Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-7-2018.pdf
PDF · 90.89 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/7/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobkyne: W.. X. Z., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. M. XX, XXX XX Z., zastúpená JUDr. Petrom Fratričom, advokátom so sídlom Timravina 9, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: W. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX Z., zastúpený JUDr. Róbertom Bockaničom, advokátom so sídlom Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, o zaplatenie 419,62 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 02.02.2018 domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 419,62 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že rozsudkom Okresného sudu Bratislava IV, sp. zn. 13P 99/2015 zo dňa 14.06.2016, ktorý v časti rozvodu manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 16.08.2016, bolo manželstvo strán sporu rozvedené. Žalobkyňa je spolu so žalovaným spoluvlastníckou nehnuteľnosti - rodinného domu - postavenej v katastrálnom území X. I. O., na parcele č. XXX/X so súpisným č. XXXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Z., katastrálnym odborom, pre katastrálne územie X. I. O. (ďalej len „nehnuteľnosť“). Dňa 26.02.2017 sa žalobkyňa odsťahovala zo spoločnej nehnuteľnosti. Pred rozvodom manželstva, ale aj po rozvode manželstva, užívali spoločnú nehnuteľnosť žalobca aj žalobkyňa spoločne, a to spolu s ich štyrmi maloletými deťmi. Úhrady spojené s užívaním spoločnej nehnuteľnosti hradila zo svojich prostriedkov od istého času výlučné žalobkyňa. Aj po rozvode manželstva sa žalovaný odmietal spolupodieľať na úhrade nákladov spojených s užívaním spoločnej nehnuteľnosti, hoci nehnuteľnosť užíval, a tieto naďalej hradila žalobkyňa vo svojej réžií. Celkovo od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva až do opustenia spoločnej nehnuteľnosti, žalobkyňa uhradila z vlastných prostriedkov energie a služby spojené s užívaním spoločnej nehnuteľnosti v nasledovnom rozsahu: PLYN: 16.9.2016 uhradila žalobkyňa 114 eur 2.11.2016 (vyúčtovanie) uhradila žalobkyňa 186,97 eur uhradila žalobkyňa 114 eur uhradila žalobkyňa 114 eur celkom plyn: 528,97 eur ELEKTRINA: 16.9.2016 uhradila žalobkyňa 32,49 eur 2.11.2016 (vyúčtovanie) uhradila žalobkyňa 22,10 eur 9.12.2016 uhradila žalobkyňa 33 eur 10.1.2017 uhradila žalobkyňa 33 eur
celkom elektrina: 120,59 eur VODA: 14.9.2016 uhradila žalobkyňa 21,34 eur 14.10.2016 uhradila žalobkyňa 21,34 eur 10.11.2016 uhradila žalobkyňa 21,34 eur uhradila žalobkyňa 21,34 eur 10.1.2016 uhradila žalobkyňa 21,34 eur celkom voda: 106,70 eur Fond rozvoja bývania (MČ DNV): 16.9.2016 uhradila žalobkyňa 82,98 eur. Celkovo ide o sumu vo výške: 839,24 eur. Uviedla, že ide o úhradu energií spojených s užívaním nehnuteľnosti za obdobie od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov do okamihu odsťahovania sa žalobkyne zo spoločnej domácnosti. Na uhradenie polovice tejto sumy žalobkyňa žiadala žalovaného e-mailom zo dňa 24.03.2017 a zo dňa 25.04.2017, pričom na plnenie stanovila lehotu do 15.05.2017. Nakoľko nebola dlžná suma do stanovenej lehoty uhradená, dostal sa žalovaný s jej úhradou dňa 16.05.2017 do omeškania.
2. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poprel, že by obýval spolu so žalovanou predmetnú nehnuteľnosť, pričom poukázal na to, že žalobkyňa aj v návrhu na rozvod uviedla, že sa odsťahoval z domu 16.04.2015.
3. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný v relevantnom čase nehnuteľnosť obýval, návrh na rozvod bol podaný v mesiaci apríl 2015, pričom náhrada energií je uplatňovaná za čas september 2016 až január 2017. K vyjadreniu pripojila čestné vyhlásenie syna J. Q..
4. Žalovaný poukázal na to, že dňa 09.02.2015 ho postihla cievna príhoda, pričom bol hospitalizovaný a následne sa o neho starala jeho matka N. Q., takže nehnuteľnosť neužíval. K vyjadreniu pripojil čestné vyhlásenie matky N. Q..
