Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/367/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Oľgy Lichnerovej v spore žalobcu G. - Y. R., a.s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom U., D. rad 4, proti žalovanej J.. X. R., bytom Q. D., H. X. XX/XX, zastúpenej H.. P. U., advokátkou so sídlom U., T. 7, o zaplatenie 8.943,37 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 02. júna 2017, č.k. 20C/351/2015-147, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.943,37 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa podanou žalobou proti žalobkyni domáhal zaplatenia sumy 8.943,37 Eur titulom bezdôvodného obohatenia. V žalobe uviedol, že na Okresnom súde Bratislava I prebiehalo pod sp. zn. 8C/285/2004 súdne konanie, v ktorom si J.. X. R. ako žalobkyňa uplatňovala proti G. - Y. poisťovni, a. s. ako žalovanej náhradu škody na zdraví, vzniknutej v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa XX.XX.XXXX. Vo veci samej bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 12.03.2010 č. k. 8C/285/2004-170 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.04.2012 č. k. 7Co/248/2010-209, pričom žalobkyni J.. R. bola priznaná náhrada škody na zdraví v sume 37.577,18 Eur s prísl.. Následne bolo rozhodované o náhrade trov konania. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 02.09. 2013 č. k. 8C/285/2004-243 priznal žalovanej náhradu trov konania v sume 8.943,37 Eur a náhradu cestovných nákladov v sume 207,52 Eur. Žalobca na základe tohto uznesenia dňa 02.10.2013 uhradil žalovanej náhradu trov konania 8.943,37 Eur aj náhradu cestovných nákladov 207,52 Eur. Krajský súd v Bratislave na základe podaného odvolania žalovanej však uvedené uznesenie súdu I. stupňa v časti náhrady trov právneho zastúpenia 8.943,37 Eur zrušil uznesením z 17.02.2014 č. k. 14CO/645/2013-251. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.09.2014 č. k. 8C/285/2004-266 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 26.02.2015 č. k. 14Co/833/2014-279 bola priznaná žalovanej náhrada trov právneho zastúpenia v sume 7.458,69 Eur, pričom žalobca aj túto sumu 7.458,69 Eur uhradil platbou zo dňa 21.04.2015. Žalobca teda uhradil žalovanej náhradu trov konania 8.943,37 Eur na základe neprávoplatného uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.09.2013 č. k. 8C/285/2004-243, pričom toto uznesenie bolo neskôr odvolacím súdom zrušené. Z výpisov z účtu žalobcu a zhodných tvrdení strán mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca poukázal v prospech účtu žalovanej dňa 2.10.2013 sumu 8.943,37 Eur, z čoho je teda preukázaný majetkový prospech žalovanej v tejto sume. Žalobca v konaní zároveň preukázal, že toto plnenie bolo poskytnuté bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Je zrejmé, že touto platbou plnil žalobca povinnosť nahradiť žalovanej trovy právneho zastúpenia, podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k. 8C/285/2004-243 zo dňa 02.09.2013, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť žalovanej trovy právneho zastúpenia v tejto výške do troch dní od právoplatnosti uznesenia a žalobca vykonal úhradu tohto plnenia len niekoľko dní po tom, ako mu bolo citované uznesenie súdu dňa 11.09.2013 doručené. Plnenie však žalobca poskytol žalovanej predčasne, pretože citované uznesenie súdu v čase vykonania úhrady nebolo právoplatné a právoplatnosť ani nenadobudlo, keďže bolo v dôsledku odvolania strán zrušené uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/645/2013-251 zo dňa 17.02.2014. Po vrátení veci súdu prvej inštancie, bolo o náhrade trov konania znova rozhodnuté uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 8C/285/2004-266 zo dňa 18.09.2014, ktoré bolo zmenené uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/833/2014-279 zo dňa 26.02.2015 tak, že žalobca bol povinný nahradiť žalovanej trovy právneho zastúpenia v sume 7.458,69 Eur, a tým bolo rozhodnuté o celých trovách právneho zastúpenia, a žalobca náhradu týchto trov právneho zastúpenia poukázal v prospech účtu právnej zástupkyne žalovanej dňa 21.04.2015. Súd prvej inštancie konštatoval, že neobstojí obrana žalovanej, že vyplatenie sumy 8.943,37 Eur na účet žalovanej nemôže predstavovať bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu z dôvodu, že žalobca ako poisťovateľ bol podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 381/2001 Z.z. povinný nahradiť žalovanej ako poškodenej tak tarifnú odmenu ako aj zmluvnú odmenu za právne zastupovanie pri uplatňovaní jej nárokov zo škodovej udalosti. Žalobca nerozporoval, že v roku 2003 právna zástupkyňa žalovanej so žalovanou uzavrela zmluvu o poskytovaní právnej pomoci a dohodli sa, že za poskytnuté právne služby jej žalovaná nahradí tarifnú odmenu a aj zmluvnú odmenu vo forme podielovej odmeny v rozsahu 20% z vymoženej sumy v zmysle § 7, § 8 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a že po tom, ako vyplatil žalobca žalovanej náhradu škody vo výške 37.577,18 Eur, právna zástupkyňa žalovanej vystavila žalovanej faktúru č. 9 z roku 2010 na zmluvnú podielovú odmenu v sume 8.943,37 Eur, ktorú uhradila žalovaná svojej právnej zástupkyni, a preto súd z týchto tvrdení vychádzal. V občianskom súdnom konaní môže súd priznať náhradu trov konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia len podľa Občianskeho súdneho poriadku (od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku) podľa výsledku sporu a vo výške podľa § 9 a nasl. vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., teda vo výške tarifnej odmeny. Súdna prax už viac krát judikovala, že za účelne vynaložené náklady na právne zastúpenie v priebehu súdneho konania možno považovať len náklady do výšky tarifnej odmeny. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaná si nárok na náhradu škody na zdraví spôsobenej poistnou udalosťou zo dňa 27.4.2003 uplatnila v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8C 285/2004, a v konaní ju zastupovala ňou splnomocnená právna zástupkyňa. Žiadala priznať náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia a ich mimoriadne zvýšenie. Nepreukázala však, že žalobca ako poisťovateľ v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 381/2001 Z.z. porušil povinnosti tam uvedené (bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný), resp. že neoprávnene odmietol poskytnúť žalovanej poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie. Z obsahu rozsudku Okresného súdu Bratislava I. č.k. 8C 285/2004-170 zo dňa 12.3.2010 mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaná žalobu podala na súd dňa 26.02.2004, no posudok o ohodnotení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vypracoval MUDr. D. dňa 03.02.2004 a žalobca žalovanej už dňa 08.03.2004 vyplatil podľa tohto posudku bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 66.450 Sk a dňa 13.05.2004 sumu 44.700 Sk titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa posudku, a v týchto častiach bolo konanie zastavené, a predmetom sporu ostal zvyšný nárok žalovanej na mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia na 25 násobok základnej sumy. Z obsahu citovaného rozsudku nevyplýva, že by žalovaná svoju požiadavku na mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia na 25 násobok základnej sumy v žalobe oprela o relevantný dôkaz, a preto nebol nelegitímny postup žalobcu, ktorý odmietal vyplatiť žalovanej mimoriadne zvýšenie týchto nárokov v požadovanom rozsahu 25 násobku základnej sumy. Súd napokon po vykonanom