známky a takýmto dôkazom nedisponoval žalobca ani v čase rozhodovania súdom prvej inštancie.
5. Ochrannú známku č. XXXXXX „R.“ má v medzinárodnom registri spoločnosti WIPO zaregistrovanú pre územie Slovenska francúzska spoločnosť ICOPAL S.A. od 17.01.1968 a ochrannú známku „R.“ R.XXXXXX má registrovanú v Poľskej republike poľská spoločnosť ICOPAL S.A. ako výrobca od 22.03.2007. Obe tieto spoločnosti patria tak, ako aj žalobca do medzinárodnej skupiny ICOPAL, čo však bez ďalšieho neposkytuje žalobcovi ním uvádzané práva na tieto označenia.
6. Súd prvej inštancie bol preto toho právneho názoru, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu domáhať sa uloženia povinnosti žalovanému 1/, ktorá je navyše koncipovaná veľmi široko, a to povinnosti zdržať sa používania označení „R.“, „R. J. R. R.“ a „R. J.“, keď navyše žalovaný 1/ ochranné známky „R.“, „R. J. R. R.“ a „R. J.“ nikdy nevyužíval a ich ochrany sa vzdal. Neúspešne si žalovaný 1/ uplatňoval voči žalobcovi len práva z ochrannej známky č. XXXXXX „R.“, ktorá už bola medzičasom zrušená. Uloženie žalobcom požadovanej povinnosti žalovanému 1/ by podľa názoru súdu prvej inštancie neprimerane vopred vylúčilo aj prípadné legálne podnikanie žalovaného 1/, ktorý môže tieto označenia používať napr. na základe licenčnej zmluvy alebo vyčerpania práv podľa § 15 ods.1 Zákona o ochranných známkach.
7. Podľa názoru súdu sa žalobcovi v konaní nepodarilo preukázať ani to, že sa voči nemu dopustil nekalosúťažného konania porušením obchodného tajomstva žalovaný 2/, aj keď sa skutočnosť, že A.. R. H. prišla na označenie „R.“ vyhľadávaním na internete sama môže javiť ako informácia nedôveryhodná. Nemôže však sama o sebe stačiť na preukázanie nekalosúťažného konania žalovaného 2/. Na preukázanie nekalosúťažného konania žalovaného 2/ nestačí ani e-mailová komunikácia a výpoveď svedka A.. H. F., z ktorých vyplýva, že žalovaný 2/ o výrobku „R.“ vedel a zrejme ho počas zamestnania u žalobcu neúspešne presadzoval namiesto alebo popri výrobku „J. J.“, keďže informácie o existencii tohto, na poľskom trhu dostupnom výrobku od roku 2006, neboli tajomstvom.
8. Žalobca nepreukázal ani to, že by informácie výrobnej alebo technickej povahy o výrobkoch „R.“ a „R.“ tvorili predmet jeho obchodného tajomstva, že by ich takto označil a chránil ešte počas zamestnávania žalovaného 2/. O tejto skutočnosti nepredložil žiaden dôkaz, ako ani o tom, že by sa žalovaný 2/ už počas pracovného pomeru u žalobcu dozvedel o tom, že by tieto skutočnosti mali zostať utajené.
9. Podľa názoru súdu žalobca vo vzťahu k produktom dotknutým v označení taký dôkaz ani predložiť nemôže, pretože nie je výrobcom týchto materiálov a v čase zamestnávania žalovaného 2/ s nimi ani neobchodoval. Pracovný pomer žalovaného 2/ u žalobcu skončil dňa 31.12.2011, pričom proces certifikácie hydroizolačných materiálov s týmito označeniami začal žalobca až v roku 2013, čo potvrdil aj svedok A.. K. Y., J.., v tom čase už obchodný riaditeľ žalobcu. Nebola tak splnená ani jedna podmienka uvedená v § 17 Obch. zák., preto sa žalovaný 2/ nemohol dopustiť voči žalobcovi nekalosúťažného konania s poukazom na § 44 ods.2 písm. g) Obch. zák. Z uvedených dôvodov sa žalovaný 1/ a 2/ nedopustili voči žalobcovi ním tvrdeného nekalosúťažného konania a porušenia práv z obchodného tajomstva, preto žalobcovi nemohlo vzniknúť ani právo na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú si vo forme finančného zadosťučinenia uplatnil. Súd preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
10. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa neuspokojil žalobca a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní poukázal na to, že konanie pred súdom prvej inštancie má podľa § 365 ods.1 CSP inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Po zrekapitulovaní skutkového stavu v časovej postupnosti žalobca poukázal predovšetkým na zásadný rozpor v hodnotení vykonaných dôkazov súdom, keď na jednej strane konštatoval, že príprava vlastného podnikania žalovaným 1/ registráciou ochranných známok pre označenia, ktoré boli voľné a následné uplatňovanie práv z nich nepredstavuje nekalú súťaž vzhľadom na to, že sa v konaní nepodarilo dokázať špekulatívny úmysel žalovaného 1/ pri registrácii ochranných známok a na druhej strane konštatuje, že podstata kľúčovej a jedinej procesnej obrany žalovaných spočívajúca v tvrdení o vyhľadaní označení na internete R. H., prokuristkou žalovaného 1/ a dcérou žalovaného 2/ sa javí ako nedôveryhodná. Vykonané dôkazy a skutkové okolnosti podľa názoru žalobcu osvedčujú špekulatívny úmysel pri registrácii ochranných známok, ktorý zakladá rozpor konania oboch žalovaných s dobrými mravmi súťaže. Žalobca si je pritom vedomý, že na preukázanie skutkových tvrdení týkajúcich sa špekulatívneho úmyslu žalovaných predložil len nepriame dôkazy, na druhej strane však opiera svoje tvrdenia o uznávanú zásadu dokazovania, ktorá vychádza z predpokladu, že na ustálenie skutkového stavu postačujú nepriame dôkazy potiaľ, pokiaľ z ich kombinácie vyplýva, že alternatívna verzia skutkového stavu je úplne vylúčená alebo aspoň nepravdepodobná. Predmetom dokazovania je v podstate motív žalovaných, kde jediným priamym dôkazom by bolo priznanie protiprávneho konania jedným z rodinných príslušníkov, ktorý by vypovedal proti ostatným. Žalobca preto poukázal na jedinú alternatívnu teóriu žalovaných o rozširovaní podnikateľských aktivít žalovaného 1/, ktorá sa opiera súčasne o jediný dôkaz, a to o svedeckú výpoveď R. H., ktorú sám súd posúdil ako nedôveryhodnú. Podľa názoru žalobcu je navyše táto teória nepresvedčivá a pokiaľ by bola pravdivá, predstavovala by zo strany žalovaného 1/ protiprávne konanie, keďže si žalovaný 1/ zo všetkých možných označení, ktoré si mohol zvoliť, zvolil práve tri konkrétne označenia používané spoločnosťami zoskupenia ICOPAL, ktorej súčasťou je aj žalobca, ako bývalý zamestnávateľ manžela konateľky a otca prokuristiek žalovaného 1/.
11. Miera nepravdepodobnosti sa zvyšuje o to viac, že žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení tvrdil, že chce rozširovať svoju činnosť v stavebníctve, pričom ochranné známky si registroval výlučne pre tie isté tovary, na akých ich používajú spoločnosti zo skupiny ICOPAL. Žalovaný 1/ predtým a ani potom v stavebníctve vôbec nepodnikal, keďže prevádzkuje obchody s oblečením. Žalobca považuje za úplne nelogické a nepravdepodobné, aby sa manželka/dcéra nerozprávala alebo neradila so svojim manželom/otcom o zamýšľanom rozšírení obchodných aktivít do segmentu, v ktorom manžel a otec dlhodobo pracuje a je v ňom odborníkom o to viac, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že po zápise ochranných známok žalovaný 2/ o tejto veci opakovane komunikoval. Svedčí o tom aj odoslanie listu žalovaného 1/, ktorý o tom vedel predtým, než bol doručený adresátovi - spoločnosti RAVEN, a.s., čo vyplýva z výpovede A.. H. F. zo dňa 20.06.2017.
12. Tvrdenie o rozširovaní obchodných aktivít bez toho, aby existoval akýkoľvek dôkaz o takomto zámere pôsobí nepresvedčivo, a to aj s prihliadnutím na výpoveď A.. H. F. zo dňa 20.06.2017. Protiprávnosť konania v prípade tejto alternatívnej verzie spočíva v tom, že ochranná známka SIPLAST bola na Slovensku platná a ochranná známka R. bola od roku 2004 registrovaná na území Poľska, odkiaľ chcel žalovaný 1/ podľa svedeckej výpovede prokuristky žalovaného 1/ odoberať tovary. Keďže z tohto trhu nemohli stavebné výrobky legálne pochádzať od iného subjektu ako od spoločnosti ICOPAL S.A., prípadná registrácia tejto ochrannej známky žalovaným 1/ v snahe získať legálny monopol na toto označenie na území Slovenskej republiky na úkor legitímneho výrobcu, dodávateľa a majiteľa
zahraničnej ochrannej známky by bola nielen v rozpore s § 7e) zák.č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v platnom znení (ďalej ZOZ), podľa ktorého by ICOPAL S.A. mohol namietať registráciu ochrannej známky z titulu svojej zahraničnej ochrannej známky, ale opätovne by šlo o podanie prihlášky ochrannej známky v zlej viere. Samotnú špekulatívnosť zápisu ako obchodnú šikovnosť pripustil aj právny zástupca žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 13.11.2015 a žalovaný 1/ vo svojom úvodnom vyjadrení k žalobe.
13. Podľa názoru žalobcu mal súd pri vedení súdneho konania rešpektovať zásadu materiálneho vedenia sporu vyjadrenú v § 191 ods.1 CSP a prihliadnuť na všetko, čo počas konania vyšlo najavo. Pri hodnotení dôkazov súd podľa názoru žalobcu pochybil, keď nesprávne vyhodnotil dôkaz - svedeckú výpoveď R. H. v porovnaní s ostatnými dôkazmi. Dopustil sa logických chýb a zistený skutkový stav vo vzťahu k absencii špekulatívneho úmyslu pri konaní žalovaného 1/ a 2/, v spojení s registráciou ochranných známok pre žalovaného 1/ preto právne neobstojí.
14. Žalobca sa nestotožnil ani so závermi súdu ohľadom hodnotenia porušenia obchodného tajomstva žalovaným 1/ ako sekundárnym nekalosúťažným deliktom. Žalobca považoval kombináciou dôkazov za preukázané to, že žalovaný 2/ mal informácie o výrobkoch zo skupiny ICOPAL, najmä o výrobku R., pričom povinnosť udržiavať v ich v tajnosti vyplýva z dôkazov, ktoré k žalobe priložil, najmä z jeho pracovného zaradenia ako obchodno-technického zástupcu, z e-mailovej komunikácie, v ktorej riešil uvádzanie výrobkov na slovenský trh s predstaviteľmi spoločnosti ICOPAL S.A., zo svedeckej výpovede A.. H. F. na pojednávaní dňa 20.06.2017, ako aj z dohody o ukončení pracovného pomeru, v ktorej sa obchodné tajomstvo zaviazal dodržiavať.
15. Žalobca bol toho názoru, že rozhodnutie súdu má aj inú vadu, ktorá spôsobuje jeho nesprávnosť, a to posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu, keď sa súd prvej inštancie nevysporiadal žiadnym spôsobom so špekulatívnym úmyslom, a teda nedostatkom dobrej viery pri podaní prihlášok ochranných známok žalovaným 1/, čo konštatoval aj Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej ÚPV SR), ktorý ako správny orgán vyhodnotil protiprávnosť registrácie ochranných známok žalovaným 1/.
16. V súvislosti s protiprávnou registráciou ochrannej známky R. dal žalobca do pozornosti skutočnosť, že absencia dobrej viery bola potvrdená aj v rozhodnutí predsedu ÚPV SR sp.zn. POZ 321-2013/OZ 235605 II/19-2016 zo dňa 07.03.2016, ktorý záver opätovne potvrdil ÚPV SR aj v liste zn. POZ 321-2013 zo dňa 13.10.2016, ktorým odmietol podnet na preskúmanie uvedeného rozhodnutia mimo odvolacie konanie, pričom v prípade ochranných známok R. J. a R. J. R. R. dokonca samotný žalovaný 1/ rozklad proti rozhodnutiu ÚPV SR nepodal. Poukázal v tejto súvislosti na § 194 ods.2 CSP s tým, že súd prvej inštancie mal preto na takéto rozhodnutie správneho orgánu prihliadnuť a vysporiadať sa s ním v odôvodnení svojho rozhodnutia, pretože pri hodnotení zlej viery pri registrácii ochranných známok, ktorá je vyjadrením nekalosúťažného predpokladu dobrých mravov súťaže v známkovom práve, vydal rozhodnutie správny orgán, ktorý bol príslušný túto vec hodnotiť, a to bez ohľadu na to, že ochranná známka R. bola medzičasom zrušená, čo konštatoval vo svojom odseku 28 odôvodnenia.
17. V spojení s rozhodnutiami ÚPV SR, ktorými boli ochranné známky „R.“, „R. J. R. R.“ a „R. J.“ vyhlásené z dôvodu zlej viery za neplatné žalobca doplnil, že k porušeniu generálnej klauzuly nekalej súťaže vždy dochádza v situácii, keď v rámci konania v hospodárskej súťaži došlo zo strany súťažiteľa k porušeniu relevantných noriem verejného práva, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, keď porušenou normou bol práve zákaz podať prihlášku ochrannej známky v zlej viere. Spoločné konanie žalovaných, ktoré nadväzovalo na protiprávnu registráciu ochranných známok malo preukázateľný dopad na súťažné postavenie žalobcu.
18. Žalobca preto nesúhlasil ani s názorom súdu prvej inštancie o tom, že by nebol pre prvý žalobný petit, ktorým navrhoval uložiť zákaz používania „R.“, „R. J. R. R.“ a „R. J.“ aktívne legitimovaný z dôvodu, že mu nevzniklo pred podaním ochranných známok právo na predmetné označenia, pričom žalobca nikdy neargumentoval a ani sa v rámci konania nedomáhal ochrany práv k týmto označeniam. Svoju aktívnu legitimáciu odvodil hlavne od jeho práva na ochranu pred nekalosúťažným konaním žalovaných spočívajúcom v kolíznom konaní, pri ktorom došlo k registrácii predmetných označení ako ochranných známok s motívom žalovaných vytvoriť si pozíciu na blokovanie obchodných aktivít žalobcu, resp. získanie majetkového prospechu, a to aj vo forme nimi písomne žiadanej odplaty od žalobcu
ako jediného subjektu, ktorý výrobky označené týmito označeniami na slovenský trh môže uvádzať a následne k spoločnému uplatňovaniu si práv z týchto ochranných známok oboma žalovanými. Súčasťou tohto protiprávneho konania je nesporne používanie týchto označení, pričom úmyslom používať tieto označenia argumentoval žalovaný 1/ v rámci svojho písomného vyjadrenia a prokuristka žalovaného 1/ a dcéra žalovaného 2/ v rámci svojej svedeckej výpovede. Považoval preto za úplne legitímne, aby sa naďalej domáhal zdržovacieho nároku z popísaného nekalosúťažného deliktu, ktorým má byť žalovaný 1/ zaviazaný povinnosťou zdržať sa používania označení, ku ktorým nemá žiadne oprávnenia a používanie ktorých žalovaným 1/ má základ v jeho protiprávnom konaní.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je nesprávne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Pochybenie súdu prvej inštancie videl žalobca aj v tom, že v čase podania žaloby vzhľadom na vtedy zapísané ochranné známky žalovaného 1/ bolo dôvodné podať žalobu v plnom znení, t.j. so všetkými zdržovacími a odstraňovacími petitmi týkajúcimi sa ochranných známok. Vyhlásenie ochranných známok za neplatné z dôvodov na strane žalovaných nemožno preto vnímať inak ako ich procesné zavinenie zastavenia konania, ktoré v súlade s § 256 ods.1 CSP odôvodňuje, aby bola žalobcovi priznaná náhrada trov konania aj vo vzťahu k pôvodne uplatneným nárokom, ktoré boli z jeho strany vzaté späť.
20. Sekundárne dal žalobca do pozornosti odvolacieho súdu, že v tejto veci podal žalovaný 1/ vzájomný návrh ako protinávrh, ku ktorému sa žalobca musel vyjadriť a ktorý následne vzal žalovaný 1/ späť a tým v tejto časti procesne zavinil zastavenie konania. Súd prvej inštancie mal aj v tejto súvislosti aplikovať § 256 ods.1 CSP a priznať žalobcovi v spojení s úkonmi vyvolanými vzájomným návrhom náhradu trov konania, a to aj bez návrhu, čo vyplýva z § 262 ods.1 CSP.
21. Navrhol preto, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu a zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica tak, že vyhovie žalobe v znení jej aktuálneho petitu pripusteného súdom prvej inštancie dňa 03.05.2017 a uloží žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa používania označení „R.“, „R. J. R. R.“ a „R. J.“ a žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa konania, ktorým porušuje obchodné tajomstvo a dôverné informácie žalobcu a obom žalovaným uloží povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 20.000,- Eur z titulu primeraného zadosťučinenia vrátane náhrady trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.
22. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1/ podaním zo dňa 28.03.2018. Uviedol v ňom, že žalobca opakovane, ako aj v priebehu celého prvostupňového konania tvrdí, že vykonané dôkazy a nesporné skutkové okolnosti osvedčujú špekulatívny úmysel pri registrácii ochranných známok žalovaného 1/, ktorý zakladá rozpor konania žalovaných s dobrými mravmi súťaže, pritom sám priznáva, že na preukázanie špekulatívneho úmyslu používa len nepriame dôkazy. K jeho argumentom o alternatívnej teórii žalovaných ako údajne jedinej procesnej obrany, ktorú považoval žalobca za krajne nepresvedčivú žalovaný 1/ uviedol, že tieto sú len špekuláciou žalobcu, pretože ak by aj teoreticky pripustili tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný 1/ sa úmyselne a cielene rozhodol pre registráciu označení spájaných s konkrétnymi výrobkami, ktoré však neboli pre územie Slovenskej republiky formálne chránené a ktoré výrobky neboli na území Slovenskej republiky vôbec predávané, neexistovala žiadna zákonná prekážka, ktorá by žalovanému 1/ v ich registrácii bránila. Označenie „R.“ totiž bolo na území Slovenskej republiky voľné a žalovaný 1/ nemal k subjektu, ktorý výrobok „R.“ vyrábal a v Poľskej republike umiestňoval na trh žiaden právny vzťah. Zo strany žalovaného 1/ pri registrácii ochrannej známky „R.“ preto nemohlo ísť o konanie tzv. nehodného obchodného zástupcu, ktoré je predpokladané § 7e ZOZ.