5. Na pojednávaní konanom dňa 25.10.2018 žalobkyňa uviedla, že žalovaný kúpil psa foxteriéra, ktorý bol umiestnený v nehnuteľnosti v pivničných priestoroch, s čím boli zvýšené náklady, keďže sa muselo svietiť celú noc, lebo inak pes skučal. Žalovaný podal na žalobkyňu trestné oznámenie, že týra tohto psa. Uviedla tiež, že žalovaný vyrábal s kamarátmi v nehnuteľnosti klobásky, tak isto vykonával na záhrade stavebné práce, s čím bola spojená zvýšená spotreba vody. V nehnuteľnosti aj prespával, aj keď nie súvisle.
6. Žalovaný na pojednávaní poukázal na to, že žalobkyňa si uplatňuje náhradu energií za čas, kedy v spornej nehnuteľnosti nebýval a nevyužíval tieto energie. V tom čase bývala a využívala energie v nehnuteľnosti iba žalobkyňa.
7. V konaní bola sporná základná otázka, a to, či žalovaný užíval energie spojené s nehnuteľnosťou v doposiaľ nevyporiadanom bezpodielovom spoluvlastníctve strán za obdobie september 2016 až január 2017. Žalobkyňa na preukázanie tejto skutočnosti v žalobe neoznačila žiadne dôkazy. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poprel uvedenú skutočnosť, pričom k vyjadreniu priložil kópiu návrhu na rozvod manželstva strán sporu zo dňa 23.04.2015, ktorý podala žalobkyňa a v ktorom uvádzala, že žalovaný sa zo spoločnej nehnuteľnosti odsťahoval 16.04.2015. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (v replike) trvala na tom, že žalovaný nehnuteľnosť v relevantnom čase obýval, pričom priložila čestné vyhlásenie syna J. Q., v ktorom tento vyhlásil, že žalovaný v čase pred rozvodom opustil nehnuteľnosť v zmysle, že si zobral svoje veci, ale napriek tomu v nehnuteľnosti často prespával, pravidelne nehnuteľnosť využíval na výrobu klobás so svojimi kamarátmi, v dome zabýval svojho psa - foxteriéra, ktorého je majiteľom, vykonával záhradné práce a popritom využíval všetky energie v dome, vybetónoval drobnú stavbu na dvore. Žalovaný zotrval na tom, že nehnuteľnosť v spornom období neužíval, pričom priložil čestné vyhlásenie svojej matky N. Q., v ktorom táto vyhlásila, že žalovaný býval v jej dome na R. XX v Z. v čase od začiatku februára 2016. Do tohto domu sa nasťahoval na základe jej výzvy po jeho hospitalizácii s cievnou príhodou. Psa foxteriéra nadobudol začiatkom decembra 2016 a až do času, kým nebolo šteňa samostatné, sa oň staral v dome na Istrijskej.
7.1. Výsluchom žalovaného súd zistil, že pes foxteriér sa narodil 02.11.2016, on ho kúpil na začiatku decembra 2016, doniesol ho ako šesťtýždňového domov na R. v Z., pričom potom sa bol lyžovať so synom T. a psa mali so sebou. Vrátili sa až po 06.01.2017, takže to vylučuje, že by bol pes v nehnuteľnosti na B. počas obdobia, za ktoré žalobkyňa žaluje energie. Čo sa týka klobás, tieto robil až 26.02.2017, keďže v tej sezóne robil klobásky iba raz. Čo sa týka betónovej stavby, išlo o skalku, ktorú robil so synom T., pričom už v septembri 2016 do nej vysádzal jahody, takže z toho je zrejmé, že musela byť postavená skôr, ako je to žalované obdobie. Nasledujúcu sezónu už bola aj úroda z tej skalky. Zotrval na tom, že dom nevyužíval. Vždy keď tam došiel, tak žalobkyňa vytvárala situácie, ktoré musela riešiť polícia. Aj toho psa vyhodila von keď bolo mínus 12 °C. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či býval v nehnuteľnosti na B. od septembra 2016 do januára 2017 uviedol, že nie, možno tam prespal 1-2 krát, keď sa tam dobíjali rodičia žalobkyne a on bránil majetok, ale aj to len v pivnici na núdzovej posteli.