dokazovaní uzavrel, že vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa žalovanej patrí mimoriadne zvýšenie bolestného v rozsahu 8 násobku základného bodového ohodnotenia bolestného, t.j. 362,50 x 60 Sk x 8, t.j. 174.000 Sk a žalovanej patrí mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 12 násobku základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, t.j. 1485 x 60 Sk x 12, teda 1.069.200 Sk a po odrátaní žalobcovho plnenia spolu v sume 111.150 Sk, žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej sumu 37.577,18 Eur/1.132.050 Sk. Keďže výška mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia závisela na úvahe súdu, bola opodstatnená argumentácia žalobcu, že žalobca neoprávnene neodmietol poskytnúť poistné plnenie, pretože podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 65/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia účinného v čase vzniku škodovej udalosti jedine súd môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť. Z obsahu odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/833/2014-279 zo dňa 26.02.2015 bolo preukázané, že žalovanej týmto uznesením bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za všetky účelné úkony právnej služby, ktoré vynaložila jej právna zástupkyňa od prevzatia veci, prípravy zastúpenia vrátane prvej porady až do posledného úkonu vykonaného v tomto súdnom konaní. Táto náhrada trov právneho zastúpenia vo výške tarifnej odmeny a režijného paušálu tak pokrýva účelne vynaložené náklady žalovanej spojené s právnym zastúpením pri uplatňovaní jej nároku na náhradu škody v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8C 285/2004. Žalovaná neuniesla bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno na preukázanie, aké iné úkony právnej služby (než tie, za ktoré bola menovaným súdom priznaná tarifná odmena) vykonala jej právna zástupkyňa v súvislosti s jej právnym zastúpením pri uplatňovaní nároku na náhradu škody voči žalobcovi, a žeby jej za tieto iné úkony patrila náhrada účelne vynaložených nákladov. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, pričom v rámci bremena tvrdenia zákon ukladá strane povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti, ktorých okruh je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Ak účastník neunesie bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno, prejaví sa to na výsledku sporu negatívne voči tomuto účastníkovi. Keďže žalovaná tieto procesné bremená ohľadom jej tvrdení neuniesla, ostala procesná obrana žalovanej, že žalovaná dôvodne prijala od žalobcu platbu zo dňa 02.10.2013 v sume 8.943,37 Eur titulom refundácie zmluvnej podielovej odmeny, ktorú na základe faktúry uhradila svojej právnej zástupkyni v rovine ničím nepodložených tvrdení. Za danej situácie by akceptácia tejto obrany žalovanej znamenala duplicitné vyplatenie trov právneho zastúpenia žalovanej za tie isté úkony vykonané v tom istom súdnom konaní, raz vo forme podielovej odmeny a raz vo forme tarifnej odmeny. K rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v Bratislave v uznesení č. k. 14Co/645/2013-251 zo dňa 17.02.2014, v zmysle ktorého kombinovanie zmluvnej odmeny a tarifnej odmeny za tie isté úkony právnej služby je neprípustné, nemá žiaden právny základ. Nebola dôvodná obrana žalovanej ani v tom smere, že v danej veci ide o prekážku veci právoplatne rozhodnutej s odôvodnením, že o trovách konania bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/833/2014-279 zo dňa 26.02.2015 a preto sa žalobca nemôže domáhať pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci, vydania bezdôvodného obohatenia sumy 8.943,37 Eur, ktoré uhradil viac ako rok predtým ako bo vo veci právoplatne rozhodnuté. Za vec právoplatne rozsúdenú možno považovať len situáciu, keď súd meritórne o uplatnenom nároku rozhodol s tým, že musí byť daná totožnosť predmetu konania a totožnosť účastníkov konania. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 8C/285/2004-243 zo dňa 02.09.2013, na základe ktorého žalobca poukázal žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 8.943,37 Eur, bolo v časti tohto výroku o náhrade trov právneho zastúpenia zrušené a následne bolo znova rozhodované o celom nároku žalovanej na náhradu trov právneho zastúpenia, a to uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/833/2014-279 zo dňa 26.02.2015. Nemôže potom ísť o neodstrániteľnú prekážku konania. Súdu nebránilo vo veci rozhodnúť ani konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 18C/126/2011, v ktorom sa žalovaná domáha proti žalobcovi náhrady zmluvnej odmeny v sume 8.943,37 Eur, ktorú sumu mala žalovaná vyplatiť svojej advokátke JUDr. Borovskej na základe nimi uzavretej dohody o právnej pomoci zo dňa 28.05.2003. Z predloženej zápisnice o pojednávaní pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 18C 126/2011 zo dňa 17.10.2016, odvolania žalobcu zo dňa 05.12.2016 proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.10.2016 sp. zn. 18C/126/2011, späťvzatia žaloby zo dňa 10.10.2016 vo veci 18C/126/2011 bolo preukázané, že Okresný súd Bratislava I vyhlásil rozsudok dňa 17.10.2016, ktorým konanie v časti o nároku na zaplatenie sumy 8.943,37 Eur zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby a súhlasu žalobcu so späťvzatím žaloby, druhým výrokom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 8.943,37 Eur od 23.05.2010 do 02.10.2013 v celkovej sume 2.707 Eur, v lehote 3dní od právoplatnosti rozsudku. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 18C/126/2011 vystupujú tie isté strany len v opačnom procesnom postavení, ale nie je daná totožnosť predmetu konania, keďže v predmetnom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 18C/126/2011 sa žalovaná domáhala zaplatenia náhrady zmluvnej odmeny v sume 8.943,37 Eur podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 381/2001 Z.z., no v tomto konaní sa žalobca proti žalovanej domáha vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Za právoplatne rozhodnutú vec možno považovať len situácie, keď súd o nároku rozhodne meritórne, teda buď rozsudkom, alebo platobným rozkazom alebo zmierom, a toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. Nemôže ísť o situácie, keď z dôvodu späťvzatia žaloby súd konanie čo do uplatnenej istiny uznesením zastaví, pretože v takom prípade po vecnej stránke nárok neskúma a nevyhodnocuje jeho oprávnenosť. Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť z dôvodu, že proti nemu podal žalobca odvolanie datované dňom 05.12.2015, a teda nemôže ísť o právoplatne rozhodnutú vec. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie výrokom I. žalovanú zaviazal, aby vydala žalobcovi bezdôvodné obohatenie v sume 8.943,37 Eur, a lehotu na plnenie určil podľa § 232 ods. 3 tri dni od právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 451 ods. 1, 2, § 456, § 489 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na zásadu úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 výrokom II. vyslovil, že úspešný žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd podľa § 262 ods. 2 rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Svoje odvolanie odôvodnila ust. § 365 písm. a), b), d), e), f), g), h) CSP. Poukázala na to, že na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 8C/285/2004 sa domáhala náhrady škody voči žalobcovi z titulu poškodenia zdravia a súd právoplatne, ale len v meritórnej časti rozhodol rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 7Co/248/2010-209 zo dňa 10.04.2012, keď potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava II. sp. č.k. 8C/285/2004-170 zo dňa 12.03.2010, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanej sumu 37.577,18 Eur s príslušenstvom. Následne vydané rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I. v konaní 8C/285/2004 sa týkali výlučne trov konania, pričom žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že po vydaní uznesenia Okresného súdu Bratislava I. č.k. 8C/285/2004-243 dňa 02.09.2013, ktoré nikdy nenadobudlo právoplatnosť žalovanú sumu uvedenú v tomto rozhodnutí zo dňa 02.09.2013 vo výške 8.943,37 Eur uhradil dňa 02.10.2013, pričom o trovách konania, ktoré vznikli v konaní 8C/285/2004 bolo rozhodnuté právoplatne až rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 14Co/833/2014-279 dňa 26.02.2015, t.j. takmer jeden a pol roka po tom, čo žalobca sumu 8.943,37 Eur uhradil. Považovala za potrebné uviesť, že žalovanú sumu, ktorá je predmetom konania - 8.943,37 Eur uhradila svojej právnej zástupkyni ako podielovú odmenu (nie ako trovy konania) na základe faktúry č. 9/2010, ktorá bola vystavená jej právnou zástupkyňou po tom, čo žalobca bol v konaní neúspešný, uhradil na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava I. č.k. 8C/285/2004-170 zo dňa 12.03.2010 sumu 37.577,18 Eur. Žalovaná následne po uhradení tejto faktúry sa dožadovala voči žalobcovi ako poisťovateľovi uhradenia tejto sumy podľa § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 381/2001 Z.z. Keďže žalobca náklady účelne vynaložené na právne zastúpenie vo výške podielovej odmeny neuhradil, bola nútená podať na Okresný súd Bratislava I. žalobu o zaplatenie sumy 8.943,37 Eur a vec je vedená na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. 18C/126/2011. Toto konanie bolo zastavené, nakoľko po uhradení žalovanej sumy žalobcom zobrala návrh späť a žalobca so späťvzatím žaloby súhlasil. Uviedla, že súd prvej inštancie sa dopustil pochybenia v tom, že riadne neskúmal podmienky konania, a to prekážku litispendencie a právoplatne rozhodnutej veci. Súd prvej inštancie napriek právoplatnému rozhodnutiu Krajského súdu Bratislava č.k. 14Co/833/2014-279, ktorým sa rozhodovalo o trovách konania (ten istý predmet) a medzi tými istými účastníkmi v konaní na Okresnom súde Bratislava I. sp. zn. 8C/285/2004 uviedol, že nejde o neodstrániteľnú prekážku konania , lebo uznesenie, na základe ktorého žalobca plnil, bolo vydané takmer jeden a pol roka pred tým, ako bolo právoplatne rozhodnuté vo veci. S týmto právnym názorom súdu prvej inštancie nesúhlasila, súd v konaní 8C/285/2004 o trovách konania v zmysle ust. § 151 O.s.p. právoplatne rozhodol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/833/2014-279 dňa 26.02.2015 a žiaden súd už o trovách konania, ktoré vznikli v konaní rozhodovať nemôže, a to bez ohľadu na to, či v priebehu konania niektorý z účastníkov trovy konania uhradil alebo nie. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaná suma sú trovy konania, ktoré vznikli v konaní 8C/285/2004, uhradenú sumu mohol žiadať započítať do konečnej čiastky, ktorá jej bola titulom trov prisúdená. Pokiaľ tak neurobil, nemôže sa v samostatnom neskôr podaní domáhať na súde pre prekážku skôr začatej veci nového konania a rozhodnutia, pretože začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie. Nesporne konanie začaté v roku 2004, kde boli uplatnené i trovy konania bolo začaté skôr a preto pre prekážku uvedenú v § 83 O.s.p., teraz § 159 mal súd konanie zastaviť. Súd však nesprávne postupoval, keď prekážku postupu podľa ust. § 159 vôbec nehodnotil a nezdôvodnil, prečo skôr začaté konanie o trovách konania nepovažuje za prekážku postupu konania. Uviedla, že žalovanú sumu prijala a započítala si ju ako podielovú odmenu, na ktorú jej vznikol nárok a preto aj konanie na Okresnom súde Bratislava I. bolo zastavené, pričom ako je uvedené v úvodnej časti, kde je konštatovaný skutkový stav konanie na Okresnom súde Bratislava I. sp. zn. 18C/126/2010 o zaplatenie sumy 8.943,37 Eur súd zastavil po tom, čo žalobca súhlasil so späťvzatím žaloby, t.j. došlo ku konkludentnému uznaniu záväzku, pričom aj toto konanie tvorí prekážku litispendencie i prekážku právoplatne rozsúdenej veci. Uvedeným postupom naplnil súd takmer všetky dôvody, o ktoré je opreté odvolanie, nakoľko nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci i preto, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď odmietol vykonať dôkaz predložením rozsudku Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 18C/126/2011. Namietala, že súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že žalobca žalovanú sumu uhradil bez právneho dôvodu, keď je nesporné, že predmetnú sumu uplatnila u žalobcu titulom podielovej odmeny podľa zák. č. 381/2001 Z.z., preto, že žalovanú sumu uhradila svojej právnej zástupkyni a jej vznikol nárok na vrátenie tejto sumy vynaloženej ako náklad právneho zastúpenia. Z doložených listín i rozhodnutí súdov jednoznačne vyplýva, že žalovaná suma nepredstavuje trovy konania, lebo žalobca sám v odvolaní zo dňa 10.10.2012 voči prvému rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I. č.k. 8C/285/2004-219 túto čiastku 8.943,37 Eur považoval za podielovú odmenu, súhlasil s touto výškou i nárokom, avšak v citovanom odvolaní žiadal súd, aby túto bezpochyby podielovú odmenu priznal ako trovy konania. Každý právny úkon sa posudzuje podľa obsahu a pokiaľ žalobca túto sumu dobrovoľne uhradil v roku 2013, pričom je irelevantné, či tak urobil po tom, ako Okresný súd Bratislava I. vydal uznesenie č.k. 8C/285/2004-243 zo dňa 02.09.2013, ktoré nikdy nenadobudlo právoplatnosť, ale predtým, lebo aj z tohto uznesenia je zrejmé, že suma 8.943,37 Eur predstavuje sumu, na zaplatenie ktorej vznikol právnej zástupkyni nárok na základe inej právnej skutočnosti - uzatvorenej zmluvy o právnej pomoci a zaplatenie, na základe ktorej si žalovaná voči žalobcovi uplatnila v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 381/2001 Z.z. listom zo dňa 18.05.2010. Uviedla, že žalovanú sumu prijala od žalobcu ako podielovú odmenu, pričom súd prvej inštancie sa v tomto smere vecou vôbec nezaoberal. Žalovaná suma nikdy nebola považovaná za trovy, ale výlučne za náklad právneho zastúpenia vo výške podielovej odmeny, na uhradenie ktorej jej vznikol nárok z iného právneho dôvodu, teda nie trovy konania. Z predložených listinných dôkazov i rozhodnutí súdov je nepochybné, že na uhradení predmetnej sumy jej vznikol nárok, avšak z iného právneho dôvodu, čo konštatovali i súdy v konaní 8C/285/2004, ktoré dospeli k záveru, že suma 8.943,37 Eur nepredstavuje trovy konania, ale zmluvnú odmenu, na ktorú jej vznikol nárok podľa § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 381/2001 Z.z. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považovala za nesprávny aj preto, že po uhradení faktúry č. 9/2010, ktorou jej advokátka vyúčtovala zmluvnú odmenu uplatnila nárok v sume 8.943,37 Eur voči žalobcovi podľa § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 381/2001 Z.z. v súdnom konaní. Dňa 10.10.2016 zobrala žalobu po tom, čo žalobca sumu 8.943,37 Eur uhradil späť a súd po tom, čo žalobca na pojednávaní súhlasil so späťvzatím žaloby, konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 18C/126/2011 zastavil dňa 17.10.2016. Tým, že žalobca súhlasil so späťvzatím návrhu potvrdil, že plnil sumu 8.943,37 Eur dôvodne a súd konanie pre správanie žalovaného zastavil, čím aj v časti hmotnoprávneho nároku