23. Z výpovede R. H. vyplýva, že žalovaný 1/ mal reálny záujem podnikať v oblasti predaja a aplikácie stavebných izolácií, ktorá činnosť spadá pod činnosti neformálne označované ako stavebníctvo, preto žalovanému 1/ nie je zrejmé, kam žalobca svojimi úvahami smeruje. Je logické, že vzhľadom na skutočnosti zistené žalovaným 1/ v čase po podaní prihlášok predmetných ochranných známok od svojho úmyslu upustil.
24. Posudzovanie fungovania a spôsobu vzájomnej komunikácie v rodine žalovaného 2/ v rovine špekulácií žalobcu považoval žalovaný 1/ za nenáležité a neprimerané, pretože len na základe domnienok a úvah žalobcu nie je možné mať za preukázané, že žalovaný 1/ a 2/ postupovali pri registrácii ochranných známok žalovaného 1/ koordinovane. Ak by tomu aj tak bolo, pre tento spor nemá absolútne žiadnu relevanciu z dôvodov neexistencie aktívnej procesnej legitimácie žalobcu, z dôvodu zle formulovaného žalobného petitu a podobne. Žalobca pritom vo svojom odvolaní poukazuje na konanie
žalovaného 2/ v čase po registrácii ochranných známok žalovaného 1/, a nie na konanie žalovaných, ktoré na časovej osi predchádzalo podaniu prihlášok ochranných známok žalovaného 1/. Akékoľvek konanie žalovaných v čase po podaní prihlášok ochranných známok nemôže byť dôkazom ich údajného nekalosúťažného konania, ktoré malo spočívať v špekulatívnej registrácii ochranných známok, pretože takýto úmysel by musel byť preukázaný už v čase podania prihlášok ochranných známok, čo vyplýva z § 5 ods.1 písm. l) ZOZ.
25. Spochybňovanie tvrdení žalovaného 1/ o tom, že mal v úmysle rozširovať svoje obchodné aktivity bolo vysvetlené svedkyňou R. H., ktorá z dôvodu rizikového tehotenstva bezprostredne po registrácii ochranných známok utlmila svoje podnikateľské aktivity a po jeho skončení a nadväzujúcej materskej a rodičovskej dovolenke, vzhľadom na prebiehajúce spory, v snahe o rozšírenie podnikateľských aktivít žalovaného 1/ v segmente stavebnej hydroizolácie už nepokračovala.
26. Úvahy svedka A.. F. o tom, kto mal zaregistrovanú ochrannú známku „R.“, resp. kto ju inicioval sú len jeho úvahami. Pre posúdenie odôvodnenosti nároku žalobcu je relevantné len jeho výslovné potvrdenie, že žalovaný 2/ v čase keď pracoval pre žalobcu, cielene presadzoval uvedenie výrobku „R.“ žalobcom na trhu v Slovenskej republike, pričom žalobca počas trvania jeho pracovného pomeru so žalovaným 2/ o predaj tohto výrobku dlhodobo nemal záujem, pretože preferoval iný, zastupiteľný výrobok.
27. Účelovo uvádza, že ochranná známka „R.“ bola platná na území Slovenskej republiky a ochranná známka „R.“ bola od roku 2004 registrovaná na území Poľskej republiky a nespomína to, že k ochranným známkam „R.“ a „R.“ nemal v rozhodnom čase žiadne práva. Jeho argumentácie o tom, že aj spoločnosť ICOPAL S.A. ako majiteľ poľskej národnej ochrannej známky by mohol namietať registráciu ochrannej známky žalovaného 1/ z titulu svojej zahraničnej ochrannej známky je vyslovene účelová a zavádzajúca, pretože označenie „R.“ bolo v deň podania prihlášky ochrannej známky „R.“ žalovaným 1/ voľným označením. Súčasne žalovaný 1/ v čase registrácie ochrannej známky „R.“ nebol v žiadnom právnom vzťahu so spoločnosťou ICOPAL S.A. a nebol ani obchodným zástupcom tejto spoločnosti na území Slovenskej republiky alebo jej zástupcom na základe iného právneho vzťahu. Z dôvodu absencie tohto zmluvného vzťahu medzi žalovaným 1/ a spoločnosťou ICOPAL S.A. ako majiteľom zahraničnej ochrannej známky bola aplikácia ust. § 30e ZOZ vylúčená.
28. Žalobca tak v konaní nepreukázal žiadnym dôkazom, že by v čase pred podaním prihlášok ochranných známok žalovaným 1/ mal akékoľvek, či už formálne alebo neformálne práva k označeniu „R.“, že už v čase trvania pracovného vzťahu so žalovaným 2/ mal záujem dovážať na územie Slovenskej republiky výrobok spoločnosti ICOPAL S.A. „R.“ a že žalovaný 2/ o tejto skutočnosti preukázateľne vedel. V konaní bol vykonanými dôkazmi preukázaný presný opak, t.j. že o predaj tohto výrobku napriek snahám žalovaného 2/ nemal žalobca dlhodobo záujem a že informácia o zmene jeho postoja v otázke predaja výrobku „R.“ na území Slovenskej republiky tvorila obchodné tajomstvo žalobcu. Nepreukázal tak základ svojho nároku, ktorý odvodzuje len od jeho úvah, indícií a nepriamych dôkazov. 29. Tvrdenia žalobcu, že žalovaný 2/ mal vedomosť o výrobku „R.“, ktorý bol a aj je vyrábaný jedným z členov skupiny ICOPAL, nie však žalobcom, nikdy nespochybnil. Existencia výrobku „R.“ poľskej spoločnosti ICOPAL S.A., ako aj jeho technická charakteristika bola od roku 2004 všeobecne známa a bol to práve žalovaný 2/, ktorý sa snažil dlhodobo presadiť tento výrobok na trhu v Slovenskej republike, čo žalobca ako jeho zamestnávateľ ignoroval. Vykonané dôkazy tak potvrdzujú, že žalovaný 2/ bol na základe dlhodobého postoja žalobcu celkom legitímne presvedčený o jeho dlhodobom nezáujme obchodovať s výrobkom „R.“, z čoho je potom zrejmé to, že o zásadnej zmene postoja žalobcu v tejto otázke a o jeho snahe o uvedenie výrobku „R.“ na trh v Slovenskej republike, ktorá sa začala až v roku 2013 objektívne nemohol vedieť. Pracovný pomer žalovaného 2/ totiž skončil už 31.12.2011, preto nemohol mať od tohto okamihu o pripravovaných aktivitách žalobcu žiadne informácie.
30. Žalobca tak nepreukázal jeho zámer začať obchodovať s výrobkom „R.“, ktorý sa datuje až od roku 2013, resp. od okamihu, kedy žalovaný 2/ už nebol jeho zamestnancom, ako ani to, že tvoril jeho obchodné tajomstvo. Pracovná zmluva žalovaného 2/, ako ani e-mailová komunikácia vrátane svedeckej výpovede a dohody o skončení pracovného pomeru žalovaného 2/ u žalobcu nepreukazujú to, že by mal žalobca kedykoľvek do 31.12.2011 záujem o obchodovanie s výrobkom „R.“, resp. že by informácia o jeho zámere začať obchodovať s ním tvorila obchodné tajomstvo.
31. K tvrdeniu žalobcu o aplikácii § 194 v spojení s ust. § 193 CSP súdom prvej inštancie, keď tento mal prihliadať na rozhodnutia ÚPV SR najmä ohľadom skutočností, že žalovaný 1/ podal prihlášku ochrannej známky „R.“ v zlej miere uviedol, že súd je vždy viazaný len rozhodnutiami taxatívne vymenovanými v § 193 CSP, preto všetky ostatné skutočnosti vrátane skutočností už v rozhodnutých veciach napr. správnymi orgánmi je potrebné považovať len za prejudiciálne otázky, na ktoré je súd oprávnený vytvárať si vlastný názor. Už existujúce rozhodnutia iných orgánov riešiace takéto, z pohľadu súdu prejudiciálne otázky, nie sú však v žiadnom prípade pre súd záväzné. Keďže sú rozhodnutia ÚPV SR v súčasnej dobe právoplatné, ponecháva žalovaný 1/ bez ďalšieho komentára obsahovú kvalitu týchto rozhodnutí, keďže len vinou predchádzajúceho právneho zástupcu žalovaného 1/, ktorý premeškal lehotu na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti dotknutého rozhodnutia ÚPV SR nebolo rozhodnutie ÚPV SR podrobené testu zákonnosti v rámci správneho súdnictva, čo pri argumentácii v odôvodnení súdom prvej inštancie je viac ako pravdepodobné, že by v tomto teste nikdy nemohlo obstáť.
32. Pokiaľ ide o ďalšie dve označenia „R. J. J.“ a „R. J.“ žalovaný 1/ uviedol, že ihneď potom, ako sa dozvedel o existencii medzinárodných ochranných známok rovnakého znenia, sa svojich národných ochranných známok v súlade s § 23 ods.1 písm. b) ZOZ vzdal, čo preukazuje, že pri registrácii týchto ochranných známok síce konal spôsobom, ktorý by teoreticky mohol mať dopad na práva majiteľa medzinárodných ochranných známok H., „R. J. J.“ a „R. J.“, ale v žiadnom prípade nie na práva žalobcu. Zo strany žalovaného 1/ sa však pri podávaní prihlášok týchto ochranných známok v žiadnom prípade nejednalo o konanie v zlej viere, ale o nevedomosť.
33. Pri ochrannej známke „R.“ bola situácia diametrálne odlišná. Žalobca, ktorý na ÚPV SR inicioval konanie o vyhlásenie tejto ochrannej známky za neplatnú, rovnako ako v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil ani ÚPV SR žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu zlej viery žalovaného 1/ v čase podania prihlášky tejto ochrannej známky, keďže sa tento výrobok na území Slovenskej republiky v tom čase vôbec nepredával a žalobca s týmto výrobkom obchodovať dlhodobo odmietal. ÚPV SR v odôvodnení tohto rozhodnutia argumentoval právami tretej osoby, ktorá ale vôbec nebola účastníkom konania o vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú a ktorá si svoje tvrdené práva žiadnym spôsobom neuplatňovala a nebránila. ÚPV SR teda vydal individuálny správny akt, ktorým bolo rozhodnuté o neplatnosti ochrannej známky „R.“ z dôvodu možného porušenia práv zahraničného subjektu, ktorý sa ochrany svojich práv žiadnym spôsobom nedomáhal a nepodal ani námietky proti prihláške ochrannej známky podľa § 30 ZOZ, ani pripomienky podľa § 29 ZOZ a ani návrh na zrušenie ochrannej známky podľa § 37 ZOZ.
34. Ak žalobca argumentuje tým, že prvostupňový súd sa v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nezaoberal existenciou rozhodnutí ÚPV SR, je potrebné poukázať na tie skutočnosti, ktoré takýto postup súdu prvého stupňa v celom rozsahu legitimizujú a ktoré súd prvej inštancie pri vydaní rozhodnutia vzal do úvahy nad rámec posudzovania skutkového stavu zisťovaného a vyhodnocovaného ÚPV SR. K odôvodneniu rozhodnutia ÚPV SR iniciovanom žalobcom, ktorý posudzoval splnenie zákonných kritérií na určenie neplatnosti ochrannej známky „R.“ podľa § 35 ZOZ z dôvodu existencie zlej viery prihlasovateľa v čase podania prihlášky tejto ochrannej známky žalovaný 1/ uviedol, že objektívne právo v žiadnom právnom predpise tvoriacom jeho súčasť neobsahuje zákonnú definíciu pojmu „konania v zlej viere“, preto je tvrdenie žalobcu o tom, že zlá viera pri registrácii ochranných známok je vyjadrením nekalosúťažného predpokladu dobrých mravov súťaže v známkovom práve účelovým tvrdením. ZOZ v § 34 ods.2 výslovne určuje, že ÚPV SR na návrh dotknutej osoby zruší ochrannú známku na základe súdneho rozhodnutia, podľa ktorého použitie tejto ochrannej známky je nekalé súťažné konanie, pričom Obchodný zákonník v žiadnom svojom ustanovení explicitne nehovorí o tom, že prípadná zlá viera pri registrácii ochrannej známky konštatovaná v rozhodnutí ÚPV SR je automaticky bez ďalšieho aj nekalosúťažným konaním prihlasovateľa takejto ochrannej známky.
35. Nekalá súťaž upravená v Obchodnom zákonníku je obsahovo podstatne širší pojem ako pojem zlá viera pri registrácii ochrannej známky, preto súd prvej inštancie správne posudzoval, či konaním žalovaných došlo alebo nedošlo vo vzťahu k žalobcovi k naplneniu zákonných znakov generálnej klauzuly nekalej súťaže a musel posudzovať aj tie otázky, ktoré ÚPV SR pri jeho rozhodovaní neposudzoval vôbec. Medzi tieto ÚPV SR neriešené otázky patrilo posúdenie existencie súťažného vzťahu žalobcu a žalovaného 1/, posúdenie existencie a obsahu obchodného tajomstva žalobcu, vedomosti žalovaných o existencii obchodného tajomstva žalobcu a jeho obsahu, posúdenie prípadného porušenia obchodného tajomstva žalobcu konaním žalovaných, ako aj posúdenie existencie práv
žalobcu k označeniu „R.“, ktoré boli podmienkou vzniku aktívnej procesnej legitimácie žalobcu. Z tohto deklaratórneho výpočtu skutočnosti rozhodných pre vydanie rozhodnutia je zrejmé, že otázka posudzovania ÚPV SR v konaní o vyhlásenie ochrannej známky „R.“ za neplatnú mala pri posudzovaní legitímnosti nároku uplatneného žalobcom len parciálnu povahu, ktorá sama o sebe nemohla určiť výsledok súdneho sporu. Z odôvodnenia rozhodnutia je úplne zrejmé a jasné, z akých dôvodov prvostupňový súd vyhodnotil ním zistený skutkový stav, ktorý je v kontradikcii so spôsobom vyhodnotenia skutkového stavu zisteného ÚPV SR.
36. K nesprávnemu právnemu posúdeniu tvrdenému žalobcom žalovaný 1/ uviedol, že registrácia ochranných známok „R. J. J.“ a „R. J.“ nebola a nemôže byť otázkou posúdenia nekalosúťažného konania vo vzťahu k žalobcovi, pretože bezprostredne potom, ako sa o tom žalovaný 1/ dozvedel, tieto označenia na území Slovenskej republiky prestali platiť, keďže sa ich ochrany vzdal a reálne ani žiadne práva majiteľa týchto ochranných známok nevykonával.
37. Žalovanému 1/ nie je zrejmé, na základe akých údajných práv žalobca odôvodňuje svoje nároky uplatnené v žalobe aj od uvedených ochranných známok, keď v bode 24 svojho odvolania uviedol, že nikdy pri odôvodňovaní existencie nárokov uplatnených žalobou neargumentoval jeho právami na používanie týchto označení. S prihliadnutím na tvrdenie žalobcu v odvolaní o jeho procesne aktívnej legitimácii žalovaný uviedol, že v čase kedy bol žalovaný 2/ zamestnancom žalobcu, žalobca dlhodobo odmietal uvádzať výrobok „R.“ na trh v Slovenskej republike. V čase po skončení pracovného pomeru so žalovaným 2/ nemal žalovaný 2/ žiadne informácie o obchodných aktivitách žalobcu, preto objektívne nemohol mať žiadnu vedomosť ani o tom, že žalobca zmenil svoj pôvodný názor a od roku 2013 už má záujem o umiestňovanie výrobku „R.“ na území Slovenskej republiky. Žalovaný 2/ bol počas pracovného pomeru, ako aj po skončení u žalobcu na základe konania žalobcu presvedčený o tom, že žalobca nemá žiadne práva na označenie „R.“ a že nemá žiaden záujem o uvádzanie tohto výrobku na trh v Slovenskej republike a v čase podania prihlášky ochrannej známky „R.“ žalovaným 1/ žalobca nemal žiadne práva k tomuto označeniu a nemal ani právo umiestňovať výrobok „R.“ na trh v Slovenskej republike. Žalobca ani nepreukázal, že by v čase podania prihlášky žalovaným 1/ pre túto ochrannú známku už reálne vykonával úkony smerujúce k získaniu práva na import týchto výrobkov na územie Slovenskej republiky. Žalobca tak nepreukázal ani to, že pri registrácii ochrannej známky „R.“ žalovaný 1/ koordinoval svoj postup so žalovaným 2/ v úmysle zabrániť žalobcovi vo vykonávaní jeho podnikateľských aktivít, o ktorých objektívne ani nemohli mať vedomosť. Nepreukázal ani to, že disponuje obchodným tajomstvom a čo je jeho obsahom a že žalovaní o tomto jeho obchodnom tajomstve vedeli a že ho svojim konaním porušili.
38. Žalovaný 1/ zotrval na tom, že prvostupňový súd nemohol žalobe vyhovieť ani z dôvodu nesprávne formulovaného petitu žaloby, pretože žalovaným nie je možné absolútnym spôsobom zakázať používať označenie „R. J. J.“ a „R. J.“ a „R.“, pretože by takýmto zákazom abstrahoval žalovaných od celého množstva situácií, kedy by používanie týchto označení žalovanými bolo úplne v súlade s objektívnym právom, ako aj v súlade so subjektívnymi právami tretích osôb, a to vrátane žalobcu. Samotné ust. § 15 ods.1 ZOZ hovorí, že majiteľ ochrannej známky nie je oprávnený zakázať tretím osobám používanie jeho ochrannej známky na tovaroch, ktoré boli s touto ochrannou známkou uvedené ním alebo s jeho súhlasom na trh v štáte tvoriacom Európsky hospodársky priestor, preto už len z tohto ustanovenia vyplýva, že každá osoba vrátane žalovaného 1/, ktorá nie je majiteľom ochrannej známky môže tieto ochranné známky používať na tovaroch, ktoré boli s ním uvedené na trh. Ak by teda na trh žalovaný 1/ legálne kúpil hydroizoláciu „R.“, nie je možné zakázať používanie ochrannej známky „R.“ spojený s takto legálne nadobudnutým tovarom, a to ani zo strany majiteľa tejto ochrannej známky, ani zo strany akejkoľvek inej osoby. Podľa názoru žalovaného 1/ je však potrebné mať na pamäti, že žalobca v rozhodnom čase nemal absolútne žiadne práva k označeniu „R.“ a hoci sa žalobca už stal majiteľom ochrannej známky „R.“ pod č. OZ XXXXXX, táto skutočnosť žiadnym spôsobom neobmedzí aplikáciu inštitútu vyčerpania práv podľa § 15 ods.1 ZOZ.