7.2. Výsluchom žalobkyne súd zistil, že žalovaný pravidelne navštevoval nehnuteľnosť na B., vykonával tam záhradné práce, keďže pozemok na ktorom bol postavený dom patril iba žalovanému. Skalka, ktorú spomínal, je drobnou stavbou, je to vybetónované, využíval na to elektrinu a aj vodu. Žalovaný využíval pivničnú časť nehnuteľnosti, ktorá je vybavená kuchynskou linkou, kúpeľňou a izbou. Mal tam dokonca svoje pracovisko, stôl, skrinky. Žalovaný tam síce neprespával každý deň, ale chodil tam pravidelne, čo potvrdil aj policajtom, ktorí tam prišli a tvrdil im, že sa o psa riadne stará. Uviedla, že žalovaný ich kontroloval, chodil aj na zvyšné poschodia nehnuteľnosti, robil si tam fotky, poslal tam pracovníkov sociálky. Čo sa týka toho psa, priniesol ho pred Vianocami, bol v pivnici, kde sa celú noc muselo svietiť. Žalovaný zavolal políciu vždy, keď prišli do domu jej rodičia na návštevu. Žalovaný chodil do nehnuteľnosti aj s kamarátmi, ktorí sa tam zdržiavali po večeroch. V nehnuteľnosti bol dennodenne, robil si tam svoju prácu, osprchoval sa, dal si kávu s tým, že niekedy tam prespal a niekedy išiel spať ku svojej matke. Uvedené zistila tak, že tam hralo rádio, boli otvorené dvere, alebo sa tam niekedy svietilo.
7.8. Medzi stranami nebolo sporné, že sporná nehnuteľnosť je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré doposiaľ nebolo vyporiadané. Ostatné skutočnosti neboli pre rozhodnutie súdu podstatné.
8. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
8.1. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občianky zákonník (ďalej len „O.z.“) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
8.2. Podľa § 148 O.z. zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
8.3. Podľa § 451 ods. 1 O.z. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
8.4. Podľa § 454 O.z. bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
9. Súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno ohľadne základnej spornej skutočnosti, a to, že žalovaný užíval energie spojené s nehnuteľnosťou v doposiaľ nevyporiadanom bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu za obdobie september 2016 až január 2017 v rozsahu zodpovedajúcom sume 419,62 eura. Žalobkyňa preukazovala uvedenú skutočnosť čestným vyhlásením syna J. Q. a svojím výsluchom. Žalovaný poprel uvedenú skutočnosť, pričom tvrdil, že v spornom období býval u svojej matky, čo preukazoval čestným vyhlásením svojej matky N. Q. a svojím výsluchom. Za uvedenej dôkaznej situácie, keď proti sebe stálo tvrdenie žalobkyne proti tvrdeniu žalovaného, podporované rovnakými dôkaznými prostriedkami, bolo možné vyriešiť túto situácie iba tým, že žalobkyňa neuniesla v konaní dôkazné bremeno, keď nepreukázala dostatočne jednoznačným a bez rozumných pochybností nevyvolávajúcim spôsobom, že žalovaný užíval energie spojené s nehnuteľnosťou za obdobie september 2016 až január 2017 v rozsahu zodpovedajúcom sume 419,62 eura. K tomu súd navyše dodáva, že z čestného vyhlásenia J. Q. nevyplýva, v ktorom období
mal žalovaný prespávať v nehnuteľnosti, využívať ju na výrobu klobás, umiestniť v nehnuteľnosti psa foxteriéra, vykonávať záhradné práce a vybetónovať drobnú stavbu na dvore. Naproti tomu z čestného vyhlásenia N. Q. vyplýva, že žalovaný býval v jej dome na R. XX v Z. v čase od začiatku februára 2016, pričom sa tam nasťahoval na základe jej výzvy po jeho hospitalizácii s cievnou príhodou. Tiež z neho vyplýva, že psa foxteriéra nadobudol začiatkom decembra 2016 a až do času, kým nebolo šteňa samostatné, sa oň staral v dome na R.. Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že psa foxteriéra kúpil na začiatku decembra 2016, doniesol ho ako šesťtýždňového domov na R. v Z., pričom potom sa bol lyžovať so synom T., psa mali so sebou a vrátili sa až po 06.01.2017. Uvedené teda vylučuje, že by sa pes nachádzal v nehnuteľnosti na B. v Z. počas žalovaného obdobia. Čo sa týka výroby klobás, žalovaný vypovedal, že tieto robil až 26.02.2017, čo sa týka betónovej stavby, išlo o skalku, ktorú robil so synom T., pričom už v septembri 2016 do nej vysádzal jahody a nasledujúcu sezónu už z nej bola aj úroda. Uvedené aktivity teda rovnako nespadajú do žalovaného obdobia. Okrem toho, z uvedeného vôbec nevyplýva, že by žalovaný využil presne polovicu všetkých žalovaných energií v sume zodpovedajúcej 419,62 eurám. Pokiaľ ide o fotografiu psa predloženú žalobkyňou na pojednávaní konanom dňa 25.10.2018, z tejto nie je možné zistiť, kedy bola vyhotovená a pokiaľ ide o predvolanie žalobkyne na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava IV zo dňa 17.01.2017 vo veci podozrenia na úseku ochrany zvierat, toto rovnako nepreukazuje, že by sa pes nachádzal v nehnuteľnosti v žalovanom období. Súd zamietol návrh žalobkyne na vykonanie dokazovania výsluchom detí žalobkyne J. Q., V. Q. a O. Q., nakoľko tieto dôkazy navrhla až na pojednávaní konanom dňa 25.10.2018, teda v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania v zmysle § 153 C.s.p.. Podľa uvedeného ustanovenia strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobkyni nič nebránilo, aby tieto dôkazy navrhla už v žalobe, prípadne vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (v replike). Pokiaľ žalobkyňa argumentovala tým, že čestné vyhlásenie matky žalovaného bolo priložené až k druhému vyjadreniu (k duplike) žalovaného, pričom jej bolo doručené až spolu s predvolaním na pojednávanie, v ktorom nebola poučená o koncentrácií konania, súd uvádza, že jednak žalobkyňa bola počas celého konania zastúpená advokátom, jednak bola poučená o koncentrácií konania uznesením č.k. 40C/7/2018-58 zo dňa 11.04.2018, ktoré jej bolo doručované spolu s vyjadrením žalovaného k žalobe. Bez ohľadu na to, žalobkyňa mohla (a mala) označiť všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia o tom, že žalovaný užíval energie spojené s nehnuteľnosťou v žalovanom období už v žalobe, resp. vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (v replike), najneskôr však ešte pred konaním pojednávania vo veci. Žalobkyňa takto nepostupovala, pričom jej argument, že predmetné dôkazy navrhla až na pojednávaní, lebo tým reagovala na skutočnosti, ktoré odzneli až na pojednávaní, považuje súd za účelový. Výsluchom označených svedkov chcela žalobkyňa preukázať skutočnosť, ktorá bola sporná už od vyjadrenia žalovaného k žalobe (že spornú nehnuteľnosť neužíval), pričom vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (v replike) žalobkyňa na túto spornú skutočnosť reagovala tým, že priložila čestné vyhlásenie J. Q. a uviedla, že v prípade potreby môže zabezpečiť vyhlásenie aj ostatných detí. Ich vyhlásenie však nezabezpečila, pričom výsluch ani jedného z detí nenavrhla (až na pojednávaní). Už v tomto okamihu jej pritom bolo zrejmé, že žalovaný rozporuje základnú skutočnosť, že nehnuteľnosť v spornom období užíval. Spôsob vedenia sporu, keď strany uvádzajú jednotlivé prostriedky procesného úroku a procesnej obrany v priebehu konania v závislosti od toho, ako sa konanie vyvíja (ako sa toho domáhala žalobkyňa), je neprípustný, čo má svoj odraz v Civilnom sporovom poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ktorý práve v § 153 upravujúcom sudcovskú koncentráciu konania ukladá stranám povinnosť uplatniť prostriedky procesného úroku a procesnej obrany včas s tým, že umožňuje súdu neprihliadnuť na tieto prostriedky, ak neboli uplatnené včas, a to najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Rovnako tak v ustanovení § 157 C.s.p., ktoré ukladá súdu postupovať v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania. Žalobkyňou navrhnuté výsluchy svedkov by si vyžadovali nariadenie ďalšieho pojednávania a bránili by tak súdu postupovať v konaní rýchlo a hospodárne a rozhodnúť na jedinom pojednávaní. Preto súd navrhnuté dôkazy nevykonal.
10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. že žalovanému ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).