- vyplatenia podielovej odmeny uplatnenej v inom konaní bola vytvorená aj v časti zmluvnej odmeny prekážka litispendencie a res iudicata podľa § 230 Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že plnenie bolo žalobcom poskytnuté bez právneho dôvodu, nakoľko právny dôvod na vyplatenie žalovanej sumy tu bol podľa § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 381/2001 Z.z. K plneniu žalobcu došlo dobrovoľne, a preto nenastali okolnosti ani právny dôvod na vrátenie sumy, ktorú si prevzala a započítala na úhradu podielovej odmeny, ktorú vynaložila. Rovnako nedošlo k plneniu bez právneho dôvodu, lebo právny dôvod tu nepochybne bol, súd však neskúmal ani dôvodnosť zmluvnej odmeny a v konečnom dôsledku i pre prekážku litispendencie i právoplatne rozhodnutej veci ani nemohol. Súd prvej inštancie rozhodol v danej veci svojvoľne a arbitrárne bez toho, aby mal výrok rozumný základ z obsahu spisu a poskytoval rozumné vysvetlenie toho, ako postupoval pri rozhodovaní, keď ju zaviazal na zaplatenie uplatnenej sumy. Žalovaná suma jej nesporne patrí a k bezdôvodnému obohateniu na jej strane nemohlo dôjsť , nakoľko nenastal žiaden dôvod pre vydanie bezdôvodného obohatenia, lebo právny dôvod tu je, nedošlo k plneniu z neplatného právneho úkonu, ani k plneniu z právneho dôvodu , ktorý odpadol. Súd pochybil, keď žalovanú sumu považoval za trovy konania. Namietala, že by sa na úkor žalobcu obohatila, lebo vyplatením sumy 8.943,37 Eur jej bola len vrátená suma, ktorú účelne vynaložila na uplatnenie svojich nárokov a ktorú jej bol povinný žalobca uhradiť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 381/2001 Z.z.. Súd pochybil, keď vôbec nezobral do úvahy tvrdenie, že žalovaná suma jej bola poskytnutá dôvodne ako zmluvná odmena. Súd dokonca v rozsudku uviedol, že nie je daná totožnosť predmetu konania medzi konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava I. sp.zn. 18C/126/2011, kde sa domáha zaplatenia náhrady zmluvnej odmeny a v tomto konaní, kde sa domáha žalobca vydania bezdôvodného obohatenia. Nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru, že žalobca plnil bez právneho dôvodu, čo je v príkrom rozpore s dôvodmi uvedenými súdmi v konaní na Okresnom súde Bratislava I. sp. zn. 18C/126/2011 a sp. zn. 8C/285/2004, v ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté a v ktorých súdy konštatovali, že žalovaná ako poškodená má nárok na náhradu žalovanej sumy, avšak nie ako trovy konania, ale podľa zákona č. 381/2001. Za svojvoľné rozhodnutie súdu považuje napadnutý rozsudok a výklad vyhlášky č. 655/2004 Z.z., nakoľko z vyhlášky je zrejmé, že zmluvnú odmenu je možné určiť ako odmenu hodinovú, paušálnu, podielovú, alebo tarifnú, pričom v zmysle § 2 ods. 2 cit. vyhlášky môže byť zmluvná odmena určená kombinovane, pričom sú prípustné akékoľvek kombinácie, a to aj kombinácia podielovej odmeny a odmeny tarifnej. Pri uplatnení podielovej odmeny u žalobcu vo výške 8.943,37 Eur vychádzala zo zák. č. 381/2001 Z.z., pričom uviedla, že jej vznikol nárok na zmluvnú odmenu vo výške 20% z vyplatenej sumy, ktorú jej žalobca zaplatil dňa 17.05.2010, pričom išlo o odmenu podielovú, t.j. časť odmeny zmluvnej, na ktorú vznikol nárok hneď po právoplatnosti vo veci samej. Záver súdu prvej inštancie o údajnom neunesení dôkazného bremena na preukázanie, aké iné úkony právnej služby ako tie, ktoré boli súdom priznané ako tarifná odmena, boli pri uplatňovaní nároku žalovanej vykonané je nielen arbitrárny a nesprávny, pretože predmetom konania je suma, ktorá bola žalobcom uplatnená ako bezdôvodné obohatenie a žalovanou uplatnená ako účelne vynaložené náklady spojené s právnym zastúpením vo výške podielovej odmeny a preto je záver súdu o preukazovaní úkonov vykonaných po právoplatnom rozhodnutí o trovách konania nielen nesprávny, ale i nepochopiteľný, keď o účelných úkonoch vykonaných v konaní 8C/285/2004 bolo už právoplatne rozhodnuté. Vytrhnuté z kontextu je odôvodnenie súdu, v zmysle ktorého kombinovanie zmluvnej odmeny a tarifnej odmeny za tie isté úkony právnej služby je neprípustné. Súd toto tvrdenie vytrhol z kontextu a je aj potrebné uviesť i to, že ona ani jej právna zástupkyňa nikdy za tie isté úkony právnej služby tarifnú a zmluvnú odmenu nepožadovala. Súd pochybil i tým, že nezohľadnil samotným žalobcom predložené rozhodnutie v konaní 8C/285/2004, z ktorých vyplýva, že sa súd ďalej nezaoberal pri rozhodovaní o trovách konania sumou 8.943,37 Eur a nezohľadnil túto sumu vyplatenú žalobcom žalovanej, čo potvrdzuje to, že zmluvná odmena (nie trovy) nie je predmetom konania, ani predmetom trov právneho zastúpenia, lebo túto sumu nikdy v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. sp.zn. 8C/285/2004 neuplatnila, nesúvisí s predmetným konaním a preto ani žalobca túto sumu nemohol uhradiť ako trovy konania, ale výlučne len ako podielovú odmenu. V súčasnosti existuje rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 18C/126/2011 zo dňa 17.10.2016, podľa ktorého jej vznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy a rozhodnutie Okresného súdu Trenčín napadnuté týmto odvolaním napriek uvedenej skutočnosti a právoplatnému rozhodnutiu tvrdí opak, že plnením žalobcu zo dňa 02.10.2013 v sume 8.943,37 Eur došlo k bezdôvodnému obohateniu. Súd prvej inštancie nepochopiteľne napriek právoplatnému rozhodnutiu ohľadne toho istého predmetu a za účasti tých istých účastníkov rozhodol úplne opačne, keď uviedol, že suma 8.943,37 Eur predstavuje plnenie žalobcu bez právneho dôvodu.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Pokiaľ žalovaná v podanom odvolaní vytýka súdu prvej inštancie nesprávne posúdenie prekážky litispendencie a prekážky právoplatne rozsúdenej veci, poukázal na to, že prebiehajúce konanie vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 20C/351/2015 a žalovanou uvádzané konanie pod sp. zn. 14Co/833/2014 na Krajskom súde Bratislava nemá totožný predmet konania (bezdôvodné obohatenie -náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia spolu s náhradou trov daného konania). S uvedenou otázkou sa dostatočne vysporiadal súd v bode 17. napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Nesúhlasil s názorom žalovanej, že uplatnená suma je nárokom na podielovú odmenu, ktorý vznikol právnej zástupkyni žalovanej titulom uzatvorenej zmluvy o právnej pomoci. Z listinných dôkazov nepochybne vyplýva, že žalovanej uhradil náhradu trov konania vzniknutých v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 8C/285/2004 dva razy, t.j. jeden raz dňa 02.10.2013 v sume 8.943,37 Eur a opakovane zaplatil žalovanej náhradu trov konania platbou zo dňa 21.04.2015 v sume 7.458,69 Eur, pričom náhrada trov konania prislúcha vo výške tarifnej odmeny a jedine za úkony vykonané počas súdneho konania. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia správne ustálil, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobca ako poisťovateľ v zmysle zák. č. 381/2001 Z.z. porušil povinnosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. c) cit. zákona a preto správne konštatoval, že žalovanej nevznikol ani nárok na náhradu zmluvnej odmeny.