39. Ďalšie používanie legálne nadobudnutého tovaru bez zásadnej zmeny jeho kvalitatívnych parametrov v žiadnom prípade nemôže byť konaním nekalosúťažným, pričom nie je možné vylúčiť situáciu, že žalovaný 1/ nadobudne výrobok „R.“ priamo od jeho výrobcu alebo priamo od jeho distribútora odlišného od žalobcu a takto legálne nadobudnutý tovar bude ďalej bez porušenia akéhokoľvek všeobecne záväzného právneho predpisu predávať tretím osobám. Navrhol preto, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.
40. K vyjadreniu žalovaného 1/ doručil žalobca súdu podanie dňa 25.04.2018. Uviedol v ňom, že tvrdenia žalovaného o jeho legitímnom prihlásení označení „R.“, „R. J. R. R.“ a „R. J.“ nie je pravdivé, pretože podľa názoru žalobcu šlo o prihlásenie týchto označení z čisto špekulatívnych dôvodov s cieľom vytvoriť si blokačné pozície proti žalobcovi. O špekulatívnom prihlásení týchto označení svedčí podľa názoru žalobcu to, že ich aj ÚPV SR vyhodnotil ako špekulatívne už pri registrácii a dal za pravdu žalobcovi, že všetky tri vyššie uvedené ochranné známky vyhlásil za neplatné z dôvodu zlej viery pri podaní ich prihlášky. Šlo pritom o registráciu troch označení, ktoré nie je dôvod rozlišovať pre tovary identické ako uvádza do obehu na území Slovenskej republiky aj žalobca, čo je jedna zo základných nesporných skutkových okolností spochybňujúca teóriu o legitímnom cieli žalovaného 1/ rozširovať svoju obchodnú činnosť v novom segmente. Podľa žalobcu platí argument, že zo všetkých voľných označení, ktoré mal pre tento účel žalovaný 1/ k dispozícii si vybral práve len tieto tri konkrétne označenia pre konkrétne tovary, čo vylučuje náhodu a indikuje špekulatívnosť. Sám právny zástupca žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 13.11.2015 pripustil špekulatívnosť zápisu vo forme jeho obchodnej šikovnosti a žalovaný 1/ pripustil konzultácie k registrácii týchto označení so žalovaným 2/ už v rámci svojho úvodného vyjadrenia. Žalovaný 1/ sa opiera o svedeckú výpoveď R. H., ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil v zásadnej a kľúčovej okolnosti predchádzajúcej podaniu sporných prihlášok ochranných známok, t.j. nájdeniu označení na internete za nedôveryhodnú, pričom žalovaný 1/ sa súčasne usiluje vzbudiť dojem, že úmyselná a cielená registrácia voľných označení na území SR by mala byť v poriadku, čo by však platilo iba potiaľ, pokiaľ by žalovaný 1/ nekonal v zlej viere, ktorá bola odvodená od znalosti týchto označení a ich využívania spoločnosťami zoskupení žalobcu v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru, ktoré z logiky veci musel žalovaný 1/ nadobudnúť pri konzultácii so žalovaným 2/ a zo snahy vylúčiť tieto subjekty, ako aj kohokoľvek iného z možnosti používať tieto označenia na území SR, čo následne žalovaný 1/ a 2/ dokumentovali svojim konaním voči žalobcovi, a to odosielaním písomných výziev na upustenie od používania označenia „R.“ žalobcovi a jeho obchodnému partnerovi a stupňovaním súvisiaceho tlaku, ktoré okolnosti donútili žalobcu uplatniť si svoje práva v rámci tohto súdneho konania, ako aj na ÚPV SR. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že žalovaný 1/ a 2/ aktívne komunikovali a postupovali pri uplatňovaní práv z ochranných známok žalovaného 1/ voči žalobcovi aj spoločnosti RAVEN a.s., čím sekundárne podporujú tvrdenie žalobcu o konzultácii so žalovaným 2/ aj pred registráciou týchto označení.
41. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného 1/, že jeho aktívna legitimácia by existovala iba v prípade, pokiaľ by mal formálne práva k označeniam „R.“, „R. J. R. R.“ a „R. J.“, pretože v takomto prípade by si bol žalobca uplatnil svoje práva z iných dôvodov, a to zásahu do práv k zapísaným, či nezapísaným označeniam. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodil od práva na ochranu pred nekalosúťažným konaním preto, že konanie žalovaného 1/ aj 2/ po zápise ochranných známok „R.“, „R. J. R. R.“ a „R. J.“ malo na neho dopad ako na súťažiteľa v rámci hospodárskej súťaži prebiehajúcej na území SR, pričom podstatou nekalosúťažného konania je špekulatívny zápis týchto ochranných známok zo strany žalovaného 1/, ktorý konal v tejto súvislosti v protiprávnej kolízii so žalovaným 2/ ako bývalým zamestnancom žalobcu.
42. Aj keď sa žalovaný 1/ usiluje spochybniť vecnú a právnu správnosť rozhodnutí ÚPV SR, ktorými vyhlásil vyššie uvedené ochranné známky za neplatné z dôvodu zlej viery, už pri podaní prihlášok žalovaným 1/, ktoré konanie považoval za špekulatívne, súd prvej inštancie sa v rámci odôvodnenia rozhodnutia napadnutého odvolaním žiadnym spôsobom s týmito rozhodnutiami nevysporiadal, čo považuje za právnu vadu rozhodnutia tak, ako uviedol vo svojom odvolaní. Nekalá súťaž je pritom pojmom podstatne širším ako zlá viera, preto sa mal súd prvej inštancie zaoberať aj okolnosťami, ktoré ÚPV SR v rámci správnych konaní o vyhlásení vyššie uvedených ochranných známok za neplatné nikdy neposudzoval. Hodnotenie zlej viery ÚPV SR má nesporne podľa žalobcu vplyv na posúdenie jedného z predpokladov generálnej klauzuly nekalej súťaže, a to rozporu s dobrými mravmi súťaže, pričom všetky ostatné predpoklady generálnej klauzuly nekalej súťaže konania hospodárskej súťaži a súvisiaca aktívna a pasívna legitimácia strán sporu, spôsobilosť vyvolať ujmu žalobcovi, či predpoklady sekundárnej uplatnenej nekalosúťažnej skutkovej podstaty - porušenie obchodného tajomstva, ako aj oprávnenosť uplatnených nárokov na zdržanie sa používaní označení či zaplatenie nemajetkovej ujmy sú výlučne na posúdení súdu. Podľa názoru žalobcu bolo konanie žalovaných konaním v hospodárskej súťaže, čo v súdnom konaní preukázal, keď títo prostredníctvom protiprávne nadobudnutých práv z
ochranných známok sa snažili zabrániť žalobcovi v uvádzaní výrobkov s týmto označením na trh - „R.“ a snažili sa tiež ovplyvňovať ekonomické správanie sa hlavného odberateľa žalobcu, a to spoločnosť RAVEN a.s. Konali tak v rozpore s dobrými mravmi napriek tomu, že súd prvej inštancie pochybil pri zistení skutkového stavu týkajúceho sa špekulatívneho zápisu ochranných známok vyššie uvedeného označenia a keď sa nevysporiadal s právoplatnými rozhodnutiami ÚPV SR, v ktorých bola špekulatívnosť registrácie ochranných známok konštatovaná.
43. Konanie žalovaných bolo nielen spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu, ale mu aj preukázateľne spôsobilo tak, ako to vyplynulo okrem iného zo svedeckej výpovede A.. K. Y. na pojednávaní dňa 03.05.2017. Podľa názoru žalobcu tak boli splnené predpoklady nekalej súťaže konaním žalovaného 1/ a 2/ a bola daná aj aktívna legitimácia žalobcu, aby sa voči takémuto konaniu bránil.
44. Žalobca zdôraznil, že absencia priamej majetkovej ujmy, ale aj limitácia nemajetkovej ujmy boli v tomto prípade výlučne dôsledkom nariadeného predbežného opatrenia, ktoré bránilo žalovanému 1/ v ďalšej realizácii práv majiteľa týchto protiprávne registrovaných ochranných známok a keďže celé konanie žalovaného 1/ súvisiace s registráciou označení „R.“, „R. J. R. R.“ a „R. J.“ je protiprávne, má žalobca z tohto dôvodu voči žalovanému 1/ legitímne právo uplatniť aj zdržovací nárok, ktorým bude žalobcovi zakázané používanie týchto označení ako takých. Ak by žalovaný 1/ nadobudol tovary opatrené týmito označeniami legitímne, mohol by sa potom v prípadnom exekučnom konaní brániť a domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré vymáhateľnosti exekučného titulu bránia.
45. V konaní tiež žalobca preukázal skutočnosti, ktoré odôvodňujú jeho nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá plní v takomto prípade satisfakčnú funkciu a predstavuje tú istú sumu, ktorú požadovali žalovaní z toho istého titulu v opakovanej výzve dokonca vo vyššej, až 30.000,- Eur sume, preto navrhli jeho odvolaniu vyhovieť.
46. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný 2/ podaním doručeným súdu prvej inštancie zo dňa 29.05.2018. Vo vyjadrení žalovaný 2/ uviedol, že v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie pod bodom 16 nie sú údaje, v ktorých súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca mal preukázané informácie o výrobkoch zo skupiny ICOPAL, najmä o výrobku „R.“, pričom povinnosť udržiavať ich v tajnosti má vyplývať z pracovného zaradenia žalovaného 2/ žalobcom, z e-mailovej komunikácie, zo svedeckej výpovede A.. H. F. a z dohody o ukončení pracovného pomeru, v ktorej sa obchodné tajomstvo zaviazal dodržiavať. Poukázal na § 17 Obch. zák., z ktorého vyplýva, že pre označenie určitej veci alebo skutočnosti ako obchodného tajomstva je potrebné, aby všetky definičné znaky boli naplnené kumulatívne, pričom poukázal na rozsudok NS ČR sp.zn. 21Cdo/2022/2015 a tieto vymenoval pod bodom 1 až 5 svojho vyjadrenia. K jednotlivým znakom obchodného tajomstva vo vzťahu k posudzovanej veci uviedol, že označenie výrobkov a samotné výrobky iných spoločností zn. „R.“, „R. J. R. R.“ a „R. J.“ nikdy nemohlo a ani netvorilo skutočnosti výrobnej, obchodnej či technickej povahy žalobcu. Ide o výrobky iných spoločností, aj keď z medzinárodnej skupiny, do ktorej patrí aj žalobca, avšak táto skutočnosť nemôže sama o sebe príslušnosť k nejakej skupine vytvoriť skutočnosti výrobnej alebo technickej povahy, ktoré by boli bez ďalšieho viazané na žalobcu. V určitom smere by mohli existovať skutočnosti vo vzťahu k uvedeným výrobkom, ktoré by tvorili svojou povahou skutočnosti obchodnej povahy, ako napr. zoznamy zákazníkov alebo plány predaja, či marketingu, ktoré však v konaní preukázané neboli. Žalovaný 2/ skončil pracovný pomer u žalobcu dňa 31.12.2011 a s výrobkom „R.“ začal žalobca obchodovať až v roku 2013. V čase trvania pracovného pomeru u žalovaného 2/ predával na Slovensku zastupiteľný výrobok „J. J.“, preto o predaji výrobku „R.“ v čase trvania pracovného pomeru ani neuvažoval. Žalobca vo vzťahu k ostatným dvom výrobkom nepredložil a ani netvrdil žiadne skutočnosti, ktoré by mohli svojou povahou tvoriť obchodné tajomstvo.
47. V konaní bolo preukázané, že súvislosť s podnikom žalobcu mal len výrobok „R.“, a to až po období dvoch rokov od skončenia pracovného pomeru žalovaného 2/, pričom žalobcom tvrdené skutočnosti o údajnom riešení uvádzania výrobku „R.“ žalovaným 2/ na slovenský trh s predstaviteľmi spoločnosti ICOPAL S.A. žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 18.11.2014 poprel. Žalovaný 2/ len skonštatoval, že sprostredkoval kontakt medzi poľským výrobcom a slovenskou stavebnou spoločnosťou bez toho, aby sa na ňom podieľal sám alebo žalobca, čo žalobca v celom konaní nerozporoval, preto je potrebné považovať tieto skutočnosti podľa § 151 ods.1 CSP za nesporné.
48. Navyše skutočnosti ohľadom výrobkov „R.“, „R. J. R. R.“ a „R. J.“ boli v obchodných kruhoch bežne dostupné a nielen osoby s týmito výrobkami obchodujúce sa mali možnosť s nimi kedykoľvek oboznámiť s výnimkou skutočnosti výrobnej, príp. technickej povahy, ktoré nie sú však viazané na francúzskeho a ani na poľského výrobcu, ako ani na žalobcu, ktorému samotnému takéto skutočnosti nie sú známe.
49. V čase trvania pracovného pomeru žalovaného 2/ u žalobcu nemohol žalobca prejaviť vôľu k uvedeným výrobkom utajovať akékoľvek skutočnosti obchodnej povahy, keďže sám žalobca s týmto výrobkom „R.“ neobchodoval, ani s obchodovaním neuvažoval. Dohoda o ukončení pracovného pomeru, v ktorej sa žalovaný 2/ zaviazal dodržiavať obchodné tajomstvo nemôže svedčiť o takejto skutočnosti, nakoľko je všeobecná a bez naplnenia predchádzajúcej charakteristiky obchodného tajomstva.
50. Keďže na území Poľskej republiky sa výrobok „R.“ predával minimálne v roku 2005, nemohla takáto skutočnosť tvoriť obchodné tajomstvo žalobcu, keďže existencia a predaj tohto výrobku bol známy nielen obchodnej, ale aj laickej verejnosti. Zabezpečiť dovoz a predaj výrobku „R.“ mohol v čase trvania pracovného pomeru žalovaného 2/ u žalobcu na území Slovenska ktokoľvek.
51. Žalobca tak nezvládol svoju dôkaznú povinnosť a nepreukázal, že by akékoľvek skutočnosti ohľadom výrobkov „R.“, „R. J. R. R.“ a „R. J.“ tvorili predmet jeho obchodného tajomstva. K jednotlivým zložkám vymedzenia pojmu obchodného tajomstva nepredložil ani dôkazy o tom, že kedy a akým spôsobom mal žalovaný 2/ poskytnúť žalovanému 1/ alebo akémukoľvek inému subjektu aké informácie. Pokiaľ ide o správne konania vedené na ÚPV SR, žalovaný 2/ nebol ich účastníkom.
52. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie tak, ako to žalobca v odvolaní tvrdil žalovaný 2/ uviedol, že súd posúdil vec správne a náležite aj odôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva tvrdenie žalobcu, že by boli výpovede svedkýň nevierohodné, pretože súd uviedol v bode 29 odôvodnenia rozhodnutia len to, že výpoveď svedkýň A.. R. H. a E. H. sa môže javiť ako nedôveryhodná. Sama o sebe však na konštatovanie nekalosúťažného konania žalovaného 2/ nestačí. Zo strany žalobcu neboli ani len tvrdené žiadne okolnosti, ktoré by mali preukazovať, že žalovaný 2/ sa aj v čase vyhlásenia rozsudku alebo trvania sporu dopustil alebo dopúšťa nekalosúťažného konania vo vzťahu k žalobcovi, čo žalobca ani netvrdil, preto navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.
53. K vyjadreniu žalovaného 2/ sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu dňa 22.06.2018. K tvrdeniu žalovaného 2/, že v konkrétnom prípade nie sú splnené podmienky na ochranu obchodného tajomstva súvisiaceho s výrobkami „R.“, „R. J. R. R.“ a „R. J.“ žalobca uviedol, že nesúhlasí s takýmto tvrdením. Zdôraznil, že aj keď výrobky pod spornými označeniami boli v produktovom portfóliu skupiny, do ktorej patrí žalobca, samotná táto skutočnosť, že boli uvádzané do obehu v iných krajinách nemá za následok, že s nimi nemohli byť asociované skutočnosti, ktoré mali charakter obchodného tajomstva žalobcu, osobitne o jeho úmysle a možnosti uvádzať ich do obehu na území Slovenskej republiky a zaradiť ich do komplexných stavebných výrobkov, ktoré žalobca nakoniec aj na slovenský trh uvádzal. Informácia o možnosti žalobcu zaradiť tieto výrobky do jeho produktového portfólia a uvádzať ich na slovenský trh všeobecne dostupná nebola, avšak žalovaný 2/ ňou preukázateľne disponoval aj s prihliadnutím na to, že túto komunikáciu s poľským dodávateľom patriacim do skupiny žalobcu inicioval a výrobu „R.“ sa snažil presadiť, čo bolo v konaní dokázané, a to v rámci e-mailovej komunikácie priloženej k žalobe ako dôkaz M5, z ktorej táto skutočnosť jednoznačne vyplýva. Práve táto vedomosť žalovaného 2/ je kľúčová v celom kontexte nekalosúťažného konania, ktorého sa žalovaný 1/ a 2/ dopustili.
54. Porušenie obchodného tajomstva žalovaným 2/ je len jedným z aspektov nekalosúťažného konania, v ktorom sa žalovaný 1/ a 2/ pokúsili vylúčiť žalobcu z používania označení „R.“, „R. J. R. R.“ a „R. J.“, pričom sa jednalo o kolízne konanie oboch žalovaných, na ktoré už žalobca poukázal vo svojich vyjadreniach a v odvolaní. Nielen súd, ale aj žalobca spochybnil výpoveď svedkyne R. H., ktorú v súvislosti s jej vzájomnou komunikáciou so žalovaným 2/ posúdil ako nevierohodnú, keď ako spoločníčka a prokuristka žalovaného 1/ a dcéra žalovaného 2/ je vzhľadom na svoj pomer k stranám motivovaná vypovedať v ich prospech, čo samo o sebe bez ďalších dôvodov oslabuje tento dôkaz a keď jej výpoveď priamo odporuje vyjadreniu žalovaného 1/, podľa ktorej konzultovala so žalovaným 2/ voľbu označení ako ochranných známok. Jej výpoveď tiež odporuje vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 13.11.2015, v ktorom podanie prihlášok žalovaným 1/ hodnotil ako obchodnú šikovnosť, ktorá by nemala byť blokovaná tými, ktorí si hrubo zanedbávajú svoje povinnosti, pričom žalovaný 1/ sa k tomuto prednesu svojho právneho zástupcu pripojil. V neposlednom rade
je jej výpoveď v kontexte všetkých preukázaných skutkových okolností nepresvedčivá pre základné vysvetlenie motivácie žalovaného 1/ registrovať ako ochranné známky práve všetky 3 sporné označenia „R.“, „R. J. R. R.“ a „R. J.“, ktoré sú absolútne identické s označeniami využívanými v skupine žalovaného, o ktorých mal preukázateľne žalovaný 2/ vedomosť výlučne pre tovary, pre ktoré ich využívajú spoločnosti zo skupiny žalobcu a následne aj žalobca.
55. Konanie žalovaných bolo preto konaním v hospodárskej súťaži, o čom svedčí to, že prostredníctvom protiprávne nadobudnutých práv z ochranných známok sa žalovaní snažili brániť žalobcovi v uvádzaní výrobkov s týmto označením na trh a súčasne sa snažili ovplyvňovať ekonomické správanie sa hlavného odberateľa žalobcu - spoločnosti RAVEN a.s. Žalovaný 2/ sa vôbec nevyjadril k tomu, prečo komunikoval za žalovaného 1/ so spoločnosťou RAVEN a.s., ako aj so žalobcom, čo bolo tiež súčasťou kolízneho a nekalosúťažného konania žalovaných, obdobne ako neoprávnené nakladanie s obchodným tajomstvom zo strany žalovaného 2/. Žalovaný 2/ sa žiadnym spôsobom bližšie nevyjadril ani k rozporu s dobrými mravmi súťaže danými špekulatívnosťou zápisu označení zo strany žalovaného 1/, čo potvrdil aj ÚPV SR vo svojich rozhodnutiach, ale aj následným spoločným postupom žalovaných voči žalobcovi pri uplatňovaní protiprávne registrovaných práv.
56. Konanie žalovaných bolo preto nielen spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu, ale mu túto ujmu aj preukázateľne spôsobilo, čo vyplynulo aj zo svedeckej výpovede A.. K. Y. na pojednávaní dňa 03.05.2017. Absencia priamej nemajetkovej ujmy, ak žalobca nepočíta s nevyhnutými nákladmi na vedenie súdnych a správnych konaní, ktoré by inak nemusel vynaložiť, ale aj limitácia nemajetkovej ujmy boli v tomto prípade vylúčené dôsledkom vydaného predbežného opatrenia, ktoré žalovanému 1/ bránilo v ďalšej realizácii práv majiteľa týchto protiprávne registrovaných ochranných známok. V konaní boli tiež preukázané skutočnosti, ktoré odôvodňujú nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom je spravodlivé, aby výška peňažnej kompenzácie nemajetkovej ujmy predstavovala prinajmenšom tú istú sumu, ktorú požadovali z tohto istého titulu od žalobcu žalovaní. Na základe uvedeného žiadal odvolací súd, aby rozhodol tak, ako navrhol v odvolacom návrhu.
57. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
58. Zo spisového materiálu a z priloženého spisu 64Cb/76/2014 odvolací súd zistil, že žalobca návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 05.05.2014 navrhol nariadenie predbežného opatrenia voči žalovanému, ktorému súd vyhovel a uznesením zo dňa 22.05.2014 č.k. 10CbPv/5/2014-98 mu uložil povinnosť zdržať sa výkonu práv majiteľa ochrannej známky č. XXXXXX „R.“ registrovanej ÚPV SR, najmä nebrániť žalobcovi v dodávkach produktov „R. 1 až 3“ na trh v Slovenskej republike, nepodávať na súd návrh na zdržanie sa používania tejto ochrannej známky a návrh na nariadenie predbežného opatrenia, zdržať sa podania žiadosti o prijatie colného opatrenia na domácom trhu podľa zák.č. 486/2013 Z.z. o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi a ak už takúto žiadosť žalovaný podal, aby mu uložil povinnosť vziať ju späť v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia, ako aj zdržať sa prevodu ochrannej známky „R.“ na akúkoľvek tretiu osobu s výnimkou žalobcu. Zároveň mu uložil povinnosť podať v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia návrh na začatie konania vo veci samej. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia voči žalovanému sa stalo právoplatné dňa 10.07.2014 a vykonateľné dňa 24.06.2014.
59. Na základe takto súdom prvej inštancie uloženej povinnosti podal žalobca na súd žalobu o ochranu pred nekalou súťažou, ktorá bola doručená dňa 20.06.2014, a to voči spoločnosti JASONA s.r.o. ako žalovanému 1/ a voči žalovanému 2/ E. H., ktorý je bývalým zamestnancom žalobcu. Vo vzťahu k žalovanému 1/ podal žalobca žalobu z titulu porušenia § 44, § 46 a § 47 Obch. zák. a vo vzťahu k žalovanému 2/ z titulu zľahčovania podľa § 50 Obch. zák. rozširovaním údajov o výrobkoch žalobcu, ktoré sú mu spôsobilé privodiť ujmu a podľa § 51 Obch. zák. z titulu porušenia obchodného tajomstva. Zároveň sa voči obom žalovaným domáha zaplatenia primeraného zadosťučinenia podľa § 53 Obch. zák., výšku ktorého určil na sumu 20.000,- Eur.
60. Žalobca v žalobe tvrdil, že na trhu v Slovenskej republike pôsobí niekoľko desiatok rokov. Najskôr pod obchodným menom JCP izolácie, pričom do roku 1999 bol súčasťou spoločnosti AssiDomäen Štúrovo a.s. a od júla 2000 je súčasťou nadnárodnej skupiny ICOPAL orientujúcou sa na strešné izolácie a cestné stavby. Skupina ICOPAL je jedným z najväčších svetových výrobcov hydroizolačných a strešných systémov a má výrobné závody po celom svete, pričom pre účely tohto konania je významná kúpa francúzskej spoločnosti Siplast S.A., v súčasnosti ICOPAL SAS poľskej spoločnosti Izolacja SA, v súčasnosti ICOPAL SA Zdulska Wola a kúpa žalobcu v roku 1999. V rámci skupiny ICOPAL bol vyvinutý komplexný systém hydroizolácie mostov a iných inžinierskych cestných stavieb určený primárne pre trhy v strednej a východnej Európe, pričom práce na vývoji tohto systému prebiehali v rámci skupiny už od roku 2004 a boli do nich zapojené viaceré spoločnosti tejto skupiny, medzi nimi aj žalobca, poľská spoločnosť ICOPAL S.A., v ktorej mala prebiehať výroba asfaltových pásov a francúzska spoločnosť Icopal S.A. ako výrobca penetračných náterov R. J. a R. J. R. R.. Systém bol v rámci skupiny vzhľadom na jeho určenie na hydroizoláciu mostov označený ako R..
61. Stavebný výrobok musí byť pred uvedením na trh v každej krajine podľa Nariadenia EP a Rady EÚ č. 305/2011 a na území Slovenskej republiky podľa zák. č. 133/2013 Z.z. o stavebných výrobkoch certifikovaný za účelom overenia súladu s technickými normami. Systém R. bol pre poľskú spoločnosť prvýkrát certifikovaný v Poľsku v roku 2006, naposledy v roku 2013. Jeho výroba v Poľsku začala v roku 2004 a v tomto roku podal ICOPAL S.A. žiadosť o zápis ochrannej známky R. v Poľsku pre tovar „lepenky na stavebné účely“, ktorá bola zapísaná do registra ochranných známok v roku 2007. Produkt R. sa okrem Poľska vyváža od roku 2010 na trhy v pobaltských krajinách a od roku 2012 do Českej republiky. Tieto tvrdenia žalobca preukázal certifikátmi vydanými v Poľsku v roku 2006, 2012 a 2013 a potvrdením o zápise ochrannej známky R. v Poľsku.
62. Z výpisu medzinárodného úradu pre ochranné známky W. H. - dôkaz č. 26 vyplýva, že ochranná známka R. pod č. zápisu XXXXXX ako medzinárodná ochranná známka bola zapísaná pre majiteľa - francúzsku spoločnosť Icopal S.A. s účinkami aj pre územie Slovenska.
63. Náter R. J. vyrába od roku 2000 francúzska spoločnosť Icopal S.A. a žalobca ho na slovenský trh dodáva od roku 2002. Icopal S.A. je majiteľom medzinárodnej ochrannej známky R. pre tovary v triedach 1,17,19 a XX medzinárodného triedenia s právom prednosti od 06.09.1967, ktorá je platná aj na území SR. Oprávneným užívateľom ochrannej známky R. v SR na základe licencie od Icopal S.A. pre tovary v triedach XX a XX, ktorá však v písomnej forme súčasťou spisového materiálu nie je, je aj žalobca. 64. Z certifikátu preukázania zhody č. A5.4/00/1570/1/C/C04 zo dňa 28.12.2000 vyplýva, že bol vydaný pre výrobok izolačná vrstva mostových konštrukcií s použitím natavovacích pásov J. PT alebo H. C a penetračného náteru R. J. s miestom výroby vo Francúzsku. Z technického osvedčovania - evidencie zo dňa 11.04.2005 vydaného pre žalobcu Technickým a skúšobným ústavom stavebným Bratislava vyplýva, že zaevidovali žiadosť žalobcu o vydanie technického osvedčenia pre asfaltovú hmotu R. J. výrobcu Icopal SAS Francúzsko. Žalobca predložil aj vyhlásenie zhody - SK pre R. J. zo dňa 27.03.2006. Z certifikácie vnútropodnikovej kontroly Technického a skúšobného ústavu stavebného zo dňa 11.12.2007 vyplýva, že zaevidoval žiadosť žalobcu pre výrobok hydroizolácia mostoviek Paraforponc v systéme SO R. J. zo dňa 11.12.2007. Žalobca predložil aj cenník SR 2013 platný od 18.03.2013 pre tekuté asfaltové hmoty a lepidlá, v ktorých sú okrem iného stanovené ceny pre výrobok R. J. R., ako aj objednávky na dodanie okrem iných výrobkov aj R. J. z dátumu 14.03.2012, 02.04.2012, 10.09.2012.
65. Žalobca začal od roku 2009 pripravovať certifikáciu systému R. a po počiatočnej inšpekcii vnútropodnikovej kontroly na izolačný systém vozoviek vykonaný na základe zmluvy uzavretej žalobcom so spoločnosťou VUNIS-CESTY dňa 10.08.2012 prebehla vo februári 2013 inšpekcia a pre žalobcu bol vydaný certifikát a vyhlásenie o zhode pre tri varianty systému R.. Variant R. 1 je tvorený kombináciou penetračno-adhézneho náteru R. J. R. R. s asfaltovými pásmi R. a asfaltovým betónom. Žalobca tento systém propagoval v tlači a na špecializovaných konferenciách v záujme podpory jeho predaja a umiestnenie na trhu, pričom ho zaradil do svojho ponukového listu a od roku 2013 ho dodáva na trh v Slovenskej republike cca 2 3000 m2.
66. Zo splnomocnenia spoločnosti Icopal SA, ul. Láska 169/197, 98220 Zdunska Wola - Poľsko vyplýva, že táto spoločnosť dňa 11.07.2012 splnomocnila spoločnosť žalobcu na zabezpečenie technického osvedčenia jej produktu R. na Slovensku. (dôkaz č.7)
67. Súčasťou spisového materiálu je aj technologický predpis pre hydroizolačný systém mostovky R. 1 až 3 vydaný 01.02.2013, ktorý vydal žalobca pre izolačný systém mostovky R. - matacryl bytu - primer s tým, že matacryl bytu - primer ako základnú vrstvu vyrábal výrobca ZENIT SK s.r.o. Koš. Technický a skúšobný ústav stavebný vydal pre zákazníka ZENIT SK s.r.o. protokol o skúške č. XX-XX-XXXX pre izolačný systém na izoláciu mostoviek a krytu vozovky MATACRYL výrobcu Alteco Technik GmbH, Nemecko.
68. Z dôkazu N9 predloženého žalobcom SK - certifikát vnútropodnikovej kontroly SK09-ZSV-0127 zo dňa 15.02.2013 a jeho prílohy vyplýva, že žalobca je výrobcom izolačných systémov vozovky na moste s prvýkrát vydaným certifikátom dňa 15.02.2013 pre izolačné systémy mostoviek R. 1 až 3, ktoré spĺňajú všetky ust. § 8a) Zákona o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov a vyhlášky MV SR č. 158/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú skupiny stavebných výrobkov s určenými systémami preukazovania zhody a podrobností o používaní značiek zhody, ako aj STN 73 6242:2010/Z1:2012.
69. Z vyhlásení o parametroch č. 1, 2 a 3/2013 pre žalobcu vyplýva, že stavebný výrobok zatriedený podľa vyššie uvedenej normy ako izolačný systém s obchodným názvom R. 1, 2 a 3 je v zhode s ustanoveniami vyššie uvedených zákonov a STN, pričom tieto vyhlásenia o parametroch boli vydané žalobcom dňa 18.02.2013 v časopise Stavebné hmoty 3-4/2013, ročník 9. V ňom boli zverejnené informácie o výrobku R., ktorý je určený na jednovrstvové izolácie betónových mostoviek alebo iných inžinierskych a dopravných stavieb, o ktorom informoval obchodný riaditeľ žalobcu A.. K. Y. s tým, že viac informácií o ňom je na internetovej stránke www.A..sk <http://www.A..sk>, v časopise Inžinierske stavby 04/2013, v časopise Eurostav 10/2013, ako aj ASV architektúra stavebníctvo biznis 5/2013.
70. Z technickej správy o počiatočnej inšpekcii a z certifikátov z 18.02.2013 vyplýva, že stavebný výrobok s názvom R. 1 až 3 je certifikovaný pre Slovenskú republiku od 18.02.2013, kedy bolo vydané aj vyhlásenie o parametroch č. 1, 2 a 3/2013. t.j. ani nie mesiac pred podaním prihlášky ochrannej známky žalovaným 1/ na ÚPV SR.
71. Žalobca predložil aj Cenník SR 2013 platný od 18.03.2013 pre asfaltové pásy špeciálne modifikované SBS kaučukom a APP pre R. ako dôkaz N13.
72. V dňoch 06-08.11.2013 informoval o tomto výrobku žalobca na medzinárodnej konferencii o hydroizolácii mostov a tunelov v J., o čom priložil pozvánku a text prednášky A.. Y. K., J.. za žalobcu.
73. Certifikácii systému R. predchádzala na jeho skoršie dodávanie do SR certifikácia náteru R. J., ktorý uskutočnil žalobca prvýkrát v roku 2000, následne aj 2005 a 2007 a ďalej pokračoval, pričom certifikačný proces v roku 2007 viedol rovnako ako certifikáciu produktu R. žalovaný 2/. Od roku 2002 do roku 2011, t.j. pred podaním prihlášky ochranných známok žalovaným 1/ bol žalobcom dodaný náter R. J. v objeme takmer 300 000 l.
74. Žalovaný 1/ je spoločnosť, ktorá existuje od júla 2011 podnikajúca najmä v oblasti obchodu, pričom jej aktivity sa prelínajú s činnosťou subjektu E. H. - JASONA s miestom podnikania Cibislavská 6, 957 01 Bánovce nad Bebravou. Žalovaný 1/, resp. p. E. H. prevádzkujúcej obchod s oblečením v Bánovciach nad Bebravou a v Trenčíne. Pani E. H. staršia je spoločníčka a konateľka žalovaného 1/ a manželka žalovaného 2/, pričom E. H. mladšia a R. H. sú spoločníčky a prokuristky žalovaného 1/ a dcéry žalovaného 2/. Je tak možné skonštatovať, že žalovaný 1/ je rodinná firma H., ktorú vlastnia a riadia blízke osoby žalovaného 2/ ako bývalého zamestnanca žalobcu a je s veľkou pravdepodobnosťou pod jeho faktickou kontrolou.
75. Z výpisu z obchodného registra pre žalovaného 1/ vyplýva, že jeho konateľom je E. H., manželka žalovaného 2/ a prokuristami sú R. a E. H. mladšia, jeho dcéry. Spoločnosť vznikla dňa 16.07.2011.
76. Žalovaný 1/ podal dňa 04.03.2013 na ÚPV SR prihlášky troch slovných ochranných známok, a to R., ktorá bola zapísaná do registra ochranných známok dňa 10.09.2013 pod č. zápisu XXXXXX, R. J. zapísaná do registra dňa 10.09.2013 pod č. zápisu XXXXXX a R. J. R. R. zapísaná do registra dňa 10.09.2013 pod č. zápisu XXXXXX. Všetky tri slovné ochranné známky boli zapísané pre tovary v triede XX, konkrétne asfalt, asfaltové (bitúmenové) potery, povlaky, pokryvy na strechy, asfaltové (bitúmenové)
výrobky pre stavebníctvo, t.j. pre tovar, ktorý v rámci systému R. dodáva žalobca a pre kombináciu označení, ktoré tvoria zložky systému R. 1.