4. Žalovaná v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného uviedla, že Krajský súd Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. 15Co/7/2017 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 17.10.2016, č.k. 18C/126/2011-99 vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej 9%-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 8.943,37 Eur počnúc od 23.05.2010 do 02.10.2013 v celkovej sume 2.707 Eur. Poukázala na bod 12. odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu Bratislava, v ktorom je uvedené i to, že argumentáciu žalovaného (spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa a.s.) o tom, že žalovanú istinu uhradil omylom na základe neprávoplatného rozhodnutia, že žalobkyni nikdy právo na úhradu istiny nevzniklo, že išlo o duplicitnú odmenu za tú istú právnu službu (tarifnú aj zmluvnú odmenu) vyhodnotil ako nedôvodnú. Krajský súd konštatoval v bode 12. tiež to, že ak žalovaný zaplatil žalobkyni žalovanú sumu omylom, mohol sa v konaní vzájomnou žalobou domáhať zaplatenia omylom takto uhradenej sumy, čo však neurobil. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca uhradil žalovanú sumu len jedenkrát, teda o žiadnej duplicite nemožno vôbec uvažovať, lebo o tom, že išlo o podielovú odmenu svedčí aj súhlas žalobcu so späťvzatím žaloby, pričom v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. sp. zn . 18C/126/2011 bola uplatňovaná výlučne podielová odmena a o tej je už právoplatne rozhodnuté. Trvala na tom, že v danej veci ide o neodstrániteľnú vadu konania (pre prekážku litispendencie, prípadne prekážku rozhodnutej veci) a preto navrhla, aby odvolací súd konanie zastavil. V ostatnom zotrvala na svojich argumentoch uvedených v podanom odvolaní. 5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to nevyžadoval verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový stav veci a vec po právnej stránke aj správne posúdil. Z daného titulu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalovanej uvádza nasledovné:

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným uplatneným odvolaním zo strany žalovanej bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 8.943,37 Eur poskytnutého bez právneho dôvodu, ktoré musí žalobcovi vydať.

8. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

9. Podľa § 451 ods. 2 citovaného zákona, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Obč. zákonníka). Ustanovenie § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka obsahuje generálnu klauzulu týkajúcu sa povinnosti k vydaniu bezdôvodného obohatenia, ktorá je subsidiárna k špeciálnym skutkovým podstatám bezdôvodného obohatenia uvedeným v ust. § 451 ods. 2 a § 454 Obč. zákonníka.

11. V preskúmavanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 8.943,37 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť tým, že žalobca uhradil žalovanej náhradu trov konania vzniknutých žalovanej v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 8C/285/2004 dvakrát, jedenkrát omylom, resp. predčasne na základe neskôr zrušeného uznesenia Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 02.09.2013, č.k. 8C/285/2004-243 (platba zo dňa 02.10.2013 v sume 8.943,37 Eur) a opakovane žalobca uhradil žalovanej náhradu trov konania aj na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 18.09.2014, č.k. 8C/285/2004-266 v spojení so zmeňujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.02.2015, č.k. 14Co/833/2014-279 (platba zo dňa 21.04.2015 v sume 7.458,69 Eur). Žalobca preto platbu v sume 8.943,37 Eur, ktorú zaplatil omylom dňa 02.10.2013 považoval za bezdôvodné obohatenie získané žalovanou na jeho úkor. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca poukázal v prospech účtu žalovanej dňa 02.10.2013 sumu 8,943,37 Eur a zároveň dňa 21.04.2015 zaplatil na účet právnej zástupkyni žalovanej sumu 7.458,69 Eur. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v konaní preukázal, že plnenie vo výške 8.943,37 Eur bolo poskytnuté bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 Obč. zákonníka, keď žalobca toto plnenie poskytol predčasne na základe neprávoplatného rozhodnutia súdu následne po tom, ako mu bolo citované uznesenie doručené (02.10.2013). Plnenie však žalobca poskytol žalovanej predčasne, pretože citované uznesenie v čase vykonania úhrady nebolo právoplatné a právoplatnosť ani nenadobudlo, keďže žalovaná sa proti nemu odvolala a uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/645/2013 zo dňa 17.02.2014 bolo zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Po vrátení veci súdom prvej inštancie bolo o náhrade trov konania znova rozhodnuté uznesením Okresného súdu Bratislava I. č.k. 8C/285/2004-266 zo dňa 18.09.2014, ktoré bolo zmenené uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 14Co/833/2014-279 zo dňa 26.09.2015 tak, že žalobca bol zaviazaný k povinnosti nahradiť žalovanej trovy právneho zastúpenia v sume 7.458,69 Eur. Žalobca náhradu týchto trov právneho zastúpenia poukázal na účet právnej zástupkyni žalovanej dňa 21.04.2015. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že uplatnený nárok žalobcu je potrebné posúdiť podľa§ 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, teda ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane žalovanej bez právneho dôvodu, keď žalobca plnil žalovanej náhradu trov konania predčasne na základe neprávoplatného rozhodnutia súdu, ktoré bolo následne odvolacím súdom zrušené. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď žalovanú zaviazal vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v sume 8.943,37 Eur.