77. Dňa 10.04.2014, t.j. potom, ako žalobca v odborných periodikách propagoval systém R. v súvislosti so svojim podnikaním, zaslal žalovaný 1/ žalobcovi list označený ako výzva na upustenie od neoprávneného zásahu do práv z ochrannej známky, keďže žalobca používa výraz R. spojený s tovarmi, ktoré prezentuje aj na web stránke s označením R. a majiteľom tejto ochrannej známky je žalovaný 1/. Uvádza, že žalobca ponúka tovar pod označením R., preto ho vyzval, aby v súvislosti s výrobou, predajom a propagáciou výrobkov žalobcu, uvedené označenie, ktoré je zhodné s ochrannou známkou žalovaného 1/ odstránil z propagačných materiálov, stiahol všetky označené výrobky z obchodnej siete a zaplatil žalovanému 1/ 20.000,- Eur ako primerané zadosťučinenie. V prípade že tak neurobí, bude sa žalovaný 1/ domáhať svojich práv súdnou cestou s upozornením na porušovanie § 281 Trestného zákona žalobcom. Výzvu zopakoval aj dňa 23.04.2014.
78. Dňa 25.04.2014 mu zaslal ďalšiu výzvu, v ktorej popri zdržovacích nárokoch tiež deklaroval znalosti o rozsahu a miestach dodávok produktu R. zo strany žalobcu, pričom tieto informácie nie sú bežne známe a dostupné a tvoria predmet jeho obchodného tajomstva, o ktorých mal žalovaný 1/ vedomosť z titulu funkcie žalovaného 2/ v čase, kedy pracoval u žalobcu a zvýšil sumu požadovaného zadosťučinenia na 30.000,- Eur. Zároveň žalobcovi oznámil, že podá žiadosť o prijatie opatrenia na domácom trhu podľa zák.č. 486/2013 Z.z.
79. Z e-mailu konateľky spoločnosti žalovaného 1/ p. H. adresovanej p. L. vyplýva, že na základe výzvy žalovaného 1/ od upustenia od neoprávneného zásahu do jeho ochrannej známky navrhuje stretnutie so žalobcom na deň 13.05.2014 s tým, že sa uskutoční v advokátskej kancelárii.
80. Zo zápisu zo stretnutia dňa 15.05.2014 vyplýva, že žalobca nereagoval na listy žalovaného 1/, ktoré mu zaslal dňa 10.04. a 25.04.2014. Vyplýva z neho aj ponuka žalobcu zaplatiť za registračné poplatky pri podávaní prihlášok na zápis ochranných známok R., R. J., R. J. R. R. žalovanému 1/ cenu 500,- Eur za všetky tri známky, ktorá by pokryla náklady registrácie, s čím žalovaný 1/ prostredníctvom právneho zástupcu E.. Y. nesúhlasil. Vyplýva z neho aj to, že žalovaný 1/ ponúkal na trhu odpredaj ochrannej známky R. a že mu prišla vyššia ponuka. Pre prípad, že žalobca nebude súhlasiť s cenou 30.000,-Eur za odpredaj ochrannej známky R., potom pripadajú podľa žalovaného 1/ do úvahy dve možnosti, a to žiadať nariadiť predbežné opatrenie alebo sa dohodnúť s potencionálnym záujemcom o odkúpení tejto ochrannej známky. Následne žalobca zvýšil ponuku na odkúpenie na 1.000,- Eur za všetky tri známky, ktorý návrh bol právnym zástupcom žalovaného 1/ odmietnutý. (čl. 44)
81. Svoje práva žalovaný 1/ odvodil od § 8 zák.č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach (ďalej ZOZ). Žalovaný 1/ súčasne listom zo dňa 23.04.2014 kontaktoval najvýznamnejšieho obchodného partnera žalobcu, a to spoločnosť RAVEN a.s. Považská Bystrica, ktorú vyzval na zdržanie sa ponuky a predaja produktov označených R., na ukončenie používania označenia R. v obchodnom styku a na odstránenie ho s dokumentom, čím u tejto spoločnosti vyvolal veľké obavy a neistotu v súvislosti s obchodovaním s produktom R.. Táto spoločnosť je pritom najvýznamnejším odberateľom žalobcu v celom rade ďalších produktov, nielen pre produkty súvisiace so systémom R., pričom podľa vyjadrenia zástupcu spoločnosti RAVEN ich žalovaný 1/ viackrát telefonicky kontaktoval aj priamo žalovaný 2/.
82. Dňa 18.12.2015 rozhodol ÚPV SR o vyhlásení ochrannej známky č. XXXXXX SUJ. za neplatnú, a to s poukazom na § 35 ods.1 v nadväznosti na § 5 ods.1 písm. l) ZOZ z dôvodu, že prihláška, ktorú žalovaný 1/ podal pri zápise označenia R. ako ochrannej známky do registra ÚPV SR nebola podaná v dobrej viere. Podanie prihlášky v nie dobrej viere je absolútnou zápisnou výlukou skúmanou úradom ex offo pri prieskume zápisnej spôsobilosti prihláseného označenia, ako aj na základe podaného návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú, ktorú podal na ÚPV SR v tejto veci žalobca.
83. Súčasťou spisového materiálu je aj rozhodnutie ÚPV SR zo dňa 07.03.2016, ktorým bol rozklad podaný žalovaným 1/ proti rozhodnutiu ÚPV SR o vyhlásení ochrannej známky č. XXXXXX R. za neplatnú a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené.
84. Žalovaný 2/ bol zamestnaný u žalobcu od 01.10.2005 do 31.12.2011 v pozícii obchodno-technického zástupcu, kedy bol s ním dohodou v nadväznosti na organizačné zmeny ukončený pracovný pomer.
Žalovaný 2/ sa pri plnení svojich pracovných povinností pre žalobcu podieľal na prípravných prácach týkajúcich sa certifikácie systému R. vrátane R. 1 v kombinácii s náterom R. J. R., recertifikácii produktu R. J. v roku 2007 a ponuky tohto produktu aj ďalším potencionálnym zákazníkom žalobcu. Prichádzal tak do kontaktu s produktmi žalobcu a podieľal sa na ich umiestňovaní na trh. Podľa záznamov žalobcu predal počas pôsobenia u žalobcu spolu 12 770 l produktu R. J.. V pracovnej zmluve, ako aj v dohode o skončení pracovného pomeru sa žalovaný 2/ zaviazal zachovávať obchodné tajomstvo žalobcu a mlčanlivosť o skutočnostiach výrobných, technických a organizačných, ktoré majú zostať dôverné.
85. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 2/ dňa 01.10.2005 vyplýva, že u žalobcu pracoval ako obchodno-technický zástupca pre územie Slovenskej republiky, pričom z čl. VII. posledný bod vyplýva, že sa zaviazal zachovávať mlčanlivosť o obchodných, finančných, výrobných, technických, organizačných a iných skutočnostiach, o ktorých sa v súvislosti s výkonom funkcie dozvedel a ktoré majú zostať utajené. Zaviazal sa tiež k mlčanlivosti o obchodnej a bilančnej situácii zamestnávateľa a k tomu, že bude dbať, aby tieto skutočnosti nedostali do rúk nepovolané osoby a že bude zachovávať mlčanlivosť o týchto skutočnostiach aj po skončení pracovného pomeru. Toto ustanovenie sa netýka skutočností oficiálne publikovaných zamestnávateľom. Porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa tohto ustanovenia sa považuje po dobu trvania pracovného pomeru za závažné porušenie pracovnej disciplíny a po skončení pracovného pomeru zakladá právo zamestnávateľa na náhradu škody, ktorá mu tým vznikla.
86. Podľa čl. VIII. pracovnej zmluvy sa žalovaný 2/ zaviazal počas trvania pracovného pomeru a po dobu 6 mesiacov od jeho skončenia bez súhlasu žalobcu ako zamestnávateľa neuzatvárať vo vlastnom mene a na vlastný účet obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou zamestnávateľa, nesprostredkovať pre iné osoby obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou zamestnávateľa, nezúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti, resp. iného podnikateľa a nevykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu alebo iného orgánu inej právnickej osoby, s predmetom podnikania ktorý je zhodný alebo podobný predmetu podnikania zamestnávateľa.
87. Z dohody o skončení pracovného pomeru uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 2/ vyplýva, že tento bol ukončený z dôvodu organizačných zmien k 31.12.2011. Z jej bodu 2 vyplýva, že žalovaný 2/ je povinný zachovávať mlčanlivosť o výrobných, obchodných a organizačných skutočnostiach, ktoré majú zostať dôverné.
88. Dňa 14.04.2009 vydal generálny riaditeľ žalobcu Pokyny č. 2/2009 ohľadom Systému procesu certifikácie, výsledkom ktorého je Vyhlásenie zhody na daný výrobok, t.j. výber produktu, zabezpečenie vzorky, dokumentov, podanie žiadosti, otestovanie výrobku, odovzdanie výrobku skúšobnému orgánu, vyhlásenie zhody a vedenie evidencie podľa zák. č. 69/2009 Z.z. o stavebných výrobkoch. Z bodu 1Pokynov vyplýva, že za samotný proces výberu výrobkov na certifikáciu zodpovedá príslušný obchodný zástupca, ktorý pri dokumentoch a normách spolupracuje s manažérom kvality. Spolu s produktovým manažérom zabezpečuje obchodný zástupca okrem dokumentov aj vzorky výrobkov na certifikáciu. Zabezpečuje tiež podpísanie Vyhlásenia zhody u výrobcu.
89. Už v dňoch 02. a 03.12.2009 prebiehala medzi p. H. a p. H. W. z poľskej spoločnosti Icopal e- mailová komunikácia, pričom šlo požiadavky žalovaného 2/ poľskému partnerovi o zaslanie návodov na používanie systému R.. Poľský partner zaslal p. H. linky s potrebnou dokumentáciou. V tejto správe p. H. je uvedené, že potrebuje danú dokumentáciu, pretože ide vybavovať certifikáciu výrobku R. na Slovensku. Z ďalšej správy zo dňa 13.01.2011 určenej p. H. W. vyplýva, že sa týka nacenenia mostov stavby R. pre závod Doprastav Žilina, pričom v správe je spomínaný R. a aj systém R. J. + R.. Zo súhrnu e-mailových správ p. H. z obdobia od 05.01. do 10.08.2011 vyplýva, že správy sa týkajú aj systému R., pričom šlo hlavne o cenové ponuky a kalkulácie. Zo súhrnu správ z 06.01.2011 pre p. R. s predmetom
- cenová kalkulácia Janovce Jablonov p. H. je zrejmá cenová ponuka na hydroizoláciu mostov diaľnice D1 na tomto úseku, pričom je ponuka aj varianty s materiálom R., pri ktorých je poznámka, že túto kombináciu v súčasnosti žalobca certifikuje. Ďalšia správa je z 24.02.2011 pre H. W. s predmetom R. H. cenová ponuka Doprastav, v ktorej informuje o cenovej ponuke pre Doprastav a v tejto správe je aj požiadavka na prípravu materiálov potrebných na získanie certifikátu pre R. na Slovensku. Ďalšia správa je zo dňa 07.03.2011, predmetom Re: R. cenová ponuka Doprastav, v ktorej sa p. H. u p. W. informuje o inšpekčnej ceste kvôli začatiu certifikácie.
90. Z e- mailovej komunikácie p. A.. H. F. adresovaného p. K. Y. zo dňa 13.05.2014 vyplýva, že A.. H. F. telefonicky kontaktoval E. H. vo veci ochrannej známky na výrobok R. dňa 28.04.2014 a opakovane 07.05.2014, kedy mu oznámil, že jeho manželka je držiteľom ochrannej známky (podľa výpisu to bol žalovaný 1) a že je potrebné, aby to so žalobcom spoločnosť RAVEN riešila.
91. Z oznámení o zániku ochranných známok č. XXXXXX a XXXXXX zo dňa 01.12.2014 ÚPV SR Banská Bystrica adresovaným žalovanému 1/ vyplýva, že obe ochranné známky zapísané pre žalovaného 1/ zanikli dňa 12.11.2014 podľa § 23 ods.1 písm. b) ZOZ dňom doručenia oznámenia žalovaného 1/ o vzdaní sa ochranných známok.
92. Z výsluchu A.. R. H. na pojednávaní dňa 20.06.2017 vyplýva, že je dcérou konateľky žalovaného 1/ a žalovaného 2/, pričom prihlášku všetkých troch ochranných známok R., R. J. R. R. a R. J. prihlásila na ÚPV SR prihláškami zo dňa 04.03.2013, keďže jej partner má stavebnú školu a venoval sa kladeniu izolačných pásov na rôznych stavbách, uvažovala či by bolo možné dovážať z Poľska nejakú komoditu použiteľnú pri stavbe diaľnice. Mala záujem o izolačné pásy, keďže vedela, že sa na Slovensku v tejto oblasti používa značka R., zadala do vyhľadávača Google poľský výraz pre izolačné pásy a písmeno S ako začiatočné, na čo sa jej načítal článok z 01.06.2012, ktorý predložila súdu o izolačných páskach zn. R.. Keďže zistila, že táto značka na Slovensku registrovaná nie je, ÚPV SR bez námietok túto ochrannú známku pre žalovaného 1/ zapísal, rovnako ako aj pre ďalšie dva - R. J. R. R. a R. J.. Tvrdila, že so žalovaným 2/ o týchto komoditách nehovorila, pričom potom ako zistila 25.03.2013, že je tehotná, od obchodovania s týmito komoditami upustili a spoločnosť žalovaného žiadnu komoditu s vyššie uvedenými ochrannými známkami z Poľska na Slovensko nikdy nedoviezla. Na výzvach jej matky ako konateľky žalovaného 1/ ohľadom ochrannej známky R. neparticipovala. Dňa 30.03.2015 po návrate z materskej dovolenky žiadala A.. K. Y., J.., zamestnanca žalobcu o cenovú ponuku asfaltového pásu, ktoré chceli dovážať z Poľska a mali záujem vedieť, za aké ceny ich kupuje, či by nemohli ponúknuť lepšiu cenu, ak by tieto dovážali z Poľska vo vlastnej réžii.
93. Z výpovede svedkyne E. H., rovnako dcéry konateľky žalovaného 1/ a žalovaného 2/ vyplýva, že so žalovaným 2/ ako otcom o obchodných aktivitách žalovaného 1/ nehovorila.
94. Z výsluchu svedka A.. H. F., ktorý je zamestnancom spoločnosti RAVEN, najväčšieho odberateľa žalobcu, ktorému dodáva hydroizolačné pásy vyplýva, že žalovaného 2/ pozná z obdobia, keď pracoval u žalobcu, pričom v telefonických rozhovoroch sa s ním rozprával o ochranných známkach, najmä o ochrannej známke R., ktorá sa týkala obchodovania spoločnosti RAVEN. Žalovaný 2/ ho upozornil priateľsky, že žalovaný 1/ si nechal túto ochrannú známku zaregistrovať na Slovensku a zaujímal sa o to, či spoločnosti RAVEN môžu vzniknúť v tejto súvislosti nejaké komplikácie. Svedkovi sa zdalo logické, že si žalovaný 2/ nechal prostredníctvom svojej manželky registrovať ochrannú známku R., o ktorej predtým pracovne veľakrát spolu hovorili. Komunikácia o komodite R. prebiehala medzi svedkom a žalovaným 2/ v rokoch 2012-2013, nevylúčil však že aj skôr. Uviedol, že keď pracoval žalovaný ako zamestnanec žalobcu, presadzoval sa na Slovensku materiál ParaforPonts, pričom on upozorňoval, že v Poľsku je výrobok zn. R., ktorý by bolo vhodné presadiť aj na Slovensku. Uviedol, že si myslí, že až po odchode žalovaného 2/ od žalobcu začal žalobca a spoločnosť RAVEN uvažovať o presadení tohto výrobku na Slovensku. Od roku 2013 spoločnosť RAVEN umiestnila na Slovensku asi pol milióna m3 tohto výrobku. Od žalovaného 1/ však dostala spoločnosť RAVEN oficiálny list, v ktorom zakazoval používať R.. V druhom telefonáte žalovaný 2/ upozornil svedka, že takýto list dostane a po jeho doručení sa spoločnosť RAVEN obrátila na žalobcu, ktorý mu vysvetlil, že takýto zákaz nemusia rešpektovať. Zdôraznil, že žalobca je exkluzívny dodávateľ spoločnosti RAVEN a za posledné 3 roky má na trhu podiel asi 50%, čo znamená celkovo na slovenskom trhu by sa mohlo predať jeden milión m2 hydroizolačných materiálov.
95. Zo svedeckej výpovede A.. K. Y., J.. na pojednávaní dňa 03.05.2017 vyplýva, že v marci 2014 kontaktoval žalovaný 2/ žalobcu s tým, že žalovaný 1/ má ochrannú známku R. a žiadal, aby to žalobca s ním vyriešil. Zdôraznil, že všetky jeho kontakty so žalovaným 1/ v tom čase boli len cez žalovaného 2/, a to bolo v marci 2014. V apríli 2014 dostali list od žalovaného 1/, v ktorom žalobcu upozornil na to, že má registrovanú ochrannú známku R. a žiadal zaplatiť sumu za použitie tohto označenia a keďže žalobca hneď nereagoval, telefonicky sa žalovaný 2/ ozval s urgenciou riešenia tohto problému. Uviedol tiež, že informácia, že žalobca nevlastní ochrannú známku R. sa v roku 2014 rýchlo rozšírila v príslušnej odbornej verejnosti a medzi obchodnými partnermi, bola adresovaná aj Výskumnému ústavu
inžinierskych stavieb a Ministerstvu dopravy, hovorilo sa o tom aj na konferencii Mosty a tunely, na ktorej každý rok prezentuje žalobca systém R., čo značne skomplikovalo pozíciu žalobcu na slovenskom trhu.
96. V spisovom materiáli sa nachádza vzájomný návrh žalovaného 1/ o určenie, že certifikát vnútropodnikovej kontroly SK09-ZSV-0127 zo dňa 15.02.2013 je neplatný a že žalobca nenadobudol oprávnenie označovať výrobky - izolačné systémy mostoviek R. 1 až 3 značkou zhody a uvádza tieto výrobky na trh Slovenskej republiky. K vzájomnému návrhu žalovaného 1/ sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 01.06.2015, v ktorom ho navrhol vylúčiť na samostatné konanie alebo ho priamo odmietnuť, pretože sa žalovaný 1/ ním dožaduje rozhodnutia súdu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov. Žalovaný 1/ vzal svoj protinávrh podaním doručeným súdu dňa 29.07.2015 späť a súd konanie o ňom uznesením zo dňa 30.07.2015 zastavil.
97. Súčasťou spisového materiálu je aj podnet žalovaného 1/ zo dňa 21.03.2016 na preskúmanie zákonnosti postupu autorizovanej osoby pri vykonávaní počiatočnej inšpekcie vnútropodnikovej kontroly výroby u žalobcu adresovaný inšpektorátu SOI pre nitriansky kraj, Odbor výkonu dozoru.
98. Z výpisu z registra ochranných známok ÚPV SR vyplýva, že žalobca sa stal majiteľom slovnej ochrannej známky Supermost od 29.09.2016 pre tovary zatriedené do tried XX a XX.
99. Žalobca vzal žalobu s prihliadnutím k tomu, že po jej podaní v roku 2016 došlo k vyhláseniu ochrannej známky žalovaného 1/ R. za neplatnú, ako aj z dôvodu vyhlásenia ochranných známok žalovaného 1/ R. J. R. R. a R. J. za neplatné, v dôsledku čoho odpadla časť žalobcom uplatnených nárokov, čiastočne späť.
100. S prihliadnutím k tomu, že žalovaný 1/ opakovane prezentoval v rámci súdneho konania úmysel používať označenia R., R. J. R. R. a R. J. v rámci svojej obchodnej činnosti navrhol žalobca zmenu žaloby tak, že žalovaný 1/ je povinný zdržať sa používania označení R., R. J. R. R. a R. J.. Trval na rozhodnutí súdu o tom, že uloží žalovanému 1/ vyššie uvedenú povinnosť a žalovanému 2/ uloží povinnosť zdržať sa konania, ktorým porušuje obchodné tajomstvo a dôverné informácie žalobcu a obom žalovaným žiadal uložiť povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 20.000,- Eur z titulu primeraného zadosťučinenia za nemajetkovú ujmu vrátane priznania mu náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia. Na zvyšnej časti ním uplatnených nárokov netrval a v tejto časti vzal žalobu späť a navrhol konanie o nich zastaviť.
101. Obom návrhom žalobcu súd vyhovel, keď zmenu petitu žaloby v navrhovanom znení na pojednávaní dňa 03.05.2017 pripustil a keď v tej časti návrhu, na ktorej žalobca netrval, konanie o ním uplatnených nárokoch zastavil.
102. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný 2/ zneužil informácie o produktoch ponúkaných a pripravovaných žalobcom získaných počas trvania jeho pracovného pomeru u žalobcu a použil ich v rámci podnikania spriaznenej spoločnosti žalovaného 1/ za účelom nekalej registrácie ochranných známok, vytváranie nátlaku na jemu známych zákazníkov žalobcu a vymáhaním zadosťučinenia za údajné porušovanie práv z ochrannej známky, ktorú si dal žalovaný registrovať. Žalobca bol pritom na území Slovenskej republiky prvým užívateľom uvedených ochranných známok na výrobkoch, ktoré na Slovensko oprávnene dodáva a predáva, preto z hľadiska priority práva napriek tomu, že má žalovaný 1/ registrované ochranné známky úplne totožného označenia, je takéto jeho konanie konaním proti dobrým mravom súťaže a teda konaním nekalým, proti ktorému sa má žalobca právo brániť.
103. Tvrdil, že už samotným podaním prihlášky ochrannej známky žalovaným 1/ bola naplnená skutková podstata nekalosúťažného konania, keďže žalobca, ako aj žalovaný 1/ sú podnikateľmi podľa § 2 Obch. zák., pričom žalovaný 2/ je subjekt, ktorý sa môže dopúšťať nekalej súťaže ako bývalý zamestnanec žalobcu - súťažiteľa vtedy, ak inej osobe neoprávnene oznámi alebo sprístupní obchodné tajomstvo alebo toto tajomstvo pre seba alebo iného využije. Takýto záväzok žalovaného 2/ trvá dovtedy, pokým sa skutočnosti, na ktoré sa obchodné tajomstvo vzťahuje zostávajú podľa vôle podnikateľa utajené a nestali sa všeobecne známymi. Pokiaľ si dal žalovaný 1/ chrániť označenia, ktoré používa pre tie isté produkty žalobca, napriek tomu, že mal priznané právo k ochranným známkam rovnakého znenia, nie je jeho konanie v súlade s dobrými mravmi súťaže, keď spolu s prihláškou ochrannej známky R. podal aj prihlášky pre ďalšie označenia, a to R. J. R. R. a R. J., ku ktorým nemá podľa tvrdenia žalobcu žiadne práva.
104. Z konania žalovaného 1/ a z jeho žiadostí adresovaných žalobcovi na zdržanie sa používania označenia R. s hrozbou prijatia opatrení a požiadavkou na stiahnutie výrobkov s takýmto označením z trhu vyplýva, že ju podal zo špekulatívnych dôvodov, a nie s cieľom jej známkovo-právneho využitia, ale len kvôli dosiahnutiu zisku a s úmyslom blokovať používanie tohto označenia, ktoré je predmetom práva žalobcu. Takéto špekulatívne konanie potvrdzuje aj to, že si žalovaný 1/ podal prihlášku označenia R. pre ochrannú známku s rovnakými tovarmi, ako ňou označuje svoje tovary žalobca. Z rozhodnutí ÚPV SR Banská Bystrica zo dňa 21.05.2015 predložených žalobcom vyplýva, že za neplatné boli vyhlásené aj ochranné známky č. XXXXXX a XXXXXX R. J. R. R. a R. J. z rovnakých dôvodov.
105. Podľa § 17 ods. 1 zák. č 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej Obch. zák.) v znení účinnom ku dňu podania žaloby predmetom práv patriacich k podniku je aj obchodné tajomstvo. Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.
106. Podľa § 19 cit. zák. právo k obchodnému tajomstvu trvá, pokiaľ trvajú skutočnosti uvedené v § 17.
107. Podľa § 44 ods.1 cit. zák. nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.
108. Podľa ods. 2, písm. b),c) a g) cit. ust. nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä: b) klamlivé označovanie tovaru a služieb, c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, g) porušovanie obchodného tajomstva.
109. Podľa § 46 ods. 1 cit. zák. klamlivým označením tovaru a služieb je každé označenie, ktoré je spôsobilé vyvolať v hospodárskom styku mylnú domnienku, že ním označený tovar alebo služby pochádzajú z určitého štátu, určitej oblasti alebo miesta alebo od určitého výrobcu alebo že vykazujú osobitné charakteristické znaky alebo osobitnú akosť. Nerozhodné je, či označenie bolo uvedené bezprostredne na tovare, obaloch, obchodných písomnostiach a pod. Takisto je nerozhodné, či ku klamlivému označeniu došlo priamo alebo nepriamo a akým prostriedkom sa tak stalo. Ustanovenia osobitného zákona platia obdobne.
110. Podľa § 47 ods. 1 cit. zák. vyvolanie nebezpečenstva zámeny je: a) použitie obchodného mena alebo osobitného označenia podniku, ktoré používa už právom iný súťažiteľ, b) použitie osobitných označení podniku alebo osobitných označení alebo úpravy výrobkov, výkonov alebo obchodných materiálov podniku, ktoré v zákazníckych kruhoch platia pre určitý podnik alebo závod za príznačné (napr. aj označenie obalov, tlačív, katalógov, reklamných prostriedkov), c) napodobenie cudzích výrobkov, ich obalov alebo výkonov, ibaže by išlo o napodobenie v prvkoch, ktoré sú už z povahy výrobku funkčne, technicky alebo esteticky predurčené, a napodobňovateľ urobil všetky opatrenia, ktoré od neho možno požadovať, aby nebezpečenstvo zámeny vylúčil alebo aspoň podstatne obmedzil, pokiaľ tieto konania sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným menom, osobitným označením alebo výrobkami alebo výkonmi iného súťažiteľa.
111. Podľa § 51 cit. zák. porušovaním obchodného tajomstva je konanie, ktorým konajúci inej osobe neoprávnene oznámi, sprístupní, pre seba alebo pre iného využije obchodné tajomstvo ( § 17), ktoré sa môže využiť v súťaži a o ktorom sa dozvedel: a) tým, že sa mu tajomstvo zverilo alebo inak stalo prístupným (napr. z technických predlôh, návodov, výkresov, modelov, vzorov) na základe jeho pracovného vzťahu k súťažiteľovi alebo na základe iného vzťahu k nemu, prípadne v rámci výkonu funkcie, na ktorú ho súd alebo iný orgán povolal, b) vlastným alebo cudzím konaním priečiacim sa zákonu.
112. Podľa § 53 Obch. zák. osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu
požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.
113. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne právne posúdil vec, keď dôkazy navrhované žalobcom síce vykonal, avšak tieto nesprávne vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie v tom, že žalovaný 1/ a 2/ sa nekalosúťažného konania vo vzťahu k žalobcovi nedopustili. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom vysloveným súdom prvej inštancie o tom, že by žalobca nemal aktívnu vecnú legitimáciu domáhať sa uloženia povinností žalovanému 1/ zdržať sa používania označení „R.“, „R. J. R. R.“ a „R. J.“, a to napriek tomu, že posúdil postavenie žalobcu a žalovaného 1/ ako súťažiteľov a zároveň konkurentov v hospodárskej súťaži na relevantnom trhu, keď žalovaný 1/ plánoval dovážať na slovenský trh výrobky označené ochrannou známkou „R.“ patriacou poľskému majiteľovi, na používanie ktorej mal žalobca ako oprávnený užívateľ nesporne jeho súhlas a keď si žalovaný 1/ zaregistroval okrem uvedenej ochrannej známky aj ďalšie dve označenia, a to „R. J. R. R.“ a „R. J.“, o ktorých preukázateľne vedel, že ich používa žalobca, čo potvrdila pri výsluchu aj prokuristka a spoločníčka žalovaného 1/. Bezprostredne po ich registrácii ÚPV SR žalobcu vyzval na upustenie od zasahovania do jeho práv vyplývajúcich mu z majiteľstva uvedených ochranných známok rovnako, ako aj najväčšieho odberateľa žalobcu, spoločnosť RAVEN a napriek tomu posúdil súd prvej inštancie takéto konanie žalovaného 1/ ako konanie, ktoré nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzal z toho, že žalovaný 1/ sa ochrany k ochrannej známke „R. J. R. R.“ a „R. J.“ pred ÚPV SR vzdal a tiež z toho, že neskôr ÚPV SR vyhlásil všetky tri uvedené slovné ochranné známky zaregistrované pre žalovaného 1/ v priebehu súdneho konania za neplatné.
114. Odvolací súd nesúhlasil ani s tým právnym názorom súdu, že by si žalovaný 1/ zaregistroval ochranné známky rovnakého znenia ako už existujúce ochranné známky pre iných majiteľov, a to dve z nich s ochranou pre územie Slovenskej republiky - „R. J. R. R.“ a „R. J.“ a E. “R.“ J. J. H. bez dosahu ochrany na územie Slovenskej republiky len preto, že si pripravoval vlastné podnikanie, pretože žalovanému 1/ nič nebránilo dať si zaregistrovať akékoľvek iné označenie, ktoré by nebolo úplne identické s označeniami prv používanými žalobcom. Na tomto špekulatívnom postupe žalovaného nič nemení to, že ochranná známka „R.“ bola pre územie Slovenskej republiky v rozhodujúcom čase podania prihlášok žalovaným 1/ ako označenie voľná, pretože dve označenia „R. J. R. R.“, „R. J.“ sa na území Slovenskej republiky používali žalobcom už od roku 2000 a príprava na používanie tretieho označenia
- „R.“ začala u žalobcu ešte v roku 2009, pričom na certifikáciu výrobku s označením R. mal žalobca od poľského majiteľa súhlas od roku 2012 a už od 15. februára 2013, po vydaní Certifikátu a Vyhlásení o zhode mal žalobca právo vyrábať jeho výrobok označený ako „R. X“, „R. 2“ a „R. X“, ktorý nebol s výrobkom poľského výrobcu s rovnakým označením totožný. Žalovaný 1/ pritom podal prihlášky na registráciu vyššie uvedených označení ako ochranných známok pre rovnakú triedu tovarov, ako vyrába a dováža žalobca, a to triedu XX medzinárodného triednika až po certifikácii výrobku „R. X“, „R. 2“ a „R. 3“ pre žalobcu dňa 04.03.2013. Prokuristka žalovaného 1/ pritom potvrdila, že tovary označené ochrannou známkou „R.“ chcel žalovaný 1/ odoberať z Poľska.
115. Odvolací súd preto nesúhlasí s tým právnym názorom súdu prvej inštancie, že by sa zo strany žalovaného nejednalo o konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď žalobca skorší vznik jeho práva na používanie uvedených označení, ktoré si žalovaný 1/ prihlásil ako ochranné známky dostatočne jasne preukázal a na svoje tvrdenia predložil dôkazy založené v spise. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že ochrannú známku č. XXXXXX R. má v medzinárodnom registri ochranných známok WIPO registrovanú pre územie Slovenska francúzska spoločnosť Icopal S.A. od 17.01.1968 a že poľská spoločnosť Icopal S.A. má ochrannú známku K registrovanú v Poľskej republike pod názvom „R.“ ako výrobca už od 22.03.2007. Obe tieto spoločnosti umožnili ako majitelia ochranných známok žalobcovi používať ich ochranné známky na tovaroch, ktoré žalobca dováža na územie Slovenskej republiky alebo ich vyrába, aj keď len ako označenia, ktoré nemuseli byť pre žalobcu ako ich držiteľa zapísané.
116. Nie je preto možné súhlasiť s tvrdením žalovaného 1/, že registrácia ochranných známok „R. J. J.“ a „R. J.“ nebola a nemôže byť otázkou posúdenia nekalosúťažného konania žalovaného 1/ vo vzťahu k žalobcovi napriek tomu, že sa ich ochrany žalovaný 1/ vzdal. Neurobil to totižto preto, že by skutočne nebol mal o účinkoch riadne registrovaných ochranných známok pre iného majiteľa aj na našom území vedomosť, čo vyplýva aj z výpovede prokuristky žalovaného 1/, ale preto, „R. J. R. R.“ a
„R. J.“bezprostredne ale preto, že mu nariadením predbežného opatrenia súd zakázal ich používanie. Aj preto žiadne práva majiteľa týchto ochranných známok nevykonával.
117. Vo vzťahu k uplatňovaniu práv z nekalosúťažného konania žalobcom voči žalovanému 1/ a k požiadavke pre zachovanie dobrých mravov hospodárskej súťaže platí zásada vytvorená už predvojnovou judikatúrou (napr. Sbírka rozhodnutí NS - Vážny - č. 8856, 10521, 11397), z ktorej vychádza aj súčasná judikatúra, a to, že výkon formálneho známkového práva sa nesmie priečiť zásade hmotného práva, vyjadrenej v § 44 ods. 1 Obch. zák., a teda, že aj používanie zapísanej ochrannej známky môže byť konaním proti dobrým mravom súťaže, a preto konaním nekalým. Za používanie v zmysle vyššie uvedeného je treba považovať nielen označovanie tovarov ochrannou známkou, ale používaním sú aj úkony majiteľa ochrannej známky, v ktorých sa o ochrannú známku opiera, ňou argumentuje a z titulu jej majiteľstva, robí právne kroky voči iným osobám, smerujúce k ochrane tejto známky a práv z nej vyplývajúcich. ( pozri Rozsudok Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 3 Cmo 589/2000 z 21.06.2002)
118. V prejednávanej veci je pritom irelevantné, že žalovaný 1/ ním prihlásené ochranné známky nikdy nevyužíval, keď predtým a ani potom v stavebníctve vôbec nepodnikal. Konateľka žalovaného 1/ podnikala v tom čase ako fyzická osoba len s predajom oblečenia. Dôkazom o tom, že si dal žalovaný 1/ registrovať ochranné známky v zlej viere je tá skutočnosť, že všetky tri ochranné známky už boli medzitým na návrhy žalobcu podané bezprostredne po doručení mu výziev žalovaným 1/ na upustenie protiprávneho konania dňa 09.05.2014 vyhlásené ÚPV SR za neplatné z tohto istého dôvodu. Absencia dobrej viery bola potvrdená aj v rozhodnutí predsedu ÚPV SR sp.zn. POZ 321-2013/OZ 235605 II/19-2016 zo dňa 07.03.2016, ktorý záver opätovne potvrdil ÚPV SR aj v liste zn. POZ 321-2013 zo dňa 13.10.2016, ktorým odmietol podnet žalovaného 1/ na preskúmanie uvedeného rozhodnutia mimo odvolacie konanie, pričom v prípade ochranných známok R. J. a R. J. R. R. dokonca samotný žalovaný 1/ rozklad proti rozhodnutiu ÚPV SR ani nepodal.
119. Žalobca v konaní preukázal viacerými listinnými dôkazmi, že ako člen medzinárodnej skupiny ICOPAL dovážal a distribuoval tovar vyrobený francúzskou spoločnosťou Icopal S.A. s ochrannou známkou R. na územie Slovenskej republiky už od roku 2000, pričom tovary označené touto ochrannou známkou umiestňuje na trhu Slovenskej republiky so súhlasom majiteľa ochrannej známky R. v súlade s § 15 Zákona o ochranných známkach, preto nepotrebuje na jej používanie žiadnu licenciu. Žalobca je tak oprávneným užívateľom označení „R.“ a „R. J.“ na tovare, ktorý na slovenský trh dodáva od roku 2002, pričom francúzska spoločnosť Icopal S.A. je majiteľom medzinárodnej ochrannej známky R. pre tovary v triedach X,XX,XX a XX medzinárodného triednika s právom prednosti od 06.09.1967 a žalobca je oprávneným užívateľom pre tovary v triedach XX a XX, okrem iného izolačné materiály, stavebné materiály, asfalt. 120. Vzhľadom k tomu, že obe uvedené označenia používa žalobca pre ním dovážané tovary na územie Slovenskej republiky skôr ako si ich dal registrovať žalovaný 1/, svedčí žalobcovi nesporne právo priority, ktoré sa vťahuje nielen na ochranné známky, ale aj na označenia používané držiteľmi tovarov pri dispozícii s nimi, čo súd prvej inštancie vôbec nevzal pri posudzovaní nekalosúťažného konania žalovaným 1/ vo vzťahu k žalobcovi do úvahy. Nesprávne tak posúdil existenciu základných zákonných predpokladov generálnej klauzuly nekalej súťaže upravených v § 44 Obch. zák. a na ňu nadväzujúcich skutkových podstát upravených v § 46 a § 47, v nadväznosti na § 53 Obch. zák., ktorých naplnenie zo strany žalovaného 1/ nijako neposúdil.