12. K jednotlivým odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd uvádza nasledovné: 13. Žalovaná namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, že na jej strane došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 8.943,37 Eur, keď dôvodila, že predmetná suma predstavuje podielovú odmenu za právne zastupovanie pri uplatňovaní jej nárokov zo škodovej udalosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 381/2001 Z.z. , na ktorú jej vznikol hmotnoprávny nárok; žalovaná suma teda nepredstavuje trovy súdneho konania.

14. Odvolací súd túto odvolaciu námietku nepovažuje za dôvodnú. Medzi stranami nebolo sporné, že právna zástupkyňa žalovanej uzavrela v roku 2003 so žalovanou zmluvu o poskytovaní právnej pomoci a dohodli sa na tom, že za poskytnuté právne služby jej žalovaná nahradí tarifnú odmenu a aj zmluvnú odmenu vo forme podielovej odmeny v rozsahu 20% z vymoženej sumy v zmysle § 7, § 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Rovnako sporné nebolo tiež to, že po tom, ako vyplatil žalobca žalovanej náhradu škody priznanú právoplatným rozhodnutím súdu vo výške 37.577,18 Eur, právna zástupkyňa žalovanej vystavila faktúru č. 9 z roku 2010 na zaplatenie zmluvnej podielovej odmeny v sume 8.943,37 Eur, ktorú uhradila žalovaná svojej právnej zástupkyni. V občianskom súdnom konaní môže súd priznať náhradu trov konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia len podľa Občianskeho súdneho poriadku (od 01.07.2016 podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku) podľa výsledku konania a vo výške tarifnej odmeny podľa § 9 a nasl. vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. Je nutné rozlišovať medzi trovami vzniknutými v súvislosti so súdnym konaním na jednej strane a trovami vzniknutými v súvislosti s uplatňovaním si hmotnoprávneho nároku voči poisťovateľovi mimo súdneho konania. Náklady na právne zastúpenie vynaložené poškodeným v súvislosti s hmotnoprávnym uplatňovaním si jeho zákonného nároku z povinného zmluvného poistenia (§ 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) u poisťovateľa predstavujú poistné plnenia, na zaplatenie ktorého má poškodený rovnako nárok z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisteného a preto ich nemožno zahrnúť do trov občianskeho súdneho konania, resp. civilného sporového konania. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvná odmena dojednaná medzi žalovanou a advokátkou sa môže vzťahovať iba na právnu pomoc poskytnutú žalovanej jej advokátkou pri domáhaní sa jej nárokov z poistenia škodcu voči poisťovni mimo súdneho konania. Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má z poistenia zodpovednosti právo , aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písm. a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b), alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca ako poisťovateľ v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 381/2001 Z.z. neporušil povinnosti tam uvedené (bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný), resp. že by neoprávnene odmietol poskytnúť žalovanej poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté plnenie. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava I. č.k. 8C/285/2004 - 170 zo dňa 12.03.2010 bolo preukázané, že posudok o ohodnotení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia bol vypracovaný dňa 03.02.2004, žaloba o zaplatenie mimoriadneho odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia bola podaná na súd dňa 26.02.2004, pričom poisťovňa ešte pred doručením žaloby dňa 08.03.2004 vyplatila podľa tohto posudku bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 66.450 Sk a dňa 13.05.2004 sumu 44.700 Sk titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa posudku. Následne súd rozhodoval o mimoriadnom zvýšení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 65/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom výška priznaného plnenia závisela na úvahe súdu. Žalovaná preto nemá právny nárok na poistné plnenie podľa § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 381/2001 Z.z. pre nesplnenie zákonných podmienok v ňom uvedených a taktiež nepreukázala účelne vynaložené náklady na právne zastúpenie vzniknuté jej advokátke pri domáhaní sa jej nárokov z poistenia škodcu voči poisťovni pred začatím súdneho konania. V tomto smere je správny právny záver súdu prvej inštancie, že žalovaná neuniesla bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno na preukázanie, aké iné úkony právnej služby (než tie, za ktoré jej bola priznaná v súdnom konaní tarifná odmena) vykonala jej právna zástupkyňa v súvislosti s jej právnym zastúpením pri uplatňovaní nároku na náhradu škody voči žalobcovi a že by jej za tieto iné úkony patrila náhrada účelne vynaložených nákladov. Nie je prípustné, aby žalovaná, resp. jej právna zástupkyňa dostala od žalobcu duplicitnú odmenu za tú istú právnu službu (t.j. tarifnú aj zmluvnú odmenu popri sebe) v tom istom súdnom konaní. Právny názor žalovanej, resp. jej právnej zástupkyne, že má nárok na duplicitnú odmenu za tie isté úkony právnej služby, a to samostatne podľa Občianskeho súdneho poriadku a samostatne podľa zák. č. 381/2001 Z.z. je nesprávny. V tomto smere aj odvolací súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.02.2014, č.k. 14Co/603/2012-237, ktorý vyslovil, že duplicitné priznanie odmeny za tie isté úkony právneho zástupcu je neprípustné a nevyplýva to ani z výkladu § 2 ods. 2,3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o možnosti kombinovania spôsobov určenia zmluvnej odmeny podľa ods. 2 tohto ustanovenia. Kombinovanie zmluvnej odmeny a tarifnej odmeny za tie isté úkony právnej služby je neprípustné a nemá žiadny právny základ. Z týchto dôvodov boli odvolacie námietky žalovanej o nesprávnom právnom posúdení veci súdu prvej inštancie nedôvodné.

15. Žalovaná ďalej namietala, že súd prvej inštancie pochybil pri hodnotení prekážky právoplatne rozhodnutej veci s odôvodnením, že o trovách konania bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/833/2014-279 zo dňa 26.02.2015 a preto sa žalobca nemôže domáhať pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci vydania bezdôvodného obohatenia v sume 8.943,37 Eur, ktorú uhradil viac ako rok predtým, ako bolo vo veci právoplatne rozhodnuté.