121. Absolútne nesprávne posúdil aj používanie označenia „R.“ žalobcom, certifikácia ktorého sa u žalobcu pripravovala už od roku 2009, na ktoré tvrdenia predložil žalobca viaceré listinné dôkazy, najmä však súhlas poľského výrobcu tovaru označovaného ochrannou známkou R. na certifikáciu výrobku vyrábaného žalobcom, avšak s so zhodným slovným znením, ale aj Zmluvu uzatvorenú so spoločnosťou VUIS-CESTY s.r.o. zo dňa 10.08.2012, na základe ktorej prebehla inšpekcia vo februári 2013 a následne bol vydaný Certifikát a Vyhlásenie o zhode pre tri varianty systému „R.“. Výrobcom všetkých troch variantov je podľa udelených Certifikátov žalobca napriek tomu, že žalovaný túto skutočnosť namietal aj v jeho vzájomnom návrhu, o ktorom bolo následne súdne konanie pre späťvzatie zastavené. Žalobcom certifikovaný a vyrábaný variant tovaru „R. 1“ je tvorený kombináciou penetračno-adhézneho náteru „R. J. R. R.“ s asfaltovými pásmi „R.“ a asfaltovým betónom, ktorý systém žalobca propagoval v odbornej tlači a na špecializovaných konferenciách s úmyslom vzájomne podporiť jeho predaj a zaradil ho aj do svojho ponukového listu, podľa ktorého ho od roku 2013 dodáva na trh v Slovenskej republike.
122. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný 1/ vyrába svoj vlastný systém „R. 1, 2 a 3 ako izolačný systém vozoviek určený pre mosty zložený zo základnej vrstvy - náter, izolačnej vrstvy - asfaltový pás a ochrannej vrstvy - asfaltový betón práve vo variantoch „R. X,X a X“, ktoré sa líšia od stavebného výrobku - asfaltový pás s označením „R.“ vyrábaného poľským výrobcom Icopal S.A. základnou vrstvou. Je pritom treba poukázať na to, že certifikačný proces pri zavádzaní nových tovarov žalobcom na slovenský trh a ani ich označovanie žalobcom nemá, pokiaľ má platný certifikát vnútropodnikovej kontroly, legálnosť ktorého kontrolujú iné správne orgány a nie súd, s nekalosúťažným konaním žalovaného 1/ nič spoločné.
123. Faktom je, že dovtedy, kým má žalobca platný certifikát na označovanie výrobkov - izolačného systému mostoviek „R. 1, 2 a 3“, na základe ktorého nadobudol právo označovať výrobky týmito označeniami so značkou zhody a tieto uvádzať na trh Slovenskej republiky, nemôže sa jednať o protiprávnu ponuku a ani o neplatne certifikovaný výrobok tak, ako to žalovaný 1/ v konaní tvrdil.
124. Z uvedených dôvodov preto právne neobstojí ani právny názor súdu, ktorý korešponduje s tvrdením žalovaného 1/ aj v jeho vyjadrení k odvolaniu o tom, že by bol žalobca navrhnutým zdržovacím výrokom koncipoval svoj nárok tak široko, že by súd zasahoval jeho akceptáciou do práv žalovaného 1/ na jeho legálne podnikanie, keďže ani prípadným budúcim použitím týchto vyššie uvedených označení „R.“, „R. J. R. R.“ a „R. J.“ patriacich prednostne žalobcovi by sa podnikanie žalovaného legálnym nestalo. V prípade, že by žalovaný získal licenciu na dovážanie, prípadne na výrobu vyššie uvedených výrobkov od majiteľov vyššie uvedených ochranných známok, nastala by úplne iná situácia, ktorá nie je v súčasnosti aktuálna a rovnako nie je aktuálna ani situácia, že by mohol žalovaný 1/ získať práva podľa § 15 ods.1 Zákona o ochranných známkach, ktoré predpokladajú rovnako umiestňovanie výrobkov označovaných vyššie uvedenými ochrannými známkami na trh len so súhlasom ich majiteľov. Pokiaľ žalovaný takýto súhlas dosiahne, jeho konanie nemá prečo byť od toho momentu protiprávnym.
125. Na rozdiel od žalovaného 1/, nie je možné absolútnym spôsobom zakázať používať označenie „R. J. J.“, „R. J.“ a „R.“ žalobcovi, pretože je ich oprávneným užívateľom na rozdiel od žalovaného 1/, ktorý takýto súhlas od majiteľov ochranných známok zhodného označenia nemá a napriek tomu ich mieni tak, ako to sám opakovane deklaroval používať v budúcnosti. Ustanovenie § 15 ods.1 ZOZ síce upravuje, že majiteľ ochrannej známky nie je oprávnený zakázať tretím osobám používanie jeho ochrannej známky na tovaroch, ktoré boli s touto ochrannou známkou uvedené ním alebo s jeho súhlasom na trh v štáte tvoriacom Európsky hospodársky priestor, avšak žalovaný takouto treťou osobou na rozdiel od žalobcu nie je. Nie každá osoba, ako to nesprávne vykladá žalovaný 1/, ale len tá, ktorá má súhlas majiteľa ochrannej známky, pričom žalovaný ňou nesporne nie je, môže tieto ochranné známky používať na tovaroch, ktoré boli s nimi uvedené na trh v iných členských štátoch Európskeho spoločenstva. Zdržanie sa používania ochrannej známky „R.“ na legálne nadobudnutý tovar neplatí.
126. Tvrdenie žalovaného 1/, že žalobca v rozhodnom čase nemal absolútne žiadne práva k označeniu „R.“ nie je z uvedených dôvodov pravdivé, pretože mal právo priority používať so súhlasom majiteľov ochranných známok tieto ako držiteľ pre neho nezapísaných označení na relevantnom trhu Slovenskej republiky, ktoré právo žalovaný 1/ nemal. Tá skutočnosť, že sa stal žalobca majiteľom slovnej ochrannej známky „R.“ pod č. OZ XXXXXX s dňom podania prihlášky 11.03.20015 a dňom zápisu do registra ÚPV SR od 29.09.2016 pre tovary zatriedené do tried XX a XX ho oprávňuje aj na uplatnenie si práv majiteľa ochrannej známky, čo však v tomto konaní nežiadal, aj keď to jeho postavenie ako oprávnenej osoby len posilňuje. Na používanie tejto ochrannej známky už po jej registrácii ÚPV SR odo dňa 29.09.2016 žiaden súhlas od poľského majiteľa totožnej ochrannej známky nepotrebuje. Rovnako sa v takomto prípade § 15 ZOZ pre tovary, ktoré uvádza pod touto ochrannou známkou neaplikuje.
127. Dovtedy, kým trvá hrozba zo strany žalovaného 1/ v tom, že bude vyššie uvedené označenia používať a že v úsilí dovážať tovary označené vyššie uvedenými označeniami mieni pokračovať, príp. inak s nimi disponovať, čo tvrdí v priebehu celého súdneho konania a aj vo vyjadreniach k odvolaniu, existuje dôvodná obava na strane žalobcu, že k takémuto konaniu môže dôjsť, aj keď nemusí ísť o sústavné porušovanie. Ak existuje, čo aj len hypotetická možnosť do budúcna, že sa zo strany žalovaného1/ môže protiprávne konanie zopakovať, je v takomto prípade na mieste práve zdržovací nárok, ktorý v tomto štádiu konania plní preventívnu povahu, pretože smeruje nielen proti doterajšiemu nekalosúťažnému konaniu žalovaného 1/, ktorý porušil skoršie práva žalobcu na označenie
tovarov označeniami „R.“, „R. J. R. R.“ a „R. J., ale smeruje aj do budúcna, preto sa žalobca môže domáhať zdržovacieho nároku, ako jedného z nárokov upravených v § 53, aby súd rušiteľovi zakázal určité konanie s cieľom zabrániť ďalšiemu ohrozovaniu alebo poškodzovaniu žalobcu nekalosúťažným konaním žalovaného 1/.
128. Je to práve registrácia ochranných známok „R. J. J.“, „R. J.“ a „R.“ žalovaným 1/, ktorá nekalosúťažné konanie vo vzťahu k žalobcovi založila, a to bez ohľadu na to, že sa žalovaný 1/ ochrany k nim vzdal až potom, ako žalobca podal na Úrad návrh na určenie neplatnosti všetkých troch ochranných známok, ktoré si žalovaný 1/ nesporne zaregistroval v zlej viere a zároveň tak urobil až potom, ako bolo súdom voči nemu nariadené predbežné opatrenie. Žiadne práva majiteľa týchto ochranných známok nevykonával len preto, že na to nemal žiaden čas. Stihol však ako majiteľ ochranných známok vyzvať žalobcu na nepoužívanie označení totožných s jeho ochrannými známkami, na stiahnutie tovarov nimi označených z trhu a hlavne na zaplatenie sumy 20.000,- Eur primeraného zadosťučinenia, ktorého výšku zvýšil v priebehu mesiaca apríl 2014 na sumu 30.000,- Eur. Z akých podkladov pri stanovení výšky primeraného zadosťučinenia vychádzal, keď žiaden tovar označený jeho ochrannými známkami nestihol ani doviezť a ani vyrobiť v konaní nezdôvodnil. Keďže nemal žiadne kontrakty pre tovar, ktorý mal byť označený registrovanými ochrannými známkami a ani žiaden tovar zatriedený do triedy XX medzinárodného triednika nevyrábal, nedovážal a ani s nim nedisponoval, je jeho registrácia označení dovtedy používaných žalobcom pre neho čisto špekulatívna s jediným cieľom, a to dosiahnuť od žalobcu ním požadovanú sumu 30.000,- Eur pod hrozbou, že ochranné známky predá inej osobe a že protiprávne používanie označení zameniteľných s jeho ochrannými známkami oznámi Colnému úradu, čo by zásadným spôsobom skomplikovalo podnikanie žalobcu.
129. Iná by bola situácia, keby bol žalovaný 1/ upustil od protiprávneho konania a bol by sa vzdal ochranných známok predtým, než podal žalobca na súd návrhy na nariadenie predbežného opatrenia a žalobu, ale aj návrhy na vyhlásenie neplatnosti ochranných známok pre ich registráciu žalovaným 1/ v zlej viere a bez toho, že by neprebehlo súdne konanie. K žiadnej dohode medzi žalovaným 1/ a žalobcom napriek snahe žalobcu pred podaním žaloby však nedošlo. Nie je preto možné v žiadnom prípade hovoriť o dobrovoľnom vzdaní sa práv žalovaného 1/ k ochranným známkam, keď tak urobil výlučne na základe súdneho rozhodnutia.
130. O takýto prípad sa však v prejednávanej veci nejedná, preto musel odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1., písm. c) CSP voči žalovanému 1/ zrušiť a vec mu vrátiť podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie, keďže nie je účelné, aby odvolací súd doplnil dokazovanie, ktoré ohľadom primeraného zadosťučinenia uplatneného voči žalovanému 1/ súd prvej inštancie zatiaľ nevykonal.
131. V ďalšom konaní bude musieť súd prvej inštancie vyhodnotiť všetky podstatné náležitosti nekalosúťažného konania opakovane, nielen tú skutočnosť, že žalobca a žalovaný 1/ sú súťažiteľmi na relevantnom trhu, ale aj konanie žalovaného 1/, ktoré konaním v súlade s dobrými mravmi súťaže evidentne nebolo, keď si dal zaregistrovať ako ochranné známky úplne identické označenia prv používané žalobcom s jediným úmyslom použitia jeho ochranných známok na zabránenie dodávkam tovaru označovaných zhodnými označeniami žalobcom, pričom takéto konanie bolo nesporne spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu. Stačí pritom, že u žalobcu a u jeho odberateľov vyvolal stav právnej neistoty o práve žalobcu naďalej označovať ním dodávané výrobky. Pritom si mohol zvoliť ako slovné ochranné známky akékoľvek iné označenia, čo neurobil. Z jeho konania tak nesporne vyplýva, že jeho úmyslom bolo ťažiť z pozície žalobcu, ktorú dosiahol dovtedy na relevantnom trhu pri predaji tovaru nevyhnutného pre výstavbu ciest, dialníc a mostov, pre ktoré bol výhradným dovozcom a neskôr aj výrobcom pre územie Slovenskej republiky práve žalobca a rovnako sa snažil ovplyvňovať aj správanie jeho najväčšieho odberateľa, a to spoločnosti RAVEN, ktorého vyzval na to, aby prestal so žalobcom obchodovať. Tým, že mu oznámil výlučné vlastníctvo, aj keď v tom čase protiprávne registrovaných ochranných známok, o čom odberateľ žalobcu, spoločnosť RAVEN a.s. vedieť nemohla, vyvolal minimálne obavu, ako bude jeho odber výrobkov od žalobcu ďalej pokračovať. Na upustenie od používania označení vyzval aj žalobcu, pričom od neho žiadal zaplatiť sumu 20.000,- Eur a neskôr 30.000,- Eur s vyhrážaním, že začne rokovať o predaji ochranných známok s inými osobami a oznámi porušovanie jeho práv k ochranným známkam aj colným orgánom.
132. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, čo viedlo súd prvej inštancie k záveru, že vyššie opísané konanie žalovaného 1/ je konaním v podnikateľských kruhoch slušným, keď aj ÚPV SR sám v jeho rozhodnutiach dospel k opačnému názoru, čo viedlo v konečnom dôsledku k tomu, že práve z dôvodu zlej viery vyhlásil Úrad, a to bez ohľadu na to, že sa žalovaný 1/ ochrany u dvoch svojich známok vzdal, ich neplatnosť. Podstatný je tak aj dôsledok takýchto rozhodnutí, keď sa na takéto, v zlej viere registrované ochranné známky, od začiatku hľadí akoby nikdy registrované neboli. Konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže je pritom evidentné aj z listinných dôkazov predložených žalobcom už k žalobe, a teda bez ohľadu na to, že ho takto vyhodnotil aj správny orgán.
133. Vzhľadom k tomu, že jedným z nárokov podľa § 53 Obch. zák. je okrem zdržovacieho nároku, ktorý je v prejednávanej veci uplatnený žalobcom dôvodne, aj nárok na zaplatenie primeraného zadosťučinenia, vyhodnotí súd prvej inštancie primeranosť výšky žalobcom uplatnenej sumy na základe všetkých skutočností, ktoré mali za následok nekalosúťažné konanie žalovaného 1/ a v nadväznosti na zistenia rozhodne aj o výške žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie primeraného zadosťučinenia.
134. Pokiaľ ide o nárok uplatnený žalobcom voči žalovanému 2/ považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že ani právny názor súdu prvej inštancie o tom, že sa žalobcovi v konaní nepodarilo preukázať, že žalovaný 2/ porušil obchodné tajomstvo žalobcu s poukazom na § 51 Obch. zák. tým, že žalovanému 1/, ktorého ovládajú jemu blízke osoby poskytol informácie o výrobkoch, s ktorými obchoduje žalobca a že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie takejto žaloby, nie je správny.
135. Navrhnúť použitie jedného alebo viacerých z právnych prostriedkov ochrany proti nekalej súťaži podľa § 53 až 55 Obch. zák. z dôvodu porušenia obchodného tajomstva podľa § 51 môže nielen ten súťažiteľ, ktorého právo na obchodné tajomstvo bolo porušené, ale všetky tie osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené vo všeobecnosti.
136. Predpokladom vyzradenia obchodného tajomstva zo strany konajúcej osoby je predchádzajúci prístup tejto konajúcej osoby k obchodnému tajomstvu. Obchodný zákonník v tomto smere rozlišuje podľa toho, či sa konajúca osoba k predmetu obchodného tajomstva dostala oprávnene alebo neoprávnene. Vyzradenie obchodného tajomstva zo strany konajúcej osoby musí byť neoprávnené, teda bez povolenia súťažiteľa - nositeľa práv k predmetu obchodného tajomstva. Na druhej strane na naplnenie skutkovej podstaty porušenia obchodného tajomstva netreba preukazovať účel konajúcej osoby, pre ktorý obchodné tajomstvo vyzradila, odplatnosť či bezodplatnosť vyzradenia, zavinený charakter jej konania, ba dokonca ani jeho znalosť protiprávnosti svojho konania. Nevyžaduje sa ani to, aby vyzradenie obchodného tajomstva malo za následok vznik skutočného prospechu tretej osobe. Rozhodujúci je objektívny výsledok - porušenie obchodného tajomstva.
137. Pri posudzovaní existencie zákonných predpokladov nekalosúťažného konania v zmysle § 44, v nadväznosti na § 51 a § 17 Obch. zák. je to, že sa žalovaný ako bývalý vedúci zamestnanec žalobcu v období od 01.10.2005 do 31.12.2011 v pozícii obchodno-technického zástupcu pre Slovenskú republiku pri plnení svojich pracovných povinností pre žalobcu podieľal na prípravných prácach týkajúcich sa certifikácie systému R. vrátane R. 1 v kombinácii s náterom R. J. R. v konaní žalobcom preukázané dostatočne. Zúčastňoval sa aj recertifikácii produktu R. J. v roku 2007 a ponuky tohto produktu ďalším potencionálnym zákazníkom žalobcu. Prichádzal tak do kontaktu s produktmi žalobcu označovanými všetkými troma označeniami R., R. J. a R. J. R. a podieľal sa na ich umiestňovaní na trh. Podľa záznamov žalobcu predal počas pôsobenia u žalobcu spolu 12 770 l produktu R. J..
138. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu voči žalovanému 2/ je tak relevantné to, že nielen R. bolo označenie s ktorým prišiel žalovaný 2/ do kontaktu a ktoré označenie neskôr využil pre svoj prospech žalovaný 1/, ale prišiel do kontaktu aj s ostatnými dvomi označeniami, a preto veľmi dobre vedel, že ich žalobca používal už predtým, než začal u neho vo vedúcej pozícii pracovať.
139. Z čl. VII. posledný bod pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 2/ dňa 01.10.2005 vyplýva, že sa v nej zaviazal zachovávať mlčanlivosť o obchodných, finančných, výrobných, technických, organizačných a iných skutočnostiach, o ktorých sa v súvislosti s výkonom funkcie dozvedel a ktoré majú zostať utajené. Zaviazal sa tiež k mlčanlivosti o obchodnej a bilančnej situácii zamestnávateľa a k tomu, že bude dbať, aby tieto skutočnosti nedostali do rúk nepovolané osoby a že bude zachovávať mlčanlivosť o týchto skutočnostiach aj po skončení pracovného pomeru. Toto
ustanovenie sa netýka skutočností oficiálne publikovaných zamestnávateľom. Že si zmluvné strany v tejto zmluve dohodli dôsledky podľa ustanovení Zákonníka práce nie je sporné. Obsahom tejto dohody je však povinnosť zachovávať mlčanlivosť aj podľa § 17 Obch. zák., ktorá je zhodná, pričom dôsledky porušenia povinností vyplývajúcich z § 17 Obch. zák. ani nemusia byť zmluvne dohodnuté, keďže vyplývajú pre každého, kto s obchodným tajomstvom prichádza do styku v rámci hospodárskej súťaže, bez ohľadu na to, či je alebo nie je podnikateľ, priamo z Obchodného zákonníka.
140. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym posúdením konania žalovaného 2/ ako konania, ktorým nedošlo k porušeniu obchodného tajomstva, pretože z jeho konania nesporne vyplýva, že skutočnosti, ktoré tvorili predmet obchodného tajomstva, porušil. Podľa § 17 zákona obchodné tajomstvo totiž tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej či technickej povahy bez rozdielu a bez potreby ich precizovať. Ak sa žalovaný 2/ ako zodpovedná osoba zúčastňoval na certifikácii výrobkov predávaných žalobcom na celom území SR označovaných už v čase vzniku pracovného pomeru u žalobcu označeniami R. J. a R. J. R., musel vedieť o všetkých pre obchod dôležitých údajoch, ktorými boli nielen zoznamy tovarov, zoznamy zákazníkov, cenové kalkulácie, cenníky, zmluvy, ale aj stratégie uplatňované v obchodnom rokovaní.
141. Musel mať poznatky aj o technologických procesoch produktov predávaných žalobcom, ako aj o tých, ktoré len mienil vyrábať a na ktoré pripravoval certifikačný proces. Takýmto výrobkom mal byť aj R., pričom poznatky o ňom zisťoval u poľského výrobcu ICOIPAL S.A., o čom svedčí e-mailová komunikácia žalovaného 2/ s poľským zamestnancom. Mal tak nesporne vedomosť aj o osobitnom priebehu certifikácie, ktorému predchádzalo posudzovanie nového výrobku, ako aj Vyhlásenie o zhode, inak by žalobca nový výrobok nemohol uviesť na trh, a teda o skutočnostiach výrobnej povahy, ale aj technickej povahy, ktoré predstavujú najrozmanitejšie drobnejšie zlepšenia oproti súčasnému stavu techniky a tiež nové poznatky, ktoré nesporne súviseli s podnikom žalobcu a mali pre neho skutočnú materiálnu, ako aj nemateriálnu hodnotu.
142. Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného 2/, že o výrobku označenom žalobcom ako R. sa mohol každý dozvedieť z internetu tak, ako to zistila aj jedna z prokuristiek a dcéra žalovaného 2/, pretože ho vyrábal už pred certifikáciou u žalobcu poľský výrobca pod tým istým označením a teda, že informácie o ňom boli v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, pretože výrobok, ktorý žalobca certifikoval pod označením R. 1, 2 a 3, nie je taký istý, ako výrobok vyrábaný pod označením R. v Poľsku dcérskou spoločnosťou ICOPAL, S.A., preto nemôžu byť jeho tvrdenia pravdivé. Žiadne informácie o výrobku, ktorý žalobca certifikoval pod označením R. 1, 2 a 3 neboli v čase pred jeho certifikáciou, a už vôbec nie počas výkonu zamestnania žalovaného 2/ u žalobcu v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné. O bežnú dostupnosť určitých informácií by šlo najmä vtedy, keď sa s nimi možno oboznámiť v odbornej literatúre, ktorá je bežne dostupná, príp. na konferenciách.
143. Odvolací súd je toho právneho názoru, že žalobca ako podnikateľ prejavil vôľu všetky vyššie uvedené skutočnosti utajovať a zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie vo vzťahu k žalovanému 2/ aj zabezpečil. Vôľa podnikateľa smerujúca k tomu, aby určité skutočnosti boli utajené, môže byť vyjadrená nielen v písomnej forme, ale aj v ústnej, a to priamo poučením pracovníka alebo nepriamo, faktickým konaním, napr. osobitným režimom zaobchádzania s takýmito skutočnosťami. Môže byť vyjadrená aj veľmi všeobecným spôsobom napr. pri vstupnom pohovore zamestnávateľ požaduje, aby zamestnanec dodržiaval mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach významných pre podnik. Za všeobecný predmet obchodného tajomstva treba pokladať aj také informácie, ktoré vytvoril zamestnanec v rámci plnenia svojich pracovných povinností v podniku a za jeho prostriedky a o ktorých zamestnávateľ ešte ani nevie. Ak určitý údaj má podľa vôle podnikateľa ako účastníka hospodárskej súťaže zostať utajený a zároveň spĺňa podmienku skutočnej, alebo aspoň potenciálnej, materiálnej alebo nemateriálnej hodnoty, možno predpokladať, že je to práve preto, lebo je použiteľný v súťaži.
144. Odvolací súd je toho právneho názoru, že žalovaný 2/ sa síce aj v dohode o skončení pracovného pomeru zaviazal zachovávať mlčanlivosť o výrobných, obchodných a organizačných skutočnostiach, ktoré majú zostať dôverné, avšak tento záväzok tak, ako to vyplynulo zo žalobcom predložených dôkazov nedodržal a obchodné tajomstvo, o ktorom sa dozvedel počas výkonu práce u žalobcu, porušil.
145. Dopustil sa tak nekalosúťažného konania, o čom svedčí nielen to, že k založeniu spoločnosti žalovaného 1/ došlo v roku 2011, kedy už žalovaný 2/ zrejme vedel, že s ním žalobca ukončí z
organizačných dôvodov pracovný pomer, ale najmä preto, že ju založili osoby spriaznené so žalovaným 2/ a zároveň osoby jemu blízke, keďže žalovaný 2/ je manželom konateľky a otcom dvoch spoločníčok, ktoré sú jeho dcérami. Nie je zanedbateľné ani to, že manželka žalovaného 2/ dovtedy podnikala ako fyzická osoba v predmete predaja oblečenia a so stavebnými výrobkami zaradenými do triedy XX medzinárodného triednika ako ani s činnosťou v stavebníctve nemala nič spoločné. Ochranné známky si pritom žalovaný 1/ registroval výlučne pre tie isté tovary, na akých ich používajú spoločnosti zo skupiny ICOPAL, najmä však žalobca. V spoločnosti žalovaného1/ nebol do predmetu činnosti odbor stavebníctva zaradený a nebola určená ani žiadna osoba, ktorá by bola zodpovedná za hoc prípadnú obchodnú činnosť týkajúcu sa asfaltových pásov určených na mosty, cesty a diaľnice, s ktorými hlavne mienil žalovaný 1/ tak, ako to vypovedala jeho prokuristka, podnikať. Jediný, kto mal o tomto predmete podnikania veľmi podrobné informácie bol však žalovaný 2/.
146. Z e-mailovej komunikácie p. A.. H. F. adresovaného p. K. Y. zo dňa 13.05.2014 vyplýva, že A.. H. F. telefonicky kontaktoval E. H. - žalovaný 2/ vo veci ochrannej známky na výrobok R. dňa 28.04.2014 a opakovane 07.05.2014, kedy mu oznámil, že jeho manželka je držiteľom ochrannej známky (reálne to bol žalovaný 1/) a že je potrebné, aby to so žalobcom spoločnosť RAVEN riešila. Aj z výpovede svedka A.. H. F. vyplynulo, že žalovaný 2/ o tom, že jeho manželka si dala chrániť označenie R., o ktorom žalovaný 2/, ako o výrobku vyrábaného žalobcom pod označením „R.“, vedel. 147. Presvedčenie žalovaného 2/ o tom, že žalobca nemal v čase, kedy u neho pracoval záujem obchodovať s výrobkom „R.“ a že o zásadnej zmene postoja žalobcu v tejto otázke a o jeho snahe o uvedenie výrobku „R.“ na trh v Slovenskej republike, ktorá sa začala až v roku 2013 objektívne nemohol vedieť, keďže pracovný pomer žalovaného 2/ u žalobcu skončil už 31.12.2011 nevychádza z reality, ktorá bola iná, pretože o začatí certifikácii hydroizolačných materiálov, na ktorej sám pracoval musel vedieť. Navyše nič to nemení na tom, že informácie, ktoré o certifikovaných výrobkoch pri ich recertifikácii, ale aj pri certifikácii nového výrobku vyrábaného žalobcom, ktoré nesporne získal počas pracovného pomeru u žalobcu mohol odovzdať žalovanému 1/ tak, ako to vyplynulo zo všetkých rozhodujúcich skutočností, ako aj z Pokynov generálneho riaditeľ žalobcu vydaných v roku 2009 len on, keďže veľmi dobre vedel, že sám tieto informácie pre seba použiť nemôže, pretože sa na dodržaní obchodného tajomstva a na mlčanlivosti o ňom so žalobcom dohodol.
148. Faktom je, že žalobca iné, než nepriame dôkazy, v prípade preukazovania porušenia obchodného tajomstva predložiť nemôže Ak by bol súd prvej inštancie vyhodnotil dôsledne tvrdenia žalobcu a ním predložené dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, bol by zistil, že jediný motív žalovaného 2/ pre jeho konanie bol ten, aby prostredníctvom žalovaného 1/ získal do jeho vlastníctva označenia používané žalobcom napriek tomu, že žiadnu výrobu a ani distribúciu tovarov, ktoré by neskôr získanými ochrannými známkami žalovaný 1/ označoval ani nepripravoval a tak, ako to vyplynulo z konania žalovaného 1/, bezprostredne po získaní majiteľstva k ochranným známkam, úplne rovnakého slovného znenia, aké používal ako nezapísané označenia žalobca, podnikol on sám, ale aj žalovaný 1/ všetky dostupné kroky na to, aby žalobcovi ďalšiu činnosť, v ktorej by mohol používať dovtedy používané označenia, znemožnil. Tvrdenie prokuristky žalovaného 1/ R. H. o rozširovaní podnikateľských aktivít žalovaného 1/ v jej svedeckej výpovedi posúdil sám súd ako nedôveryhodnú. Žalovaný 1/ si zo všetkých možných označení, ktoré si mohol zvoliť, zvolil práve tri konkrétne označenia používané žalobcom, o ktorých musel žalovaný 2/ vedieť, čo vyplynulo aj z výpovede prokuristky žalovaného 1/, keď potvrdila, že so so žalovaným 2/ konzultovala a pritom ju neupozornil, že označenia, ktoré chce dať pre žalovaného 1/ registrovať používa žalobca, ktorý bol jeho zamestnávateľom.
149. Je skutočne veľmi nepravdepodobné tak, ako to žalobca tvrdil v konaní, že by sa manželka/dcéra nerozprávala alebo neradila so svojim manželom/otcom o zamýšľanom rozšírení obchodných aktivít do segmentu, v ktorom manžel a otec dlhodobo pracoval a je v ňom odborníkom o to viac, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že po zápise ochranných známok žalovaný 2/ o tejto veci opakovane komunikoval so žalobcom a aj s najväčším odberateľom žalobcu. Svedčí o tom aj odoslanie listu žalovaného 1/, o ktorom žalovaný 2/ vedel predtým, než bol doručený adresátovi - spoločnosti RAVEN, a.s., čo vyplýva z výpovede A.. H. F. zo dňa 20.06.2017.
150. Aj zo svedeckej výpovede A.. K. Y., J.. na pojednávaní dňa 03.05.2017 vyplýva, že v marci 2014 kontaktoval žalovaný 2/ žalobcu s tým, že žalovaný 1/ má ochrannú známku R. a žiadal, aby to žalobca s ním vyriešil. Zdôraznil, že všetky jeho kontakty so žalovaným 1/ v tom čase boli len cez žalovaného žalovaný 2/ ozval s urgenciou riešenia tohto problému. Bol to žalovaný 2/, ktorý sa mu telefonicky ozval
s urgenciou riešenia tohto problému potom, ako žalobca na výzvu žalovaného 1/ v apríli 2014, v ktorej žalobcu upozornil na to, že má registrovanú ochrannú známku R. a žiadal zaplatiť sumu za použitie tohto označenia a keďže žalobca hneď nereagoval.
151. Tvrdenie prokuristky žalovaného 1/ o rozširovaní jeho obchodných aktivít bez toho, aby existoval akýkoľvek dôkaz o takomto zámere pôsobí nepresvedčivo, a to aj s prihliadnutím na výpoveď A.. H. F. zo dňa 20.06.2017. Žalovaný 1/ podľa svedeckej výpovede prokuristky žalovaného 1/ chcel odoberať tovary od poľskej spoločnosti ICOPAL S.A., pričom zamestnancov tejto spoločnosti poznal z pripravovanej certifikácie výrobku žalobcu R. len žalovaný 2/.
152. Žalobca tak preukázal jeho zámer začať obchodovať s výrobkom „R.“, ktorý sa datuje už od roku 2009, kedy žalovaný 2/ bol ešte jeho zamestnancom a preukázal aj to, že tvoril jeho obchodné tajomstvo. Pracovná zmluva žalovaného 2/, ako aj e-mailová komunikácia vrátane svedeckej výpovede a dohody o skončení pracovného pomeru žalovaného 2/ u žalobcu preukazujú to, že žalobca mal už do 31.12.2011, kedy žalovaný 2/ ukončil u neho pracovný pomer, záujem o obchodovanie s výrobkom „R.“ a sporné nie je ani to, že by práve informácia o jeho zámere začať obchodovať s ním nemala tvoriť obchodné tajomstvo žalobcu.
153. Žalovaný 2/ je tak subjekt, ktorý sa dopustil nekalej súťaže, pretože ako bývalý zamestnanec žalobcu - súťažiteľa inej osobe, a to žalovanému 1/ neoprávnene oznámil a sprístupnil obchodné tajomstvo, ktoré žalovaný 1/ využil pre seba. Záväzok mlčanlivosti žalovaného 2/ o týchto, pre žalobcu dôležitých informáciách týkajúcich sa jeho nového výrobku, označovaného R. 1 -3 tvoriaceho nesporne predmet jeho obchodného tajomstva však trval len dovtedy, kým sa skutočnosti, na ktoré sa obchodné tajomstvo vzťahovalo, nestali sa všeobecne známymi, a teda dovtedy, kým podľa vôle žalobcu ako podnikateľa zostali utajené.
154. Ochrana obchodného tajomstva, na rozdiel od niektorých iných práv k nehmotným statkom, nie je viazaná presne vymedzenou lehotou. Táto ochrana sa končí v okamihu, keď zanikne niektorý z predpokladov ochrany, a teda keď sa skutočnosti tvoriace pôvodne obchodné tajomstvo stali bežne dostupnými a keď žalobca ako podnikateľ prestal prejavovať vôľu na utajenie a toto utajenie prestal zabezpečovať. K tomu podľa názoru odvolacieho súdu došlo najneskôr dňom vydania Certifikátu a vyhlásenia o zhode pre výrobky žalobcu označené R. 1 -3 dňa 15.02.2013, preto po tomto dátume nemôže už zo strany žalovaného 2/ dochádzať k porušovaniu obchodného tajomstva viažúceho sa k certifikácii výrobku žalobcu R. 1, 2 a 3. O obchodnom tajomstve k výrobkom označovaných žalobcom R. J. a R. J. J. ani k porušeniu obchodného tajomstva žalovaným 2/ nemohlo dôjsť, pretože certifikáty pre ne boli vydané ešte pred vznikom pracovného pomeru žalovaného 2/ u žalobcu a údaje o nich boli voľne dostupné.
155. Z tohto dôvodu nehrozí, že by žalovaný 2/ porušoval do budúcna obchodné tajomstvo žalobcu a že by sprístupňoval tretím osobám informácie o certifikovanom výrobku žalobcu označovanom SUJ. 1, 2 a 3, preto zdržovací nárok uplatnený žalobcom voči nemu nie je dôvodný. Zdržania sa konania porušujúceho alebo ohrozujúceho svoje právo sa žalobca môže domáhať iba v prípade, ak konanie, ktoré je v rozpore so zákonom stále trvá alebo hrozí, že sa bude opakovať.
156. Z uvedených dôvodov, aj keď tieto sú výsledkom iného právneho posúdenia žalobcom uplatneného zdržovacieho nároku voči žalovanému 2/ odvolacím súdom, než k akým dospel súd prvej inštancie, odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v časti prvej výrokovej vety o zamietnutí žaloby na uloženie povinnosti žalovanému 2/ zdržať sa konania, ktorým porušuje obchodné tajomstvo žalobcu a dôverné informácie podľa § 387 CSP ako vo výroku vecne správne, aj keď z iných dôvodov, potvrdil.
157. Rozhodnutie okresného súdu v prvej výrokovej vete, ktorou bol zamietnutý návrh žalobcu na uloženie povinnosti obom žalovaným zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 20.000,- Eur ako primerané zadosťučinenie s poukazom na § 389 ods. 1, písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne o výške primeraného zadosťučinenia ako o nároku, na ktorý žalobcovi voči obom žalovaným, ktorí sa dopustili nekalosúťažného konania vzniklo podľa § 53 Obch. zák. nesporne právo. Primerané zadosťučinenie je pritom náhradou za spôsobenú nemajetkovú ujmu, ktorá spočíva predovšetkým v zásahu do dobrej povesti žalobcu. Poskytnutie zadosťučinenia v peniazoch prichádza
do úvahy najmä v prípade, ak ujma mala negatívne majetkové dosahy, najčastejšie v podobe straty klientely, ziskov, príp. iné vážne dôsledky.
158. Rozhodnutie okresného súdu v druhej výrokovej vete o nároku na náhradu trov konania musel odvolací súd s prihliadnutím na výsledky odvolacieho konania zrušiť, pričom o nároku na náhradu trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 391 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí.
159. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).