16. V zmysle ust. § 159 ods. 3 O.s.p. (od 01.07.2015 ust. § 230 len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Za vec právoplatne rozsúdenú možno považovať len situáciu, ak sa o veci právoplatne rozhodlo. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. č.k. 8C/285/2004-243 zo dňa 02.09.2013, na základe ktorého žalobca zaplatil žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 8.943,37 Eur bolo v časti výroku o náhrade trov právneho zastúpenia zrušené a následne bolo znova rozhodované o celom nároku žalovanej na náhradu trov právneho zastúpenia, a to uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/833/2014-279 zo dňa 26.02.2015. Žalobca teda neplnil na základe právoplatne rozhodnutej veci, preto nemôže ísť o prekážku veci právoplatne rozsúdenej.

17. K odvolacej námietke žalovanej, že v danej veci ide o prekážku veci právoplatne rozhodnutej a litispendencie s poukazom na prebiehajúce konanie na Okresnom súde Bratislava I. sp. zn. 18C/126/2011, v ktorom sa žalovaná domáha proti žalobcovi náhrady zmluvnej odmeny v sume 8.943,37 Eur, odvolací súd konštatuje, že ani táto odvolacia námietka neobstojí.

18. Podľa § 83 O.s.p. (od 01.07.2015 ust. § 159 začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.

19. Prekážka začatého konania, tzv. prekážka litispendencie je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý má za následok zastavenie konania. Ak teda už na súde (na ktoromkoľvek) prebieha konanie tých istých strán, týkajúce sa tej istej právnej veci (totožnosť predmetu konania a skutkových okolností, z ktorých sa nárok vyvodzuje), súd konanie, ktoré začalo na základe neskôr podanej žaloby zastaví.

20. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Podmienky totožnosti strán a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 17.10.2016, č.k. 18C/126/2011-99 (ako aj z rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.03.2018, č.k. 15Co/7/2017-133 predloženého žalovanou po podaní odvolania) vyplýva, že na tomto súde sa žalovaná v procesnom postavení žalobkyne domáha proti žalobcovi v procesnom postavení žalovanému zaplatenia sumy 8.943,37 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady zmluvnej odmeny, ktorú žalovaná zaplatila svojej advokátke JUDr. Borovskej na základe nimi uzavretej dohody o právnej pomoci zo dňa 28.05.2003. I keď v tomto konaní vystupujú tie isté strany sporu len v opačnom procesnom postavení, nie je daná totožnosť predmetu konania, keď ako už bolo vyššie uvedené v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 18C/126/2011 si žalovaná uplatňuje proti žalobcovi nárok na zaplatenie náhrady zmluvnej odmeny v sume 8.943,37 Eur podľa § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 381/2001 Z.z., pričom v preskúmavanej veci sa žalobca proti žalovanej domáha vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 Obč. zákonníka. Za daného stavu nejde o prekážku litispendencie, preto súdu nebránilo vo veci konať a meritórne rozhodnúť.

21. Pokiaľ žalovaná ďalej namietala, že ohľadne nároku na refundáciu zmluvnej odmeny bolo právoplatne rozhodnuté a jedná sa o prekážku veci právoplatne rozhodnutej, odvolací súd uvedenú odvolaciu námietku vyhodnotil za nedôvodnú. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 17.10.2016, č.k. 18C/126/2011-99 vyplýva, že súd konanie v časti o zaplatenie 8.943,37 Eur zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby a súhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby, druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 8.943,37 Eur počnúc od 23.05.2010 do 02.10.2013 v celkovej sume 2.707 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.03.2018, č.k. 15Co/7/2017-133 v časti výroku, ktorým súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 8.943,37 Eur od 23.05.2010 do 02.10.2013 v sume 2.707 Eur, vo výroku o nároku na náhradu trov konania bol napadnutý rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Z citovaných rozhodnutí teda vyplýva, že o nároku žalobkyne na zaplatenie zmluvnej odmeny v sume 8.943,37 Eur nebolo meritórne rozhodnuté, keď v tejto časti žalobkyňa so súhlasom žalovaného zobrala žalobu späť z dôvodu, že žalovaný jej istinu v sume 8.943,37 Eur uhradil dňa 02.10.2013. O prekážku veci právoplatne rozsúdenej sa jedná iba v prípade, kedy časovo predchádzajúce konanie už bolo skôr, než bolo začaté druhé konanie právoplatne skončené vecným rozhodnutím o totožnom predmete sporu. Aj keď predmetom konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. 18C/126/2011, ako aj v preskúmavanej veci bolo zaplatenie sumy 8.943,37 Eur podľa názoru odvolacieho súdu nejednalo sa o totožnosť predmetu konania, nakoľko uplatnený peňažný nárok v uvedených konaniach vyplýval z rozdielnych skutkových tvrdení. Za právoplatne rozhodnutú vec možno považovať len situáciu, keď sa o nároku rozhodne meritórne a toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. Nakoľko v danom prípade súd konanie o zaplatenie istiny 8.943,37 Eur uznesením zastavil, nerozhodol teda o uplatnenom nároku meritórne, preto nemôže ísť o právoplatne rozhodnutú vec. Pokiaľ žalovaná v podanom odvolaní namietala, že Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 15Co/7/2017 v odôvodnení rozsudku konštatoval, že žalovanej vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej odmeny s príslušenstvom a preto zaviazal žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej istiny, odvolací súd k tejto odvolacej námietke uvádza, že odôvodnením rozhodnutia tohto súdu odvolací súd nie je viazaný; napriek odlišnému právnemu názoru vyslovenému v odôvodnení vyššie citovaného rozhodnutia odvolací súd zdieľa právny názor súdu prvej inštancie, že na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie v sume 8.943,37 Eur , ktoré musí žalobcovi vydať.

22. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1 .

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .